Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/203/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708206862
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1708206862.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa R.J.R. STAV,
s.r.o., Jána Rašu 447, Budmerice, IČO: 35 906 359, práv. zast. JUDr. Jozefom Holičom, Lužická 7,
Bratislava, proti odporcovi Obec Budmerice, Jána Rašu 543, Budmerice, IČO: 00 304 697, práv. zast.
Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281 o zaplatenie
26.934,11 EUR s príslušenstvom a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Pezinok
č.k. 26Cb/74/2008-338 zo dňa 12.2.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 26Cb/74/2008-338 zo dňa 12.2.2013

p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania odporcu sumu 533,22 EUR, k
rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
sumy 26.934,11 EUR spolu s 14,25% úrokom z omeškania od 1.2.2008 do zaplatenia, ktoré predstavuje
ušlý zisk, ktorý by bol navrhovateľ získal, ak by bol realizoval účastníkmi, zmluvou o dielo uzatvorenou
dňa 19.6.2006, dohodnuté dielo a súčasne uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu

trov konania v sume 4.467,38 EUR.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa poukázal na § 536 Obch. zák, podľa ktorého podstatnými
náležitosťami zmluvy o dielo sú: dohoda o predmete plnenia, dohoda o cene a záväzok ju zaplatiť.
Na platné uzavretie zmluvy o dielo sa nevyžaduje dohoda o lehote plnenia. Zmluva samozrejme musí
obsahovať aj označenie zmluvných strán a údaje potrebné na ich identifikáciu. Ide najmä o obchodné
meno, sídlo a IČO, právnu formu a podľa § 3a aj údaj o zápise do obchodného registra, prípadne

do iného, napríklad do živnostenského registra. Vhodné je aj uvedenie DIČ a najmä skutočnosti, či
je zmluvná strana platiteľom dane z pridanej hodnoty. V dohode o predmete diela treba uviesť čo
najpodrobnejšie vlastnosti diela, ktoré má po dokončení vykazovať. Ide o technické, technologické a
iné kvalitatívne ukazovatele predmetu diela. Okrem opísania vlastností diela môže zmluva v tejto časti
obsahovať odkaz na vlastnosti diela uvedené v projekte. Inak je právna úprava zmluvy o dielo až na
základné ustanovenie § 536 dispozitívna, a preto aj pre posudzovanie splnenia tej ktorej povinnosti bude
prvoradé zmluvné dojednanie. V prípade, že takéhoto niet, budú sa aplikovať dispozitívne ustanovenia

Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v predmetnej zmluve o dielo zo dňa
19.2.2006 boli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o dielo. Predmetné dielo je označené v čl. III bod
3.1 ako „Miestna komunikácia a chodníky - I. etapa v rozsahu schválenej projektovej dokumentácie".
Takéto označenie diela nemal súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za neurčité. Prvá časť vetybodu 3.1 znamená len zdôvodnenie postupu pri výberovom konaní, hoci v čase uzavretia zmluvy už
predmetný zákon č. 523/2003 Z.z. bol zrušený. V tomto sa súd stotožnil s odôvodnením tohto článku zo
strany navrhovateľa a jeho štatutárneho zástupcu , ktorý bol priamo pri tvorbe zmluvy a jej podpise.

Poukázal aj na následné úkony odporcu - uzavretie zmluvy o splátkovom úvere, zmluvy o poskytnutí
dotácie a i odstúpenia od zmluvy o dielo, ako aj z označenia diela v projektovej dokumentácii, obom
zmluvným stranám bolo zrejmé o vykonanie akého diela v predmetnej zmluve o dielo ide.

Konštatoval, že pravdou, že čas plnenia nie je určený presným termínom, ale bol ponechaný na vôľu
odporcu, čas plnenia nepatrí medzi podstatné náležitosti zmluvy o dielo a dá sa určiť spôsobom podľa
§ 340 a nasl. Obchodného zákonníka a § 537 Obchodného zákonníka, so zreteľom na uvedené súd
teda nevzhliadol dôvod na vyslovenie neplatnosti predmetnej zmluvy o dielo pre jej neurčitosť.

Súd ďalej konštatoval, že aj pre obchodno-záväzkové vzťahy teda platí všeobecná právna úprava, že

neplatným je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ). Rozpor uzavretej zmluvy o dielo so zákonom odporca videl
v skutočnosti, že uzavretiu predmetnej zmluvy nepredchádzalo schválenie v obecnom zastupiteľstve
odporcu, uviedol, že v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR "ak štatút mesta určuje hodnotu
majetkových práv, ktoré podliehajú vždy schváleniu mestského zastupiteľstva, nemôže štatutárny orgán

mesta - primátor platne prevziať ručiteľský záväzok, ktorý určenú hodnotu presahuje. Bez schválenia
mestským zastupiteľstvom je takýto právny úkon neplatný."

Podľa § 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení je obec právnickou osobou.
Podľa § 10 ods. 1 zákona o obecnom zriadení orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce.

Podľa § 8 ods. 6 zák. č. 369/1990 Zb. majetok obce a nakladanie s ním upravuje osobitný zákon.
Týmto zákonom je zákon č. 138/1991 Zb. a konkrétne hospodárenie s majetkom obce upravuje tretia
časť tohto zákona, ktorá v § 9 upravuje zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné
zastupiteľstvo. Odsek 2 tohto ustanovenia obsahuje kogentnú úpravu, podľa ktorej okrem iného v
písmene b) určuje, že schváleniu obecným zastupiteľstvom podlieha vždy nakladanie s majetkovými

právami v určenej hodnote. Zákon o obecnom zriadení teda obmedzuje konanie štatutárneho orgánu
pri nakladaní s majetkovými právami v určenej hodnote voči tretím osobám tým, že na jeho platnosť
vždy vyžaduje schválenie obecným zastupiteľstvom. Ak nie sú stanovené hodnoty, ktoré podliehajú
schváleniu obecným zastupiteľstvom, nie je konanie štatutárneho zástupcu obce obmedzené ešte
osobitným schválením zo strany obecného zastupiteľstva. Poukázal na to, že v danom prípade na

dopyt súdu odporca uviedol, že v obci nemajú a nemali obecným zastupiteľstvom stanovené limity pre
nakladanie s majetkovými hodnotami (odporca súdu nepredložil uznesenie obecného zastupiteľstva,
ktoré by takéto hodnoty určovalo), ktoré by podliehali schvaľovaniu obecným zastupiteľstvom, preto súd
pre neexistenciu schválenia uzavretia predmetnej zmluvy o dielo obecným zastupiteľstvom nemohol
vyhodnotiť uvedenú zmluvu ako neplatnú a uzavretú v rozpore s § 9 zák. č.138/1991Zb.

Odporca naznačil rozpor s dobrými mravmi v rodinnom prepojení štatutárneho zástupcu navrhovateľa
a štatutárneho zástupcu odporcu v čase uzavretia zmluvy o dielo. Pojem dobrých mravov zákon
bližšie nevymedzuje, preto rozpor s dobrými mravmi treba individuálne posúdiť vzhľadom na obsah
alebo účel právneho úkonu a konkrétne okolnosti, z hľadiska jeho rozporu so základnými, v spoločnosti

všeobecne uznávanými a platnými morálnymi normami. Uviedol, že v judikatúre európskych štátov je
tento pojem vyjadrovaný formuláciou o "pocite spolupatričnosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí",
ktorá formulácia napriek svojej vágnosti zabraňuje tomu, aby hlavným merítkom pri posudzovaní rozporu
s dobrými mravmi boli normy uznávané tým ktorým sudcom. Dobré mravy sú v judikatúre definované
ako správanie obvyklé, poctivé a spravodlivé, zodpovedajúce základným, v spoločnosti prevládajúcim

morálnym zásadám. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR personálne prepojenie obchodných
spoločností sa neprieči dobrým mravom. Správanie sa týchto osôb v obchodných vzťahoch však
musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé, neodporujúce základným morálnym zásadám prevládajúcim v
spoločnosti, ktoré vymedzujú konanie zodpovedajúce dobrým mravom. (judikát NS SR publikovaný pod
č.podč.47/2005).Súdkonštatoval,žepersonálneprepojenieobchodnýchspoločnostíniejeprotiprávne

a vcelku sa aj bežne vyskytuje. Pokiaľ však ide o konkrétne správanie sa týchto osôb v obchodných
vzťahoch, musí ísť najmä o správanie sa obvyklé, poctivé a spravodlivé, teda aby nešlo o konanie
v rozpore s týmito základnými v spoločnosti prevládajúcimi morálnymi zásadami. Tieto zásady spolu
s ďalšími zásadami vymedzujú medze konania zodpovedajúce dobrým mravom a to, čo je za týmitohranicami, za konanie priečiace sa dobrým mravom. Nakladanie s majetkom obce - prevod vlastníckeho
práva k majetku obce na právnické osoby, kde sú ako štatutárni zástupcovia blízke osoby starostovi obce
výslovneupravuje zákonč.138/1991Zb.vust. §9ods.4 až6,tedatakétonakladaniesmajetkomobce

nezakazuje, ale určuje mu konkrétne pravidlá. Uzavretie predmetnej zmluvy o dielo pod toto ustanovenie
nespadá, preto súd dodržanie pravidiel pre prevody vlastníckeho práva k majetku obce stanovených
v § 9 neskúmal, a keďže uzavretie zmluvy o dielo v danom prípade s právnickou osobou, kde bola
štatutárnym zástupcom v čase uzavretia zmluvy o dielo osoba blízka starostovi obce, zákon nezakazuje,
súd tento úkon nemohol vyhodnotiť z tohto dôvodu ako uzavretý v rozpore so zákonom. Uviedol, že za

určitých okolností, by však ako už bolo vyššie uvedené by mohlo dôjsť pri uzavretí takéhoto úkonu s
osobou personálne prepojenou k rozporu s dobrými mravmi, či zákonom, avšak v konaní neboli zistené
také skutočnosti, ktoré by takýto záver odôvodňovali- nebolo zistené v konaní, že by v danom prípade
došlo k neobvyklému uzavretiu zmluvy o dielo, že by došlo k uzavretiu zmluvy nepoctivým spôsobom
a nespravodlivému uzavretiu zmluvy.

Konštatoval, že je pravdou, že v konaní nebolo preukázané, že by prebehlo riadne verejné obstarávanie
pred uzavretím zmluvy o dielo zo dňa 19.2.2006. Bod 3.1. zmluvy o dielo uvádza, že predmetná zmluva
o dielo bola uzavretá s navrhovateľom na základe § 66 ods. 1 písm. c) zák. č. 523/2003 Z.z. (ktorý
už v čase podpisu zmluvy - od 1.2.2006 bol zrušený a upravoval možnosť použitia metódy verejného
obstarávania - rokovacie konanie bez zverejnenia len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z podmienok

uvedených v § 66 a medzi nimi ak ide o opakované obstarávanie prác alebo služieb rovnakého alebo
podobného druhu s pôvodným zmluvným partnerom) a vyhodnotenia verejnej súťaže, ktoré síce nebolo
súdu predložené, avšak na vyhodnotenie ponúk uchádzačov (na zápisnicu z vyhodnotenia ponúk) sa
odvoláva aj zmluva o poskytnutí dotácie, ktorej prílohu tvorí zápisnica z vyhodnotenia ponúk, takže je
predpoklad, že vyhodnotenie ponúk v danom prípade bolo uskutočnené a porušenie zákona o verejnom

obstarávaní v tomto prípade nebolo zistené na dohľad nad verejným obstarávaním kompetentným
úradom, teda Úradom pre verejné obstarávanie.

Keďže súd nevzhliadol existenciu odporcom namietaných dôvodov neplatnosti právneho úkonu a ani
nedospel k záveru, že by tu existovali iné dôvody neplatnosti predmetnej zmluvy o dielo, považoval súd

zmluvu o dielo uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 19.2.2006 za platnú.

V ďalšom sa preto súd zaoberal platnosťou odstúpenia odporcu od predmetnej zmluvy, aby mohol
posúdiť, či k odstúpeniu od zmluvy nedošlo skôr, ako by prípadne došlo k vzniku nároku na náhradu
škody podľa ust. § 373 Obchodného zákonníka.

Ako vyplynulo z obsahu samotného odstúpenia odporcu od predmetnej zmluvy o dielo, dôvodom
odstúpenia od zmluvy bolo, že nebol naplnený obsah čl. XIII bod 13.7., t.j. neboli zabezpečené
disponibilné finančné zdroje a z dôvodu, že obec nemá k dispozícii vyhodnotenie verejnej súťaže
pre realizáciu stavby, ktorá mala byť predmetom diela, a teda, že neboli naplnené vecné a formálne

predpoklady pre realizáciu obsahu zmluvy.

Podľa§344Obchodnéhozákonníkaodzmluvymožnoodstúpiťibavprípadoch,ktoréustanovujezmluva
alebo tento alebo iný zákon.

Obchodný zákonník v § 344 až 351 obsahuje všeobecnú a ucelenú úpravu odstúpenia od zmluvy v
prípade porušenia zmluvných povinností, prípadne hrozby takéhoto porušenia v obchodných vzťahoch.
Úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 48, 49 a 497) sa na obchodné
vzťahy nepoužije. Osobitná úprava odstúpenia od zmluvy pri jednotlivých typoch zmlúv má prednosť
pred uvedenou všeobecnou úpravou. Pri zmluve o dielo ide o ust. § 547 ods. 2, § 550, § 552 ods. 1

ako aj podľa § 564 (ktorý odkazuje na možnosť aplikácie ust. § 436-441 Obchodného zákonníka aj na
zmluvu o dielo) a § 565 Obchodného zákonníka.

Vzhľadom na obsah odstúpenia odporcu zo dňa 11.6.2007 mal súd za to, že toto odstúpenie je neplatné,
pretože nebolo vykonané z dôvodu stanoveného zmluvou v čl. XII Zmluvy o dielo zo dňa 19.2.2006 ,

kde v bode 12.1. je upravená možnosť odstúpiť od zmluvy jednou zmluvnou stranou ak druhá zmluvná
strana podstatne poruší zmluvu, pričom čo sa za podstatné porušenie zmluvy považuje je stanovené v
bode 12.2. Zmluvy o dielo. Ani jeden z dôvodov uvedených v odstúpení od zmluvy tam však uvedený nie
je. Možnosť odstúpiť od zmenky z dôvodov uvedených v písomnom odstúpení taktiež nie je upravená vzákone. Konštatoval, že odstúpenie odporcu zo dňa 11.6.2007 od zmluvy o dielo zo dňa 19.2.2006 je
neplatné, pretože nebolo vykonané v súlade s § 344 Obchodného zákonníka.

Vzhľadom na znenie čl. XIII bod 13.7. a bod 13.9. zmluvy o dielo súd ďalej zvažoval, či vôbec
nadobudla predmetná zmluva účinnosť, či teda bola naplnená podmienka nadobudnutia jej účinnosti -
zabezpečeniedisponibilnýchzdrojovaačivôbecdošlokvznikupovinnostiodporcuodovzdaťstavenisko
a umožniť navrhovateľovi začať výstavbu. Navrhovateľ požiadal o odovzdanie staveniska až listom
zo dňa 8.6.2007, doručeným odporcovi dňa 11.6.2007, a to najneskôr do 15.6.2007, pričom v liste

uviedol, že má na realizáciu diela potrebné kapacity a zabezpečený materiál. Z predložených listinných
dôkazov, a to zmluvy č. 0366-PRB-2006 o poskytnutí dotácie na výstavbu technickej vybavenosti za
účelom výstavby a užívania 30 rodinných domov zhotoviteľom - navrhovateľom, a to vo výške 1481,40
tis. Sk - miestne komunikácie, vrátane verejného osvetlenia uzavretej dňa 28.6.2006 medzi odporcom
a Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja SR, ako aj Zmluvy uzavretej dňa 6.9.2006 medzi
odporcom a OTP Bankou Slovensko a.s. o splátkovom úvere Č..XXXX/XX/XXX, podľa ktorej sa banka

zaviazalaposkytnúťodporcovikomunálnyinvestičnýúvervsume15.099.768,-Sk vsúladesuznesením
obecného zastupiteľstva zo dňa 8.8.2006 na účel uvedený v čl. I bod 3 - financovanie technickej
infraštruktúry v obci a nákupu vnútorného zariadenia domu sociálnych služieb, súd dospel k záveru,
že financovanie predmetného diela bolo ku dňu 6.9.2006 zabezpečené. Predmetná zmluva o dielo zo
dňa 19.2.2006 preto nadobudla účinnosť v zmysle bodu 13.7., čl. XIII. K zneniu článku 13.9. zmluvy

o dielo, poskytol vysvetlenie štatutárny zástupca navrhovateľa, s ktorým vysvetlením sa vzhľadom na
následné úkony odporcu (také ako sú uvedené vyššie už pri výklade prejavu vôle pri označení diela),
súd stotožnil, že išlo o určenie záväznosti predloženého návrhu zmluvy o dielo zo strany navrhovateľa,
pričom okamihom podpisu zmluvy o dielo dňa 19.2.2006 stratilo toto ustanovenie na význame.

Poukázal ďalej na § 341 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak podľa zmluvy je dlžník oprávnený,
aby určil čas plnenia, a ak ho neurčí v primeranom čase, určí čas plnenia súd na návrh veriteľa s
prihliadnutím na povahu a miesto plnenia, ako aj na dôvod, prečo sa určenie času plnenia prenechalo
dlžníkovi. Uviedol, že sa toto ustanovenie uplatní vtedy, ak zmluva oprávňuje dlžníka, aby určil čas
plnenia. V zmluve môže byť určená aj lehota, v ktorej tak dlžník musí urobiť. Túto svoju povinnosť

musí dlžník splniť v primeranej lehote. Primeranosť lehoty treba posudzovať v nadväznosti na okolnosti
konkrétneho prípadu. Ak dlžník čas plnenia neurčí v primeranej lehote, dostáva sa do omeškania so
splnením tejto povinnosti. Veriteľ v takomto prípade síce nemôže čas plnenia určiť sám, ale zákon mu
dáva právo obrátiť sa na súd a žiadať, aby čas plnenia určil súd. Pri určovaní času plnenia je súd povinný
prihliadnuť na povahu a miesto plnenia, ako aj na dôvod, prečo bolo určenie času plnenia prenechané

dlžníkovi. Právo veriteľa žalovať na súde o určenie času plnenia sa nepremlčuje.

Konštatoval, že z vyššie uvedeného ustanovenia ako aj z ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka
vyplýva, že strany si v zmluve nemusia dohodnúť, presný čas plnenia, ani to, že čas plnenia určí
súd. Stačí, že oprávnenie určiť čas plnenia zmluva zveruje dlžníkovi a tento svoju povinnosť nesplní.

Ustanovenie je kogentné a strany sa od neho v zmluve nemôžu odchýliť.

Poukázal na to, že Obchodný zákonník nezaraďuje dobu plnenia medzi podstatné náležitosti zmluvy o
dielo. Zmluvu o dielo je preto možné platne uzavrieť aj keď sa účastníci zmluvy nedohodnú na dobe
plnenia. Pre taký prípad stanovuje Obchodný zákonník dobu plnenia v § 537 ods. 1, a to tak, že ak v

zmluve nedošlo k určeniu času plnenia, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať v primeranom čase podľa
povahy diela. Z dikcie druhej vety tohto ustanovenia - ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ
vykonať dielo ešte pred dohodnutou dobou, že je doba plnenia stanovená v prospech zhotoviteľa.

V danom prípade, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania bolo začatie výstavby predmetného diela

ponechané na vôli objednávateľa - odporcu ( bod 4.2 zmluvy o dielo) a od toho okamihu sa odvíjali
ďalšie lehoty na plnenie, a to povinnosť zhotoviť dielo do 120 pracovných dní a odovzdanie a prevzatie
staveniska 15 dní pred začatím výstavby. Ako jednoznačne vyplynulo z výpovedí štatutárnych zástupcov
účastníkov konania ako aj z listinných dôkazov, od odporcu smerom k navrhovateľovi nebola vznesená
požiadavka na začatie stavby. Zo strany navrhovateľa v tomto smere bol vykonaný jediný úkon, a to dňa

11.6.2007, kedy vyzval navrhovateľ odporcu na odovzdanie stanoviska. Inak sa navrhovateľ nedomáhal,
aby okamih plnenia povinnosti odporcu určil súd, keďže v tomto smere bol odporca nečinný. Navrhovateľ
vyzval odporcu na odovzdanie staveniska vlastne mesiac pred uplynutím termínu ukončenia výstavby
( 07/2007) , ktorý bol uvedený v zmluve o poskytnutí dotácie odporcovi na predmet diela, pričom o tejtozmluve navrhovateľ mal vedomosť (ako sám uviedol bol nápomocný pri jej uzatváraní), pričom dodržanie
termínov uvedených v tejto zmluve o poskytnutí dotácie bolo podmienkou poskytnutia dotácie.

Ďalej súd poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/169/2011-276 zo dňa
30.09.2011, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku tunajšieho súdu č.k.
26Cb/74/2008 - 223 zo dňa 16.12.2009 tak, že predmetný rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu
na ďalšie konanie. Odvolací súd tunajšiemu súdu uložil, aby sa v novom konaní zaoberal tým, či odporca
porušil svoj záväzok zo zmluvy odovzdať stavenisko v lehote dohodnutej v čl. IV bod 4.2. zmluvy a či

táto povinnosť je konkretizovaná, resp. jej povinnosť vyplýva napr. z harmonogramu výstavby (čl. 4.1
zmluvy). a následne mal zistiť výšku škody (skutočná výška, ušlý zisk), t.j. či došlo k zmenšeniu majetku,
resp. zisku, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť a ďalej to, či je daná
príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.

Po doplnení dokazovania na základe vyjadrenia V.. I. ako aj odporcu, súd dospel k názoru, že odporca

neporušil svoj záväzok zo zmluvy o dielo odovzdať stavenisko v lehote dohodnutej v čl. IV bod 4.2
zmluvy, nakoľko tak mal urobiť 15 dní pred začatím výstavby, avšak termín začatia výstavby nebol
nikdy určený (odporca požiadavku na začatie výstavby nikdy nevzniesol, ani k dohode o termíne
začatia výstavby medzi navrhovateľom a odporcom podľa výslovného vyjadrenia štatutárneho zástupcu
navrhovateľa nikdy nedošlo, v konaní nebolo preukázané, že by táto povinnosť odporcu bola akokoľvek

konkretizovaná, ani lehota na splnenie povinnosti odovzdať stavenisko nevyplývala z harmonogramu
výstavby, nakoľko tento nebol vypracovaný). Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že termín
začatia stavby závisel od skutočností dohodnutých v zmluve o financovaní stavby uzavretej medzi
odporcom a Štátnym fondom rozvoja bývania. V konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že termín začatia výstavby diela bol ponechaný na vôľu odporcu a zo zmluvy o dielo nevyplýva, že by

tento termín bol akýmkoľvek spôsobom viazaný na termíny dohodnuté v zmluve o financovaní stavby,
ktorými termínmi odporca vo vzťahu k navrhovateľovi nebol viazaný.

Sozreteľomnauvedenétedavyplýva,ževzhľadomktomu,že vzmluveodielozodňa19.2.2006začatie
výstavbyboloponechanénavôliodporcu,niejemožnédovodiťzáver,žebezďalšiehourčeniapovinnosti

odporcovi zadať požiadavku na začatie výstavby a odovzdať stavenisko (v danom prípade by tak muselo
dôjsť vzhľadom na obsah zmluvy až súdnym rozhodnutím na základe návrhu navrhovateľa na uloženie
takej povinnosti odporcovi ), že by odporca nezadaním požiadavky na začatie výstavby a neodovzdaním
staveniska, bol porušil predmetnú zmluvu o dielo uzavretú s navrhovateľom dňa 19.2.2006, pretože
nositeľom takej povinnosti nebol, resp. okamih jej nastania bol ponechaný na jeho vôli. Súd preto nezistil

existenciu jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka,
a to existenciu protiprávneho úkonu odporcu, teda existenciu porušenia zmluvnej povinnosti. Nakoľko
neexistencia, čo i len jedného z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobuje nedôvodnosť
nároku na náhradu škody, existenciou ďalších predpokladov vzniku nároku na náhradu škody (vznik
škody a príčinná súvislosť) sa súd ďalej nezaoberal.

Keďže nedošlo k zisteniu splnenia predpokladov vzniku zodpovednosti odporcu za škodu podľa §
373 Obchodného zákonníka, súd návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný. Výrok
týkajúci sa náhrady trov konania odôvodnil úspechom odporcu v konaní a vznikom trov na právnom
zastúpení v sume 4.467,38 EUR.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ navrhujúc ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Vyslovil domnienku, že sa súd prvého stupňa zrejme necítil byť nestranným
a nezávislým, keď nebol spôsobilý rozhodnúť vo vec spravodlivo a bola porušená rovnosť strán.
Za nesprávny označil názor súdu prvého stupňa, že navrhovateľ mal podať návrh na súd, aby určil

čas plnenia Namietal, že preukázateľne zabezpečené peniaze musela obec čerpať podľa termínov
dohodnutých v zmluve. Navrhovateľ vyzval odporcu na odovzdanie staveniska, keď nastal termín
možného čerpania prostriedkov na predmet zmluvy o dielo. Poukázal na zmluvu so Štátnym fondom
rozvoja bývania, kde je zrejme uvedené, že výzva na odovzdanie staveniska sa mohla nasledovať
nie iba po schválení úveru, ale až po dohodnutom termíne, kedy sa peniaze mohli čerpať. Namietal,

že čas plnenia medzi účastníkmi nebol sporný. Vyslovil domnienku, že ak by bolo potrebné, aby súd
určil čas plnenia, bol by to už konštatoval odvolací súd. Stanovisko štatutárneho zástupcu odporcu,
ktorého súd prvého stupňa vypočul označil za irelevantné, keď rozhodujúci je záver štatutára odporcu
podpisujúceho zmluvu. Poukázal na to, že sa obidvaja účastníci snažili získať finančné prostriedky acelý obecný úrad vedel, že ak budú peniaze a bude vhodné počasie, že sa dielo vykoná, odovzdá a
a zúčtuje. Ďalej namietal, že by nebol mohol úspešne podať žalobu podľa§ 341 Obch. zák., nakoľko
by nepreukázal naliehavý právny záujem, keďže odporca v tom čase odstúpil od zmluvy. V súvislosti

s výrokom o náhrade trov konania namietal, že podľa jeho názoru sú splnené podmienky pre postup
podľa§ 150 O.s.p., nakoľko odporca urobil zmluvu neurčitou, neplatnou (čo navrhovateľ tvrdí) a teraz
sa touto skutočnosťou bráni.

Odporca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že ak by

navrhovateľ podal žalobu na určenie času plnenia zo zmluvy v zmysle §341 Obch. zák., otázka
odstúpenia od zmluvy by bola súdom rovnako vyhodnotená ako predbežná a navrhovateľ by sa tak
mohol domôcť svojho práva. Ďalej namietal, že pri určovaní výšky škody by bolo potrebné prihliadať aj
na ďalšie navrhovateľom predmetnom období získané príjmy. V súvislosti s čl. IV ods. 2 zmluvy o dielo
poukázal na výpoveď právneho zástupcu navrhovateľa, ako aj V.. I., ktorí potvrdili, že sa malo začať
stavať na základe požiadavky obce a V.. I. potvrdil aj neexistujúcu dohodu účastníkov o presnom termíne

začatia stavby. Poukázal ďalej na to, že výsluch bývalého starostu pána I. R., nebol doposiaľ účastníkom
navrhnutý. Odporca ďalej uviedol, že súd prvého stupňa sa riadil zásadou rovnosti účastníkov pred
súdom a v konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo ani k žiadnej námietke voči zaujatosti súdu.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil
skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy, vec posúdil správne aj po právnej stránke.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal so všetkými
námietkami účastníkov a napadnutý rozsudok podrobne v súlade s§ 157 O.s.p. vypracoval, a preto

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že sa súd prvého stupňa zrejme necítil byť nezaujatým a
nestranným, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že pred súdom prvého stupňa nebola žiadnym z
účastníkom vznesená námietka zaujatosti v z mysle § 14 O.s.p. a nesúhlas s postupom súdu v konaní

nie je v zmysle § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom pre jeho vylúčenie. Konkrétne dôvody, ktoré v zmysle §
14 O.s.p boli spôsobilé vylúčiť sudcu z prejednávania veci navrhovateľ však neuvádza ani v odvolaní.
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vyhodnotil navrhnuté dôkazy, navrhovateľ mal možnosť
zúčastniť sa všetkých pojednávaní, vyjadrovať sa k jednotlivým dôkazom, navyše bol právne zastúpený,
vzhľadom na skutočnosť, ktorú nebola, ani podľa názoru odvolacieho súdu, porušená zásada rovnosti

účastníkov konania.

Žaloba, ktorú je účastník oprávnený podať v zmysle § 341 Obch. zák. je svojou povahou úplne úplne
odlišná od určovacej žaloby upravenej v § 80 písm. c/ O.s.p. a na rozdiel od § 80 písm. c/ O.s.p., kde
zákon pre úspešnosť žaloby vyžaduje existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

a z ustanovenia § 341 Obch. zák. takáto požiadavka nevplýva. So zreteľom na uvedené, považoval
odvolací súd námietku navrhovateľa, týkajúcu sa nedostatku naliehavého záujmu, za nedôvodnú.
Navyše sa odvolací súd stotožnil so záverom odporcu, že ak by žaloba v zmysle § 341 Obch. zák. bola
podaná, súd by platnosť odstúpenia posudzoval ako predbežnú otázku a navrhovateľ by sa tak mohol
domôcť svojho práva.

Ak bol podľa navrhovateľa, tak ako to tvrdil v odvolaní, medzi zmluvnými partnermi čas plnenia nesporný
a odstúpenie neplatné, nič mu nebránilo v tom, aby sa domáhal ochrany svojho práva návrhom na
plnenie z uzatvorenej zmluvy o dielo, čo však neurobil.

V súvislosti s termínom plnenia predmetu zmluvy, odvolací súd poukazuje na obsah zápisnice z
pojednávania zo dňa 21.10.2009, z ktorej vyplýva, že štatutárny zástupca navrhovateľa V.. N. I.,
ktorý podpísal za navrhovateľa zmluvu o dielo, vypovedal, že subdodávatelia mali začať pracovať na
predmetnom diele po odovzdaní staveniska a odovzdanie staveniska bolo na vôli obce po zabezpečenífinančných prostriedkov. Na pojednávaní dňa 12.2.2013 potvrdil, že k dohode o pevnom termíne na
začatie stavby nedošlo. Za nedôvodnú označil odvolací súd aj ďalšiu námietku navrhovateľa, že súd
nevypočul štatutárneho zástupcu odporcu, ktorý podpísal zmluvu, keď takýto dôkaz, napriek poučeniu

podľa § 120 ods. 4 O.s.p., doposiaľ žiadny z účastníkov nenavrhol. Vzhľadom na poučenie účastníkov
v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., nie je už prípustné v tomto štádiu konania tento doposiaľ nenavrhnutý
dôkaz vykonať.

Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom odvolateľa, že sú tu v zmysle § 150 O.s.p. dané okolnosti

mimoriadneho zreteľa hodné, nakoľko skutočnosti uvádzané odvolateľom nemajú takýto charakter,
navyše neboli ani preukázané, a preto odvolací súd považoval rozsudok súdu prvého stupňa za správny
aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania.

Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, má preto podľa § 224 ods. 3 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo
na náhradu jeho trov, ktoré mu vznikli na právnom zastúpení za 1 úkon právnej služby a to vyjadrenie k

odvolaniu z 30.4.2013 v sadzbe 436,54 EUR, paušálnej náhrade hotových výdavkov v sume 7,81 EUR
a náhrade DPH v sume 88,86 EUR, t.j. v celkovej sume 533,22 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.