Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 14C/41/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112230062
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tulejová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1112230062.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tulejovou, v právnej veci

navrhovateľa: Ing. H. T., I. XX, XXX XX Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody rozhodol

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.09.2012 domáhal náhrady škody voči odporcovi. Svoj
návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 10.12.2001 sp. zn. 11 C 7/95, ktorý
nadobudol právoplatnosť 02.02.2002 bol jeho bývalý zamestnávateľ Sevamex a.s. zaviazaný zaplatiť
mu 12.798,60,-Sk (424,84€) odstupného z pracovného pomeru. Dňa 10.12.2002 požiadal o výkon

právoplatného rozsudku Okresný súd Bratislava II a následne sa vykonávacie konanie viedlo pod č.k. E
2877/02. Navrhovateľ tvrdil, že Okresný súd Bratislava II nekonal a navrhovateľ dňa 29.05.2003 podal
sťažnosť proti prieťahom v súdnom konaní. Uviedol, že na sťažnosť dostal dňa 19.06.2003 odpoveď, v
ktorej sa konštatovalo, že sa v konaní prieťahy nezistili. Navrhovateľ následne čakal, ale nič sa v konaní
nedialoanapísalsťažnosťpredsedníčkeKrajskéhosúduvBratislave.Následnemuboladňa09.04.2004
opäť doručená odpoveď, že konaní neboli zistené prieťahy. Navrhovateľ čakal ďalších 15 mesiacov a
potom sa obrátil sťažnosťou o nečinnosť na ministra spravodlivosti SR JUDr. Daniela Lipšica. Následne
bol listom z 16.09.2005 č. 13253/2005 informovaný F. W., že dňa 01.09.2005 nadobudol účinnosť zákon

č. 341/2005 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. a podľa § 372m ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a, že v konaniach o výkon rozhodnutia začatých do 31.08.2005 musí oprávnený podať
do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na vyhlásenie exekúcie. Navrhovateľ dňa 24.02.2006
postúpil vec súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Jonatovi na vymoženie sumy 12.798,60,-Sk. Poukázal
na to, že Okresný súd Bratislava II 9 mesiacov neodstúpil spis 37 Er 4219/06 súdnemu exekútorovi a až
po jeho podnete mu bolo ombucmanom oznámené, že došlo k prieťahom v konaní zo strany Okresného
súdu Bratislava II. Následne bola exekúcia neúspešná a súdny exekútor oznámil navrhovateľovi, že jeho

pohľadávka je nevymožiteľná. Navrhovateľ dňa 21.12.2012 obdržal uznesenie č.k. 37 Er 4216/2006 zo
dňa 07.12.2011 z Okresného súdu Bratislava II, ktorým sa exekúcia zastavila a súdnemu exekútorovi
boli priznané trovy exekúcie vo výške 75,34€. Navrhovateľ nesúhlasil s tým, aby znášal trovy exekúcie a
podal odvolanie, ktoré bolo odvolacím súdom odmietnuté. Podľa navrhovateľa je zrejmé, že od podania
návrhu na výkon rozhodnutia z 10.12.2002 až po zmenu zákona 24.02.2006 Okresný súd Bratislava II
štyrirokynekonalanásledne9mesiacovneodstupovalspisexekútorovi.Dôvodil,žesvojounečinnosťou
a časovými prieťahmi umožnil povinnému predať všetok hnuteľný majetok a urobiť jeho pohľadávku

nevymožiteľnou. V doplňujúcom podaní zo dňa 18.02.2013 uviedol, že škodu mu spôsobil orgán štátu- Okresný súd Bratislava II. V žalobnom petite žiadal, aby mu odporca uhradil 424,84€ odstupného a
náklady spojené priamo aj nepriamo s exekúciou.

Odporca v písomnom stanovisku žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľ mu

nedoručil v predmetnej veci žiadosť o predbežné prerokovanie čím navrhovateľ nedodržal základnú
podmienku na uplatnenie nároku na náhradu škody na súde a to predbežné prerokovanie nároku na
základe žiadosti podanej v zmysle § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na rozhodnutie
NajvyššiehosúduČRsp.zn.2Cz38/76.Odporcamázato,žeideopredčasneuplatnenýnároknasúde.
Vzhľadom na skutočnosť, že k namietanému postupu v konaní pod sp. zn. E 2877/02 malo dôjsť v prvom

rade v období od 10.12.2002 do 24.02.2006, odporca konštatoval, že k nesprávnemu úradnému postupu
malo dôjsť za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. a neskôr za účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal
na judikatúru NS SR, konkrétne uznesenie NS SR z 28.07.2010 sp. zn. 1 Cdo 107/2009, kde je uvedené,
že pokiaľ bola v súdnom konaní navrhovateľovi spôsobená škoda prieťahmi, ktorých vznik spadal do
obdobiapredúčinnosťouzákonač.514/2003Z.z.,avšakprieťahypretrvávaliajponadobudnutíúčinnosti
tohto zákona, treba navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody posudzovať podľa ustanovení

uvedeného zákona. Odporca vzniesol námietku premlčania škody spôsobenej v období od 10.12.2006
do 24.02.2006, keďže lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula dňa 24.02.2009. Odporca namietol
aj premlčanie časti nároku, v ktorom navrhovateľ namieta poverenie exekútora po 9 mesiacoch. K
otázke namietaných prieťahov v konaní sa odporca vyjadril tak, že predseda súdu sa k sťažnosti vyjadril
tak, že prieťahom v konaní nedošlo. Uvedené bolo navyše potvrdené aj Krajským súdom v Bratislave,

kde predseda súdu dospel k rovnakému záveru. Dôvodil, že z dostupných dokladov nevyplýva, že by
navrhovateľ využil možnosť domáhať sa ochrany využitím inštitútu ústavnej sťažnosti. Odporca zastáva
názor, že súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona
č. 58/1969 Zb., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti. Opačný výklad by znamenal,
že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho

istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 9 Co 285/2011. Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že nie je možné automaticky predpokladať,
že by došlo k vymoženiu predmetnej sumy a tým uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa. Navrhovateľ
nijakým spôsobom nepreukázal, že spoločnosť Sevamex, a.s. disponovala potrebnými prostriedkami
na vyplatenie pohľadávky. Záverom vyjadrenia sa odporca vyjadril k problematike príčinnej súvislosti.

Uviedol, že nebol preukázaný v prvom rade nesprávny úradný postup a nebola preukázaná ani škoda.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľa,odporcualistinnýmidôkazmisúdnymspisom
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 11 C 7/1995, sťažnostným spisom Okresného súdu Bratislava II
sp. zn. 2090/2003, spisom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2002/2004, spisom súdneho exekútora
JUDr. Jána Jonatu č. Ex 702/2006, spisom Okresného súdu Bratislava II č.k. 37 Er 4216/2006 ako aj

ďalšími listinným dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ žiadal zaplatenie 424,84€ titulom náhrady škody,
ktorápredstavujeodstupné,ktorénebolovyplatenénazákladeprávoplatnéhorozsudkuOkresnéhosúdu
Bratislava II sp. zn. 11 C 7/1995 zo dňa 10.12.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 02.02.2002.
Priznanú náhradu škody si uplatnil cestou najskôr súdu a potom u exekútora voči spoločnosti SEVAMEX,

a.s. Bratislava. Poukázal na to, že exekučné konanie bolo veľmi zdĺhavé a napokon bolo až zastavené z
dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky a on musel zaplatiť trovy exekúcie. Navrhovateľ má za to, že škoda
mu bola spôsobená prieťahmi v konaní, najskôr v súdnom a potom exekučnom konaní a v dôsledku toho
sa mu nepodarilo od svojho bývalého zamestnávateľa vymôcť odstupné z pracovného pomeru vo výške
424,84€.Uviedol,ževpriebehuexekučnéhokonaniabolpoučenýodporcomotom,žemôžepodaťnávrh

na exekúciu priamo súdnemu exekútorovi, čo aj vykonal, ale aj napriek právoplatnému rozsudku voči
spoločnosti SEVAMEX, a.s., bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného. Navrhovateľ uviedol,
že náklady spojené s výkonom exekúcie predstavujú 75,34€ a uplatnil si aj ďalšie náklady v súvislosti s
podanou žalobou v celkovej výške 604,48€, ktoré predstavujú zakúpenie počítača, absolvovanie kurzu
PC, písomnú komunikáciu, náklady súvisiace s podaným návrhom a tlačením dokumentov, 1 ks tonera,

vypísaná tuha do pera a zaplatené kolky. Dôvodil, že v dôsledku podaného návrhu vznikli prieťahy, ktoré
rozpísal a za ktoré zodpovedá štát. Navrhovateľ má za to, že od podania návrhu na výkon rozhodnutia
z 10.12.2002 až po zmenu zákona č. 24.02.2006 teda štyri roky Okresný súd Bratislava II nekonal,
následne 9 mesiacov nepostupoval spis exekútorovi, čím spôsobil nečinnosťou prieťahy v konaní aumožnil tak povinnému, bývalému zamestnávateľovi predať všetok hnuteľný majetok a jeho pohľadávka
sa stala nevymožiteľnou. Na otázku súdu, či navrhovateľ požiadal o predbežné prerokovanie nároku,
navrhovateľ odpovedal, že dňa 21.05.2012 podal odporcovi podanie, ktoré nazval žaloba a má za to,

že tento list má predstavovať predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. Uviedol, že mu došla
odpoveď z odboru sekcie civilného práva s tým, že podľa podania mu oznámili, že sa jedná o žalobu s
ktorousúspojenéprávneúčinkyapretojepotrebnéobrátiťsažalobounasúd.Odporcaktomutouviedol,
že toto podanie podľa obsahu nepovažoval za žiadosť o predbežné prejednanie nároku v zmysle § 15
na nasl. zákona č. 514/2003 Z.z.. Navrhovateľ taktiež uviedol, že nevyužil možnosť podania sťažnosti

na prieťahy v konaní na Ústavný súd Slovenskej republiky. K odporcom vznesenej námietke premlčania
sa navrhovateľ vyjadril tak, že návrh podal v rámci objektívnej desať ročnej lehoty.

Súd zo spisu Okresného súdu Bratislava 2 sp. zn. 11C 7/1995 zistil, že v predmetnom konaní sa
navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu - Prvej slovenskej mliekarenskej a.s., ktorým s ním
okamžite zrušil pracovný pomer. Súdny spor bol ukončený rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k.
11 C 7/95 - 148 zo dňa 10.12.2001, právoplatným dňa 02.02.2002 a vykonateľným dňa 06.02.2002,

ktorým súd určil, že rozhodnutie odporcu zo dňa 17.10.1994 o okamžitom zrušení pracovného pomeru
s navrhovateľom je neplatné. Odporcovi súd uložil zaplatiť navrhovateľovi sumu 12.798,60,-Sk.

Navrhovateľ dňa 29.05.2003 podal Okresnému súdu Bratislava II sťažnosť na prieťahy v konaní, v
ktorej uviedol, že dňa 04.07.2002 podal návrh na výkon rozhodnutia súdnou cestou. Upovedomením
E 2154/02 - 18 zo dňa 11.10.2002 mu bolo oznámené, že banka nevedie účet odporcu, výkon

rozhodnutia bol nariadený neúčinne a z tohto dôvodu treba podať nový návrh. Uviedol, že nový
návrh podal dňa 10.12.2002. Súd mal zo sťažnostného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
2090/2003 preukázané, že JUDr. Monika Školníková poverená zastupovaním predsedníčky Okresného
súdu Bratislava II dňa 27.06.2003 doručila navrhovateľovi odpoveď na jeho sťažnosť. Uviedla, že vo
veci vedenej pod sp. zn. E 2154/02 podal navrhovateľ návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý

neobsahoval potrebné náležitosti. Dňa 09.07.2002 bol navrhovateľ vyzvaný, aby doplnil IČO povinného
a predložil rozhodnutie, o ktoré opiera svoj návrh s vyznačenou právoplatnosťou. Ďalej uviedla, že
navrhovateľ návrh doplnil dňa 29.07.2002. Výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky odpisom z
účtu povinného bol nariadený dňa 02.09.2002. Peňažný ústav rozhodnutie obdržal dňa 13.09.2002 a
17.09.2002 oznámil, že takýto účet povinného nevedie. Výkon rozhodnutia bol teda nariadený neúčinne,

kdeže označený účet v čase rozhodovania banka neviedla. Uviedla, že dňa 10.12.2002 si navrhovateľ
podal ďalší návrh na výkon rozhodnutia vedený pod sp. zn. E 2877/02, ktorý však neobsahuje potrebné
náležitosti. Záverom konštatovala, že vo veci nezistila prieťahy v konaní.

Zo sťažnostného spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2002/2004 súd zistil, že navrhovateľ dňa
08.01.2004 podal Krajskému súdu v Bratislave sťažnosť na nečinnosť v konaní Okresného súdu

Bratislava II vo veci E 2877/02. Uviedol, že po podaní sťažnosti Okresnému súdu Bratislava II k
podstatnej náprave nedošlo. Uviedol, že uznesením zo dňa 05.09.2003 č.k. E 2877/02 - 24 bol
síce nariadený výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí, ale doposiaľ sa žiadny neuskutočnil.
Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave listom zo dňa 09.04.2004 oznámila navrhovateľovi, že
nezistila opodstatnenosť žiadosti navrhovateľa na prešetrenie vybavenia sťažnosti. Sťažnosť bola

vybavená v zákonnej lehote, zástupkyňa predsedníčky okresného súdu riadne prešetrila všetky
skutočnosti a o spôsobe vybavenia bol navrhovateľ riadne upovedomený.

Zo spisu súdneho exekútora JUDr. Jána Jonatu č. Ex 702/2006 ako aj zo súdneho spisu Okresného
súdu Bratislava II č.k. 37 Er 4216/2006 súd zistil, že navrhovateľ návrhom zo dňa 23.02.2006 požiadal
súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu

Bratislava II z 10.12.2001 sp. zn. 11 C 7/95. Okresný súd Bratislava II vydal dňa 06.11.2006 poverenie
na vykonanie exekúcie pod č. 5102 * 023817. Súdny exekútor dňa 25.06.2009 doručil navrhovateľovi
oznámenie o stave exekúcie zo dňa 16.06.2009. V predmetnom oznámení súdny exekútor informoval
navrhovateľa o tom, že v konaní sa nepodarilo zistiť žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok povinného,
ktorý by bolo možné speňažiť a uspokojiť pohľadávku navrhovateľa. Povinný nemá žiadne motorové

vozidlo, účty v banke sú bez finančných prostriedkov. Povinný nepreberá žiadne poštové zásielky a z
vykonaných lustrácií vyplýva, že na adrese uvádzanej v obchodnom registri povinný nesídli. Súčasneoznámil navrhovateľovi, že jeho pohľadávka v exekučnom konaní Ex 702/2006 je nevymožiteľná. Súdny
exekútor navrhol oprávnenému, aby v súlade s § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku podal návrh
na zastavenie exekúcie. Následne súdny exekútor dňa 22.11.2011 doručil súdu žiadosť o zastavenie

exekučného konania. Dôvodom návrhu na zastavenie konania bola skutočnosť, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 37 Er 4216/2006 - 6 zo
dňa 07.12.2011 exekučné konanie zastavil a zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške
75,34€ súdnemu exekútorovi. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.01.2012 v časti
zastavenia konania a dňa 23.03.2012 v časti trov exekúcie. Navrhovateľovi bolo uznesenie o zastavení

konania doručené dňa 21.12.2011.

Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom./čl. 46 ods. 3 Ústavy SR/.

Zodpovednosťzaškoduspôsobenúrozhodnutiami,ktorébolivydanéprednadobudnutímúčinnostitohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. / § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinného od 1.7.2004/

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky. / § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v účinnom znení /

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské

práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. / § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v účinnom znení /

Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním

alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. / § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z. /

Akpríslušnýorgánneuspokojínároknanáhraduškodyalebouspokojíibajehočasťdošiestichmesiacov
odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho
nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku,
ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o

náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu
plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej
lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. /§ 16 ods. 4 zákona
č. 514/2003 Z.z./Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. / § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z.z. účinného v čase, keď sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, t.j. ku dňu 25.06.2009 /

Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. / § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného v čase,
keď sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, tj. ku dňu 25.06.2009 /

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie

súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať. / § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka /

Z hľadiska právneho posúdenia veci je potrebné uviesť, že navrhovateľ sa v konaní domáhal náhrady
škody z dôvodu prieťahov v súdnom konaní, ktorého predmetom bol výkon rozhodnutia. Nečinnosť súdu
mala začať za účinnosti zákona č. 58/69 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Následne mala nečinnosť súdu pokračovať aj po
01.07.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Súd na daný prípad aplikoval a uplatnený nárok na náhradu škody posúdil podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Vychádzal z
toho, že prieťahy v súdnom konaní sú trvajúcim protiprávnym stavom a v každom okamihu ich existencie

dochádza k rovnakému porušovaniu toho istého práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. V danom
prípade súd prihliadol aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1 Cdo 107/2009
zo dňa 28.07.2010. Najvyšší súd SR v predmetnom rozhodnutí judikoval pravidlo, že pokiaľ bola škoda
spôsobenávdôsledkuprieťahovvsúdnomkonaní,bezohľadunaskutočnosť,ževzniklieštezaúčinnosti
zákona č. 58/69 Zb., pokiaľ trvali do doby po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. bolo

potrebné o navrhovateľovom uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodnúť podľa tohto zákona.

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. V
konaní bolo nesporné, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.12.2002 podaným na Okresnom súde
Bratislava II domáhal výkonu rozhodnutia voči povinnému Sevamex, a.s.. Predmetom exekučného
konania bolo zaplatenie sumy 12.798,60,-Sk ( 424,84 eur) na základe vykonateľného rozsudku

Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.12.2001 č.k. 11 C 7/95. Taktiež bolo nesporné, že navrhovateľ
podal dňa 29.05.2003 sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní č.k. E 2877/02 vedenom na Okresnom
súde Bratislava II. Súd mal preukázané, že predmetná sťažnosť bola Okresným súdom Bratislava
II riadne prešetrená a vyhodnotená ako nedôvodná. Taktiež bolo nesporné, že navrhovateľ dňa
08.01.2004 podal Krajskému súdu v Bratislave sťažnosť na nečinnosť v konaní Okresného súdu

Bratislava II vo veci E 2877/02. Aj táto sťažnosť bola Krajským súdom v Bratislave dňa 09.04.2004
posúdenáakonedôvodná.Navrhovateľtvrdil,žeprieťahyvkonanítrvaliďalejadňa20.07.2005saobrátil
na Ministra spravodlivosti SR. Následne navrhovateľ v dôsledku novelizácie Občianskeho súdneho
poriadku podal návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr.
Jánom Jonatom skončilo neúspešne, pretože pohľadávka navrhovateľa bola nevymožiteľná. Okresný

súd Bratislava II uznesením č.k. 37 Er 4216/2006 - 6 zo dňa 07.12.2011 exekučné konanie zastavil a
zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 75,34€ súdnemu exekútorovi.

V prvom rade súd musí poukázať na to, že navrhovateľ si nesplnil základnú podmienku na uplatnenie
nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom ustanovenú v § 15 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., t.j. nepodal návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na ústrednom

orgáne štátnej správy - Ministerstve spravodlivosti SR. Nemožno akceptovať tvrdenie navrhovateľa, že
podanieoznačenéakožaloba,ktorédňa21.05.2012podaluodporcupredstavovalopodľaobsahunávrh
predbežné prejednanie nároku na náhradu škody. Inštitút vyplývajúci z § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z.jeosobitnýminštitútom,ktorýnemáničspoločnésosúdnymkonaním./viďnapr.rozsudokKrajského
súdu v Prešove zo dňa 17.03.2008 sp. zn.. 1 Co 189/2007 / Až v prípade, ak príslušný orgán uplatnený

nárok čo i len čiastočne neprizná v lehote do 6 mesiacov od prijatia žiadosti o predbežné prerokovanienároku, je žiadateľ oprávnený sa domáhať priznania náhrady škody na súde. / viď uznesenie Krajského
súdu v Bratislave z 25.02.2013 sp. zn. 14 Co 18/2013 /

Súd ďalej uvádza, že odporca v konaní vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa. Súd

má za to, že navrhovateľ sa o vzniku škody musel dozvedieť najneskôr potom, ako mu súdny
exekútor JUDr. Ján Jonata doručil oznámenie o stave exekúcie, t.j. dňom 25.06.2009. V predmetnom
oznámení bol navrhovateľ jasne informovaný o nevymožiteľnosti jeho pohľadávky ako aj o navrhovanom
ďalšom postupe v konaní, t.j. podaní návrhu na zastavenie exekúcie. Námietka navrhovateľa, že
v danom prípade mala byť uplatnená objektívna desaťročná premlčacia lehota nie je dôvodná. V

prípade nesprávneho úradného postupu spôsobeného prieťahmi v konaní neplatí desaťročná objektívna
premlčacia lehota. Princíp premlčania v tomto prípade je konštruovaný na subjektívnej vedomosti
poškodeného. Rozhodujúce je to, aby sa preukázala vedomosť o škode, teda kedy sa poškodený
dozvedel o vzniku škody určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť na súde.
Súd konštatuje, že trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody ustanovená v §
19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uplynula navrhovateľovi dňom 26.06.2012. Navrhovateľ podal návrh

na začatie konania na súd až dňa 17.09.2012, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty. V prípade, ak odporca
vznesie dôvodne námietku premlčania, navrhovateľ sa svojho práva nemôže v súdnom konaní úspešne
domôcť.

Ďalej súd musí konštatovať, že aj v prípade, ak by navrhovateľ podal návrh pred uplynutím premlčacej
lehoty, bol by jeho nárok nedôvodný. Navrhovateľ v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi

konaním odporcu a vznikom škody. V danom prípade nebolo preukázané, že dôvodom nevymožiteľnosti
navrhovateľovej pohľadávky bola tvrdená nečinnosť konajúceho súdu. Ak bola príčinou vzniku škody iná
skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Navrhovateľ nepreukázal, že by povinná spoločnosť
SEVAMEX, a.s. mala v čase začatia výkonu rozhodnutia dostatočne finančné prostriedky, resp.
akýkoľvek majetok, ktorým by mohla byť uspokojený nárok navrhovateľa. Navyše, ak by povinný

po začatí výkonu rozhodnutia začal úmyselne znižovať svoj majetok v úmysle ukrátiť uspokojenie
pohľadávky navrhovateľa, mohol navrhovateľ využiť právny inštitút odporovateľnosti právnych úkonov
zakotvený v Občianskom zákonníku. Súd taktiež nezistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Bratislava II pod č.k. E 2154/02 nastali prieťahy v konaní. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne, v prípade nesplnenia či

aj len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť.

Vzhľadom k horeuvedeným skutočnostiam, súd návrh navrhovateľa zamietol, tak ako je uvedené vo
výroku tohoto rozsudku.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v piatich vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona