Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 21, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Cpr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207979
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714207979.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

CBA Slovakia a.s., IČO: 36 620 319, so sídlom Dukelských hrdinov 2, 984 01 Lučenec, zast.
JUDr. Alexandrom Filom, advokátom, ul.Dr.Herza č.l2, 984 01 Lučenec proti odporcovi C.Á. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XXXX/XX, XXX XX Q., štátny občan SR, zast. F.Q. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. XX, XXX XX N. U., F..Č.. T. XXX/X, XXX XX L. o zaplatenie 83,34 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 83,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 83,34 € od 4.l2.2012 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške
233,36 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh v sume l6,50 € a z trov

právneho zastúpenia v sume 216,86 €, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť advokátovi navrhovateľa JUDr.
Alexandrovi Filovi, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 04.06.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 29.05.2014, ktorým navrhovateľ
žiadal, aby súd zaviazal odporcu formou platobného rozkazu zaplatiť mu sumu 83,34 € spolu s 8,75%
úrokom z omeškania ročne z tejto istiny od 4.l2.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške
75,64 € z titulu súdneho poplatku vo výške l6,50 € a trov právneho zastúpenia v sume 59,14 €.

Svoj návrh zdôvodnil tým, že odporca bol v pracovnom pomere u navrhovateľa na základe pracovnej
zmluvy, ktorú uzavrel s CBA Slovakia a.s. ( ešte v jeho tedajšej právnej forme ako s.r.o.) ako

predavač-pokladník. Odporca pracoval v predajni potravín CBA vo Zvolene na ul. Pražská (hospodárske
stredisko č.1470). Nakoľko pri výkone dojednanej práce boli odporcovi spolu aj s ostatnými členmi
kolektívu tejto predajne zverované hodnoty, ktoré boli povinní vyúčtovať,navrhovateľ dojednal so
všetkými zamestnancami v tejto predajni vrátane odporcu v zmysle Zákonníka práce dohodu o hmotnej
zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Okrem odporcu na uvedenej predajni
potravín pracovali aj ďalší hmotne zodpovední zamestnanci, celkovo tam boli ďalší l5 zamestnanci.

Dňa 10.7.2012 bola za obdobie od poslednej inventarizácie teda od 11.1.2012 za inventúrne obdobie
od 11.1.2012 do l0.7.2012 vykonaná inventarizácia hodnôt zverených odporcovi a ostatným hmotne

zodpovedným zamestnancom na vyúčtovanie. Vykonanou inventarizáciou bolo na všetkých hodnotách
zverených kolektívu tejto predajne na vyúčtovanie-tovare nachádzajúcom sa v predajni potravín vo
Zvolene, Pražská, hospodárske stredisko č.1470 zistený tzv. „ hrubý schodok“ vo výške 5.836,04
€ ( celkový rozdiel medzi účtovným stavom tovaru zvereného na vyúčtovanie a zisteným fyzickým
stavom). Zistený hrubý schodok navrhovateľ znížil jednak o maržu (obchodné rozpätie), o DPH,
následne v zmysle vnútropodnikového predpisu aj koeficientami jednotlivých normovaných strát (NS),
z nákupných cien (NC), čím sa suma netto schodku znížila na 1820,66 €. Tento zistený netto

schodok navrhovateľ postupom predpísaným v Zákonníku práce (§ l89 ods.2 a 3 ZP) rozpočítal medzi
všetkých zamestnancov predajne, ktorí v nej pracovali v danom inventúrnom období. Zo sumami mánkpripadajúcich na jednotlivých členov pracovného kolektívu navrhovateľa oboznámil všetkých týchto
zamestnancov s tým, že od každého z nich žiadal, aby mu vyčíslené podiely zo schodku nahradili.
Podiel samotného odporcu na celkovom schodku bol 83,34 €. Celkovú výšku schodku aj podiely

zamestnancov na schodku navrhovateľ oznámil jednotlivým hmotne zodpovedným zamestnancom
uvedenej prevádzky predajne a navrhol im uhradiť podiely na schodku formou dohody o uznaní dlhu a
o splátkach. Oznámenie výšky podielu na schodku odporcovi navrhovateľ vykonal predložením návrhu
dohody o uznaní dlhu a o splátkach, pričom tento návrh zo dňa 20.11.2012 navrhovateľ odporcovi a
ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom predložil na ich pracovisku, resp. zaslal poštou. Ostatní

hmotne zodpovední zamestnanci, ktorí pracovali na uvedenej predajni svoje podiely na schodku voči
navrhovateľovi uznali a tieto aj splatili, resp. ich splácajú, preto sa týchto zamestnancov táto žaloba
netýka. Návrh dohody o uznaní dlhu a o splátkach z 20.11.2012 bol odporcovi zaslaný poštou a prevzatý
odporcom dňa 26.11.2012 s tým, že odporcovi bola poskytnutá 7-dňová lehota podľa Zákonníka práce
na dobrovoľné plnenie. Z týchto dôvodov navrhovateľ žiadal od odporcu aj úroky z omeškania počnúc
od 4.l2.2012.

Na návrh vydal súd dňa 18.7.2014 platobný rozkaz, sp.zn. 10Cpr 3/2014-18, ktorý bol odporcovi
doručený dňa l6.8.2014, a proti ktorému podal odporca odpor zo dňa 28.8.2014, ktorý bol na tunajší súd
doručený prostredníctvom e-mailu dňa 29.8.2014 o 22:52 hod. a následne bol podaný osobne na tunajší
súd dňa 2.9.2014. V podanom odpore odporca okrem iného uviedol, že na základe pracovnej zmluvy
uzatvorenej s navrhovateľom dňa 11.5.2012 nastúpil ako predavač-pokladník do prevádzky potravín vo

Zvolene ul. Pražská č.prevádzky 1470, pričom jeho pracovný pomer bol ukončený ku dňu 3l.5.2014 v
skúšobnej dobe bez udania dôvodu. Navrhovateľ mu v mesiaci november 2012 zaslal uznanie dlhu a
dohodu o splátkach, v ktorom ho vyzval uznať, resp. uhradiť dlh-manko vo výške 83,34 € na základe
inventúryzodňal0.7.2012.Natoreagovallistom,vktoromnamietalvýškuvzniknutéhomankaaodmietol
dlh uznať z dôvodu, že pri podpisovaní pracovnej zmluvy bolo v dohode o hmotnej zodpovednosti

uvedené, že preberá hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty podľa inventúry v hodnote viď
inventúrny zápis zo dňa 11.1.2012. Pri podpise zmluvy mu nebol žiadny spomínaný inventúrny záznam
predložený a keby aj bol poskytnutý, tak bol už pri podpise jeho zmluvy 4 mesiace neaktuálny. Pri jeho
nástupe do zamestnania mu neboli predložené žiadne doklady ani zápisy z poslednej inventúry, a ani
stav zásob na pracovisku. Taktiež namietal princíp delenej zodpovednosti v zmysle § l89 Zákonníka

práce. Tiež poukázal nato, že navrhovateľ mu oznámil a zaslal uznanie dlhu a dohody o splátkach
až 4 mesiace po vykonaní inventúry. Rovnako si nevedel vysvetliť ako mu navrhovateľ vyčíslil jeho
čiastku podielu na schodku v uvedenej výške 83,34 €, keď u navrhovateľa odpracoval 20 kalendárnych
dní, z toho cca l5 pracovných. Tiež poukázal na ustanovenie § 189 ods.3 Zákonníka práce, v zmysle
ktorého podiel náhrady nesmie presahovať sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku pred

vznikom škody. Namietal, že nie je zrejmé podľa akých smerníc, či mzdových predpisov bol vypočítaný
jeho priemerný mesačný zárobok, nakoľko u navrhovateľa nepracoval viac ako l5 dní. Navrhovateľ mu
následne dňa l0.l2.2012 opätovne zaslal uznanie dlhu a dohodu o splátkach, v ktorom bola znížená jeho
výška podielu na schodku na sumu 59,53 €. Na uvedené opakovane reagoval a navrhovateľovi zaslal
vyjadrenie a to dňa 27.l2.2012 s tým, že navrhovateľ už viac nekomunikoval.

K podanému odporu sa vyjadril navrhovateľ vyjadrením zo dňa l6.9.2014, doručeným tunajšiemu súdu
dňa 19.9.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že navrhovateľ reagoval na list odporcu zo dňa 3.12.2012
tým, že v odpovedi Uznanie dlhu a dohoda o splátkach z l0.l2.2012 v snahe vyjsť mu čiastočne
v ústrety ponúkli kompromisné riešenie spočívajúce v tom, že nech písomne uzná a aj na splátky
zaplatí iba 59,53 €, pričom zároveň pripojili nové uznanie dlhu a dohodu o splátkach znejúce len na

59,53 €, avšak v poslednom odseku tejto odpovede navrhovateľ upozornil odporcu, že ak obratom
nevráti podpísané (druhé) uznanie dlhu a ak tento znížený (upravený) dlh nevyrovná v lehote ako to
vyplýva z druhého uznania dlhu začnú od neho vymáhať celý jeho dlh ( podiel) na tomto schodku
súdnou cestou vo výške 83,34 €. Táto ponuka navrhovateľa teda bola iba dobrovoľným ústupkom voči
odporcovi podmienený tým, že zníženú sumu uzná a uhradí. Nakoľko odporca odpracoval menej ako

22 dní v zmysle príslušných tam citovaných ustanovení Zákonníka práce mu navrhovateľ nevyrátal
( nemohol vyrátať) jeho priemerný ale jeho pravdepodobný hodinový zárobok a jeho pravdepodobný
mesačný zárobok, podľa ktorých potom vyčíslil aj výšku jeho podielu na tomto schodku na sumu 83,34
€. Jeho priemerný hodinový zárobok bol uvedeným spôsobom vyčíslený vo výške 2,3367 € za hodinu
a jeho pravdepodobný mesačný zárobok bol vyčíslený vo výške 381 € za mesiac. Navrhovateľ ešte

uviedol, že presnú sumu schodku (škody), za ktorú zodpovedá konkrétne odporca sa dozvedel až dňa22.l0.2012, kedy rozpočítal medzi všetkých zamestnancov sumu netto schodku podľa vzájomného
pomeru ich vypočítaných priemerných (pravdepodobných) zárobkov v zmysle tabuľky, ktorá bola
pripojená k žalobnému návrhu. Nakoľko odporcovi výzvu na zaplatenie tohto schodku datoval a odoslal

20.11.2012 v zmysle § 191 ods.2 mu požadovanú náhradu škody oznámil v predpísanej lehote do
jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a zamestnanec za ňu zodpovedá, pričom
navrhovateľ zistil, resp. určil sumu netto schodku vo výške l.820,66 €, ktorú predpísal spoločne hmotne
zodpovedným zamestnancom k náhrade až dňa l0.9.2012, tak ako to vyplýva z obsahu záznamu z
vykonanej inventarizácie tovarových zásob.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 29.l0.2014, na ktorom vec meritórne prejednal a odročil na deň
2l.l.2015, pričom na toto pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ, ani právny zástupca navrhovateľa,
ktorý zobral termín pojednávania na vedomie pri odročení predchádzajúceho pojednávania s tým, že
písomne už predvolávaný nebude. Dostavil sa odporca ako i zástupkyňa odporcu, ktorí tiež zobrali
termín pojednávania na vedomie pri odročení predchádzajúceho pojednávania s tým, že písomne už
predvolávaní nebudú. Súd postupoval podľa ustanovenia § 101 ods.2 O.s.p., vec na tomto pojednávaní

prejednal a rozhodol.

Súd sa na predmetných pojednávaniach oboznámil s prednesom práv. zástupcu navrhovateľa, zástupcu
odporcu a vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, výsluchom svedkyne C. O. a Ľ. G., a tiež vykonal
listinné dôkazy, ktoré vo fotokópiách doložili do spisu v priebehu konania účastníci a to pracovnú zmluvu
zo dňa 11.5.2012 z čl. 3-4, pracovnú náplň zo dňa 11.5.2012 z čl.5, dohodu o hmotnej zodpovednosti zo

dňa 11.5.2012 z čl.6, záznam z vykonanej inventarizácie tovarových zásob zo dňa 20.9.2012 z čl.7-8,
uznanie dlhu a dohoda o splátkach zo dňa 20.11.2012 z čl.9 vrátane doručenky z čl.l0, list odporcu zo
dňa 27.12.2012 z čl.27, list odporcu zo dňa 3.l2.2012 z čl.28, uznanie dlhu a dohodu o splátkach zo dňa
l0.l2.2012 z čl.33, oznámenie o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.5.2012 z čl.34, list uznanie dlhu
a dohoda o splátkach zo dňa 10.12.2012 z čl.43, poštovú doručenku z čl.45, výpočet fy navrhovateľa

z čl.46, pričom zistil tento skutkový stav.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 11.5.2012 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom
ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom s tým, že zamestnanec mal nastúpiť do práce
dňa 11.5.2012 ako predavač- pokladník, miesto výkonu práce bolo dojednané prevádzky potravín CBA
SLOVAKIA s.r.o. v meste Zvolen, stupeň náročnosti pracovného miesta druhý, pracovný pomer bol

dojednaný na dobu určitú do dňa skončenia nájmu zamestnávateľa v nebytových priestoroch predajne, v
ktorejzamestnanecvykonávaprácu,najviacalena3roky.Skúšobnádobaboladojednanána3mesiace,
pracovný čas 37,50 hod. týždenne. Ohľadne mzdového dojednania bola dojednaná základná mzda vo
výške 38l €.

Z pracovnej náplne odporcu zo dňa 11.5.2012 súd zistil, že ako funkcia odporcu je tu uvedené predavač-

pokladník, stredisko 1470, pričom sú tu uvedené jednotlivé činnosti,ktoré zamestnanec zaradený na túto
funkciu vykonáva a zabezpečuje.

Z dohody o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o
spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 11.5.2012, súd okrem iného zistil, že ako zamestnávateľ je tu
uvedený navrhovateľ, ako zamestnanec odporca s tým, že v tejto dohode je uvedené, že zamestnanec

preberá hmotnú zodpovednosť za prevzaté hodnoty -ceniny, tovar a zásoby podľa inventúry v hodnote,
viď inventúrny súpis zo dňa 11.1.2012, ktoré je povinný vyúčtovať v zmysle § 182 Zákonníka práce ako
aj všetky iné hodnoty, ktoré mu v čase trvania jeho súčasného pracovného pomeru so zamestnávateľom
budú zverené na vyúčtovanie. Taktiež bolo dojednané, že ak bude zamestnanec vykonávať prácu
(alebo funkciu) spolu s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzavreli so zamestnávateľom dohodu

o hmotnej zodpovednosti bude za vzniknutý schodok zamestnanec zodpovedať spoločne s nimi.
Účastníci tejto dohody vyhlásili, že zo strany zamestnávateľa sú vytvorené všetky podmienky na riadnu
ochranuaopatrovaniehodnôtzverenýchnavyúčtovanie.Akékoľvekzávady,ktorévtýchtopodmienkach
prípadne vzniknú, je zamestnanec povinný odstrániť, inak ohlásiť svojmu nadriadenému za účelom ich
odstránenia.

Zo záznamu z vykonanej inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie od
11.1.2012-10.7.2012 zo dňa 20.9.2012 súd zistil, že poslednou fyzickou inventarizáciou tovarovýchzásob dňa 11.1.2012 bol zistený stav zásob v hodnote 85.937,02 € s tým, že ku dňu 10.7.2012 bola
vykonaná inventúra tovarových zásob na maloobchodnej prevádzke CBA SLOVAKIA s.r.o., HS 1470,
Zvolen, Pražská 1388, pričom ako zodpovedná vedúca predajne je uvedená G. Z., a tiež je tu uvedené

zloženie inventúrnej komisie v počte členov 7 s tým, že bol zistený schodok vo výške 5.836,04 € s tým,
že odpočítaní noriem strát v nákupných cenách a po prepočítaní na nákupné ceny bol tento schodok
ponížený na sumu 1820,66 €, ktorý má byť daný k náhrade zodpovedným pracovníkom.

Z tabuľky zo dňa 22.10.2012 vyplýva, že na jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov
prevádzky bola suma schodku 1820,66 rozrátaná dňa 22.10.2012, je tu uvedených l6 zamestnancov

vrátane odporcu s tým, že sa jedná o inventúrne obdobie od 11.1.2012 do l0.7.2012, keď je tu uvedená
ako vedúca G. Z., ako zástupca vedúcej Ľ. G. a Y. I. s tým, že zvyšní zamestnanci sú bežnými
zamestnancami, pričom pri každom zamestnancovi je uvedený priemerný hodinový zárobok za druhý
kvartál 2012, podiel na schodku percentuálne rozpočítaný ako i v eurách s tým, že podiel vedúcej a
zástupkyni vedúcej je započítaný 2 krát, tiež je tu uvedený priemerný mesačný zárobok za 4. kvartál
2011 a suma k náhrade pre jednotlivých zamestnancov s tým, že pokiaľ ide o odporcu je uvedená

priemerná hodinová mzda vo výške 2,3367 €, podiel na schodku v percentách 4,58%, podiel na schodku
v eurách 83,34 €, priemerný mesačný zárobok 38l € a suma k náhrade 83,34 €.

Z uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 20.11.2012 súd okrem iného zistil, že ako veriteľ je tu
uvedený navrhovateľ, ako dlžník odporca s tým, že dlžník mal týmto prehlásiť, že uznáva ako hmotne
zodpovedný zamestnanec veriteľa v jeho predajni potravín CBA SLOVAKIA s.r.o. Zvolen, Pražská

( 1470) dlhuje z titulu schodku vzniknutého na tejto prevádzke počas trvania jeho pracovného pomeru
zisteného inventúrou vykonanou dňa 10.7.2012, za inventúrne obdobie od 11.1.2012 do l0.7.2012 sumu
83,34 €. Dlžník sa mal zároveň zaviazať, že počnúc mesiacom december 2012 bude veriteľovi splácať
vyššie uvedený dlh v sumách najmenej po 27,78 € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. V
kolónke za veriteľa sa nachádza pečiatka navrhovateľa s nečitateľným podpisom, v kolónke dlžník sa

nenachádza žiaden podpis. Z pripojenej poštovej doručenky vyplýva, že ako odosielateľ je tu uvedený
navrhovateľ, ako adresát je uvedený odporca s tým, že dňa 26.11.2012 je potvrdený príjem tejto
písomnosti odporcom.

Z listu vyjadrenie zo dňa 3.12.2012 súd zistil, že ho adresoval odporca navrhovateľovi, z ktorého vyplýva,
že obdržal zásielku, ktorá obsahovala k podpisu uzavretie dlhu a dohodu o splátkach s tým, že túto

odmieta podpísať z dôvodov, ktoré sú totožné s dôvodmi uvedenými v podanom odpore.

Z listu opätovné vyjadrenie uznanie dlhu a dohoda o splátkach zo dňa 27.l2.2012 súd zistil, že ho
adresoval odporca navrhovateľovi, v ktorom uviedol, že mu opätovne doručili uznanie dlhu a dohodu
o splátkach na základe inventúry vykonanej l0.7.2012 s tým, že jeho podiel na inventúrnom schodku
vzhľadom na jeho námietky vo vyjadrení zúžili na čiastku 59,53 €, avšak napriek tomu im oznámil, že

dlh neuznáva a splácať ho nebude.

Z uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 10.12.2012 súd zistil, že ako veriteľ je tu uvedený
navrhovateľ, ako dlžník odporca s tým, že týmto dlžník mal uznať, že ako hmotne zodpovedný
zamestnanec veriteľa mu dlhuje z titulu schodku zisteného inventúrou vykonanou dňa 10.7.2012 celkom
sumu 59,53 € a zároveň sa dlžník mal zaviazať, že počnúc mesiacom január 2013 bude veriteľovi

splácať uvedený dlh najmenej po 29,77 € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok. V kolónke za
veriteľa sa nachádza pečiatka navrhovateľa a nečitateľný podpis, v kolónke dlžník sa žiadny podpis
nenachádza.

Z dokladu- Skončenie pracovného pomeru -oznámenie zo dňa 30.5.2012 súd zistil, že ho adresoval
navrhovateľ odporcovi, v ktorom uviedol, že na základe jeho ústnej žiadosti o skončenie pracovného

pomeru zo dňa 30.5.2012 mu týmto oznamujú, že súhlasia so skončením pracovného pomeru ku dňu
3l.5.2012 v zmysle § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe bez udania dôvodu.

Z listu-Uznanie dlhu a dohoda o splátkach zo dňa 10.12.2012 súd zistil, že ho adresoval navrhovateľ
odporcovi,vktoromuviedol,želistomimoznámil,ženeuznávadlhvovýške83,34€vyčíslenýnazáklade
inventúry vykonanej dňa 10.7.2012 s tým, že vedenie spoločnosti prejednalo jeho žiadosť a pristúpilo

k riešeniu v tom zmysle, že nakoľko v inventúrnom období odpracoval l5 pracovných dní, podiel mu
znižujú v zmysle vnútropodnikovej smernice na individuálne riešenie podielu na schodkoch vzniknutých
naprevádzkachpočastrvaniapracovnéhopomerunačiastku59,53€. Taktiežmuoznámili,ževprípade,ak mázáujembližšiesaoboznámiťsvýsledkominventúryakoajsrozpočítanímpodielovnajednotlivých
zamestnancov, podklady sú k nahliadnutiu na inventúrnom oddelení spoločnosti. Zároveň ho upozornili,
že ak upravený dlh neuhradí vo výške 59,53 € v lehote tak ako je uvedené v bode 3 pripojeného uznania

dlhu, začnú ho vymáhať súdnou cestou v pôvodnej výške 83,34 vypočítanej v zmysle § l89 Zákonníka
práce.Zpripojenejpoštovejdoručenkyvyplýva,žeakoodosielateľjetuuvedenýnavrhovateľakoadresát
odporca s tým, že túto písomnosť prevzal osobne dňa l4.l2.2012.

Zo mzdového listu odporcu súd zistil, že v mesiaci máj 2012 má počet dní vykonávania práce uvedených
l5, odpracované hodiny 112,50 , mzda časová 248,48 €, zdaniteľný príjem celkom 248,48 €, čistý príjem

215,22 €, zrážky l8,75 € na výplatu 196,47 €. Zároveň je tu uvedený výpočet priemernej hodinovej mzdy
vo výške 2,367 € a uvedenie priemernej mesačnej mzdy vo výške 381 €.

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržal
vyjadrení uvedených v podanom žalobnom návrhu.

Z prednesu zástupkyne odporcu na pojednávaniach súd zistil, že nad rámec skutočností uvedených v
podanom odpore k veci uviedla, že výška škody mala byť prerokovaná so zástupcami zamestnancov,

čo v tomto prípade nebolo splnené. Taktiež bol zamestnávateľ povinný oznámiť výsledky inventúry
odporcovi ako zamestnancovi do jedného mesiaca po jej vykonaní avšak v tomto prípade to bolo viac
ako 4 mesiace. Trvala na tom, že u odporcu nebolo možné vychádzať z priemerného mesačného
zárobku, vychádzalo sa síce z priemerného hodinového zárobku, ale podľa nich sú tieto údaje nereálne.
K výsluchu svedkyne Ľ. G. uviedla, že podľa jej názoru bola upozornená ako má vypovedať, teda že

má vypovedať v prospech navrhovateľa a podľa jej názoru nie je možné aby si nepamätala napr. to,
kde odporca podpisoval pracovnú zmluvu, resp. s tým súvisiace dokumenty a na strane druhej si iné
veci pamätala s úplnou istotou. Z tohto dôvodu spochybnila výpoveď tejto svedkyne. Navrhla doplniť
dokazovanie výsluchom niektorého zo zamestnancov inventúrneho oddelenia navrhovateľa, ktorý mal
na starosti túto inventúru, ktorý by sa mal vyjadriť a ozrejmiť nezrovnalosti vo výške požadovanej ako

podiel na schodku od odporcu, keď pri prvej výzve požadovali sumu 83,34 € a pri druhej po vznesených
námietkach zo strany odporcu upravili sumu na čiastku 59,53 € a zároveň ozrejmiť akým spôsobom bol
vypočítaný podiel odporcu na schodku.

Z výsluchu odporcu na pojednávaní súd zistil, že začal tam pracovať 11.5. s tým, že vedel, že tam
dlhšie nebude. Jeho náplňou bolo iba dokladať vody, pretože tam boli samé ženy, ktoré to nevládali

robiť. Nebol zaučený ani na prácu v pokladni. Keď nastúpil do práce bolo mu povedané, že sa inventúra
robiť nebude, pretože sa robila veľká inventúra v novembri a ďalšia sa bude robiť v lete s tým, že
mu síce umožnili nahliadnuť do inventúrneho záznamu, avšak ten bol 4-5 mesiacov starý. Podľa neho
nie je fér, aby bol povinný platiť rovnakú čiastku z titulu schodku, keď tam robil l5 dní v porovnaní
s tými čo tam robili l5 rokov. Na otázku súdu, či pri uzavieraní pracovného pomeru, resp. dohody o

hmotnej zodpovednosti bola vykonaná inventúra, resp. či žiadal o vykonanie inventúry, odporca uviedol,
že to žiadal od inšpektorky, ktorá tam pracovala, ale meno uviesť nevedel. Mala na starosti predajňu,
v ktorej bol a videl ju tam, keď nastupoval do zamestnania. Taktiež to žiadal od zástupkyne vedúcej
predajne p. Ľ. G., pretože v tom čase bola vedúca dlhodobo PN. Bolo mu povedané, že inventúra sa
robiť nebude, pretože sa má prerábať obchod a bude vykonaná v lete. Na otázku súdu, prečo, keď mu

nebolo vyhovené vykonať inventúru uzavrel predmetnú dohodu o hmotnej zodpovednosti uviedol, že sa
potreboval zamestnať, a to bolo jediné riešenie, keďže dovtedy bol na úrade práce. Nevedel, že tam
bude tak krátko, črtalo sa mu niečo v zahraničí, ale keby to nevyšlo tak by tam zostal robiť. Takto mal
príjem za dobu trvania toho pracovného pomeru asi l30-l50 € a teraz od neho chcú aby 85 € zaplatil.
Jeho mama tam pracovala predtým asi 4 roky dozadu, počas 7 rokov s tým, že za celý čas neplatili

žiadne manko. Na otázku súdu, či namietal po nástupe do zamestnania nejaké skutočnosti v tom zmysle,
že nemôže zodpovedať za zverené hodnoty riadne v zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti uviedol,
že to namietal, hovoril to p. G. aj p. I., že nie je pri príjme tovaru, že nie všetok tovar je okódovaný,
že tam nie sú namontované kamery a nie je tam žiadny pracovník SBS, avšak hovoril to iba ústne nie
písomne. Písomne to nenamietal. Na otázku súdu, na základe čoho, resp. na koho podnet došlo ku

skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom uviedol, že dostal ponuku na prácu v zahraničí, preto
odcestoval do Čiech. O tom informoval už pri uzatvorení pracovnej zmluvy p. G., ktorá mu povedal, že v
skúšobnej dobe počas 3 mesiacov môže kedykoľvek pracovný pomer skončiť bez udania dôvodu aj na
druhý deň. Na otázku súdu, či odstúpil od dohody o hmotnej zodpovednosti uviedol, že nie lebo vedel,
že keby to urobil tak by dostal vzápätí výpoveď, pretože bez toho tam nikto nemohol byť zamestnaný.

Na otázku súdu, či pri ukončení pracovného pomeru žiadal, aby bola vykonaná inventúra uviedol, že tožiadal od zástupkyne vedúcej p. Mojžišovej opäť iba ústne nie písomne. K výpovediam svedkýň uviedol,
že sa ich výpovede nezhodovali, keď inšpektorka tvrdila, že vie zabezpečiť inventúru zo dňa na deň a
vedúca tvrdila, že je to možné v priebehu týždňa. Taktiež poukázal nato, že nemá vedomosť o tom, že

by sa tam inventúry robili vtedy, keď sa menia zamestnanci, pretože do toho obchodu chodí nakupovať
a zamestnanci sa menia dosť často, čiže z toho dôvodu by musela byť inventúra 7 x ročne.

Z výsluchu svedkyne C. O. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že u navrhovateľa pracuje ako
oblastný manager, má na starosti l0 inšpektorov. Odporcu jej predstavila zástupkyňa predajne p. G.,
videli sa pri tom predstavení, potom keď sa robili doklady, teda pracovná zmluva atď. a potom ešte asi 2

x v rámci kontroly predajne. Odporca potom oznámil, že končí pracovný pomer v rámci skúšobnej doby,
bolo to nahlásené na personálnom oddelení, nepamätala si, či ňou alebo zástupkyňou vedúcej, resp.
vedúcou predajne. V čase, keď bol u navrhovateľa zamestnaný odporca, pracovala ako inšpektorka,
mala na starosti l8-20 predajní, v rámci toho bola aj prevádzka na Pražskej ul. vo Zvolene, číslo
1470. Nepamätala si presne, či bola prítomná pri uzatváraní pracovnej zmluvy, resp. dohody o hmotnej
zodpovednosti s odporcom, ale zrejme áno, väčšinou tam býva. Na otázku súdu, či pred uzavretím,

resp. pri uzavretí pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti od nej odporca žiadal vykonať
nejaké úkony, resp. od zamestnávateľa, svedkyňa uviedla, že nevie aké úkony má súd na mysli. Na
doplňujúcu otázku súdu, či žiadal konkrétne vykonať inventúru, uviedla, že si na to nepamätá, ale si
myslí, že mohol kedykoľvek o to požiadať písomne a to aj pri ukončení pracovného pomeru. Ony majú
nato inventúrne, resp. personálne oddelenie a keby jej to bol povedal, tak by s tým nebol problém. Na

doplňujúcu otázku súdu, či to teda požadoval vykonať alebo nie, svedkyňa uviedla, že si nepamätá, ale
myslí si, že keby jej to bol povedal, tak by to bola určite zabezpečila. Na otázku súdu, či v priebehu trvania
pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom si odporca voči nej uplatnil nejaké výhrady
ohľadne bezpečnosti a zabezpečenia prevádzky, konkrétne napr. absencia SBS služby, kamerového
systému a podobne, svedkyňa uviedla, že si na takýto žiadny rozhovor nepamätá, vie, že to bolo ešte

v období pred rekonštrukciou prevádzky s tým, že v súčasnosti tam je už kamerový systém, ale či to
odporca požadoval v danom období, potvrdiť nevedela. Na otázku súdu, či skončenie pracovného
pomeru v skúšobnej dobe riešil odporca priamo s ňou alebo s niekým iným, uviedla, že s ňou určite
nie, nevedela či to odovzdal zástupkyni vedúcej, resp. vedúcej alebo to odniesol priamo na personálne
oddelenie. Na doplňujúcu otázku súdu, či pri ukončení pracovného pomeru od nej požadoval odporca

aby na predmetnej prevádzke bola vykonaná inventúra, uviedla, že si nič také nepamätá s tým, že
keby to bol býval žiadal, tak by sa to bolo zabezpečilo. Na otázku zástupkyne odporcu, pokiaľ bežný
zamestnanec, resp. osoba, ktorá by mala nastúpiť do pracovného pomeru ako nový zamestnanec,
požiadal o vykonanie inventúry, v akom časovom rozmedzí sú schopní túto zabezpečiť, uviedla, že je
to v podstate na dennej báze, sú prípady, napr. keď je vlámanie alebo okamžité skončenie pracovného

pomeru, resp. keď sa ukončuje pracovný pomer so zástupkyňou vedúcej alebo s vedúcou, tak sa to
robí ihneď. Na doplňujúcu otázku zástupkyne odporcu ako je to v prípade bežného zamestnanca pri
nástupe do pracovného pomeru uviedla, že sú schopní inventúru zabezpečiť do druhého dňa s tým, že
zamestnanec by v takom prípade nastupoval do pracovného pomeru v ten istý deň, keď je vykonaná
inventúra. Na otázku zástupkyne odporcu, v akom časovom rozmedzí sú známe výsledky inventúry,

uviedla svedkyňa, že v súčasnosti už majú informačný systém tak je to vlastne hneď a v roku 2012 bol
informačný výsledok inventúry k dispozícií tiež v ten istý deň, ale konečné vyjadrenie resp. záznam bol
asi v priebehu jedného mesiaca. Ohľadne zamestnanca, ktorý by takto žiadal vykonať inventúru by ale
bolo už nepodstatné, že by výsledky inventúry boli známe o mesiac, pretože takýto zamestnanec by
sa nezahŕňal do predchádzajúceho inventúrneho obdobia a následne by sa posudzovali výsledky len

od zistenia takto vykonanej inventúry k najbližšie vykonanej inventúre. Na otázku zástupkyne odporcu,
aby sa svedkyňa vyjadrila k časovým súvislostiam v tom zmysle, že inventúra prebehla l0.7., výsledky
inventúry boli známe 20.9. a odporca bol o jej výsledkoch informovaný až 20.11. toho roka, svedkyňa
uviedla, že sa k tomu vyjadriť nevie, pretože výsledky inventúry nespracúva, ani nevyhodnocuje a
nepracuje na inventúrnom oddelení. Prečo tomu bolo tak, konkrétne v tomto prípade uviesť nevedela.

Na otázku zástupkyne odporcu, či by podľa jej názoru bolo možné vykonať inventúru na základe
žiadosti zamestnanca v prípade, že má na predmetnej prevádzke prebehnúť rekonštrukcia a teda je tam
plánovaná inventúra v priebehu jedného až dvoch mesiacov uviedla, že pokiaľ by aj v takomto období
požiadal zamestnanec o to, tak by sa urobiť musela s tým, že keby požiadali dvaja, tak by sa robila
aj 2 krát. Stáva sa to aj keď nie často, na niektorých prevádzkach je fluktuácia zamestnancov väčšia,

niekde menšia, nie je to na dennom poriadku, ale nie je to ani nič výnimočné a nie je problém to urobiť.
Na otázku zástupkyne odporcu, či keď zamestnanec požiada vedúcu, resp. jej zástupkyňu o vykonanie
inventúry ústne, či má takáto vedúca zamestnankyňa povinnosť ho informovať, že o to má požiadaťpísomne, svedkyňa uviedla, že takáto povinnosť tam nie je , ale pokiaľ dotyčná vedúca nepozná všetky
predpisy alebo nevie čo ďalej robiť, tak volá jej a konzultujú to spolu, avšak nepamätala si, že by ohľadne
tohto konkrétneho prípadu ju s takouto požiadavkou niekto kontaktoval.

Z výsluchu svedkyne Ľ. G. na pojednávaní súd okrem iného zistil, že v súčasnosti je zamestnaná ako
vedúca predajne na ul. Pražská vo Zvolene a v období od 11.5. do 30.5.2012 pracovala ako zástupkyňa
vedúcej tej istej predajne. S odporcom sa pracovná zmluva, resp. dohoda o hmotnej zodpovednosti
podpisovala na základe toho, že sa pýtal na prácu, a keďže v tom čase bola voľná pozícia, tak ho
prijala. Nepamätala si, či tam bol okrem nej a odporcu ešte niekto prítomný. Na základe tohto rozhovoru

nahlásila jeho údaje na firmu a asi o 3 dni prišli doklady, ktoré mu odovzdala. Nevedela uviesť, či to
bolo poslané poštou alebo to doniesla inšpektorka. Nevedela uviesť, či sa to podpisovalo priamo u nich
na predajni, ale určite mu tie doklady odovzdala a on to podpísal. Na otázku súdu, či pred uzavretím
pracovného pomeru medzi odporcom a navrhovateľom, resp. pri podpise pracovnej zmluvy a dohody o
hmotnejzodpovednosti,resp.bezprostrednepotomodporcaodnejžiadal,abyzostranyzamestnávateľa
boli vykonané nejaké úkony, svedkyňa uviedla, že nič také nepožadoval. Na doplňujúcu otázku súdu, či

odporca od nej žiadal, aby bola vykonaná inventúra, svedkyňa uviedla, že určite nič také od nej nežiadal.
Na otázku súdu, či v priebehu trvania pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom od nej
odporca žiadal, resp. namietal nejaké nedostatky v zabezpečení predmetnej predajne, konkrétne že
sa tam nenachádza kamerový systém, SBS služba alebo ďalšie veci, svedkyňa uviedla, že si na to
nepamätá. Pracovný pomer s odporcom bol ukončený na základe písomnej výpovede odporcu, dohodli

sa na tom, s čím ona súhlasila a doklady odovzdala inšpektorke. Na otázku súdu, či odporca pri skončení
pracovného pomeru od nej žiadal, aby zabezpečila vykonanie inventúry na danej prevádzke, svedkyňa
uviedla, že to určite nepožadoval. Na otázku zástupcu odporcu s akým časovým predstihom im býva
oznámené, že bude vykonaná inventúra, svedkyňa uviedla, že ak je to plánovaná inventúra, tá jeden
krát ročne a potom sú to inventúry, keď odchádza alebo nastupuje zástupkyňa vedúcej, resp. vedúca,

alebo o to požiada iný zamestnanec, resp. sú tam nejaké vykrádačky, tak sa to robí hneď aktuálne. Ak
bežný zamestnanec požiada o vykonanie inventúry, resp. potencionálny zamestnanec,s ktorým sa má
podpísať pracovná zmluva a požiada o to len ústne, či ho upovedomujú o tom, že to má podať písomne,
svedkyňa uviedla, že pokiaľ zamestnanec oznámi, tak ona posunie túto informáciu ďalej na inventúrne
oddelenie, resp. inšpektorovi a povie to, že si to má dať aj písomne, pretože sa všetko dáva písomne.

Na otázku zástupkyne odporcu , či od nej odporca žiadal, že chce aby bola vykonaná inventúra a z jej
strany malo byť povedané, že na tej prevádzke je plánovaná rekonštrukcia a teda inventúra sa bude
vykonávať až pri nej, svedkyňa uviedla, že si na to nepamätá, že by bol od nej niečo takéto žiadal, resp.
že mu niečo takéto mala povedať. Na otázku zástupcu odporcu, pokiaľ je nejaká neplánovaná inventúra,
či vie uviesť v akom časovom rozmedzí je firma schopná túto vykonať, uviedla, že ona dátum neurčuje

len nahlási, že sú tu takéto okolnosti a to na inventúrnom oddelení kde stanovia aj dátum. Väčšinou
je to tak l týždeň, aby si ona mohla upraviť priame objednávky a nebol tam zbytočne tovar. Inventúru
vykonávajú zamestnanci tej ktorej prevádzky plus inventúrne oddelenie, fyzicky sa počíta tovar. Keď
sa to napočíta tak v dvoch vyhotoveniach sa urobia hárky, z ktorých jeden zostane na prevádzke a
druhý si berú inventúrnici na spracovanie. Predbežný výsledok majú k dispozícií hneď v ten deň, po

spracovaní prichádzajú výsledky asi po mesiaci. Nepamätala si prečo v tomto konkrétnom prípade bola
inventúra vykonaná 10.7. a výsledky inventúry boli známe až 20.9.2012. Na otázku zástupkyne odporcu,
aké bolo zabezpečenie predmetnej prevádzky v máji 2012, ako bol riešený príjem tovaru, či tam bol
kamerový systém, či bol tovar zabezpečený mäkkými alebo tvrdými kódmi uviedla, že predovšetkým
sú tam zamestnanci nato, aby dohliadali na tovar a pokladníčka zodpovedá zato, že všetko nablokuje.

Dokopy je na tej prevádzke l2 zamestnancov, z toho teda 6 na jednej smene, dve z nich sú pokladníčky,
jedna je na oddelení mäsa a traja sú bežne v prevádzke. Na otázku zástupkyne odporcu, či zo strany
zamestnancov bola niekedy vznesená požiadavka aby aspoň mäkkými kódmi sa okodovával tovar, resp.
nainštaloval kamerový systém, svedkyňa uviedla, že si na nič také nepamätá.

Podľa § l7 ods.2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2012 právny úkon, na ktorý neudelili

predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so
zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorá sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom,
je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa § l82 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty

určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodáchsa môže zo zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedá s nimi za schodok
spoločne ( spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § l82 ods.2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak
je neplatná.

Podľa § l82 ods.3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § l83 ods.1 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý uzatvoril dohodu o hmotnej zodpovednosti,
môže od nej odstúpiť, ak sa preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá alebo ak

zamestnávateľ v čase do jedného mesiaca potom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni
nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody odstúpiť, ak je na pracovisko
zaradený iný zamestnanec alebo ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Odstúpenie sa musí
oznámiť zamestnávateľovi písomne.

Podľa § l83 ods.2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia
pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

Podľa § l84 ods.2 Zákonníka práce na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti zo
všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami

a) pri skončení všetkých týchto dohôd

b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,

c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,

d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,

e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.

Podľa § l84 ods.3 Zákonníka práce, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého
pracovný pomer sa skončil, alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol
preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie zodpovedá za prípadný schodok zistený
najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.

Podľa § l84 ods.4 Zákonníka práce, ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú

zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie,
zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou
inventarizáciou.

Podľa § l9l ods.1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za
ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Podľa § l9l ods.2 Zákonníka práce zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so
zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla
a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 191 ods.4 Zákonníka práce požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej
úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 € je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať

so zástupcami zamestnancov.

Podľa § 189 ods.2 Zákonníka práce pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým
zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich
vedúceho a jeho zástupcu sa započíta v 2-násobnej sume.Podľa § l89 ods.3 Zákonníka práce podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých
zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok

je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

Podľa § 134 ods.1 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2012 priemerný zárobok na
pracovnoprávne účely (ďalej len priemerný zárobok ) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej
zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v
rozhodujúcom období.

Podľa § l34 ods.2 Zákonníka práce v znení účinnom do 3l.l2.2012 rozhodujúcim obdobím je kalendárny
štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje
vždy k l.dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého
štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § l34 ods.3 Zákonníka práce v znení účinnom do 3l.l2.2012, ak zamestnanec v rozhodujúcom
období neodpracoval aspoň 22 dní alebo l70 hod., používa sa namiesto priemerného zárobku

pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od
začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa § l34 ods.4 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2012 priemerný zárobok sa zisťuje ako
priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta. Ak
sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že

priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku
na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa
zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Podľa § 134 ods.10 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2012 ustanovenia odsekov l až 9 platia
primerane na účely zisťovania pravdepodobného zárobku.

Podľa § 33 ods.3 Zákonníka práce, ak nie je lehota uspokojenia nároku ustanovená právnym predpisom,
alebo ak nie je určená v rozhodnutí alebo dohodnutá, musí sa nárok uspokojiť do 7 dní odo dňa, keď
o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.

Podľa § 5l7 ods.1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 5l7 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87 /1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. -Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od l.2.2013,
ak záväzkový vzťah vznikol pred l.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných
k 3l.1.2013 aj za dobu omeškania po 3l.l.2013.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že

návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca platne uzavrel dohodu o spoločnej hmotnej
zodpovednosti s tým, že pri nástupe do jeho pracovného pomeru s navrhovateľom bol zaradený na
pracovisko kde pracovali zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, pričom neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne toho, že by bol požiadal o vykonanie inventarizácie, v dôsledku čoho

zodpovedal za schodok, ktorý bol zistený najbližšou inventarizáciou, keďže zároveň nebolo ani zo strany
odporcu preukázané, že by od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil. Najbližšia inventarizácia po
jeho nástupe do zamestnania na predmetnej prevádzke bola vykonaná dňa l0.7.2012, t.j. po skončenípracovného pomeru odporcu u navrhovateľa, ktorý skončil v rámci skúšobnej doby dňa 31.5.2012.
Nakoľko však opätovne pri tomto skončení pracovného pomeru odporcu, odporca nepreukázal, že by
požiadalovykonanieinventarizácie,následnezodpovedalzaschodokzistenínajbližšouinventarizáciou,

ku ktorej došlo na jeho predchádzajúcom pracovisku dňa l0.7.2012. Odporcovi sa teda nepodarilo
vyviniť zo zodpovednosti za vzniknutý schodok, keďže obrana odporcu zostala v rovine tvrdení a
výsluchmi svedkov, ktoré navrhol vykonať odporca neboli tieto skutočnosti preukázané. Taktiež ďalšie
skutočnosti tvrdené odporcom posúdil súd v súdenej veci ako právne irelevantné, konkrétne sa jednalo
o to, že zamestnávateľ neprerokoval predmetnú náhradu škody s odporcom v lehote do jedného

mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a odporca za ňu zodpovedá, resp., že obsah
dohody o spôsobe jej úhrady mal navrhovateľ ako zamestnávateľ povinnosť vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov. Totiž súd má zato, že vzhľadom na vyššie citované ustanovenia Zákonníka
práce tieto skutočnosti nespôsobujú neplatnosť týchto právnych úkonov. Okrem toho podľa názoru
súdu navrhovateľ dostatočným spôsobom ozrejmil spôsob výpočtu výšky podielu náhrady pripadajúcej
na odporcu za použitia tzv. pravdepodobného zárobku a rovnako ozrejmil, na základe čoho ponížil

navrhovateľ ako zamestnávateľ podiel odporcu na predmetnom schodku pôvodne zo sumy 83,34 €
na čiastku 59,53 € s tým, že sa jednalo o individuálne riešenie tohto konkrétneho prípadu, avšak za
podmienky, že v tejto výške bude dlh odporcom uhradený v navrhovanej lehote s tým, že v opačnom
prípade budú zotrvávať na pôvodnej výške jeho podielu v sume 83,34 €, ktorú považovali za vypočítanú
v zmysle § 189 Zákonníka práce.

Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd mal preukázané, že navrhovateľ vyzval odporcu ešte pred
podaním žaloby na dobrovoľnú úhradu tejto svojej pohľadávky, pričom túto zásielku odporca prevzal
dňa 26.11.2012, t.j. 7 -dňová lehota na dobrovoľné splnenie dlhu zo strany odporcu uplynula dňa
3.l2.2012, na základe čoho sa súd stotožnil s názorom navrhovateľa, že najneskôr od nasledujúceho
dňa t.j. 4.12.2012 je odporca v omeškaní s úhradou prisúdenej sumy, v dôsledku čoho navrhovateľovi

vznikol nárok aj na úrok z omeškania od tohto dňa, pričom pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby mal súd
preukázané, že túto si navrhovateľ uplatnil v zákonnej výške, nakoľko z údajov dostupných súdu bola
výška základnej úrokovej sadzby ECB od 11.7.2012 do 7.5.2013 0,75%.

Súd nepripustil návrh na doplnenie dokazovania výsluchom zamestnanca navrhovateľa z inventúrneho
oddelenia, ktorý navrhla vykonať zástupkyňa odporcu, nakoľko všetky relevantné skutočnosti, ktoré súd

považoval za potrebné preskúmať nato, aby mohol vo veci rozhodnúť, mal preukázané z ostatných
dôkazov, ktoré v konaní vykonal.

Podľa § l42 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § l49 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku.

Navrhovateľ si v návrhu prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnil náhradu trov konania z titulu
zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Trovy konania navrhovateľ prostredníctvom

svojho právneho zástupcu vyčíslil kompletne v podaní zo dňa 29.10.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa
23.1.2015, pričom trovy konania navrhovateľa majú spočívať v zaplatenom súdnom poplatku za návrh
vo výške l6,50 € a trov právneho zastúpenia 2l6,86 € vrátane DPH, pričom táto odmena má pozostávať
zo 4 úkonov právnej služby vrátane režijných paušálov spolu vo výške 98,56 €, náhrady cestového za
cestu na pojednávanie dňa 29.l0.2014 na trase Lučenec-Zvolen a späť vo výške 28,56 € a náhrady

za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 29.l0.2014, 4 x l3,40 € spolu 53,60 €, všetko zvýšené o
20% DPH v sume 36,14 €.

Navrhovateľ bol úspešný v celom rozsahu svojho návrhu, a preto má nárok aj na plnú náhradu trov
konania.Navrhovateľovisúdpriznalnároknanáhradutrovkonania,ktorémuvzniklizaplatenímsúdneho
poplatku za návrh na základe výzvy súdu vo výške l6,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 216,86€.

Pri určení trov právneho zastúpenia súd vychádzal z tarifnej hodnoty úkonu vo výške 83,34 € pre určeniezákladnej sadzby tarifnej odmeny. Pri tejto sume základná sadzba tarifnej odmeny prestavuje l6,60 €
podľa § 10 ods.1 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, ktorých náhradu súd

navrhovateľovi priznal predstavujú za 4 úkony právnej služby :

l./ prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods.1 písm.a) vyhlášky vo výške l6,60 € a náhrada podľa
§ l6 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,

2./ písomné podanie na súd -žaloba zo dňa 29.5.2014 podľa § l3a ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške l6,60
€ a náhrada podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,

3./ vyjadrenie k odporu zo dňa 16.9.2014 podľa § l3a ods.1 písm.c) vyhlášky vo výške 16,60 € náhrada

podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €,

4./ účasť na pojednávaní dňa 29.10.2014 podľa § l3a ods.1 písm.d) vyhlášky vo výške 16,60 € a náhrada
podľa § 16 ods.3 vyhlášky vo výške 8,04 €. Taktiež súd priznal cestovné náhrady za použitie osobného
motorového vozidla Volcwagen Golf, EČV: LC-151 AL na cestu na pojednávanie dňa 29.l0.2014, na
trase Lučenec-Zvolen a späť, počet km 112, základná náhrada za l km 0,183 €, spotreba paliva 5,5 litra,

cena za liter paliva l,309 €, spolu vo výške 28,56 € v zmysle § 16 ods.4 vyhlášky, ako aj náhradu za
stratu času v zmysle § 17 ods.1 vyhlášky za cestu na pojednávanie dňa 29.l0.2014 na trase Lučenec-
Zvolen a späť vo výške 53,60 € za 4 začaté polhodiny t.j. 2 x l3,40 €, všetko zvýšené o 20 % DPH
v sume 36,14 € .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1
prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)