Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 19, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114201231
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114201231.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: GAMA
INVESTMENT, spol. s r. o., Konštantínova 6, 080 01 Prešov, IČO: 43 959 806, právne zastúpený JUDr.
Mgr. Radimom Komkom, advokátom, Hlavná 27, 080 01 Prešov proti žalovanému: U.. Z. S., A. E. XX,
XXX XX Z., právne zastúpený JUDr. Patrikom Palšom, PALŠA a PARTNERI, spol. s r. o., advokátska
kancelária, Masarykova 13, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 2.133,33 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré predstavujú náklady právneho
zastúpenia vo výške 358,01 EUR a tieto uhradiť priamo na účet právnemu zástupcovi žalovaného JUDr.
Patrikovi Palšovi, advokátovi v Prešove, Masarykova 13 do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 17. 1. 2014 doručil návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia pohľadávky 2.133,33 EUR s

úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 6. 2. 2013 do zaplatenia, keď svoj nárok odôvodňoval tým, že
sprostredkoval uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi pánom U. S. a spoločnosť Z. Z., s. r. o., ktorej
zmluvnými stranami bol pán U. S. ako prenajímateľ a spoločnosť Z. Z., s. r. o. ako nájomca. V rámci
uvedeného sprostredkovania prebiehali medzi žalobcom a žalovaným jednania, výsledkom ktorých
bola dohoda o podmienkach sprostredkovania, uzatvorenia nájomnej zmluvy ako aj výška odmeny pre
žalobcu, ktorá bola dojednaná vo výške 1 mesačného nájmu, teda v sume 2.133,33 EUR. Žalobca však

neobdržal od žalovaného žiadnu úhradu dohodnutej odmeny napriek tomu, že dňa 5. 2. 2013 došlo k
uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi U. S. a spoločnosť Z. Z., s. r. o.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, lebo nedošlo k žiadnej dohode, na ktorú
žalobca v návrhu poukazuje a jeho tvrdenia nie sú pravdivé.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka U.. I. J., listom zo dňa 25. 7. 2013

a ďalšími listinami a zistil tents k u t k o v ý s t a v :

Žalobca sa domáha podanou žalobou vyplatenia provízie za sprostredkovanie nájmu nehnuteľnosti,
ktorých výsledkom bola dohoda o podmienkach sprostredkovania a uzatvorenia nájomnej zmluvy ako
aj dohoda o výške odmeny žalobcu vo výške 1-mesačného nájmu, t. j. v sume 2.133,33
EUR. Žalobca svoj nárok odôvodňoval tým, že prostredníctvom svojho zamestnanca U.. J. našiel inzerát

na ponuku prenájmu nehnuteľnosti na ul. Hlavnej v Prešove, ktorý sprostredkoval pre spoločnosť Z.
Z., s. r. o. Obchodný priestor bol prenajatý, do dnešného dňa v týchto priestoroch podniká nájomca,
ktorého sprostredkoval, avšak finančné plnenie za dohodnutý nájom nebolo dodržané. K zmluve osprostredkovaní došlo ústne, písomná zmluva o tom nebola vyhotovená. Obsahom ústneho dojednania
bolo, že v prípade, ak ponúkaný nebytový priestor bude prenajatý na základe výsledku ich práce, bude
uhradená provízia vo výške 1 - mesačného nájmu. Zamestnanec žalobcu urobil ohliadku nebytových

priestorov ponúkaných na prenájom a bola dohodnutá výška nájmu, vrátane provízie. Je bežnou praxou
realitnej činnosti, že ak sa priestor sprostredkováva na základe telefonickej alebo osobnej návštevy,
kde sa dohodnú vopred stanovené podmienky a bol sprostredkovaný daný obchod prenájmu, patrí
mu príslušná provízia vo výške 1 - mesačného nájomného. Podpisom nájomnej zmluvy nimi vybratým
klientom a uhradením nájomného mu štandardne vznikol nárok na províziu. Žalobca neakceptoval

požiadavku žalovaného, aby táto provízia bola znížená na 200,- EUR.

Žalovaný namietal, že by sa dohodol so žalobcom na provízii za sprostredkovanie nájmu. Sám mal
len poverenie majiteľa nehnuteľnosti na správu majetku a správu celej nehnuteľnosti a pôvodne tieto
nebytové priestory boli v prenájmu spoločnosti B., s. r. o. a I. W., s. r. o., kde bol konateľom spoločnosti
B., s. r. o. Tieto priestory sa rozhodli opustiť a ponúkali ich na prenájom formou zverejnenia ponuky na

internete, v rôznych médiách a oznamoch, teda každý, kto prechádzal okolo predajne B., s. r. o. videl, že
tieto priestory sú na prenájom. Takto to mohol zistiť aj zamestnanec žalobcu. Je pravdou, že ho oslovil
a zisťoval za akých podmienok by bolo možné tento prenájom realizovať. V telefonickom rozhovore ho
oboznámil s týmito podmienkami a dohodli sa, že ho navštívi. Pri návšteve nepadlo žiadne slovo o tom,
že by išlo o sprostredkovanie a že by za toto sprostredkovanie očakával odmenu. Naopak, podľa jeho

vystupovania sa mu javilo, že zastupuje záujmy záujemcu o tieto priestory a v tomto duchu sa niesli
aj všetky rokovania. Spolu sa osobne stretli v týchto priestoroch, nespomína si, že by uzatvorili nejakú
písomnúdohodu,dostal oddotyčnéhopánaznenienájomnejzmluvy,ktorúnavrholzáujemcaopriestory,
ktorá potom bola úplne prepracovaná v tvrdých rokovaniach medzi prenajímateľom a záujemcom Z. Z.,
s. r. o. a bola uzatvorená až po uplynutí pol roka po prvom kontakte za úplne iných podmienok,

než o akých sa bavili na začiatku ich rozhovorov. O existencii spoločnosti GAMA INVESTMENT, s. r.
o. nemal ani potuchy, preto ak mu snáď prišla nejaká pošta od tejto spoločnosti, nepreberal ju, resp.
ani nevie, či nejaká pošta prišla. Celý tento spor považuje za vykonštruovaný, sám nie je
vlastníkom nehnuteľnosti, ale je len poverený vlastníkom nehnuteľnosti na správu jeho majetku; vlastník
nehnuteľnosti žije v Maďarsku a je dosť komplikovaná s ním komunikácia vzhľadom na

jazykovú bariéru a len rámcovo vie o tom od neho, o čo sa jedná. V tomto prípade nemožno hovoriť o
vzniku zmluvného vzťahu, preto ani nemal mu dôvod niečo oznamovať a vysvetľovať. Sám sa pohybuje
v podnikateľskom prostredí a nezažil, že by seriózna realitná kancelária dohadovala takéto vzťahy ústne.
Žiadny takýto vzťah medzi ním a žalobcom nebol. Majiteľ nehnuteľnosti na základe plnej moci ho poveril
ponúknuť túto nehnuteľnosť po ukončení nájmu pôvodnými nájomcami verejnosti k prenájmu. Žiadnu

odmenu pánovi Timkovi vo výške 200,- EUR za vykonanú prácu neponúkol, výslovne tak neurobil a ani
sožalobcomnejednaloodmenezasprostredkovanienájomcu.Odzačiatkuaždovznikutohtosporužilv
istote, že pán J. zastupuje spoločnosť Z. Z., s. r. o. O existencii spoločnosti GAMA INVESTMENT, s. r. o.
nevedel.Jepravdou,žepánJ.honavštívilvJ.S.,kdepracuje1-krátazaujímalsaakodopadlanájomná
zmluva, tomuto nevenoval pozornosť a bol toho názoru, že nemal dôvod sa o tomto informovať. Pokiaľ

na základe poverenia majiteľa prenajímal tento nebytový priestor prostredníctvom realitných kancelárií,
provízie boli riadne dojednané, nie ako v tomto prípade. Majiteľ nehnuteľnosti o tomto vedel a provízie
boli potom riadne vedené v účtovníctve.

Svedok U.. I. J. vypovedal, že u žalobcu pracoval ako realitný maklér a jeho povinnosťou bolo

vyhľadávanie zákaziek, realizácia tohto obchodu a uzavretie takéhoto obchodu do konca. Na internete
našiel ponuku na prenájom nebytových priestorov, kde bol aj kontakt. Stretol sa so žalovaným v priestore
obchodu B., kde mali rozhovor, on mu oznámil, že predajňa končí a hľadá nájomcov.
Povedal mu, že mu vie ponúknuť nájomcov, bavili sa o provízii, na čo žalovaný mu povedal, že má aj
iné prevádzky a hovor uzavreli tak, že ak sa rozhodne pre ich klienta, nárokuje si províziu štandardne

vo výške mesačného nájmu, ako je to bežné. Žalovaný mu povolil nafotiť tento priestor, čo aj urobil, celé
spracoval a odoslal tento materiál svojim klientom, ktorých má v portfóliu. Ozval sa pán D., zástupca B.
J., resp. spoločnosti Z. Z., s. r. o. s tým, že ho zaujal priestor a prišiel by si ho pozrieť. Tieto nebytové
priestory si pozreli, páčili sa mu, ďalším krokom bolo kontaktovať konateľa, ktorý sa dostavil do Prešova
v novembri 2012. Vtedy sa v kancelárii u žalovaného stretli žalovaný, pán D. a on a rozoberali ako

by sa to dalo spraviť a kedy by mohli záujemcovia priestor prevziať. Na základe tohto stretnutia si
začali prostredníctvom neho zasielať návrhy nájomných zmlúv, čo trvalo asi 3 - 4 krát a už keď sa
jednalo len o detaily, aby nezdržiaval tento obchod navrhol, aby si spoločne vymenili adresy a spolu
jednali. Jeho práca tým neskončila, ale medzitým žalovaný prestal dvíhať telefón a sám zistil, že B. J.už otvára tieto priestory, čo mu potvrdil aj pán D.Á., ktorému v marci telefonoval a na základe toho začal
kontaktovať žalovaného, aby dotiahli províziu dokonca. Žalovaný mu 2 mesiace nedvíhal telefón, potom
mu navrhol stretnutie u neho v kancelárii, kde mu naznačil, že práca síce bola ukončená, ale že mu

nepatrí odmena ako bola dohodnutá a navrhol mu odmenu 200,- EUR, na čo vstal a odišiel. Viac sa
nevideli. O tomto postupe oboznámil svojho nadriadeného, s ktorým prebrali túto vec. Záujemca, ktorého
sprostredkoval, teda spoločnosť Z. Z., s. r. o. zásadne nevypláca provízie, ale je váženým partnerom
na trhu, má 160 obchodov a prevádzok na území Slovenska, je silným a dlhodobým partnerom na
trhu, a teda prenajímateľ má tak istotu dlhodobého obchodného nájmu. Keď jednal so žalovaným pri

telefonickom rozhovore mu uviedol, že je zástupcom spoločnosti GAMA INVESTMENT, s. r. o. realitnej
kancelárie, pracuje na základe provízie a ponúka obsadiť priestor spoločnosťou B. J.. Žalovanému dal aj
vizitku. Štandardne, keď sa obsadzuje takýto obchodný priestor je výška provízie 1 - mesačné nájomné.
Žalovaný vystupoval seriózne a vyjadril sa, že keď mu obsadia tento priestor tak vyplatí mesačné
nájomné.Vzhľadomnatútoskutočnosťnebolanidôvoduzatváraťpísomnúsprostredkovateľskúzmluvu.
Faktúru na vyplatenie provízie nevystavil, keďže pri poslednom jednaní žalovaný mu navrhol len 10

% odmeny, čo odmietol. Toto sa odohralo v apríli alebo v máji 2013. Provízna odmena mu patrí až
po pripísaní vyplatených peňazí na účet. Faktúra nebola v tejto veci vystavená. Pri rokovaniach, ktoré
prebehli medzi ním a žalovaným a záujemcom o prenájom sa preberali aj otázky provízie a províziu
mal zaplatiť prenajímateľ. Keď jednali o tom, kto zaplatí províziu, pozrel sa na žalovaného, ukázal rukou
naňho s tým, že je medzi nimi dohoda a žalovaný pokýval hlavou na znak súhlasu.

Podľa §§ 774, 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa
sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa
zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením
sprostredkovateľa.

Sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške; odmenu treba dojednať v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov

odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 43a Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne
určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný,
môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne
s návrhom.

Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené,
skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.

Návrh nemôže byť odvolaný

a) počas lehoty, ktorá je v ňom určená na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred
uplynutím tejto lehoty, alebo
b) ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.

Podľa § 43b ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká

a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie,
b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov,
ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.

Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo iné.Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom v telegrame začína plynúť od okamihu, keď je telegram
podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je
uvedený, od dátumu uvedeného na obálke. Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom telefonicky,

ďalekopisne alebo inými prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie začína plynúť od okamihu,
keď návrh dôjde osobe, ktorej je určený.

Podľa § 43c ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh
určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom
návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr
súčasne s prijatím.

Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu
upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.

Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých
okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má
neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej
bol návrh určený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.

Podľa § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na
uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je
odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,

zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 31 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu

orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.

Podľa § 32 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto
koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.

Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým
práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z
plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým
splnomocnenec konal.

Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa
na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých sa splnomocnenec dozvedel pred udelením
plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý nie je dobromyseľný, sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti
splnomocnenca.

Žalobca si uplatňuje vyplatenie provízie, ktorá mala vzniknúť v súvislosti so
sprostredkovateľskou zmluvou, na základe ktorej zabezpečil záujemcu, s ktorým bola uzatvorená
nájomná zmluva o prenájme nebytových priestorov.Sprostredkovateľská zmluva tak ako je vymedzená v ustanovení § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka
patrí mu do skupiny obstarávateľských zmlúv a zákon ju vymedzuje tak, že na základe nej záujemca
sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu za obstaranie príležitosti na

uzavretie zmluvy alebo za sprostredkovanie jej uzavretia za predpokladu, že sa výsledok
dosiahne pričinením sprostredkovateľa. Ide o dvojstranný právny úkon medzi záujemcom na jednej
strane a sprostredkovateľom na druhej strane, ktorého výsledkom má byť uzavretie ďalšej zmluvy medzi
záujemcom a treťou osobou. Sprostredkovanie musí mať pracovný charakter. Sprostredkovateľská
zmluva je odplatnou zmluvou. Vznik sprostredkovateľskej zmluvy predpokladá zmluvný konsenzus

strán, ktorému musí predchádzať sľub záujemcu zaplatiť odmenu za sprostredkovanie a akceptácia
takéhoto návrhu sprostredkovateľom, hoci je reálnym aktom tým, že začne so sprostredkovaním. Zákon
nepredpisuje žiadnu právnu formu, teda sprostredkovateľská zmluva môže byť tak písomná ako aj
nemusí mať písomnú formu. Účastníkmi sprostredkovateľskej zmluvy sú záujemca a sprostredkovateľ
a medzi podstatné náležitosti zmluvy o sprostredkovaní patrí predmet záväzku sprostredkovateľa, t. j.
sprostredkovanie uzavretia zmluvy a odmena sprostredkovateľa. Odmena za sprostredkovanie musí byť

v sprostredkovateľskej zmluve viazaná na dosiahnutie výsledku pričinením sprostredkovateľa. Odmena
spostredkovateľovi patrí v dohodnutej výške, a to len vtedy, ak výsledok bol dosiahnutý pričinením
sprostredkovateľa. O pričinenie sprostredkovateľa ide v prípade, že medzi uzavretím požadovanej
zmluvy záujemcu s treťou osobou a činnosťou sprostredkovateľa je príčinná súvislosť. Odmena za
sprostredkovanie nemusí byť vyčíslená, ale musia byť aspoň určené kritériá pre jej výpočet. Miera

pričinenia sprostredkovateľa na obstaraní možnosti uzavrieť zmluvu môže byť určená rôzne a môže
spočívať v nadviazaní styku s osobami, ktoré môžu byť potencionálnou zmluvnou stranou, zisťovanie,
či konkrétna osoba má úmysel uzavrieť sprostredkovanú zmluvu a informovanie druhej strany, t. j.
záujemcu o takejto osobe. Určenie odmeny patrí medzi podstatné náležitosti sprostredkovateľskej
zmluvy a ak sprostredkovateľská zmluva neobsahuje dojednanie o odmene, je neplatná (§ 39). Nárok

na odmenu vznikne sprostredkovateľovi až dosiahnutím výsledku a smeruje proti záujemcovi.

V prejednávanom návrhu žalobca žiada vyplatiť sprostredkovateľskú odmenu od žalovaného.
Vykonanýmdokazovanímvšakbolopreukázané,žežalovanýnebolvlastníkomnehnuteľnosti,ktorábola
ponúkaná na prenájom, ale bol splnomocnený vlastníkom nehnuteľnosti, aby túto nehnuteľnosti ponúkol

na prenájom. Konal teda ako splnomocnenec v medziach oprávnení zastupovať splnomocniteľa, t. j.
vlastníka nehnuteľnosti.

Žalovaný, ktorý konal ako splnomocnenec vlastníka nehnuteľnosti nie je pasívne legitimovaným v tomto
konaní, pretože jeho úkony zaväzovali priamo splnomocniteľa, ktorým bol vlastník nehnuteľnosti U.

S.. Preto pokiaľ bola žaloba o vymáhanie vyplatenia provízie podaná voči splnomocnencovi vlastníka
nehnuteľnosti, ide o nedôvodný nárok, ktorý súd musel zamietnuť.

Vykonaným dokazovaním naviac nebolo ani preukázané, či došlo k uzavretiu Zmluvy o sprostredkovaní,
teda či bol dohodnutý predmet záväzku sprostredkovateľa a odmena sprostredkovateľa.

Žalovaný tvrdil, že bol poverený nájsť nájomcu na nebytový priestor, ktorého vlastníkom bol U. S., žijúci
v Maďarsku a za tým účelom dal oznam s ponukou prenájmu obchodných priestorov a cez rôzne média.
Na základe toho ho oslovil zamestnanec žalobcu, ktorý sa prihlásil ako záujemca o prenájom a zisťoval,
za akých podmienok je možné tento prenájom realizovať, pričom nepadlo slovo o tom, že by sa jednalo

o sprostredkovanie a že za toto sprostredkovanie očakával odmenu, naopak vystupoval ako záujemca
o prenájom. V tomto duchu sa niesli aj rokovania.

Medzi účastníkmi nebola uzavretá písomná Zmluva o sprostredkovaní a zákon síce nevylučuje aj
uzavretie takejto zmluvy ústnou formou, avšak musí byť preukázané, že došlo k dohode o podstatných

obsahových náležitostiach Zmluvy o sprostredkovaní, ktorým je predmet záväzku
sprostredkovateľa a odmena sprostredkovateľa.

Proces vzniku zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu ustanovuje § 43a Občianskeho zákonníka
a nasledujúce ustanovenia. Táto úprava má kogentnú povahu a účastníci sa od nej nemôžu odchýliť,

pokiaľ zákon neustanovuje inak. Proces uzavretia zmluvy zahrňuje návrh na uzavretie zmluvy, ktorý
musí byť dostatočne určitý a musí z neho vyplývať vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho
prijatia. Určitosť tohto úkonu sa musí týkať určenia účastníkov, podstatných zložiek obsahu
právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Vykonaným dokazovaním, a to výsluchomsvedka U.. I. J. bolo preukázané, že nedošlo k určitému prejavu vôle, ktorá mala smerovať k uzavretiu
sprostredkovateľskej zmluvy, lebo zo strany prejavu vôle týkajúcej sa obsahovej stránky zmluvy nebola
vyjadrená určitá vôľa, čo do obsahu a podstatných náležitostí sprostredkovateľskej zmluvy, teda odmeny

a žiadaná provízia nebola akceptovaná, lebo ústny návrh nebol hneď prijatý, čím došlo k
zániku návrhu podľa § 43b ods. 2 Občianskeho zákonníka a nedošlo ani k zavŕšeniu uzavretia zmluvy,
t. j. prijatím návrhu v celosti bez výhrad, zmien a doplnkov a včas, čím by zmluva nadobudla účinnosť.
Aj z týchto dôvodov súd preto tento návrh zamietol, keďže nárok nebol uplatnený dôvodne vo vzťahu k
žalovanému a nedá sa takýto právny úkon ani nejakým spôsobom konvalidovať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca nebol v konaní úspešný, nevznikol
mu nárok na náhradu trov konania, tento nárok vznikol žalovanému, ktorý si uplatnil náklady trov
právneho zastúpenia vo výške 358,01 EUR, ktoré predstavujú odmenu za úkony právnych služieb
(prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci samej, zastúpenie na pojednávaní) podľa
§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách

advokátov vyúčtované z hodnoty veci 2.133,33 EUR, 1 úkon 91,23 EUR, za 3 úkony
273,87 EUR, 2 x režijný paušál po 8,04 EUR, 1 x 8,39 EUR, spolu režijný paušál 24,47 EUR, spolu
298,34 EUR, 20 % DPH z tohto základu je 59,67 EUR. Súd preto priznal náhradu trov konania tak ako
boli vyúčtované právnym zástupcom žalovaného vo výške 358,01 EUR a zaviazal žalobcu uhradiť tieto
trovy priamo na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Patrikovi Palšovi, advokátovi v Prešove,

Advokátska kancelária PALŠA a PARTNERI, spol. s r. o., na účet vedený vo VÚB, č. ú. IBAN: S. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, BIX: SUBASKBX, VS: 20140601 do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.