Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Senica

Judgement was issued by JUDr. Renáta Audová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 8P/21/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614202725
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2614202725.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: H. Č., nar. XX.XX.XXXX a C. Č., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, deti rodičov: U. Č.U., nar. X.X.XXXX,
bytom XXX XX Š. XXX, št. občan SR a H. Č., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX Š. XXX, št. občan SR, t.č.
na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou E. H., administratívnou pracovníčkou Okresného súdu
Skalica o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. H. zo
sumy 83,- EUR mesačne na sumu 110,- EUR mesačne a na mal. C. zo sumy 66,- EUR mesačne na
sumu 90,- EUR mesačne, splatnou vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky,
súčinnosťou od 1.9.2014.

Nedoplatok otca na zročnom výživnom za čas od 1.9.2014 do 31.1.2015 a to na mal. H. v sume
135,- EUR a na mal. C. v sume 120,- EUR je otec povinný zaplatiť najneskôr do jedného mesiaca od
právoplatnosti rozsudku k rukám matky.

Týmto súd m e n í rozsudok OS Senica č.k. XC/X/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX v časti vyživovacej
povinnosti otca k mal. deťom.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa svojím podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhala zvýšenia výživného
na mal. deti a to na mal. H. zo sumy 83,- € mesačne na sumu 150,- € a na mal. C. zo sumy 66,- €
mesačne na sumu 130,- € mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že od
posledného určenia výživného, ktoré bolo určované rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. XC/X/
XXXX zo dňa XX.X.XXXX sa náklady na deti podstatne zvýšili.

Pobyt otca, napriek vykonaným úkonom za účelom zistenia miesta jeho pobytu, nie je známy. Súd
preto v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil otcovi za opatrovníka na zastupovanie v konaní E. H.Ú.,
administratívnu pracovníčku Okresného súdu Skalica.

Kolízny opatrovník žiadal návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, pripojeným spisom Okresného súdu Senica sp. zn. XC/X/
XXXX (najmä rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. XC/X/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX), správami
od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica a od Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, a zistil
tento stav veci:

Súd mal z pripojeného spisu XC/X/XXXX preukázané, že naposledy bolo výživné na mal. Michaela a
na mal. Annu upravované rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. XC/X/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Týmto rozsudkom bolo manželstvo rodičov maloletých
detí rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu tak, že otca zaviazal prispievať na výživu mal. H. sumou
83,- € mesačne a na výživu mal. C. sumou 66,- € mesačne. V čase tejto úpravy výživného mal súd
preukázané, že otec bol živnostník s priemerným mesačným príjmom vo výške cca. 350 €. Býval vo
Vrbovom u svojej priateľky, ktorej prispieval na chod domácnosti sumou vo výške 100 € mesačne. Iné
vyživovacie povinnosti nemal.

Matka bola plne invalidná dôchodkyňa s priznaným dôchodkom vo výške 326,- € mesačne. Rovnako
poberala aj dôchodok vo výške 2.379,- Kč mesačne z Českej správy sociálního zabezpečení Praha a
prídavky na deti vo výške 44,02 €. Bývala spolu so svojimi deťmi v spoločnej domácnosti rodičov. Okrem
nákladov na stravu, ošatenie a obuv detí, matka platila obom deťom stravné vo výške 42,- € mesačne,
pričom zvýšené výdavky mala v súvislosti s voľnočasovou aktivitou syna, ktorý hrával futbal. V súvislosti
so svojím ochorením mesačne doplácala na lieky asi 12,- €. Iné vyživovacie povinnosti nemala.

Maloletý H.l bol žiakom 6. ročníka ZŠ a maloletá C. navštevovala prípravný ročník MŠ.

Toho času nie je známy pobyt otca. Súd mal zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica
preukázané, že otec v období posledných 12 mesiacov nepoberal a ani nepoberá dávku v hmotnej
núdzi. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica mal súd preukázané, že otec za posledných 12
mesiacov nepoberal žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Z výpisu zo Živnostenského registra
mal súd preukázané, že jeho živnosť naďalej trvá. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Senica, ako aj výsluchom matky mal súd preukázané, že otec si súdom určené výživné platil, avšak
posledné dva - tri roky neplatí vôbec. Matke je vyplácané výživné z fondu náhradného výživného. Styk
otca s deťmi sa nerealizuje, otec sa o deti žiadnym spôsobom nezaujíma.

Výsluchom matky mal súd preukázané, že táto na podanom návrhu trvá a to z dôvodu zvýšenia nákladov
spojených so starostlivosťou o mal. deti. Matka spolu s deťmi naďalej býva v dome svojich rodičov,
ktorí sú dôchodcovia, kde všetci spolu hospodária s finančnými prostriedkami. Jej mesačné príjmy
predstavuje invalidný dôchodok, ktorý bol v roku 2014 vo výške 355,40 € mesačne a od januára 2015
bola jeho výška upravená na sumu 360,- € mesačne. Rovnako poberá dôchodok aj z Českej republiky v
sume 2.463,- Kč mesačne. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica mal súd preukázané,
že matka poberá aj prídavok na deti v sume 47, 04 € mesačne a príplatok k prídavku na deti v sume
22,04 € mesačne. Mesačné platby spojené s bývaním sú vo výške 80,- € za elektriku, kúri sa drevom
a uhlím, ktoré sa zakupuje za cenu cca. 300,- € ročne, vodu majú vlastnú. Za internet s TV matka platí
sumu 32,- mesačne a za 3 mobilné telefóny a pevnú linku sumu 40,- € mesačne. Nákupy robia všetci
spoločne, matka prispieva na stravu svojim rodičom sumou 150,- € mesačne. Matka taktiež spláca úver
vo výške 95,- € mesačne, ktorý si zobrala s otcom detí počas manželstva od Prvej stavebnej sporiteľne
a ktorý bol použitý na čiastočnú rekonštrukciu domu jej rodičov, v ktorom bývajú. Rovnako stále berie
lieky za ktoré spolu dopláca sumu asi 19,- € mesačne. Iné vyživovacie povinnosti matka nemá.

Maloletý H. je študentom prvého ročníka SOU Holíč, kde sa učí za automechanika. Vzhľadom na
uvedené má matka zvýšené náklady s cestovným, ktoré ju vychádza okolo 30-40,- € mesačne. V škole
nemajú jedáleň a preto mu musí dávať aj peniaze na stravu v sume asi 2-3,- € denne. Maloletý H.
nenavštevuje žiadne krúžky, avšak matka mu musela zakúpiť pracovný odev a obuv v hodnote cca. 50,-
€, zošity, učebné pomôcky v hodnote cca. 20,- € a šubleru za 5,6 €. Maloletá C. je žiačkou štvrtého
ročníka ZŠ v Štefanove. V škole sa nestravuje, nakoľko sa každý deň doma varí. Maloletá je integrovaná,
má poruchu učenia - dyskalkúliu a dysgrafiu a preto používa špeciálne učebné pomôcky a potrebuje

individuálny prístup. V tejto súvislosti má matka zvýšené výdaje najmä s tým, že musí každý mesiac
dochádzať do psychologickej ambulancie v Senici, pričom cestovné ju vyjde 10,- €. Maloletá C. býva aj
často chorá, za lieky matka vždy dopláca cca. 10,- €.

Kolízny opatrovník s návrhom matky na zvýšenie výživného súhlasil a toto žiadal upraviť primerane
príjmovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a opodstatneným potrebám detí. Výživné bolo
určené už dávno a potreby pre mal. deti od uvedeného obdobia vzrástli.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len „zákon o rodine“), dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je
zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa vlastných
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti , možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods.4, veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopnosti , možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy , ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa zák. opatrenia č. 186/2013 Z.z., účinného od 1.7.2013 je životné minimum na jedno nezaopatrené
dieťa určené sumou 90,42 € mesačne.

Súd zo zisteného skutkového stavu veci a vykonaného dokazovania vyvodil ten záver, že návrh matky bol
podaný dôvodne. Výživné bolo naposledy určované pri rozvode manželov v roku 2011 a odvtedy náklady
na výchovu a výživu maloletých detí podstatne vzrástli. Maloletý H. začal navštevovať prvý ročník SOU
v Holíči, odbor automechanik, čím vzrástli aj výdaje na cestovné a učebné pomôcky. Maloletá C. je
žiačkou štvrtého ročníka základnej školy, avšak je integrovaná a v dôsledku poruchy učenia vznikajú
matke zvýšené výdaje spojené so špeciálnymi učebnými pomôckami a potrebou dochádzať s maloletou
na pravidelné vyšetrenia do psychologickej ambulancie v Senici. Hoci súdu nie sú známe súčasné
príjmy a výdavky otca, zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica a zo správy od Sociálnej
poisťovne Senica mal súd preukázané, že tento nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani iných
dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Z výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané, že
jeho živnosť naďalej trvá.

Výživné na maloleté dieťa má prednosť pred všetkými výdavkami rodičov. Životné minimum na dieťa
je zákonným opatrením č. 186/2013 Z.z., účinným od 1.7.2013 určené v sume 90,42 € mesačne,
pričom aspoň túto sumu, by malo mať každé dieťa mesačne k dispozícii od oboch rodičov, aby mohli
byť uspokojené jeho základné životné potreby, podporným zdrojom výživy sú rodinné prídavky. Súd
pri rozhodovaní prihliadol na tú skutočnosť, že maloleté deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov a preto zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému H. zo sumy 83,- € mesačne
na sumu 110,- € mesačne a voči maloletej C. B.o sumy 66,- € mesačne na sumu 90,- € mesačne.
Hoci matka žiadala zvýšiť výživné s účinnosťou od podania návrhu, súd priznal zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca na maloleté deti s účinnosťou až od septembra 2014, nakoľko až v tomto období najmä
v súvislosti s nástupom mal. H. do prvého ročníka SOU v Holíči podstatne vzrástli náklady matky na
maloleté deti.

Zvýšením vyživovacej povinnosti otca so spätným účinkom od 1.9.2014 vznikol otcovi nedoplatok na
zročnom výživnom za čas od 1.9.2014 do 31.1.2015 na maloletého H. v sume 135,- € a na maloletú
C. v sume 120,- €. Otec mal zaplatiť výživné za čas od 1.9.2014 do 31.1.2015 na maloletého Michaela
v celkovej sume 550,- € (tzn. 5 mesiacov x 110,- € = 550,- €), toto však bolo zaplatené len v sume
415,- € (5 mesiacov x 83,- € = 415,- €), nedoplatok je teda 550,- € - 415,- € = 135,- €. Na maloletú
Annu mal otec zaplatiť výživné v celkovej sume 450,- € (tzn. 5 mesiacov x 90,- € = 450,- €), toto však
bolo zaplatené len v sume 330,- € (5 mesiacov x 66,- € = 330,- €), nedoplatok je teda 450,- € - 330,- €
= 120,- €. Nedoplatok na výživnom súd nariadil otcovi zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

V odvolaní sa okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods.3 O.s.p) musí uviesť proti ktorému rozhodnutiu
súdu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy , ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a ak ich účastník konania bez svojej
viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.