Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313203353
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1313203353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: D. R.
U., G..Y.., K. I.. Č.. X, U., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Kánom, AK,
Bratislava, Námestie Martina Benku č. 9-C1, proti odporcovi: R. R., Q.. XX.XX.XXXX, bytom Dopravná
51, U., W..Č.. na Q.J. J., štátny občan SR, zastúpený opatrovníkom H. Č., zamestnankyňou Okresného
súdu Bratislava III, o zaplatenie 50,50 euro, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 16.09.2013, č.k. 10C/80/2013-47, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa , v ktorom sa domáhal uložiť
odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu XX,XX euro, ako i náhradu trov súdneho konania pozostávajúcu
zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a z náhrady trov právneho zastúpenia. O trovách konania
rozhodol s použitím § 142 ods.1 O.s.p. tak, že v konaní plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania
nepriznal.

Zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 100 ods.1, § 108 Občianskeho zákonníka, § 9 písm.
b/, § 14 ods.3 zák.č. 168/1996 Z.z. po úvahe, že v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka sa premlčuje
nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 citovaného predpisu, ale i jeho nárok na úhradu

za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zákona č. 168/1996 Z.z.. Podľa názoru súdu
prvého stupňa nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom patrí medzi práva z
prepravy v zmysle § 760 OZ, i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený. V odôvodnení ďalej
uviedol, že žalobný nárok navrhovateľa vznikol podľa čl.1 bod 2 písm. d/, čl.2, bod 1, čl.5 Tarify mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave v spojitosti s cenovým výmerom 1/2009 vydaným Hlavným mestom
Bratislava podľa § 20 zák.č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov.

V danom prípade odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného
lístka dňa 1.3.2011. Pri prihliadnutí na v konaní vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu

konštatoval, že plynutie jednoročnej premlčacej doby v prejednávanom prípade začalo dňom 2.3.2011
a uplynulo dňom 2.3.2012 Keďže návrh bol podaný na súd až dňa 4.3.2013, súd prvého stupňa
posúdil námietku premlčania vznesenú odporcom ako dôvodnú a návrh navrhovateľa bez ďalšieho ako
nedôvodný zamietol.Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolateľa súd
prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil

správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V zmysle ustanovenia §
760 Občianskeho zákonníka vzniká zmluvou o preprave právny vzťah medzi dopravcom (fyzickou alebo
právnickou osobou prevádzajúcou dopravu na základe príslušného povolenia ) a cestujúcim. Preprava
osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva v preprave predmetu (veci) a osoby dopravným
prostriedkom do miesta určenia , a to riadne a včas, za určené cestovné. Občiansky zákonník obsahuje

iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch a spôsoboch a prepravy a podrobnejšia
úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe vydaným vykonávacím právnym normám, v
tomtoprípadezák.č.168/1996Z.z. ocestnejdopravevzneníneskoršíchpredpisov.Nakoľkosaodporca
na výzvu revízora dňa 26. 9. 2011 na linke MHD č. 99 v Bratislave nepreukázal platným cestovným
lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, je povinný navrhovateľovi v zmysle čl. 6 Prepravného
poriadkumestskejhromadnejdopravyv Bratislaveačl.5TarifymestskejhromadnejdopravyvBratislave

zaplatiťcestovné0,70euroaúhraduXXeuro,čopreukazujehlásenieoporušenítarifnýchaprepravných
podmienok zo dňa 26. 9. 2011 doložené v spise. Táto povinnosť odporcu zaplatiť úhradu navrhovateľovi
vznikla v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 14 ods. 2 zákona o cestnej
doprave a nepatrí medzi práva prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka. Zákon o cestnej
doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, a

preto je namieste použiť § 101 Občianskeho zákonníka čo znamená, že pohľadávka vo výške XX euro
nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Odvolateľ dal v súvislosti
s prezentovanými odvolacími námietkami do pozornosti rozhodnutia Krajského sudu v Bratislave -
rozsudok sp.zn.15Co 67/2011 a sp.zn. 14 Co 216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo
totožných veciach, pričom v oboch prípadoch vyhovel odvolaniu navrhovateľa.

Odporca sa k riadne doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci

súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z
hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, vec v súlade s § 101 ods.2 O.s.p. prejednal v
neprítomnosti účastníkov, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich

základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite
odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 9 písm. b), § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. revízor môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa
nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu. Úhrada je v mestskej autobusovej
doprave stonásobok cestovného.

Podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného na základe vyhlášky
MDPaT č. 363/1996 Zb. o vzore na vyhotovenie prepravného poriadku v cestnej doprave, z cestovného
lístka musia byť zrejmé údaje umožňujúce kontrolu jeho platnosti a správnosti jeho použitia; cestujúci
je povinný zaobstarať si cestovný lístok v príslušnej hodnote podľa tarify pred nastúpením do vozidla,
cestujúci je povinný ihneď pri nástupe do vozidla označiť cestovný lístok v najbližšom označovači

cestovných lístkov; cestujúci musí mať pri sebe platný cestovný lístok po celý čas prepravy, ako aj v
okamihu výstupu z vozidla a na vyzvanie sa ním preukázať revízorovi.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 108 Občianskeho zákonníka sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na
náhradu škody pri preprave osôb.

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené

cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas .

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické

úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú
osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. Prepravné poriadky vydávajú prevádzkovatelia
dopravy (dopravcovia) podľa vzorov na vyhotovenie prepravných poriadkov, ktoré vydalo Ministerstvo
dopravy pôšt a telekomunikácií.

Ustanovenie § 760 Občianskeho zákonníka nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb
tým, že ustanovuje základné práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia
zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok,
právo, aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas. Z citovaného ustanovenia
vyplývajú pojmové znaky zmluvy o preprave osôb - jedná sa o zmluvu uzavretú medzi dvoma

účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia a dopravcom, ktorý má
povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto určenia
sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje
za odplatu (cestovné). Zmluva o preprave osôb je neformálnou zmluvou, ktorá sa môže uzavrieť
rôznymspôsobomurčenýmvprepravnýchporiadkochpodľadruhuaspôsobudopravy(napr.zakúpením

cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri
vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.). Podrobnosti o
právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných poriadkoch,
ktoré vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných právnych predpisov.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje

tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd
musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo
priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným
účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali
k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli

po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v
prípadeoslabeniaichdôkaznejpovinnostivprípadnomsúdnomkonanízoznačnýmčasovýmodstupom.
Inštitút premlčania takto, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať
si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im
zodpovedajúcim povinnostiam.

Navrhovateľ si v danom konaní uplatňoval cestovné vo výške X,XX euro a úhradu XX euro ( prirážku
za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom dňa 1.3.2011 počas jazdy v prostriedku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave č. 56 ).

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne vychádzal z ust. § 101
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého navrhovateľovi začala plynúť jednoročná premlčacia doba

podľa § 108 Občianskeho zákonníka na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej
medzi účastníkmi konania ( § 760 Obč. zákonníka ) konkludentne tým, že odporca nastúpil do
dopravného prostriedku mestskej hromadnej prepravy v Bratislave, čím pristúpil na podmienky, zaktorých sa prepravná služba poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za
nesplnenie povinnosti zaplatiť cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Súdna prax zaujala právny názor, že ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak

stanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč. zák. povinný
splniť dlh prvý deň po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal. Veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy,
keď mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol - začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva
nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

S poukazom na vyššie uvedené splatnosť záväzku odporcu, ktorý cestoval v mestskom hromadnom
prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi cestovné a prirážku k cestovnému, nastala dňom nasledujúcim po tom, kedy došlo
k porušeniu jeho povinnosti mať zakúpený cestovný lístok a kedy bol vyzvaný navrhovateľom na
plnenie ,teda dňom 2.3.2011 a jednoročná premlčacia doba uplynula dňom 2.3.2012 . Na základe
uvedeného potom súd prvého stupňa postupoval správne, ak bez ďalšieho skúmania skutkových
okolností prípadu návrh navrhovateľa ako premlčaný zamietol.

K ostatným odvolacím námietkám navrhovateľa je treba uviesť, že prirážka k cestovnému je sankčným
nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto ho nie je možné, ani z hľadiska premlčania,
posudzovaťoddeleneodnárokunacestovné. Tentonárokna zaplatenie sankčnejúhradyzacestovanie
bez cestovného lístka nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov

začína preto rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Občianskeho zákonníka. Nároky
na zaplatenie cestovného a na zaplatenie prirážky k cestovnému preto nemožno považovať za
mimozmluvný nárok, a pre posúdenie včasnosti ich uplatnenia z hľadiska premlčania, sa nemôže
aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, ktorej použitia
sa navrhovateľ v podanom odvolaní dovolával.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval vo svojom odvolaní na odlišné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave
v skutkovo a právne totožných veciach, tieto nie sú pre rozhodovanie v danej veci pre konajúci odvolací
senát právne záväzné.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ( vrátane právne
správneho výroku o trovách konania) podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p.
a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal v odvolacom
konaní návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1
vety prvej O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.