Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/142/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613206338
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8613206338.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra

Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 4.6.2014 pod č. k.
4C/374/2013-36, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 3.825,53 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 765,11
eur. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, že žalobca ako oprávnený subjekt zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní

a zákonných ustanovení zo strany dlžníka Z. S., nar. XX.X.XXXX, (exekučný spis Okresného súdu
Bardejov, sp. zn. 6Er/568/2009, Ex 11217/2009). Súdny exekútor požiadal exekučný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú súd prijal na ďalšie konanie. V exekučnom konaní vedenom
podľa procesných pravidiel uvedených v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného od 1.6.2011
a od 1.6.2010 do 31.5.2011, je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti, ak je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním

prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až 21.2.2011
(konanie začalo 1.11.2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu
o udelenie poverenia došlo tak po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 477 dní).

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Žalobca nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného

exekučného konania, ktoré bolo vedené na súde. Nedoložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukázal
existenciu exekučného konania. Odkazuje len na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca. Nie je ani jasný titul
nároku na náhradu škody. Žalobca uvádza rozhodnutie o zamietnutie žiadosti na vydanie povereniana vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo chápať ako namietanie zákonného rozhodnutia, ale zároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Nie je jasné, na základe akého titulu si žalobca
uplatňuje škodu, či si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov pri

rozhodnutí o zamietnutí žiadosti alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. poškodený má právo žalovať náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej
moci rozhodnutím súdu až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti správnym orgánom. Žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadosti a tak zmaril akúkoľvek
možnosť predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Nepovažuje nárok žalobcu za predbežne

prerokovaný.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto

lehota neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. 15-dňová
lehota sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. Nedá
sa kvalifikovať nedodržanie tejto lehoty ako zbytočný prieťah v súdnom konaní, ako to má na mysli čl. 48
ods. 2 Ústavy SR. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy
v konaní.

Žalobca namieta nezákonnosť a prekročenie rozhodovacej právomoci súdu, keď opätovne preskúmava
exekučný titul. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci 5Cdo/291/2010 vnútroštátne súdy
majú povinnosť ex offo preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu
rozhodcovskej doložky. Vnútroštátnemu súdu prináleží vyvodiť všetky dôsledky z toho s cieľom

zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol nekalou doložkou viazaný.

Žalobca nepreukázal existenciu škody v uvedenej výške a jeho nárok na náhradu škody je hypotetický.
Nie je možné uplatniť ako škodu paušalizáciu vecných nákladov - administratívnych výdajov, pričom sám
žalobca nekonkretizoval či si uplatňuje nárok na náhradu škody alebo ušlý zisk.

Keď sa žalobca domáha nemajetkovej ujmy vo vyššie uvedenej výške za omeškanie s vydaním
rozhodnutia exekučným súdom, tak nepreukázal nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi
v konaní. Konštatovanie porušenia práva, že nebude dostatočným zadosťučinením a je potrebná aj
peňažná náhrada, tak žalobca v konaní nepreukázal zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských

plánov v prípade tvrdeného porušenia prejednania veci bez zbytočných prieťahov, ktoré by zdôvodnilo
nárok na nemajetkovú ujmu.

Žalovaná zároveň poukazuje na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť
JUST[A3/RM/kbD(2010)]1360určenéhostálemupredstaviteľoviSlovenskejrepublikypriEurópskejúnii,

ktorým sa namieta nekalá povaha činnosti žalobcu pri realizácii svojich podnikateľských zámerov v
spotrebiteľských zmluvách. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúca znížení finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Žalobca v konaní uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z.z

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom podľa § 9 ods. 1 cit. zákona
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb

a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 4 zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Podľa § 17 ods. 1 cit. zák.
uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis nestanovuje inak, pričom podľa ods. 2,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva je nedostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa nemajetková

ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. exekútor, ktorému bola doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom súdu a požiadao udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Žalobca ako oprávnený viedol exekúciu na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.
6Er/568/2009, kde o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bolo rozhodnuté tak, že exekučný
súd uznesením z 10.1.2011 exekučné konanie zastavil. Súd konštatuje, že rozhodnutie exekučného
súdu z hľadiska lehoty bolo primerané, pretože exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, pričom

podľa § 41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku lehota 15 dní na rozhodnutie exekučného súdu
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí. Bez povšimnutia nemôže zostať
skutočnosť,žetitulomexekúciebolrozhodcovskýrozsudok,pričomzpohľadužalovanéhopodnikateľská
činnosť žalobcu je často považovaná za činnosť v rozpore s dobrými mravmi. Keď si naviac uplatnil
nárok na náhradu škody, tak si uplatňuje práva zo sporných a negatívne vnímaných podnikateľských
aktivít žalobcu.

Súd poukazuje aj na to, že všeobecné súdy nie sú oprávnené posudzovať prieťahy súdnom konaní,
pretože na to má právomoc predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Ešte nebolo konštatované
nezákonnosť rozhodnutia príslušným orgánom, ale rozhodnutie okresného súdu ako exekučného súdu
nie je možné považovať za nezákonné.

Keďže súdu nebolo preukázané, že zo strany konajúceho exekučného súdu došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nebola preukázaná výška škody či nárok na nemajetkovú ujmu, nárok žalobcu ako
neopodstatnený zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešnému žalobcovi
nebola nepriznaná náhrada trov konania. Úspešná žalovaná si náhradu trov prvostupňového konania
nežiadala, preto úspešnej žalovanej totiž nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania.

Proti rozsudku okresného súdu dal žalobca odvolanie. Súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie

novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. V spravodlivom súdnom
konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti
a založenie zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu. Súd svojím rozhodnutie de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo nie

je prípustné. Súd nevysvetlil, prečo účastníkovi nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje
vždy do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo
zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má
aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemôže založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v súdnom konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania

je ovplyvňovaná mimosúdnymi faktormi, napr. na nárastom ekonomickej trestnej činnosti, rozsahom
nevybavenej súdnej agendy a pod..

Súd v konaní nevychádzal z dôkazov, a to predloženého znaleckého posudku Ekonomickej univerzity
v Bratislave č. 1/2014, ktorý dokazuje, ako nesprávny úradný postup mal negatívny dopad a objektívne

spôsobil zníženie majetku žalobcu, a to v posudku určenej výške. Súd nevykonal dokazovanie
oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom.

Odvolateľ zároveň vytýka okresnému súdu, že neprerušil konanie z dôvodov prebiehajúceho konania
o prejudiciálnej otázke na Ústavnom súde SR. Preto žiadal zrušiť rozsudok Okresného súdu Svidník a

vec vrátiť tomuto súdu na opätovne prerokovanie a rozhodnutie.

Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť. Odvolacísúd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. dáva povinnosť súdu skúmať žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie. Ak ale súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Exekučný

poriadok dáva súdom z úradnej moci povinnosť skúmať žiadosti o udelenie poverenia a limituje 15-
dňovú lehotu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu
na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobca ako oprávnený viedol exekučné konanie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu, ktorý rozhodoval o nároku žalobcu vystavenej dlžníkom - povinným Z. S..

Exekučný súd konštatoval, že záväzok povinného z úverovej zmluvy, ktorá mala spotrebiteľský charakter
a dlžníkovi z hľadiska jeho postavenia ako spotrebiteľa je potrebné poskytnúť vyššiu ochranu. K tomu
súd zaväzuje ako Občiansky zákonník v § 52 a násl., tak aj Smernica Rady EÚ 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Potom súd ex offo preskúmal zmluvu zakladajúcu právny
vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, t.j. úverovú zmluvu a dospel k záveru, že dojednanie

rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. je neplatnou. Preto s poukazom na § 45 ods.2 zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní exekučné konanie zastavil.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia

súdnemu exekútorovi. Táto 15-dňová lehota nie je stanovená v prípadoch, kedy súd nevyhovie návrhu
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by
mala platiť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia súdnemu
exekútorovi. Z Exekučného poriadku nevyplýva táto povinnosť na vydanie rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti na udelenie poverenia v konkrétnej lehote a potom nemôže dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu

na vydanie rozhodnutia - urobenie úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie je možné konštatovať
nesprávny úradný postup podľa § 9 od. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Naviac, sám žalobca ako oprávnený
nebol úspešný v exekučnom konaní, keď mu súd exekučné konanie zastavil pre nedostatok titulu na
vedenie exekúcie.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom iba v prípadoch, keď takýto
nesprávny úradný postup sa preukáže. Ak Exekučný poriadok nedáva lehotu na vydanie rozhodnutia o
neudelení poverenia súdnemu exekútorovi, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody za nedodržanie
neexistujúcej zákonnej lehoty, keď nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom. Preto rozhodnutie
okresného súdu je správne, pokiaľ nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody, ktorej výšku nepreukázal. Žalobca v konaní ani
nepreukázal, že pri 477 dňoch s omeškaním vydania rozhodnutia práve takáto výška paušálnej škody
vznikla žalobcovi v súvislosti so správou pohľadávky. Znalecký posudok č. 1/2014 predložený znalcom
je založený na podkladoch žalobcu, kde správnosť údajov nie je možné verifikovať.

Keď exekučný súd zistil neplatnosť rozhodcovskej doložky a konštatoval nedostatok právomoci
rozhodcu rozhodovať o nároku žalobcu ako oprávneného, takáto chyba oprávneného nemôže byť na
ťarchu exekučného súdu, ktorý urobil svoju zákonnú povinnosť a preskúmal súlad titulu so zákonom.
Rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ nárok žalobcu na náhradu škody zamietol.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tak pochybenie žalobcu v exekučnom konaní pri vymáhaní nároku z
rozhodnutiarozhodcubezplatnejrozhodcovskejzmluvynemôžebyťzákladomnárokunanáhraduškody
a ani nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Keďže nedošlo k porušeniu práva
na prerokovanie nároku žalobcu bez zbytočných prieťahov, pričom nevydanie rozhodnutia o zamietnutí

návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi nemá limitovanú 15-dňovú lehotu, potom nemožno
konštatovať ani porušenie práva na prerokovanie nároku žalobcu bez zbytočných prieťahov. Žalobcovi
nevznikol ani nárok na nemajetkovú ujmu.Nevydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi v lehote 15
dní nemôže byť takouto prekážkou, pre ktorú by nemohol oprávnený svoju pohľadávky vymôcť iným
spôsobom,akovýkonomrozhodnutia.Ztohodôvodunevznikolžalobcovi nároknauplatnenienárokuna

náhradu škody či nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, pokiaľ nárok žalobcu
v celosti zamietol.

Akjevytýkanésúduprvéhostupňa,ženevychádzalzoznaleckéhoposudkuč.1/2014,taktentoznalecký
posudok je bez významu vzhľadom na právne hodnotenie, že v Exekučnom poriadku nie je stanovená

15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi. Ak žalobca
poukazujenastratudôveryvprávoaspravodlivosťaztohodôvoduvymáhaajnemajetkovúujmu,takani
tu žalobca neosvedčil nárok na nemajetkovú ujmu. Práve žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní
vymáha pohľadávku z pochybného neprávoplatného a nevykonateľného rozhodcovského rozsudku
vydaného rozhodcom bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Sám žalobca zavinil neúspech v exekučnom
konaní.

Čo sa týka námietky neprerušenia konania pre podanie ústavnej sťažnosti, takáto námietka sa objavila
len v odvolacom konaní. V návrhu na vydanie rozhodnutia bola požiadavka na medzitýmny rozsudok,
že žalovaná Slovenská republika je zodpovedná za škodu. Preto sa ani okresný súd nemohol zaoberať
nepodaným návrhom na prerušenie konania.

Odvolací súd preto potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.), čo
sa týka aj výroku o trovách konania. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov prvostupňového
konania. Úspešná žalovaná si náhradu trov konania nežiada a trovy jej nevznikli. Preto úspešnej
žalovanej náhrada trov prvostupňového konania nemohla byť priznaná. Prisúdenie náhrady trov konania

je návrhovým konaním (§ 151 ods. 1 O.s.p.)

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanej v odvolacom konaní
trovy nevznikli, resp. si ich nežiadala, preto jej náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.