Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220260
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4212220260.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 13C/539/2012-72 zo dňa 6. decembra
2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 13C/539/2012-72 zo dňa 6. decembra 2013

p o t v r d z u j e.

Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom
voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody v sume 1.432,64 eura, ktorá mu mala vzniknúť v
dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno v súdnej veci 12Er/984/2011 tým,
že rozhodnutie súdu o poverení súdneho exekútora (príp. iné o jeho žiadosti na jej vydanie) nebolo
vydané v zákonom stanovenej 15- dňovej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov a že súd vykonal
úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, pričom navrhovateľovi v dôsledku toho vznikla

škoda vo vyššie uvedenej výške z dôvodu, že táto suma bola navrhovateľovi priznaná rozhodcovským
rozsudkom, ktorý súd neakceptoval a viac nemôže byť priznaná rozhodnutím všeobecného súdu a
nemôže byť preto ani vymožená a tiež sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v sume 286,53 eura
ako satisfakcie za porušenie nárokov navrhovateľa a jeho základných práv, pretože neexistuje žiaden
spôsob nápravy vzniknutého stavu.

Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že ho považuje za nedôvodný, pretože pokiaľ je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, neplatí lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

(tak ako v tomto prípade) a ani v prípade, že je návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý, táto lehota
neplatí a tiež neboli preukázané žiadne prieťahy v danom súdnom konaní. Taktiež po procesnej stránke
odporca namietal, že navrhovateľ prenáša celé dôkazné bremeno na súd napriek tomu, že sám má
ako navrhovateľ dôkaznú povinnosť, navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bola nejaká
škoda vôbec vznikla, neoznačil ani len číslo súdneho konania, v ktorom vzniknúť mala. Namietal tiež
výšku uplatneného nároku, ktorý navrhovateľ nijako nepreukázal a tiež to, že absentuje priama príčinná
súvislosť medzi prípadne navrhovateľovi spôsobenou škodou a činnosťou súdu.Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno 12Er/984/2011 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora
na vydanie poverenia na začatie exekúcie bola podaná na Okresnom súde Komárno dňa 22.08.2011
a tiež to, že túto žiadosť súdneho exekútora súd uznesením zo dňa 29.03.2012 zamietol a následne

exekúciu uznesením zo dňa 20.06.2012 zastavil. Rozhodnutie o zastavení exekúcie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.07.2012.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je nutné zamietnuť ako nedôvodný z nižšie
uvedených dôvodov.

Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie od začiatku uvedeného exekučného konania nebol dôvodný
(oprávnený voči uzneseniu o zamietnutí žiadosti exekútora o vydanie poverenia a ani proti uzneseniu o
zastavení exekúcie odvolanie nepodal, čím akceptoval záver súdu) a vznik akýchkoľvek trov spojených
nielen s uplatnením svojho nároku na súde, ale aj spojených so správou a vymáhaním pohľadávky si
navrhovateľ spôsobil sám podaním nedôvodného návrhu na súde (resp. u exekútora) a to bez ohľadu

na to kedy súd o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia rozhodol. Navyše, súd sa stotožňuje
s argumentáciou odporcu pokiaľ sa týka skutočnosti, že 15-dňová lehota stanovená v § 44 ods. 2, veta
druhá) ExP sa nevzťahuje na prípad, kedy súd žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na
začatieexekúciezamietne,čoexplicitnevyplývaužajztoho,žeuvedená15-dňoválehotajeuvedenáiba
v druhej vete § 44 ods. 2 ExP, nie však následne vo vete tretej, ktorá práve pojednáva o rozhodnutí súdu

o zamietnutí žiadosti exekútora na vydanie poverenia a teda zákon pre prípad, že súd zaujme právny
názor, že nie je na mieste vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale zamietnutie jeho žiadosti,
neurčuje súdu žiadnu lehotu na rozhodnutie o takejto žiadosti.

Pokiaľideonáhradunemajetkovejujmyvyjadrenejvpeniazoch(286,53eura),ktorámalanavrhovateľovi
vzniknúť, súd konštatuje, že obdobne ako je uvedené vyššie, nie je nárok navrhovateľa dôvodný, pretože

pokiaľ aj navrhovateľovi nejaká nemajetková ujma vznikla, nebola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu, ale výlučne podaním nedôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany samotného
oprávneného (navrhovateľa).

Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné
charakterizovaťakonesprávnyúradnýpostupakžiadnejškode,ktorábybolanavrhovateľovispôsobená

postupom súdu nedošlo a návrh navrhovateľa je v plnom rozsahu nedôvodný.O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a odporcovi, hoci v konaní plne úspešnému, náhradu
trov konania súd nepriznal, pretože odporca si toto právo neuplatnil a navyše súd ani nezistil, že by
odporcovi v tomto konaní v súvislosti s bránením jeho práva boli nejaké trovy vôbec vznikli.

Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolacie dôvody, pre ktoré by mal súd rozhodnúť v súlade
s petitom odvolania navrhovateľ vymedzil ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. a), c), f) OSP, t.j., že súd
svojim postupom odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, súd vec nesprávne právne posúdil a
nedostatočnezistilskutkovýstavveci,súdneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnuté

dôkazy.

V odôvodnení odvolania navrhovateľ súdu vyčíta, že súd rozhodol v merite veci na základe ust. § 9 ods.
2 zák. č. 514/2003, v znení ktoré sa stalo súčasťou nášho právneho poriadku až po tom, čo už došlo
k založeniu zodpovednostného vzťahu. Podľa navrhovateľa súd nemôže založiť odôvodnenie v zániku
nároku na nedôveryhodnosti údajov, keďže platné právo takýto spôsob zániku záväzku nepozná.

Podľa navrhovateľa v napadnutom rozhodnutí absentuje úvaha súdu, prečo tento zastáva názor, že

účastníkom konania nevznikol stav právnej neistoty.

Súd tým, že zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania znemožnil navrhovateľovi
objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku.

Záverom navrhovateľ namietal, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky súdnych
konaní zákonnými lehotami, pretože súd má aplikovať platné právo. V tom smere uvedené tvrdenia

podporil poukázaním na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP, pričom
vo veci rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP tak, že napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom v zmysle citovaného ustanovenia odvolací súd v celom rozsahu

poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje ako v rovine
skutkových zistení, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu, tak aj v rovine právneho posúdenia,
ktoré odvolací súd považuje za správne.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a vychádzajúc z dôvodov obsiahnutých v odvolaní
navrhovateľa, odvolací súd na doplnenie uvádza, že hoci súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí

citoval ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení platnom na účinnom od 01.01.2013, z odôvodnenia
rozhodnutia je zrejmé, že citované ustanovenie bolo použité na správny výklad a interpretáciu § 9 zák.
č. 514/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase začatia exekučného konania.

Pre úplnosť je ale potrebné dodať, že aplikácia cit. ustanovenia nebola pre výrok rozhodnutia
rozhodujúca. Ako totiž z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, dôvodom pre zamietnutie návrhu

bola skutočnosť, že uznesenia exekučného súdu, ktorými bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia a následne bola exekúcia zastavená, boli zo strany navrhovateľa (oprávneného)
akceptované, keďže tento voči ním odvolanie nepodal. Navyše súd nepovažoval postup exekučného
súdu za nesprávny aj s prihliadnutím na ust. § 44 ods. 2 veta druhá ExP, podľa ktorého sa 15-dňová
lehota, ktorú zákon určuje na pozitívne rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia,

na negatívne rozhodnutie, ktorým sa takáto žiadosť zamieta, nevzťahuje. Keďže súd nevzhliadol, že
by zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu vymedzenému v ust. § 9
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nemohol byť splnený základný predpoklad na priznanie požadovaných
nárokov vyplývajúcich zo zák. č. 514/2003 Z.z. Vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom odvolací súd
uvádza, že navrhovateľ tieto žiadnym spôsobom nekonkretizuje k dôvodom individuálne napadnutého

rozhodnutia, používa len všeobecný, paušálny výpočet odvolacích dôvodov uvádzaných vo väčšine
odvolaní ním podávaných, čo je však pre ich riadne posúdenie nedostatočné. Táto skutočnosť je zrejmá
z navrhovateľom tvrdeného odvolacieho dôvodu vymedzeného ust. § 205 ods. 2 písm. c) OSP, keď
zo zápisnice z konania prvostupňového súdu je zrejmé, že navrhovateľ vykonanie ďalších dôkazov
nenavrhoval, hoci bol poučený podľa ust. § 120 ods. 4 OSP. To platí aj k navrhovateľom tvrdenému

odňatiu možnosti konať pred súdom, pričom postup súdu, ktorým k odňatiu malo dôjsť v odvolanínekonkretizuje, naopak z obsahu spisu vyplýva, že sa pojednávania zúčastnil a mal možnosť realizovať
a uplatniť svoje procesné práva.

S poukazom na uvedené preto odvolací súd nepovažoval odvolacie dôvody navrhovateľa za relevantné

do tej miery, že by viedli k revízii napadnutého rozhodnutia.

Nakoľko odporca bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný a vzniklo mu právo na náhradu trov
odvolacieho konania, súd mu ich náhradu nepriznal, nakoľko odporcovi v súvislosti s odvolacím konaní
preukázateľne žiadne trov nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.