Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by Mgr. Štefan Fedor
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/141/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814217776
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814217776.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci navrhovateľky: X. X. Q., nar.
X.XX.XXXX, trvale bytom Q., J. cesta XXX/X-X, proti odporcovi: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
Q., J. cesta XXX/X, adresa na doručovanie: M., J. Z. 8, o určenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Odporca sa zaväzuje s účinnosťou od 1.11.2014 platiť výživné na navrhovateľku v sume 75,- EUR
mesačne, ktoré je povinný poukazovať navrhovateľke vopred, vždy do 10. dňa predchádzajúceho
kalendárneho mesiaca.
II. Zročné výživné za obdobie od 1.11.2014 do 13.1.2015 vo výške 195,- EUR súd povoľuje odporcovi
zaplatiť v mesačných splátkach po 25,- EUR, pričom prvá splátka je splatná k poslednému dňu mesiaca
nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku, a ďalšie splátky spolu s bežným výživným až do
úplného vyrovnania dlhu, pričom neuhradením čo aj jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.
III. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 1.10.2014 domáhala, aby súd uložil
odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 150,-EUR mesačne od 1.11.2014. Návrh odôvodnila
tým, že žije v spoločnej domácnosti s matkou, odporca je jej otcom a žije od nich odlúčene už viac ako
rok. Navrhovateľke na výživu prispieva sumou 35,-EUR mesačne. Navrhovateľka je študentkou štvrtého
ročníka strednej školy a pričom len mesačné školné je vo výške 75,-EUR. Odporca je na čiastočnom
invalidnom dôchodku a už druhý mesiac je zamestnaný. Matka navrhovateľky pracuje ako účtovníčka
v spoločnosti Eko Energia, s.r.o. Kanianka.
Odporca sa k návrhu na začatie konania, ktorý mu bol doručený písomne, nevyjadril.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými
dôkazmi.
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a uviedla, že jej náklady na štúdium tvorí
najmä školné vo výške 75,- EUR mesačne. Tento výdavok je nevyhnutný, keďže škola, ktorú navštevujeje súkromná. Ďalšie náklady sú 30,- EUR mesačne za mobilný telefón, 25,- EUR mesačne na životné
poistenie, cca 30 až 40,- EUR mesačne na stravu, hygienu a podobné výdavky a 23,- EUR mesačne na
internet. Ďalej vynakladá aj 10,- EUR mesačne za antikoncepciu, túto však nemá lekárom indikovanú.
Býva v spoločnej domácnosti s matkou v byte, ktorý vlastnia jej rodičia. Inkaso, vrátane nájomného je
150,- EUR mesačne. Matka je zamestnaná, poberá mzdu 500,- EUR mesačne a čiastočný invalidný
dôchodok 300,- EUR mesačne. Odporca navrhovateľke dobrovoľne každý mesiac platí sumu 35,- EUR.
Stretávajú sa málo. Odporca sa s ňou pokúšal komunikovať, ona s ním však veľmi nekomunikuje,
zazlieva mu niektoré veci.
Odporca na pojednávaní uviedol, že jeho príjmom je len invalidný dôchodok v sume 310,- EUR.
Navrhovaná suma výživného 150,- EUR je preto pre neho neprijateľná. Zo spoločnej domácnosti sa
odsťahoval do staršieho rodinného domu po svojich rodičoch, ktorý vlastní spolu so sestrou. Za bývanie
tam platí 113,- EUR mesačne, musí však platiť aj prípadné nedoplatky. Naposledy to bolo 48,- EUR za
vodu a 60,- EUR za elektrinu. Hradí aj všetky náklady týkajúce sa auta, ktoré užíva, napríklad zákonnú
poistku 40,- EUR štvrťročne. Údržba auta si vyžaduje vyššie náklady, keďže je to staršie auto. Minulý rok
bolo do neho potrebné investovať približne 1.000,- EUR. Platí si aj životnú poistku 121,- EUR polročne.
Keďže ide o starší dom, má aj ďalšie zvýšené náklady spojené s bývaním. Musel napríklad kúpiť sporák
a televízor. Platí koncesionárske poplatky, internet a fibernet pre syna, ktorý odporca zobral na svoje
meno. Toto všetko je spolu 179,- EUR, synov internet z toho tvorí 12,- EUR. Cez leto bude potrebné
opraviť na dome strechu. Zo spoločnej domácnosti odišiel približne v apríli 2013. Z jeho strany je ochota
komunikovať s navrhovateľkou. Naráža to však aj na nepravidelný režim navrhovateľky, keďže ona má
počas dňa povinnosti v škole a poobede spí alebo má iný program. Odporca niekedy nevie, kedy jej má
zavolať. Keď jej navrhol, aby mu zavolala ona, tak sa mu sem tam ozve. Bol zamestnaný v spoločnosti
CZ Slovensko, v Doline v Novákoch. Odišiel však ešte počas skúšobnej doby v októbri 2014, kvôli
nevyhovujúcim pracovným podmienkam. Mal kožnú alergiu na pracovnú uniformu. Dôvodom boli aj
vysoké náklady na dochádzku do tohto zamestnania.
Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: rodný list navrhovateľky a potvrdenie o návšteve
Súkromnej strednej odbornej školy v Prievidzi.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako ho tvrdili účastníci
konania.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Po vykonaní dokazovania sa súd musel predovšetkým zaoberať tým, či vyživovacia povinnosť odporcu k
navrhovateľke stále trvá. Z citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia
povinnosť rodiča k dieťaťu trvá kým dieťa dosiahne schopnosť samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa
samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky
relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť mala trvalý charakter. Zákon neviaže
nadobudnutie tejto schopnosti na dosiahnutie určitej vekovej hranice, resp. stupňa vzdelania. Preto je
potrebné každý konkrétny prípad posúdiť individuálne.
Súd mal z dokazovania preukázané, že navrhovateľka sa v dennom štúdiu pripravuje na budúce
povolanie, čím považoval podmienku trvania vyživovacej povinnosti odporcu k nej za splnenú.
Súd ďalej pri úvahách o výške vyživovacej povinnosti odporcu zhodnotil rozsah a štruktúru výdavkov
navrhovateľky a príjmov a výdavkov odporcu.
Navrhovateľkou vyčíslené výdavky na štúdium, stravu, hygienu, životné poistenie, internet a mobilný
telefón považoval súd za odôvodnené a oprávnené. Neuznal však oprávnenosť mesačných výdavkov
navrhovateľky v sume 10,-EUR na antikoncepciu. Podľa názoru súdu sa na ne nevzťahuje vyživovacia
povinnosť odporcu a na ich úhrade by sa mal podieľať predovšetkým partner navrhovateľky.
Jediným príjmom odporcu je invalidný dôchodok v sume 310,-EUR mesačne. Jeho nevyhnutným
výdavkom je suma 113,- EUR mesačne, ktorú vynakladá na bývanie. Odporca zároveň musí uhrádzať
aj nedoplatky súvisiace s platbami za bývanie. Súd ďalej považoval za oprávnené výdavky odporcu aj
náklady na prevádzku a údržbu motorového vozidla, ktoré užíva. Za oprávnený výdavok odporcu však
súd nepovažoval sumu 12,- EUR, ktorú platí mesačne za internet pre svojho dospelého syna. Odporca
tiež uviedol, že jeho výdavky v blízkej budúcnosti ovplyvní napríklad aj to, že bude potrebné opraviť
strechu na dome, v ktorom býva. Súd k tomu uvádza, že tento predpokladaný výdavok nebolo možné
zohľadniť, keďže ešte nenastal, nie je ešte známa jeho výška, pričom na nákladoch na rekonštrukciu
domu by sa mala podieľať aj sestra odporcu, ktorá je spoluvlastníčkou domu.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, považoval súd za primerané oprávneným potrebám
navrhovateľky a možnostiam a schopnostiam odporcu výživné v sume 75,-EUR. Vo zvyšnej časti návrh
zamietol.
Výživné na plnoleté dieťa je možné priznať najskôr od podania návrhu na súde. Návrh na začatie
konania bol na súde podaný dňa 1.10.2014, pričom navrhovateľka sa domáhala určenia výživného až od
1.11.2014. Súd jej preto vyhovel a zaviazal odporcu aby platil výživné od tohto dátumu. Suma dlžného a
už splatného výživného za dobu od 1.11.2014 do vyhlásenia rozsudku dňa 13.1.2015 je vo výške 195,-
EUR. Ide o výživné za mesiace november 2014 až február 2015, keďže februárové výživné je splatné
do 10.1.2015. Z celkovej sumy výživného za 4 mesiace (4 x 75 EUR = 300 EUR) je odrátaná suma
výživného, ktoré platil odporca dobrovoľne v mesiacoch november 2014 až január 2015, po 35,-EUR
mesačne, t.j. spolu 105,-EUR (300 EUR - 105,- EUR = 195,-EUR). Dlžné zročné výživné 195,-EUR
povolil súd odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 25,-EUR.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.Oproti nároku na výživné uplatnenom v návrhu v sume 150,-EUR mesačne, bol úspech resp. neúspech
oboch účastníkov približne v rovnaký, keďže súd navrhovateľke priznal len polovicu z uplatnenej sumy.
Súd preto žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.