Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813212469
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8813212469.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés,
advokát, Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: W. Š., C.. XX.XX.XXXX,
S. O.Q. X. B. XX/X, XXX XX A. C. D., t.č. neznámom mieste, zast. opatrovníčkou N. O., M. L. O. N.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov
AZ, 930 37 Lehnice 725, IČO: 42 264 154, o zaplatenie 8.374,73 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.323,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 6.797,06 eur od 06.03.2013 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 502 eur

a trovy právneho zastúpenia v sume 628,20 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 8374,73 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% p.a. zo sumy 6797,06 eur od 06.03.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť O. O., X..O.., poskytla
žalovanémunazákladeúverovejzmluvyč.0561820914uzavretejmedziprávnympredchodcomžalobcu
a žalovaným dňa 08.08.2008 úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 15,95% p.a., ktorý

sa žalovaný zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej
mesačnej splátky úveru dňa 20.08.2018.

V rozpore so zmluvnými podmienkami žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky
istiny a úrokov úveru neplnil riadne a včas v lehotách splatnosti mesačných splátok úveru, čím nastal
prípad porušenia podmienok úverovej zmluvy podľa ust. čl. 7.6 bod 7.6.1. písm. a) Všeobecných
obchodných podmienok úverovej zmluvy. Vzhľadom na trvajúce omeškanie žalovaného s platením
zmluvne dohodnutých splátok istiny a úrokov úveru, právny predchodca žalobcu listom zo dňa
20.02.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru v súlade s ust. čl. 7.6. bod 7.6.1.

Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy, čím sa pohľadávka z úverovej zmluvy v celkovej
výške 8.603,76 eur pozostávajúca z istiny nesplatenej časti úveru v sume 6.797,06 eur, nesplatených
úrokov a poplatkov za správu úveru v sume 1.806,70 eur stala splatnou v celom rozsahu. Právny
predchodca žalobcu v písomnom oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zároveň vyzvalžalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy 8.603,76 eur spolu s príslušenstvom v lehote 10 dní od
prevzatia oznámenia. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovanému doručené
dňa 23.02.2013 v súlade s ust. čl. 10 bod 10.03. Všeobecných obchodných podmienok úverovej zmluvy,

podľaktoréhopridoručovanípísomnostívpoštovomstykusazásielkapovažujezadoručenúvtuzemsku
tretí deň po jej odoslaní a to aj vtedy, ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie alebo sa zásielka vráti
ako nedoručená. Žalovaný svoj záväzok v poskytnutej lehote splatnosti do 05.03.2013 nezaplatil, voči
žalobcovijetakod06.03.2013vomeškanísozaplatenímpohľadávkyzúverovejzmluvyvcelkovejvýške
8.603,76 eur pozostávajúcej z istiny nesplatenej časti úveru v sume 6.797,06 eur a nesplatených úrokov

a poplatkov za správu úveru v sume 1.806,70 eur, z čoho riadne zmluvné úroky úveru predstavujú sumu
1.526,84 eur a poplatky za správu úveru sumu 50,83 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi spoločnosťou O. O. X..O.. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia
s.r.o. ako postupníkom dňa 28.03.2013 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nesplateného úveru
postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., o čom bol žalovaný upovedomený písomným
oznámením postupcu o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Opatrovníčka žalovaného sa k žalobe nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami, vyjadrením žalobcu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení zo dňa 08.01.2015 za účelom preukázania platobnej
disciplíny splácania úveru žalovaným, vyčíslenia dlžnej sumy predložil súdu kompletný položkovitý

výpis obratov na úverovej zmluve č. 0561820914 s popisom všetkých transakcií na úverovom účte.
Podľa vyjadrenia žalobcu z predloženého výpisu obratov na úverovej zmluve a špecifikácie predloženej
pohľadávky právneho predchodcu žalobcu je preukázaná výška neuhradenej dlžnej sumy 6.797,06 eur
s príslušenstvom, riadnymi úrokmi a poplatkami. Žalovaný sa zaviazal úver, ktorý mu bol poskytnutý
dňa 28.08.2008 vo výške 6.638,78 eur (200.000Sk) splatiť formou 120 pravidelných mesačných

splátok so stanovenou výškou splátky 113,36 eur s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 20.
dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Dátum splatnosti prvej mesačnej splátky úveru bol zmluvnými
stranami dohodnutý k 20.09.2008, dátum splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru k 20.08.2018.
Na úver počas trvania úverového vzťahu žalovaný zaplatil sumu vo výške 3.299,16 eur. V dôsledku
omeškania žalovaného s riadnym a včasným plnením platobných povinností právny predchodca žalobcu

zúčtoval konečný stav zostatku úveru k 30.09.2011. Konečný stav zostatku úveru ku dňu 08.01.2015
predstavoval neuhradenú sumu 6.797,06 eur. Predmetná suma tak zodpovedá neuhradenej časti úveru.
Od tohto dátumu žalovaný na úhradu úveru právnemu predchodcovi žalobcu ani žalobcovi nezaplatil
žiadnu platbu. Konečný stav zostatku úveru tak ostal nemenný do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru dňa 19.02.2013 a predstavuje tak neuhradenú časť úveru. Žalobca sa domáha zaplatenia

pohľadávky vo výške 8.374,73 eur s prísl., ktorá pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 6.797,06
eur, z nesplatených riadnych úrokov vo výške 1.526,84 eur a z nesplatených poplatkov za správu úveru
vo výške 50,83 eur. Neuhradená časť úveru vo výške 6.797,06 eur pozostáva z nesplatenej istiny
úveru, z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy , t.j. od 28.08.2008 do
30.09.2011, ktoré neboli k 30.09.2011 uhradené a z poplatkov, vyčíslených za obdobie od uzavretia

úverovej zmluvy , t.j. od 28.08.2008 do 30.09.2011, ktoré neboli k 30.09.2011 uhradené. Navýšenie
úveru o úroky a poplatky má svoj základ v RPMN vo výške 18,93%, ktorej číselný údaj je uvedený
v čl. I bod 1 úverovej zmluvy a v ročnej úrokovej sadzbe vo výške 15,95% p.a. ktorej číselný údaj sa
nachádza v čl. I úverovej zmluvy. Čo sa týka nesplatených riadnych úrokov vo výške 1.526,84 eur, tieto
predstavujú riadne úroky za obdobie od 01.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do

19.02.2013, ktoré boli vyčíslené z konečného zostatku úveru v súlade s čl. 7 bod 7.4 Všeobecných
odchodných podmienok spol. Slovenská sporiteľňa, a.s., pričom úroková sadzba na základe ktorej sa
vypočitávajú úroky bola dojednaná zmluvnými stranami v Zmluve o úvere v č. I bod I vo výške 15,95%
p.a. Nesplatené poplatky za správu úveru vo výške 50,83 eur predstavujú poplatky za správu úveru
za obdobie od 01.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do 19.02.2013. Nakoľko do

konania vstúpil z vlastného podnetu vedľajší účastník na strane žalovaného žiadajú aby súd zaviazal
žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného na náhradu trov konania.O. O., X..O.. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 28.08.2008 zmluvu o
splátkovom úvere č. 0561820914 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy,
predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok

dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Na základe úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 6.638,78 eur (200.000 Sk), ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 113,36
eur (3.415 Sk) a to v 120 mesačných splátkach k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom úroková sadzba
predstavovala ku dňu podpisu zmluvy 15,95% ročne.

Podľa čl. II. bod 2 zmluvy žalovaný ako dlžník vyhlásil, že sa oboznámil súčasťami Úverovej zmluvy,

ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené
zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje.

Podľa bodu 4. uvedeného článku zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, okrem čl. 7.4. b) VOP okrem čl. 7, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

V bode 5. článku II zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §

262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle bodu 1.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

VOP tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti s príslušným

bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný produkt vo VOP upravený ( bod 1.3 VOP ).

V rozsahu, v akom sa ustanovenia písomnej zmluvy uzatvorenej medzi bankou a klientom v súvislosti
s určitým bankovým produktom líšia od ustanovení VOP alebo osobitných obchodných podmienok,
sú rozhodujúce ustanovenia takejto písomnej zmluvy. Ak ustanovenia VOP týkajúce sa jednotlivých
bankových produktov obsahujú odlišnú úpravu ako všeobecná alebo záverečná časť VOP, sú

rozhodujúce ustanovenia osobitnej časti VOP (čl. 1 bod 1.4., bod 1.5. VOP).

Podľa bodu 7. VOP tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom
- fyzickou osobou nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej sa banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta ako dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy a klient- fyzická osoba nepodnikateľ ako dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť

úroky, ak nie je dohodnuté inak.

Banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky vo výške určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v
prospechúčtuuvedenéhovzákladnýchpodmienkachzmluvyoúvere.Vrátenieposkytnutýchpeňažných
prostriedkov sa uskutoční formou splátok klientom ( bod 7.2.4 VOP ).

Podľa čl. 7 bod 7.3.2. VOP pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a

príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy. Banka je oprávnená rozhodnúť o spôsobe splácania úveru pred poskytnutím úveru a kedykoľvek
počas trvania úverového vzťahu. Zánikom pohľadávky zo zmluvy zanikajú aj zmluvné vzťahy uzavreté
medzi bankou a klientom, ktoré upravovali spôsob splácania pohľadávky, ako aj všetky pokyny klienta

voči banke, obsahom ktorých bol spôsob splácania pohľadávky. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov
z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených so splátkovým úverom nebude na účte dostatokprostriedkov na ich úhradu, klient a banka sa dohodli na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné
úroky vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova pohľadávka z jeho účtu. Na

základe tejto skutočnosti vznikne na účte nepovolené prečerpanie a klient je povinný okamžite vyrovnať

toto nepovolené prečerpanie.

Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti

splátky a banka má možnosť nakladať s poukázanou sumou (čl. 7 bod 7.3.3. VOP).

V zmysle bodu 7.4.4. čl. 4 VOP pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru alebo

jednotlivých splátok úveru, banka je oprávnená požadovať od klienta okrem úrokov tiež úroky z
omeškania z dlžnej čiastky.

Podľa čl. 7 bod 7.6.1. VOP ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo:

a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako

10 dní, banka je oprávnená:

a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy a

klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti,

b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva

okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy nezanikajú ani
zabezpečovacie zmluvy uzatvorené medzi bankou a klientom, resp. treťou osobou,

c) započítať pohľadávku z úveru banky voči akejkoľvek pohľadávke klienta voči banke,

d) zastaviť poskytnutie alebo čerpanie úveru, a to až do doby, keď pominú skutočnosti, ktoré

mali za následok pozastavenie poskytnutia alebo čerpania úveru,

e) zmeniť výšku úrokovej sadzby o výšku určenú zverejnením, ak dôjde počas trvania

úverovéhovzťahukzánikualebočiastočnémuzánikupoistnejzmluvyalebovinkuláciepoistnéhoplnenia

z poistnej udalosti k zálohu v prospech banky.

Podľa bodu 19.16 VOP klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu
osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné,
splatné, nesplatné, premlčané, nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky
voči klientovi.

Podľa čl. 17 bod 17.4. VOP platia aj po skončení zmluvného vzťahu klienta a banky, až do úplného
vysporiadania ich vzájomných vzťahov.

Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 05.04.2013 spoločnosť O. O. X.ko postupca oznámil
postúpenie pohľadávky voči žalovanému na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníka.Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej
len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá

pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
bola uzavretá zmluva o úvere z ktorej pohľadávka, bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení

pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníkaakoajzákonaospotrebiteľskýchúverochanakoľkorelevantnéoznámeniepostupcudlžníkovi
o postúpení pohľadávok bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka, má súd za to, že je daná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade

ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiťpodľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne

obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s

ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle

Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o
spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu.

Žalobca uviedol, že ním uplatňovaná suma predstavuje súčet sumy nesplatenej istiny v sume 6.797,06
eur a nesplatených riadnych úrokov v sume 1.526,84 eur a nesplatených poplatkov v sume 50,83 eur.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Tak ako to vyplýva z vykonaného dokazovania a rovnako to uviedol vo svojom vyjadrení aj žalobca,
žalovaný bol povinný uhradiť 120 splátok v sume po 113,36 eur, čo predstavuje sumu 13.603,20 eur,

pričom predmetná suma, ktorú bol žalovaný povinný v splátkach vrátiť, zahŕňala samozrejme aj úrok z
úveru. Úrok bol v zmluve dojednaný vo výške 15,95% ročne, pričom úroková miera podobného úveru v
bankách v čase poskytnutia úveru ( august 2008, spotrebiteľský úver nad 5 rokov ) činila úrok 8,75 %ročne. Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov za platnú, keďže mal za to, že táto
výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi.

Žalovaný ako klient splácal pohľadávku z úveru, ktorá sa skladala z istiny, jej súčastí a príslušenstva,

teda súčasťou dojednanej výšky splátky bola aj poplatok za správu úveru v sume 1,99 eur mesačne,
pričom žalobca uplatnil nárok na zaplatenie nesplatených poplatkov za správu úveru vo výške 50,83 eur.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a
poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou

1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o

spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,

3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ

nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými
poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,

4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,

5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby

veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej
alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru.

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje

požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu
alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo
inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013

od 10.06.2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu
nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými
ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednania
o poplatku za vedenie úveru podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a
predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že žalovaný akoklient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za vedenie úveru.
Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom, žalovaný bol povinný platiť
žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával akúsi správu úverového

účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na účte. Súd má za to, že keď
žalobcaakoveriteľposkytolžalovanémuakodlžníkoviúver,bololenvjehokompetencii,akosarozhodne
predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako
spotrebiteľ ktorý predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako
veriteľovi odplatu vo forme úroku z úveru a preto na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno

prenášať úhradu takýchto nákladov. Na základe uvedeného súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku
za vedenie úveru uplatneného žalobou aj v tejto časti zamietol.

Na základe vyššie uvedeného potom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 8.323,90 eur
pozostávajúcej z nezaplatenej časti úveru (istiny) vo výške 6.797,06 eur a z nezaplatených riadnych
úrokov vo výške 1.526,84 eur a keďže žalovaný sa s peňažným plnením dostal do omeškania, zaviazal
ho súd aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne, ktorá výška je v súlade s citovanými

ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády zo sumy istiny 6.797,06 eur a to dňom
06.03.2013, teda dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dobrovoľné splnenie záväzku a čo do zvyšku
ako uviedol vyššie

( v časti o zaplatenie sumy 50,83 eur predstavujúcej nárok na nezaplatené poplatky ) súd žalobu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta
z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 8323,90,
čo predstavuje 99%, teda žalobca mal v konaní neúspech len nepatrnej časti, takže mu vznikol nárok
na plnú náhradu trov konania.

Tarifnou hodnotou na účely určenia odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl.
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v

znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit. vyhl.“ ) v spojení s § 142 ods. 3 OSP je potom suma súdom
priznaného plnenia, teda suma 8323,90 eur. Odmena z výšky súdom priznaného plnenia a odmena za
jeden úkon právnej služby potom predstavuje sumu v zmysle cit. vyhl. predstavuje sumu 253,94 eur.

Žalobcovitakvznikolnároknaodmenuzadvaúkony- prevzatieaprípravazastúpenia,písomnépodanie
na súd, podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), cit. vyhl., teda spolu odmena v sume 507,88 eur a na režijný

paušál za2 úkony v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. a to za dva úkony v roku 2013 po 7,81 eur teda spolu
15,62 eur.

Právny zástupca je platcom DPH priznal mu súd aj DPH v sume 104,70 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl.
zo sumy 523,50 eur ( odmena + režijný paušál + náhrada za stratu času + cestovné ), teda spolu trovy
právneho zastúpenia v sume 628,20 eur.

Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume
628,20 eur a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom
žalobca uhradil poplatok v sume 502 eur.Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaného, jeho nárok na náhradu trov
konania, sa odvíja od úspech alebo neúspechu účastníka na strane ktorého vystupuje, nakoľko žalovaný
nebol v konaní úspešný, súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, nemožno mu však ukladať
žiadne hmotnoprávne povinnosti, ani priznávať práva vyplývajúce z hmotného práva. Právo na náhradu
trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami, a tak ako
má vedľajší účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, možno mu v prípade jeho
neúspechu ukladať aj povinnosti nahradiť trovy konania. Súd má za to, že v danom prípade nie je dôvod

pre zaviazanie vedľajšieho účastníka na úhradu trov konania spoločne so žalovaným, nakoľko žalovaný
je tým, ktorý si svoje povinnosti voči žalobcovi ako právnemu nástupcovi veriteľa nesplnil a v dôsledku
toho potom nezostávalo žalobcovi iné ako sa žalobou domáhať svojich práv na súde. Vedľajší účastník
vstúpil do konania na obranu a podporu žalovaného ako slabšej strany - spotrebiteľa, a vzhľadom
na skutočnosť, že predmetom konania bolo nevrátenie peňažných prostriedkov z úveru poskytnutého
žalovanému ako dlžníkovi, má za to, že nemožno povinnosť nahradiť trovy preniesť aj na vedľajšieho

účastníka, ktorý využil svoje právo v konaní vystupovať na jeho strane tak ako to predpokladajú príslušné
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.