Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 9, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/340/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205468
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8814205468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Intrum

Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés,
advokát, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava proti žalovanému: Š. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V..
H. XXX/XX, 093 01 W. S. N., o zaplatenie 1175,93 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.06.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1175,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50% zo sumy 1175,93 eur od 09.10.2013 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaného

právny predchodca žalobcu spoločnosť V. V., L..V.., E.: XX XXX XXX zriadila v prospech žalovaného
bežný účet, na ktorom poskytla v prospech žalovaného úver vo forme povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia platobných povinností žalovaného a prekročenia
limitu povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy došlo k vzniku
nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného v trvaní viac ako 5 dní, čím
nastal prípad porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok. Z dôvodu vzniku
Prípadu porušenia v zmysle ust. čl. 14 bod 14.1. Obchodných podmienok žalobca v zmysle ust. čl.
8.4. písm. a) Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlásil ku

dňu 30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého
formou povoleného prečerpania na účte žalovaného evidovaného právnym predchodcom žalobcu pod č.
XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej sume 1426,72 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške
prečerpaniavsume1175,93eur,úrokovvsume155,15eur,poplatkovvsume95,64eurazároveňvyzval
žalovaného na zaplatenie pohľadávky v lehote do 08.10.2013. Nakoľko žalovaný pohľadávku žalobcu
v poskytnutej lehote do 08.10.2013 nezaplatil, vyzval ho žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu opakovane na zaplatenie pohľadávky v lehote do 30.01.2014. Žalovaný napriek písomným

výzvam žalobcu svoj dlh voči žalobcovi do dňa spísania žaloby nezaplatil ani len čiastočne, voči
žalobcovi je od 09.10.2013 v omeškaní so zaplatením sumy 1175,93 eur s príslušenstvom. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou V. V., L..V.., V. V.: N. XX, M. 832 37, E.:
XX XXX XXX ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom:
Karadžičova 8, Bratislava 821 08 ako postupníkom dňa 28.03.2013 bola pohľadávka voči žalovanému
z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške
dlžnej sumy 1426,72 eur s príslušenstvom postúpená žalobcovi. Na základe vyššie uvedeného vzniklo

žalobcovi právo požadovať z dôvodu nezaplateného dlhu od žalovaného, aby mu zaplatil istinu 1175,93eur, úrok z omeškania vo výške 8,50% p.a. z dlžnej sumy 1175,93 eur od 09.10.2013 do zaplatenia (v
zmysle ust. § 3 ods. I nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.) a náhradu trov konania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, vyjadrením žalobcu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 05.01.2005 uviedol, že uplatnená pohľadávka
čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanému
právnym predchodcom formou povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného.
Právny predchodca žalobcu umožnil žalovanému čerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte

formoupovolenéhoprečerpania dovýšky995,82eur,akovyplývazpredloženéhovýpisuzbežnéhoúčtu
v časti s označením Povolené prečerpanie, po splnení odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1.
Úverových podmienok, t.j. po preukázaní bonity dlžníka na základe výšky mesačných kreditných obratov
na účte dlžníka a ich pravidelnosti ako aj výšky celkových záväzkov voči veriteľovi. Čo sa týka uplatnenej
sumy 1175,93 eur tak táto predstavuje debetný zostatok na účte žalovaného, t.j. výšku čerpanej a

nesplatenej sumy, ktorú žalovaný do dnešného dňa nezaplatil. Nakoľko žalovaný prekročil rámec
povoleného čerpania peňažných prostriedkov na účte, právny predchodca žalobcu dňa 27.07.2011 v
súlade s čl. 9 bod 9.5 Obchodných podmienok zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov
na účte žalovaného, čo vyplýva z položky č. 2 predloženého výpisu, čím v súlade s ust. čl. 11 bod
11.1 Obchodných podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške povoleného

čerpania v sume -995,82 eur a debetný zostatok na účte žalovaného v celkovej sume - 1175,93 eur
technicky preúčtoval na debetný účet, čo vyplýva z položky č. 1 predloženého výpisu. Z predloženého
výpisu z účtu žalovaného je preukázané, že na tomto účte žalovaného nie sú evidované žiadne kreditné
obraty zo strany žalovaného, žalovaný nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov na účte, ako
aj sumu rovnajúcu sa povolenému prečerpaniu neuhradil, čím nastal Prípad porušenia v zmysle ust.

čl. 14 bod 14.1 Obchodných podmienok. Z dôvodu vzniku prípadu porušenia žalobca v zmysle ust. čl.
8.4 písm. a) Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2 Obchodných podmienok vyhlásil ku dňu
30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky a zároveň vyzval žalovaného na jej zaplatenie v lehote do
08.10.2013. nakoľko žalovaný pohľadávku v poskytnutej lehote do 08.10.2013 nezaplatil od 09.10.2013
je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 1175,93 eur s prísl. Po postúpení a zosplatnení pohľadávky

žalovaný na úhradu svojho dlhu neuhradil žiadnu platbu. Suma 1175,93 eur pozostáva z úverovej
istiny 995,82 eur rovnajúcej sa reálne poskytnutému a čerpanému povolenému prečerpaniu, sumy
180,11 eur rovnajúcej sa výške čerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy (995,82
eur). Voči žalovanému si žalobca uplatňuje len nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania
z debetnej sumy 1175,93 eur od 01.09.2013 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti

pohľadávky, ktorú žalovaný neuhradil. Žalovanému bolo umožnené povolené čerpanie peňažných
prostriedkov až do výšky 995,82 eur s premenlivou úrokovou sadzbou 16,10% p.a. Žalovaný prečerpal
povolené množstvo peňažných prostriedkov a nakoľko účet zaťažil nad rámec povoleného čerpania
právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému zastavenie povoleného čerpania dňa 22.7.2011. Od
tohto dátumu neevidujú žiadnu platbu, resp. kreditný obrat na účte zo strany žalovaného.

Dňa 12.09.2008 V. V., L..V.. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o poskytnutí
balíka produktov a služieb pre fyzické osoby. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie Bankových produktov
v kombinácii Balíka EXTRA PLUS, a to vedenie/zmena bežného účtu Bankou pre Majiteľa účtu,
poskytnutie Elektronických služieb k Účtu, vydanie Platobnej karty, poskytnutie Povoleného prečerpania
po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky pre poskytovanie Úverov a

Povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007, nahradenie
zmluvy, predmetom ktorej, bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k
Účtu. Podľa bodu 4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy súvisiace so
Zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby sa budú podľa § 262 Obchodného
zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.V. V., L..V.. ako banka a žalovaný ako Majiteľ účtu uzatvorili dňa 24.05.2006 zmluvu o bežnom účte,
predmetom ktorej bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k
účtuposplnenípodmienokuvedenýchvObchodnýchpodmienkachbankypreposkytovaniesplátkových

a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od
01.02.2006.

V. V., L..V.. ako banka a žalovaný ako Majiteľ účtu uzatvorili dňa 12.06.2006 zmluvu o vydaní a používaní
Platobnej karty podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Podľa bodu 1 zmluvy Majiteľ účtu a tiež Držiteľ karty vyhlasuje, že sa oboznámil s Obchodnými
podmienkami pre poskytovanie a používanie Elektronických služieb a Platobných kariet vydanými

bankou s účinnosťou od 10.09.2002 a Všeobecnými obchodnými podmienkami vydanými bankou s
účinnosťou od 01.08.2002 (ďalej len VOP), súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

V zmysle bodu 2. zmluvy všetky právne vzťahy výslovne neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť
príslušnými ustanoveniami Obchodných podmienok, VOP, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným
zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich

vzájomnévzťahysabudú.podľa§262Obchodnéhozákonníka,spravovaťpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka.

Podľa bodu 9.1 Obchodných podmienok V. V. L..V.. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnym klientom a MIKRO podnikateľom banka dlžníkovi poskytne povolené prečerpanie po
odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1. úverových podmienok a odkladacích podmienok

uvedených v úverovej zmluve až do výšky povoleného prečerpania.

Podľa bodu 9.2 Obchodných podmienok V. V. L..V.. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnym klientom a MIKRO podnikateľom banka v prípade, ak dlžník poskytne povolené prečerpanie
na základe úverovej zmluvy inej ako zmluva o povolenom prečerpaní oznámi dlžníkovi poskytnutie
povoleného prečerpania, do ktorej dlžník môže povolené prečerpanie využívať. Výšku povoleného

prečerpania stanoví banka najmä na základe zhodnotenia bonity dlžníka.

Podľa bodu 9.5 Obchodných podmienok V. V. L..V.. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnym klientom a MIKRO podnikateľom povolené prečerpanie zaniká momentom zániku úverovej
zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté, alebo dňom stanoveným bankou
v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania alebo v inom oznámení týkajúcom sa povoleného

prečerpania.

Podľa bodu 11.1 Obchodných podmienok V. V. L..V.. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnym klientom a MIKRO podnikateľom dlžník je povinný splatiť pohľadávku banky najneskôr v deň
konečnej splatnosti povoleného prečerpania, za ktorý sa považuje deň zániku povoleného prečerpania
podľa § 9.5 alebo deň uvedený v oznámení banky o zastavení povoleného prečerpania.

Podľa bodu 11.3.3 Obchodných podmienok V. V. L..V.. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní
privátnym klientom a MIKRO podnikateľom ak ku dňu splatnosti úrokov, splatnosti úrokov z omeškania,
poplatkov a iných nákladov banky spojených s povoleným prečerpaním nebude na účte dlžníka dostatok
finančných prostriedkov na ich úhradu, banka je oprávnená, nie však povinná, splatné úroky, úroky z
omeškania, poplatky a iné náklady banky spojené s povoleným prečerpaním uspokojiť priamo z tohto

povoleného prečerpania. Ak v takomto prípade výška povoleného prečerpania nepostačuje na úplné
uspokojenie banky, Banka je oprávnená zaťažiť Účet dlžníka i nad rozsah povoleného prečerpania,
v takomto prípade vznikne nepovolené prečerpanie, pričom dlžník je povinný Banke okamžite toto
nepovolené prečerpanie splatiť.Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 pôvodný veriteľ žalovanému oznámil
postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu.

V oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo dňa 01.10.2013 adresovanom

žalovanému žalobca uviedol, že z dôvodu vzniku porušenia povinnosti žalobca v zmysle ust. čl. 8.4.
písm. a) Obchodných podmienok v spojení s ust. čl. 14.2. Obchodných podmienok vyhlasuje ku dňu
30.09.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého
žalovanému formou povoleného prečerpania. Pohľadávka veriteľa ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti pozostáva z dlžnej sumy 1426,72 eur, z toho istina úveru predstavuje sumu 1175,93 eur, úroky

sumu 155,15 eur, poplatky sumu 95,64 eur. Žalovaného vyzval k splateniu celej pohľadávky spolu s
príslušenstvom v lehote do 08.10.2013.

Predžalobnou výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 23.01.2014 žalobca vyzval žalovaného na
zaplatenie sumy 1426,72 eur do 30.01.2014.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o bežnom účte
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( §
52 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka ).

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ).

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný
v čase uzavretia zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské

zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52, ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní
balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka ).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (podľa § 111 Občianskeho
zákonníka).

Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Ako vyplýva z ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase

omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom

trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.Podľa § 1 ods. 3 zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je

dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§
1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr
v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších

dôsledkoch.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom došlo dňa 12.09.2008 k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí balíka
produktovaslužiebprefyzickéosoby,predmetomktorejbolovedenie/zmenabežnéhoúčtuaposkytnutie

povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky
pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných
od 01.07.2007.

Dňa 28.03.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z právneho predchodcu žalobcu na
žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE, čo je zrejmé, z Oznámenia o

postúpení pohľadávky zo dňa 05.04.2013 .

Žalobca reagoval na výzvu súdu o predloženie špecifikácie žalovanej sumy, a to jednotlivých jej zložiek
aj s uvedeným sumy, ktorá bola žalovanému formou povoleného prečerpania poskytnutá a koľko bolo
žalovaným uhradené na aké položky iba všeobecne a súdu predložil výpis z účtu žalovaného.Daný výpis podaný žalobcom podľa názoru súdu v takomto stave „účelovo“ bez výpovednej hodnoty
ohľadne rozhodujúcich skutočností, totiž nijako nepreukazuje, kedy konkrétne malo byť poskytnuté
povolené prečerpanie a v akej výške bolo postupcom schválené, kedy malo dôjsť k jeho prekročeniu

žalovaným (čerpaním nad rámec schváleného limitu) a k jeho zmene v dôsledku prekročenia (časového
a jeho výšky) na nepovolené prečerpanie. Z tohto výpisu bolo zistené, že k založeniu účtu došlo dňa
24.05.2006 a dňa 22.7.2011 došlo k zastaveniu povoleného čerpania. To, že zo strany žalovaného
malo dôjsť k naplneniu predpokladov pre možný postup žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu)
podľa bodu 8.4. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok pre porušenie povinností žalovaným v

zmysle čl. 14 bod. 1 písm. a) alebo b) a čl. 14 bod 2 Obchodných podmienok už podstatne skôr, než
to žalobca realizoval podaním z 01.10.2013 svedčí aj skutočnosť, že v rovnakej výške uvedená daná
pohľadávka v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, ako aj v oznámení o postúpení pohľadávky
zo dňa 05.04.2013. Pokiaľ ide o samotnú istinu žalovanú v tomto konaní 1175,93 eur, je rovnakou sumou
identifikovaná žalovaná pohľadávka aj v doručenom „výpise z účtu žalovaného“, kde s takouto výškou
figuruje k dátumu 22.7.2010. Nečinnosť postupcu a následne žalobcu využiť oprávnenia vyplývajúce

zo zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok (v rámci nich aj oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť záväzku ihneď ako sú na to splnené zákonné predpoklady) aj vo vzťahu k otázke premlčania
ide na ťarchu veriteľa, ktorý bol oprávnený požadovať dlžnú sumu od žalovaného, či už momentom
zastavenia povoleného čerpania, resp. dokonca ešte skorším momentom, ako to súd bude rozoberať
nižšie.

Nakoniec v zmysle bodu 11.3.3. Všeobecných obchodných podmienok, v prípade vzniku nepovoleného
prečerpania dlžník je povinný banke okamžite toto nepovolené prečerpanie splatiť. Splatnosť
nepovoleného prečerpania tak nastáva okamihom jeho vzniku, veriteľ (žalobca resp. jeho právny
predchodca) preto nasledujúceho dňa po vzniku nepovoleného prečerpania bol oprávnený ho od
žalovaného ako dlžníka požadovať.

Sám žalobca v písomnom podaní zo dňa 05.01.2015 uvádza, že právny predchodca žalobcu dňa
22.07.2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5. Všeobecných obchodných podmienok zastavil povolené čerpanie
peňažnýchprostriedkovnaúčtežalovaného,čovyplývazpoložkyč.2predloženéhovýpisu,čímvsúlade
s ust. čl. 11 bod 11.1. Všeobecných obchodných podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky
rovnajúcej sa výške povoleného prečerpania v sume -995,82 eur a debetný zostatok na účte žalovaného

v sume -1175,93 eur technicky preúčtoval na debetný účet.

Zároveň z čl. 9 bodu 9.3 Obchod je zrejmé, že následkom zastavenia povoleného čerpania je povinnosť
dlžníka vyrovnať čiastku povoleného prečerpania, pričom ak tak neurobí, dlžná čiastka sa považuje za
nepovoleného prečerpanie. Nepovolené prečerpanie ako už bolo uvedené vyššie, je splatné okamihom
jeho vzniku (bod 11.3.3. Všeobecných obchodných podmienok).

Zároveň je potrebné uviesť, že posledný výber peňažnej sumy v prospech žalovaného z účtu nastal dňa
20.11.2009 (bod 1874 výpisu).

Podľa názoru súdu tak splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala dňa 20.11.2009,
pričom už nasledujúci deň mohol žalobca požadovať od žalovaného splatenie uvedenej dlžnej sumy.

Iné kritéria pre učenie splatnosti jednotlivých nárokov žalobcu zo samotného znenia zmluvy nevyplývajú.

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských

zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody súvzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy

inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek

zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Súd je toho názoru, že ust. bodu 2. Záverečných ustanovení zmluvy o vydaní a používaní Platobnej
karty zo dňa 12.06.2006 v rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaného ako spotrebiteľa,
keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho
zákonníka. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé

následky hraničiace až s neprístupnosťou k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník
na rozdiel od Obchodného zákonníka.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky

nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Uvedené ustanovenie zmluvy (bodu 2. Záverečných ustanovení zmluvy o vydaní a používaní Platobnej
karty zo dňa 12.06.2006) je tak možné považovať aj za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a
§ 39 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve
kúpnezmluvy,dvojakáúpravapremlčania,dvojakáúpravaodstúpeniaodzmluvy,dvojakáprávnaúprava
zmluvných pokút a pod). Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné akceptovať, aby na inštitút ako je
napríklad odstúpenie od zmluvy resp. premlčanie v typickej občianskoprávnej veci mala dopadať právna
úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho

súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. V bežných medziľudských
vzťahoch môže použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah v rozpore s princípom právnej
istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske
právo a nie Obchodný zákonník.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove

zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 20Co/35/2011, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 sp.zn.
1Co/95/2013.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2014 sp.zn. 19Co/98/2013 „...aj keď je úverová
zmluva absolútnym obchodom a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského

práva, a teda že úprava Občianskeho zákonníka je pre nepodnikateľov výhodnejšia a obchodnoprávnuúpravu nemožno považovať za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní
zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení od zmluvy predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu - odstúpenie od zmluvy dopadá

úprava občianskeho práva.“

Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej
zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka.
Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardnýchtypovýchzmluvách(porov.KristiánCsach,Štandardnézmluvy,VydavatelstvíAlešČeněk).

Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči

spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Keďže ako už bolo vyššie uvedené splatnosť povoleného ako aj nepovoleného prečerpania nastala dňa
20.11.2009, pričom už nasledujúci deň mohol žalobca požadovať od žalovaného splatenie uvedenej
dlžnej sumy.

Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 16.06.2014, nároky žalobcu z
predmetného právneho vzťahu splatné pred 16.6.2011 sú premlčané. Keďže v danom prípade splatnosť
povoleného, ako aj nepovoleného prečerpania nastala dňa 20.11.2009, ako to uvádza sám žalobca,
pričom premlčacia doba začal plynúť 21.11.2009 a uplynula dňa 21.11.2012. Celý nárok žalobcu je tak
premlčaný, preto ho súd ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje na výklad uvedený vyššie a zároveň na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého „..súd so
zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného

zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný mal v konaní plný úspech,
keď súd žalobu v celom rozsahu zamietol, teda mu vznikol nárok na náhradu trov konania, no žalovaný
náhradu trov konania nežiadal a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu