Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200489
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814200489.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: W. I., C.. XX.XX.XXXX, S. S. XXX, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS",
Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42343828, zast. JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou,
Advokátska kancelária Vranov nad Topľou, Dobrianskeho 1651 o zaplatenie 8.445,71 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.264,62 eur, spolu s úrokom z omeškania za
obdobie od 21.02.2011 do 04.11.2012 v sume 146,14 eur a ročný úrok z omeškania vo výške 8,75%

ročne zo sumy 8.264,62 eur od 05.11.2012 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 100
eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 30. dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkom straty výhody
splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8445,71 eur

s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.02.2011 do 04.11.2012 vo výške 149,01 eur,
ročným úrokom z omeškania 8,75% zo sumy 8445,71 eur od 05.11.2012 do zaplatenia a trovy konania.
Žalobu odôvodil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 27.09.2012 medzi postupcom O. O., X..O.. a
žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili
dňa 27.08.2008 zmluvu č. 561821597, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v
znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy O. O. X..O.. poskytla žalovanému peňažné prostriedky.

Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a VOP. Ďalej uviedol, že
zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere
podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Pohľadávkažalobcukudňupostúpeniapredmetnejpohľadávkypredstavovalasumu94585,47eur,ktorá
pozostávala z istiny 7868,57 eur, riadneho úroku 1094,61 eur, úroku z omeškania 483,42 eur a ostatného

príslušenstva v sume 38,87 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia s tým, že sumu 38,78 eur prestavujúcu ostatné
príslušenstvo a poplatky a sumu 483,42 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje.Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným úver 5842,13 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných
splátkach vo výške 92,81 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje len splátky úveru splatné od
20.02.2011 do 20.08.2018 v počte 91 a celkovej výške 8445,71 eur s tým, že splátky pôvodne splatné

od 20.11.2012 do 20.08.2018 sa stali splatnými dňa 04.11.2012, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru, zvyšné splátky si žalobca neuplatňuje. Ďalej uviedol, že si uplatňuje úrok z omeškania v
zmysleust.§517ods.2Občianskehozákonníkapočnúcdňomnasledujúcimposplatnostikaždejsplátky
samostatne a pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
dňa 04.11.2012 si uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky

neuhradil žiadne sumy. Uplatňovaná suma pozostáva z 91 neuhradených splátok úveru v celkovej výške
8445,71 eur ( t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb
započítaných na tieto splátky ) a zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si žalobca
vyčísľuje úrok z omeškania a zo sumy 8445,71 eur si uplatňuje úrok z omeškania od 05.11.2012 do
zaplatenia.

Žalovaný požiadal o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach.

Vedľajší účastník na strane žalovaného oznámil vstup do konania podaním zo dňa 13.03.2014. Vo
vyjadrení k žalobe uviedol, že postupca neadresoval písomnú výzvu žalovanému potom čo bol 90
kalendárnych dní v omeškaní so splácaním v zmysle prvej vety § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o

bankách (ďalej len zákon o bankách) došlo z jeho strany k porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Na základe ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách postupca nebol oprávnený postúpiť
pohľadávku žalovaného a teda žalobca nemá dostatočnú aktívnu vecnú legitimáciu v predmetnom
konaní. Je preto nevyhnutné aby súd vyzval priamo postupcu, nech sa vyjadrí či predmetnú písomnú
výzvu o omeškaní žalovanému adresoval a v takom prípade aby o tom predložil súdu a vedľajšiemu

účastníkovi na vedomie dôkaz. Zároveň vedľajší účastník dáva do pozornosti súdu právnu skutočnosť,
v Prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok SLSP č. 1175/2012/CE zo dňa 27.09.2012- aktíva,
konkrétne pod označením „Počet dní omeškania 1152“. Z uvedenej skutočností jasne vyplýva právna
skutočnosť, že žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky zo dňa 27.09.2012 bol 1152 dní v omeškaní.
Čo predstavuje dobu 3 roky a 57 dní. Uvedenou právnou skutočnosťou chcel vedľajší účastník poukázať

na konanie postupcu, ktorý po celú dobu omeškania žalovaného nepristúpil k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru ale po dobu 3 rokov a 57 dní iba pripisoval splátky, poplatky a úroky. Takého konanie
smeruje k akumulovaniu pohľadávky o rôzne poplatky a úroky aj keď je zrejmé, že žalovaný poskytnutý
úver dlhodobo nesplácal. Konanie postupcu nie je možné považovať za konanie v súlade s dobrými
mravmi. Žalobca si v danom konaní uplatňuje nepremlčané splátky, ktoré vznikli po 90 dňoch od

postúpenia pohľadávky. Takého konanie je v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách na základe ktorého
si postupník môže uplatniť len tie nepremlčané splátky, ktoré existovali do 90 dní pred postúpením
pohľadávky. Žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní.
Vzhľadom na uvedené navrhujú žalobu v celom rozsahu zamietnuť priznať im náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, vyjadrením žalobcu, vyjadrením
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, výpoveďou žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaný uviedol, že je pravdou, že takúto zmluvu so O. O. uzatvoril. Predmetný úver mu bol poskytnutý,
tento spočiatku aj splácal, splácať ho prestal až v čase, keď už nemal dostatočné finančné prostriedky,

nakoľko je fyzickou osobou podnikateľom, živnostníkom, teda jeho príjem je nepravidelný. Taktiež v
súčasnej dobe, kebyže mu vznikne povinnosť zaplatiť v tomto konaní nejakú sumu, nebol by schopný
žalovanú sumu zaplatiť naraz, ale len v splátkach po 70 eur. Je ženatý, spolu s manželkou, ktorá
je nezamestnaná, zabezpečujú starostlivosť štyrom deťom, jedno dieťa, aj keď už malo 18 rokov
zabezpečujú mu ešte starostlivosť, nakoľko ešte končí štúdium na strednej škole, taktiež ďalšie dieťa

navštevuje strednú školu a dve deti sú na základnej škole. Jeho príjem je veľmi nepravidelný. Okolo
300 eur platia mesačne inkaso, teda telefóny, vodu, elektrinu ešte uhrádzajú splátky v prospech
iných spoločností v sume okolo 80 eur no a samozrejme z príjmu, ktorý on dosahuje ako živnostník,
musia uhradiť všetky základné životné potreby aj náklady súvisiace so štúdiom detí, prípadne lekársku
starostlivosť.

Právny zástupca vo svojom prednese uviedol, že trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu, majú zato,
že nárok je v celom rozsahu dôvodný a na základe listinných dôkazov preukázaný, preto žiadajú, aby
mu súd v celom rozsahu vyhovel. Čo sa týka vyjadrenia vedľajšieho účastníka k tomuto uviedol, že vzmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemá oporu v zákone a výklad, ktorý vedľajší účastník urobil,
nemá žiadnu legitímnu oporu ani v zákone, ani v judikatúre. Poukázal pritom na odborné stanovisko
NárodnejbankySlovenska,ktoréboloOkresnémusúduVranovnadTopľoupredloženévsúdnomkonaní

vedenom pod sp. zn. 13C/79/2014, pričom Národná banka ako orgán, ktorý vydáva povolenia pre banky
a nebankové subjekty sama v tomto odbornom stanovisku uviedla, že podľa 92 ods. 2 sú len dve
podmienkynapostúpeniepohľadávkyatojeomeškaniedlžníkaviacnež90dníapísomnávýzvaveriteľa
dlžníkovi smerujúca k dlžníkovi na úhradu dlžnej sumy. Majú preto za to, že v tomto konaní bolo riadne
preukázané, že dlžník bol v omeškaní dlhšie než 90 dní a že pôvodný veriteľ zaslal dlžníkovi písomnú

výzvu na úhradu tejto dlžnej sumy. Keďže dlžník naďalej dlžnú sumu neuhradil, pôvodný veriteľ postúpil
celý peňažný záväzok na tretiu osobu, ktorá nie je ani bankou ani bankovým subjektom, ani pobočkou
zahraničnej banky plne v súlade so zákonom o bankách. Následne tento vyhlásil ku dňu 4.11.2012
mimoriadnu splatnosť a na základe takto uvedených skutočností sa v tomto súdnom konaní uplatňujú
len konkrétne splátky, ktoré sú splatné odo dňa 20.02.2011 do 20.08.2018 celkom v počte 91 a v celkovej
výške 8445,71 eur. Vzhľadom na dátum podania žaloby 08.01.2014 a na najstaršiu žalovanú splátku

20.02.2011 je zrejmé, že tieto splátky nie sú premlčané a v tomto konaní sa žalujú len nepremlčané
splátky. Ďalej v celom rozsahu poukázal aj na odborné stanovisko, kde sa ešte Národná banka vyjadruje
aj k namietanej tzv. správe živého úveru, banka sa taktiež vyjadruje k prípadnej potrebe nejakého
povolenia tretej osoby na správu úverov, pričom banka konštatuje, že takéto povolenie nevydáva, takéto
povolenie nie je ani potrebné mať v prípade správy týchto úverov, ako je to v tomto prípade. V ďalšom

sa právny zástupca vyjadril k dátumu uvedenému na predsúdnej výzve na uzavretie zmieru, respektíve
na plnenie pred podaním žaloby, k čomu uviedol, že v tomto prípade sa jedná o predtlačenú formulárovú
výzvu, v ktorej evidentne nastal písomný preklep, respektíve chyba v písaní, nakoľko číslo, ktoré je tam
uvedené nepredstavuje žiaden dátum a taktiež pôvodný veriteľ sa písomne v tomto konaní vyjadril
ku skutočnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a majú zato, že tieto informácie nekorešpondujú s

tým, čo je uvedené v tejto výzve pred podaním žaloby. Táto výzva z ich pohľadu je formulárovou,
ktorá tam bola predtlačená s chybami. Tieto informácie nemajú reálny vplyv na dôkazné bremeno v
tomto konaní. Čo sa týka automatického splatenia úveru, respektíve pohľadávky peňažného záväzku v
celom rozsahu sa pridržiavajú ich písomného vyjadrenia zo dňa 08.09.2014, v ktorom uviedli, že banka
tvrdí, že úver bol zosplatnený ku dňu 26.09.2012, pričom nedisponujú týmto oznámením. Banka pred

postúpením pohľadávky v rámci svojho interného systému automaticky zosplatnila tento úver, avšak
riadne zosplatnenie, ktoré bolo doručené žalovanému bolo vykonané až žalobcom a splatnosť tohto
úveru v zmysle tohto mimoriadneho zosplatnenia nastala až ku dňu 04.11.2012. V podstate v tomto
konaní sú tieto dva dátumy takmer totožné, jedná sa o rozdiel dvoch mesiacov, pričom táto skutočnosť
nemá ani vplyv na prípadné premlčanie pohľadávky, pretože obe zosplatnenia nastali až v roku 2012,

teda tým, že bola podaná žaloba v roku 2014 nemá táto skutočnosť vplyv na zosplatnenie a pridržiavajú
sa teda tej skutočnosti, že došlo k zosplatneniu až zo strany žalobcu. Zosplatnenie bolo riadne doručené,
o čom majú aj písomný doklad, podací lístok a preto trvajú na tom stanovisku, ktoré uviedli, že sa jedná
v rámci interného systému o zosplatnenie O. O. a týmto dokladom nedisponujú. V prípade úspechu si
uplatňujúnáhradutrovkonania,ktorébudúriadnevyčíslenévzákonnejlehote,zároveňvprípade,aksúd

žalobu zamietne, žiadajú súd s poukazom na súčasnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, aby nepriznal
náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nakoľko v zmysle judikatúry tieto trovy sú neúčelnými
trovami a zvyšujú náklady v konaní.

Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 30.07.2014 uviedol, že v zmysle článku 18 bod 18.14

Všeobecných obchodnýchpodmienok„Klientvýslovnesúhlasístým,žebankajeoprávnenákedykoľvek
postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené
alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to či
banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na
tretiu osobu, alebo preveriť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu“. V ďalšom citoval ust. § 524 ods.

1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Vzhľadom na uvedené majú zato,
že je možné postúpiť nezosplatnenú pohľadávku banky osobe, ktorá nie je bankou, a to bez súhlasu
žalovaného. Vedľajší účastník zastúpený právnym zástupcom, tak ako to skonštatovalo viacero súdov
na prvom a druhom stupni účelovo vstupuje do súdnych konaní na strane žalovaného spotrebiteľa
za účelom za každú cenu dosiahnuť úspech v spore, aby mu tak mohli byť priznané trovy právneho

zastúpenia, ktoré si uplatňuje už pri oznámení o vstupe do konania, keď ešte o predmete konania nemá
žiadnu vedomosť. Takéto konanie vedľajšieho účastníka je podľa názoru žalobcu neprijateľné nakoľko
dochádza k zbytočným prieťahom v konaní a k neúčelnému navyšovaniu trov konania.Vo vyjadrení zo dňa 08.09.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že O. O. X..O.. pred postúpením
pohľadávky zosplatnila úver automaticky systémom. V takýchto prípadoch ak ide o automatické
zosplatnenie systémom sa klientom žiadne oznámenia neszasielajú nakoľko došlo k porušeniu

zmluvných podmienok. Nakoľko ide len o zosplatnenie v rámci interného systému O. O., X..O..
žalovanému sa oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti nezasiela, trvajú na vyhlásení splatnosti
úveru ku dňu 04.11.2012.

O. O., X..O.. ako banka a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 27.08.2008 zmluvu o splátkovom úvere č.

0561821597 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy
bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto
zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 5842,13 eur
(176000 Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal ako dlžník splácať v mesačných splátkach po 92,81 eur (2796
Sk) a to v 120 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola
určená na deň 20.08.2018, pričom úroková sadzba predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 13,95% ročne

a ročná percentuálna miera nákladov 16,40%.

Podľa čl. II. bod 2 zmluvy žalovaný ako dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy,
ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené
zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 4. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok okrem článku 7.4. b), VOP okrem článku 7,
Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 5. článku II zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle bodu 1.1 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými

produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným
bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.2 VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti
s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej
zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu
ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod
1.3., bod 1.4. VOP).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť

úroky.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných

prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a
príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek

počas trvania úverového vzťahu. V prípade, že ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov
a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatok prostriedkov na ich úhradu
a dohodnutý úverový rámec je vyčerpaný v celej dohonutej výške, dohodli sa klient a banka na tom,
že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientovapohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto
skutočnosti bude rozsah čerpaného splátkového úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového
rámca ( nepovolené prečrpanie ) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie

minimálne do výšky dohodnutého úverového rámca.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru, je povinný zaplatiť banke
okrem úrokov z úveru stanovených v zmluve tiež úroky z omeškania.

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:
a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako

10 dní, banka je oprávnená:
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a
klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,
b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva

okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani
zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,
c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,
d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré
mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru.

Podľa bodu 18.14 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje
pohľadávky a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené,
bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ak aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti
s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu alebo previesť

akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke
alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom
banky.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2012 adresovaným žalovanému spoločnosť O. O.,

X..O.. ako postupca oznámila postúpenie pohľadávky voči nim na žalobcu ako postupníka.

Listom označeným ako výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo
dňa 16.10.2012 adresovaným žalovanému žalobca ako nový veriteľ žalovanému oznámil, že vyhlasuje
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.10.2012 a zároveň požiadal o okamžité uhradenie dlžnej čiastky

do 31.10.2012.

Právny zástupca žalobcu listom označeným ako pokus o zmier zo dňa 02.12.2013 adresovaným
žalovanému oznámil, že pôvodným veriteľom O. O., X..O.. bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru
dňa 0292/1054/12, ktorá skutočnosť im bola oznámená a vyzval ho na splnenie povinnosti najneskôr

do 09.12.2013.

O. O., X..O.. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 27.09.2012 zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 1175/2012/CE. Podľa článku V. bod 5.1 predmetom zmluvy je dohoda zmluvných strán
o odplatnom postúpení pohľadávok a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými

pohľadávkami a za podmienok uvedených v tejto zmluve.

V zmysle čl. V. bod 5.2 zmluvy o postúpení pohľadávok na základe podmienok tejto zmluvy postupca
postupuje postupníkovi dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky vrátane príslušenstva a všetkých práv
a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok.

Podľa prílohy k zmluve o postúpení splatnosť úveru bola stanovená na 20.08.2018, zostatok pohľadávky
predstavoval sumu 9485,47 eur a istina celkom sumu 7868,57 eur, istina do spl sumu 0 eur a po spl
7868,57 eur, v ďalšom bol uvedený počet dní omeškania 1152 a dátum poslednej úhrady 20.07.2009.O. O., X..O.. súdu oznámila, že informovala klienta, že splácanie pohľadávky č. 561821597/0900 je
v omeškaní písomne zaslaním výzvy, klient bol tiež informovaný o výške pohľadávky v Oznámení

o začatí výkonu mandátnej činnosti. V ďalšom informovala, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru
vzniknutého zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0561821597/0900 zo dňa 27.08.2008 uzavretej medzi
ňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom ku dňu 26.09.2012. Pohľadávka ktorá vznikla zo zmluvy
o úvere a ktorá je predmetom tohto konania bola postúpená O. O. X..O.. v súlade s ust. § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odovzdala zmluvu o úvere

a súvisiacu dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka
postupníkovi, teda žalobcovi O. O. X..O.. nedisponuje predmetným oznámením o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti.

Národná banka Slovenska vo svojom vyjadrení zo dňa 24.7.2014 v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 13C/79/2014 v ktorom uviedla, že čo sa týka správy úverov, pojem správa úveru

nie je právne definovaným pojmom; za správu sa považuje činnosť, ktorej obsahom je starostlivosť o
úver a to tak v etape jeho poskytovania ako aj v etape jeho splácania, vrátane správy pohľadávok
z úveru. Obsah a rozsah správy úveru závisí od zložitosti úverového produktu, napr. dohodnutého
spôsobu čerpania a splácania a v neposlednom rade sa správa úveru dotýka aj samotného účtovného
a technického spracovania a evidencie úveru a prípadnej komunikácie s klientom. V zásade platí, že

veriteľ vykonáva správu úveru sám, nie je však vylúčené, aby jednorazové alebo opakované činnosti
týkajúce sa správy úveru či ako celku alebo jej časti zveril osobitnou zmluvou inej osobe a to podniku
pomocných bankových služieb v zmysle § 25 ods. 7 zákona o bankách alebo inému poskytovateľovi
služieb. Na vykonávanie bankou zverených činností týkajúcich sa správy úveru poskytovateľ služieb
nepotrebuje povolenie Národnej banky Slovenska. K otázke správy úveru poskytnutého bankou, ktorý

nebol zosplatnený a bankovému povoleniu uviedla, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona o bankách bankové
povolenie obsahuje presné vymedzenie bankových činností tak ako sú vymenované v § 2 ods. 1 a 2
zákonaobankách.Pomenovaniezákladnejbankovejčinnosti„poskytujeúvery“jepotrebnévykladaťtak,
že banka je oprávnená vykonávať úverové obchody, ktorými sa v zmysle § 36 ods. 3 rozumejú činnosti
týkajúce sa poskytovania úverov vrátane poskytovania záruk. Ku správe úveru zverenej tretej osobe

poukázal na vyššie uvedené ohľadom správy úverov. K otázke možnosti prevodu nezosplatneného
úveru zmluvou o postúpení pohľadávky na tretí subjekt, ktorý nemá postavenie banky a nemá bankové
povolenie na vykonávanie tejto činnosti uviedla, že v zmysle § 2 ods. 13 zákona o bankách na
banku a pobočku zahraničnej banky sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona, ak zákon o bankách
neustanovuje inak. Na tomto právnom základe sú banky a pobočky zahraničných bánk oprávnené

v súlade s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpiť svoje pohľadávky tretej osobe, súčasne
však musia byť dodržané ustanovenia zákona o bankách o ochrane bankového tajomstva. V ďalšom
poukázala na postúpenie pohľadávky so súhlasom klienta a teda, že v zmysle § 91 ods. 1 zákona o
bankách môže banka alebo pobočka zahraničnej banky poskytnúť tretím osobám informácie a doklady
chránené bankovým tajomstvom len s predchádzajúcim súhlasom alebo na písomný pokyn klienta.

Pokiaľ banka alebo pobočka zahraničnej banky disponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky
z úveru, ktorý neobsahuje podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku, banka
alebo pobočka zahraničnej banky môže takúto pohľadávku postúpiť na tretiu osobu. Ak banka alebo
pobočka zahraničnej banky nedisponuje súhlasom klienta s postúpením pohľadávky, môže postúpiť
svoju pohľadávku len v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom aplikácia uvedeného ustanovenia

zákona o bankách bude v praxi závisieť odo dohodnutej doby splatnosti záväzku klienta z úveru, t.j.
dohodnutého spôsobu splácania úveru. Ak je úver splatný v splátkach ( bez ohľadu na to, o aké splátky
ide ) banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatenú
časť pohľadávky z úveru ( „pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku klienta“ ) za podmienky,
že a) klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru ( dohodnuté čiastkové

plnenie ) a/alebo úrokov alebo ich časť ( „časť peňažného záväzku klienta“ ), b) jeho omeškanie trvá
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a c) na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku
bol písomne vyzvaný. Postúpenie pohľadávky nemá vplyv na beh premlčacích lehôt pre splatné a
nezaplatené čiastkové plnenia ( § 103 Občianskeho zákonníka ), ani nespôsobuje stratu výhody splátok
pre klienta. Pokiaľ ide o osobu postupníka, v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe a to aj osobe, ktorá
nie je bankou a pri postúpení pohľadávky odovzdá postupníkovi dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.V písomnom vyjadrení zo dňa 15.10.2014 vedľajší účastník uviedol, že O. O. v Oznámení k žiadosti
súdu zo dňa 25.07.2014 len deklaruje, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru vzniknutého zo zmluvy
o splátkovom úvere č. 561821597 zo dňa 27.08.2008 ku dňu 26.09.2012, avšak predmetné oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti postupca nepredložil nakoľko ním nedisponuje. Rovnako poukazujú
súdu na prílohu č. 1 k oznámeniu zo dňa 25.07.2014 pod označením výzva zo dňa 18.03.2009, ktorú
postupca predložil ako dôkaz na preukázanie právnej skutočnosti, že si splnil povinnosť v zmysle §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a teda vyzval žalovaného na úhradu jeho dlhu potom,
čo bol 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním v zmysle právnej vety § 92 ods. 8 zákona o

bankách.Lensamotnávýzva,ktorúpredložilpostupca,bezpotvrdeniaovykázanídoručeniažalovaného
nedokazuje právnu skutočnosť, že predmetná výzva bola zo strany postupcu aj skutočne žalovanému
doručená. Postupca neuniesol dôkazné bremeno o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úver a ani o
doručenípísomnejvýzvyžalovanému. PoukázalajnavyjadrenieNBSkonkrétnenabod3.2.Postúpenie
pohľadávky bez súhlasu klienta, v ktorom NBS konštatuje, cit. Ak je úver splatný v splátkach (bez
ohľadu na to o aké splátky ide) banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi

celú, teda aj nesplatenú časť pohľadávky z úveru („pohľadávka zodpovedajúca peňažnému záväzku
klienta“)za podmienky že: a) klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru
(dohodnuté čiastkové plnenie) a/alebo úrokov alebo ich časť („časť peňažného záväzku klienta), b)
jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, c) na zaplatenie omeškanej časti
peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Uvedené vyjadrenie NBS len potvrdzuje opodstatnené

námietky vedľajšieho účastníka voči neoprávnenému postúpeniu pohľadávky zo strany O. O. X..O..
na EOS KSI Slovensko s.r.o., ktoré je v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
zákona o bankách. Len samotná výzva ktorú predložil postupca bez potvrdenia o vykázaní doručenia
žalovanému nedokazuje právnu skutočnosť, že predmetná výzva bola zo strany postupcu skutočne
žalovanému doručená a z uvedeného dôvodu si postupca svoju povinnosť podľa § 92 ods. 8 zákona

o bankách nesplnil. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť spôsobilým predmetom
postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatnými
(dospelé splátky). Na postúpenie celej teda aj nesplatenej časti úveru (živý úver) z banky alebo pobočky
zahraničnej banky na inú osobu, a to aj osobu ktorá nie je bankou je potrebné úverový vzťah lege
artis ukončiť (vyhlásiť mimoriadnu splatnosť) a takýmto spôsobom sa dopracovať k pohľadávke, ktorú

následne v súlade so zákonom môže postúpiť aj osobe, ktorá nie je bankou. Zároveň poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky

práva s ňou spojené.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo
dohode s dlžníkom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, aknemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010

použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

V zmysle § 92 ods. 8 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov ak

je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.Vedľajší účastník na strane žalovaného namietal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu.

Je nepochybné, medzi účastníkmi nesporné a z vykonaného dokazovania to vyplynulo, že suma,

ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, je nárokom zo zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym
predchodcom žalobcu - Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalovaným ako dlžníkom zo dňa
27.08.2008, na základe ktorej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v sume 5842,13 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splatiť za v zmluve dojednaných podmienok. Žalobca svoj nárok v konaní a svoju
vecnú aktívnu legitimáciu odvíja od zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE uzavretej medzi

ním ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom ( bankou ), ktorou boli na žalobcu
ako postupníka postúpené pohľadávky, vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov
s pohľadávkami spojených ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok.

Ako už súd uviedol vyššie, súčasťou predmetnej úverovej zmluvy medzi postupcom ako bankou a
žalovaným ako dlžníkom, boli aj Všeobecné obchodné podmienky, s ktorými sa žalovaný oboznámil,

súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať. V zmysle bodu 18.14 žalovaný ako klient výslovne súhlasil
s postúpením tam špecifikovaných pohľadávok na tretiu osobu, pričom dojednanie neobsahovalo
podmienku obmedzujúcu postúpenie len na splatnú pohľadávku. Preto má súd za to, že banka ako
postupca disponovala súhlasom žalovaného na postúpenie pohľadávky na tretiu osobu, žalobcu.

Napriek vyššie uvedenému má však súd za to, že súčasne boli splnené aj podmienky na postúpenie
pohľadávky na žalobcu v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže v danej veci bol úver splatný
v splátkach, mala banka právo postúpiť postupníkovi celú, aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru tak
ako to predpokladá citované ustanovenia zákona o bankách, ktoré hovorí o pohľadávke zodpovedajúcej
peňažnému záväzku klienta. Z predložených listinných dôkazov a to najmä výzvy postupcu zo dňa

18.03.2009 je nepochybné, že žalovaní riadne a včas nesplnil čo i len jednu splátku, keďže bol v
omeškaní s úhradou sumy 365,65 eur, čo predstavuje viac ako tri dojednané mesačné splátky a z
uvedeného je zrejmé aj splnenie ďalšej podmienky o omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní a že na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný, čo bolo preukázané
výzvou adresovanou žalovanému.

Podľa názoru súdu terminologické vymedzenie pohľadávky, ktorú môže banka postúpiť za splnenia
uvedených predpokladov, ako pohľadávky zodpovedajúcej peňažnému záväzku klienta, predstavuje
pohľadávku banky voči klientovi z určitého úverového vzťahu a teda celú pohľadávku, celú sumu istiny,
úrokov z úveru ako aj prípadných iných nárokov i už poplatkov alebo prípadných sankcií. V opačnom

prípade, resp. v prípade vymedzenia pohľadávky na účely na ust. § 92 ods. 8 len na splátky, ktoré sa už
stali splatnými, teda na tzv. dospelé splátky, by sa banka a súčasne aj dlžníci mohli ocitnúť v pozícii, že
by dochádzalo k postúpeniu pohľadávky zodpovedajúcej len sume 90 dňového omeškania.

Súd sa teda nestotožnil so závermi vedľajšieho účastníka o nemožnosti postúpenia pohľadávky, resp.

o možnosti postúpenia pohľadávky a to len tej jej časti, ktorá sa už stala splatnou alebo až po ukončení
úverového vzťahu a vyhlásení mimoriadnej splatnosti a uzavrel, že postúpenie na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok medzi žalobcom a postupcom bolo platné a účinné a teda je daná aktívna vecná
legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivýmprístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V

rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné

ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal

zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa

vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon

o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Ako je zrejmé zo zmluvy o úvere, konečná splatnosť bola dohodnutá na 120 mesiacov. Začiatok plynutia
premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa
ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne od ich zročnosti až do okamihu, keď dlžník nesplní niektorú
zo splátok. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby, teda
splátky splatné po 23.01.2011, žaloba bola podaná dňa 23.01.2014. Keďže v danom prípade bola
splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú

splatné odo dňa 20.02.2011, teda tie, ktorých zaplatenie svojou žalobou žalobca neuplatňuje.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú

súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý

cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov
(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky
spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8

smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na
druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Teda možno uzavrieť, že žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie nepremlčaných splátok, kde na uvedené

nemá vplyv ani skutočnosť uvádzaná vedľajším účastníkom, že v čase postúpenia pohľadávky bol
žalovaný v omeškaní 3 roky a 57 dní. Právny zástupca žalobcu súdu oznámil, že splatnosť úveru v
zmysle mimoriadneho zosplatnenia úveru nastala 04.11.2012.

Po skonštatovaní o aktívnej legitimácii žalobcu a po vysporiadaní sa s prípadným premlčaním nároku

po postupe podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa súd pristúpil k samotnému posúdeniu nároku.

Žalobcasiuplatňujenároknazaplateniesumy8445,71eurpredstavujúcej91splátokaúrokzomeškania
v sume 149,01 eur a ročný úrok z omeškania od 05.11.2012 do zaplatenia.

Čo sa týka jednotlivých nárokov, úver bol žalovanému poskytnutý pri úrokovej sadzbe 13,95% ročne.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( august 2008, spotrebiteľský
úver nad 5 rokov ) činila úrok 8,75% ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov
za platnú, keďže mal za to, že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru
poskytovanú peňažnými ústavmi.
V zmysle VOP klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva,

teda súčasťou dojednanej výšky splátky bola aj poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne.
Potomsplátkaistinyaúrokuzúverupoodpočítanípoplatkuzasprávuúveruvsume1,99eurpredstavuje
sumu 90,82 eur ( výška splátky 92,81 eur - poplatok 1,99 eur ) a keďže žalobca si uplatnil nárok na 91
splátok, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 8264,62 eur ( 91 x 90,82 eur ) a čo do zvyšku žalobu
zamietol a to čo do nároku na poplatok za správu úveru spolu v sume 181,09 eur ( 91 x 1,99 eur ),

ktorým sa bude zaoberať nižšie.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a
poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakejalebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného

zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni

2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.06.2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia

bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie. Preto ak žalobca uplatňuje nárok na predmetný poplatok v rámci splátok,
ktoré sa mali stať splatnými po 10.06.2013, je to v rozpore s citovaným ustanovením zákona a súd nárok
na poplatok za správu úveru obsiahnutý v splátkach po 10.06.2013 žalobcovi nepriznal.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali
splatnými ako súčasť splátky úveru aj pred uvedenou novelou zákona o bankách. splátky splatné do
10.06.2013. Súd však predmetné dojednania o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú

podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.Jenesporné,žežalovanýakoklientadlžníkzúverovéhovzťahubolpovinnýplatiťžalobcovi
ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným
spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú
potrebu vykonával akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania

alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi
úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby
náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp.
konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto
na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe

uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úveru uplatneného žalobou aj v tejto
časti zamietol.

Čo sa úroku z omeškania, žalobca si uplatnil jednak kapitalizovaný úrok z omeškania zo splátok
splatných od 21.02.2011 do 04.11.2012, ktorý si kapitalizoval zo sumy splátky 92,81 eur pri výške úroku

z omeškania 8,75% ročne, ktorá výška je v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a nariadenia vlády. Keďže súd nepriznal žalobcovi nárok na poplatok za správu úveru, z ktorej sumy bol
taktiež úrok z omeškania vypočítaný, ako je to zrejmé zo žalobného návrhu, priznal žalobcovi nárok na
úroku z omeškania v sume 146,14 eur, ktorý vyčíslil za jednotlivé obdobia a pri žalobcom uplatnenej
výške úroku z omeškania tak ako žalobca no sumy splátky 90,82 eur a čo do zvyšku ( v sume 2,87 eur )

v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným nárokom žalobcu bol nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy 8445,71 eur od 05.11.2012
do zaplatenia. Ako už súd uviedol vyššie, výška žalobcom uplatňovaného úroku z úveru je v súlade s
Občianskym zákonníkom a nariadením vlády, no súd priznal žalobcovi úrok z omeškania len zo sumy

8264,62 eur tak ako ju ustálil vyššie po nepriznaní nároku na poplatok za správu úveru a to odo dňa
05.11.2012 tak ako žiadal žalobca, a čo do zvyšku, teda v časti nepriznania nároku na úrok z omeškania
zo sumy predstavujúcej poplatky za správu úveru žalobu v tejto časti zamietol.Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného povolil mu súd v súlade s ust. § 160
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednejsplátkymázanásledokzročnosťceléhoplnenia,zaplatiťsumu,nazaplateniektorejbolzaviazaný,
v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní,

môže súd rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.