Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204876
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814204876.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. U. Č.. XXX, XXX
XX B. U., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom
so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 248,56 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n ázaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 19,12 eur od 21.06.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.06.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 248,56 eur spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 21.06.2010 do 20.06.2011 vo výške
11,10 eur, ročný úrok z omeškania 9% zo sumy 248,56 eur od 21.06.2011 do zaplatenia a náhrady

trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
dňa 27.06.2012 medzi postupcom P. P., J..P.., a žalobcom (ďalej len „postupník), postúpil postupca
na postupníka pohľadávku voči žalovanému. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili
dňa 14.07.2006 Zmluvu č. 561487533 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe uvedenej Zmluvy P. P., J..P..
poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnené zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú

upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky
podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnené zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3
písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere
sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takomto
prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok

premlčania, keďže všeobecná práva úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v
ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. To znamená, že aj v otázke premlčania je na daný
vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší
súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.03.2013 sp. zn.: 6M Cdo 4/2012, ktorým zrušil rozhodnutieKrajského súdu v Prešove. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú
Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Žalobca poukazuje
na skutočnosť, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných

podmienkach upravených v § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) vzťahovali len na
kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. Časti OZ, ako aj na zmluvu podľa §
55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku (ďalej len „ObZ“) a v Zákone o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. (ďalej len ZoSÚ). V dôsledku tohto sa na účastníkov úverovej
zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným

ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani
platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008 (§879j OZ). To znamená, že pokiaľ pred dňom
01.01.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti
vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až § 54 OZ. Ak je účastníkom
zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ust. ZoSÚ (lex specialis). Práva a povinnosti, ktoré
nie sú v tomto zákone, tak je potrebné aplikovať ustanovenia ObZ. Použitie Občianskeho zákonníka

bolo do 31.12.2007 prípustné len podľa § 1 ods. 2 ObZ, t. j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo
možné riešiť podľa Obchodného zákonníka. Práva dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť
posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. K uvedenému zaujal
nepriamo stanovisko aj Najvyšší súd SR na strane č. 4 rozsudku spis. zn.: 5 Obo 56/2007 zo dňa
04.06.2008, v ktorého odôvodnení uviedol: „Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy o úvere,

súd prvého stupňa rovnako správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v prípade
tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná nie je podnikateľkou.“
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 1.311,44 eur, ktorá
pozostávala z istina 1.153,14 eur, riadneho úroku 63,19 eur, úroku z omeškania 95,11 eur a ostatného
príslušenstva 0 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca P. P., J..P.. deklaruje, že

výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 95,11 eur predstavujúcu
úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol odporcovi
úver vo výške 663,88 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 19,12 eur vždy
k 20 dňu v mesiace. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2010 do

20.06.2011 v počte 13 a v celkovej výške 248,56 eur. Zvyšné splátky úveru si navrhovateľ v tomto konaní
neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2
OZ počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky
k dnešnému dňu uhradil na uplatňované splátky sumu 0 eur. Uplatňovaná dlžná suma k dnešnému
dňu pozostáva z 13 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 248,56 eur ( t. j. rozdiel medzi

neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky).

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Vedľajší účastník oznámil vstup do konania dňa 27.10.2014 na ochranu a podporu práv žalovaného,

vzniesol námietku premlčania a žiadal priznať náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to Zmluvou o splátkovom úvere
zo dňa 14.07.2006, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o postúpení pohľadávky zo
dňa 17.07.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012 medzi P. P., J..P.. a žalobcom,

Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012, Pokusom o zmier zo dňa 09.05.2014.
Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami žalobcu - ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní, vyčíslenie trov konania a trov právneho zastúpenia, vyjadrením žalobcu zo dňa
16.10.2014 spolu s prehľadom transakcií a zo dňa 12.12.2014, oznámením o vstupe vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného zo dňa 27.10.2014, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka na

strane žalovaného zo dňa 21.11.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový stav:

Postupca P. P., J..P.., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, uzavreli dňa 14.07.2006 v súlade s ust. § 497
až § 507 Obchodného zákonníka Zmluvu o splátkovom úvere č. 561487533. Podľa článku I. zmluvy,

predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok
dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Výška úveru bola 663,88 eur (20.000,- Sk), úroková sadzba bola
dohodnutá vo výške 17,70% p. a. , splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo výške19,12 eur (576,- Sk) splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.08.2006 a
konečná splatnosť úveru dňa 20.06.2011.

Podľa bodu 2 článku II. zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými
sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový
produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely
Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od
01.08.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie splátkových a

kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od
01.02.2006. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2
Zákona o bankách.

V zmysle článku II., body 3 a 4 zmluvy, všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej
zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom

a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka.
Podľa článku 7, bod 7.2.4. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), banka poskytne
splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok

uvedených v zmluve o úvere, a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech
účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

Ako vyplýva z článku 7, body 7.3.2., 7.3.3. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a

príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy o úvere. Splátka je uhradená v čas, ak je pripísaná na účet Banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a Banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať.

Podľa článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa

predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň
každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere, resp. spôsobom
v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po
ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

V zmysle článku 7, bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky
istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo
zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o

úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom
doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky
vrátane jej príslušenstva.

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 16.10.2014 uviedol, že pôvodný veriteľ poskytol

žalovanému úver vo výške 663,88 eur (20.000,- Sk). V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný zaviazal splatiť
celý úver s úrokovou sadzbou vo výške 17,70% p. a.. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť
poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eur (60,-Sk) mesačne. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný
zaviazal splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok
vovýške19,12eur(576,-Sk)vždyk20.dňuvmesiacipočnúcdňom20.08.2006askonečnouplatnosťou

dňa 20.06.2011. V zmysle čl. II bodu 2. Zmluvy odporca svojím vlastnoručným podpisom na Zmluve
potvrdil, že sa pred uzatvorením Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami a so
Sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dňa 27.06.2012 pôvodný veriteľ postúpil na
navrhovateľa uvedenú pohľadávku v celkovej 1.311,44 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.153,14
eur, z riadneho úroku vo výške 63,19 eur a z úroku z omeškania vo výške 95,11 eur. Sumu 95,11 eur

predstavujúcu úrok z omeškania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Istina vo výške 1.153,14 eur
pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov. Žalovaný dňa 14.07.2006 čerpal
peňažné prostriedky v celkovej výške 663,88 eur (20.000,- Sk). Žalovaný z poskytnutého úveru uhradil
sumu v celkovej výške 517,36 eur, pričom poslednú úhradu žalovaný vykonal dňa 14.09.2011. Žalobcasi v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.06.2011 v počte 13 a celkovej
výške 248,56 eur. Zvyšné splátky úveru si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.
Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že zmluva je svojou

povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Poukázal na súdnu
prax (R 28/1984), podľa ktorej „ak veriteľ môže vyvolať splatnosť dlhu sám, potom môže svoje právo
i vykonávať“. Z tohto dôvodu súdna prax vyvodzuje, že prvá objektívna možnosť vykonania práva je
okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. V danom prípade mohol veriteľ zosplatniť
úver už v prípade, že žalovaný bol v omeškaní so splatením jednej splátky o viac ako 10 dní. Od tohto

momentu zároveň začala plynúť premlčacia doba. Vzhľadom k vyššie uvedenému vedľajší účastník
prostredníctvom právneho zástupcu preto vznáša námietku premlčania celého práva. T omto prípade je
totiž irelevantné, či žalobca úver zosplatnil alebo nie, nakoľko plynutie premlčacej doby začína plynúť už
odokamihumožnostiuplatneniaveriteľovhopráva,t.j.bezohľadunajehovôľu.Inakbydošlokumelému
predlžovaniu začiatku plynutia premlčacej doby zo strany veriteľa. Takéto konanie s poukazom na § 54
OZ by zhoršovalo postavenie spotrebiteľa. Na základe uvedeného vedľajší účastník prostredníctvom

právneho zástupcu navrhol, aby súd žalobu v celej časti zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť trovy
konania vedľajšiemu účastníkovi.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným vyjadrením zo dňa 09.12.2014 k
vyjadreniu vedľajšieho účastníka uviedol, že zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu. Nestotožňuje

sa s názorom vedľajšieho účastníka, pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania. Poukazuje na to,
že každá splátka sa premlčuje jednotlivo. Nárok žalobcu nemôže byť premlčaný, už aj s ohľadom na
príslušnú judikatúru NS SR.

PodľapredloženejZmluvyopostúpenípohľadávokč.0900/2012/CEzodňa27.06.2012spolusprílohou,

kde je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo žalovaného, spolu s číslom úverového účtu a dátumom
uzavretia zmluvy, došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - Slovenská sporiteľňa, a.s., na postupníka
- žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2012 vyplýva, že istina do splatnosti úveru

predstavuje sumu 0,00 eur, istina po splatnosti úveru predstavuje sumu 1.153,44 eur, dátum poslednej
úhrady bol 14.06.2012, počet dní omeškania 1313 dní.

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 09.05.2014 označeným ako Pokus o zmier, vyzval žalovaného
na uhradenie pohľadávky spolu v sume 2.210,50 eur, pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške

1.143,14 eur, zmluvného/ zákonného úroku vo výške 759,06 eur, z úroku z omeškania vo výške 158,30
eur, dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania vo výške 150,00 eur. Na základe uvedeného žiadal
právny zástupca žalobcu žalovaného o uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 12.05.2014.

Postúpenie predmetnej pohľadávky oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému v liste zo dňa

17.07.2012.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že sa požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 14.07.2006, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v
takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu odielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné od

01.04.2004).

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavretí podľa § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
„Občiansky zákonník), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka).

Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od firmy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, ale ak
to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa
podľa osobitného predpisu (Občiansky zákonník).

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka,akdlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa§3ods.1aods.2nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to

pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadza európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§39 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHH z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých nazáklade zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna

konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA

a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a
spol., spojené prípady C- 240/98 a C- 244/ 98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kedy bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť
proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu

byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie
nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť
sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku
prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak
národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k uzatvoreniu Zmluvy o splátkovom úvere medzi účastníkmi
konania došlo dňa 14.07.2006, pričom bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 663,88 eur, úroková
sadzba bola dohodnutá vo výške 17,70% p. a. , splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných
splátok vo výške 19,12 eur (576,- Sk) splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa

20.08.2006 a konečná splatnosť úveru dňa 20.06.2011.

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských
zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho

ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľa sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s odpadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov

súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník),
ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej
úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce
neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani
regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia

spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Súd je toho názoru, že ust. čl. II. bod 4. Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 14.07.2006 v rozpore s § 54
ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaných ako spotrebiteľov, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného
zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka. Paušálne uprednostnenie

Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprípustnosťou
k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „ Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky

nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011, IV. ÚS 55/201-19).

Uvedené ustanovenie zmluvy (čl. II. bod 4) je tak možné považovať aj za priečiace sa dobrým mravom
v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve
kúpnyzmluvy,dvojakáúpravapremlčania,dvojakáúpravaodstúpeniaodzmluvy,dvojakáprávnaúprava
zmluvných pokút a pod.).Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné akceptovať, aby na inštitút ako je
napríklad odstúpenie od zmluvy resp. premlčanie v typickej občianskoprávnej veci mala dopadať právna
úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho

súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľom výhodnejšia. V bežných medziľudských
vzťahoch môže použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah v rozpore s princípom právnej
istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske
právo a nie Obchodný zákonník.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v napr. rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
dňa 13.09.2012 sp. zn. 20Co/35/2011, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 sp. zn.
1Co/95/2013.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2014 sp. zn. 19Co/98/2013 „...aj keď je úverová

zmluva absolútnym obchodom a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva, a teda že úprava Občianskeho zákonníka je pre nepodnikateľov výhodnejšia a obchodnoprávnu
úpravu nemožno považovať za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní
zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení od zmluvy predpokladala zároveň spoplatnenie

úveru. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu - odstúpenie od zmluvy dopadá
úprava občianskeho práva.“

Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej
zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka.

Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardnýchtypovýchzmluvách(porov.KristiánCsach,Štandardnézmluvy,VydavatelstvíAlešČeněk).

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči

spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Zároveň námietku premlčania vzniesol aj vedľajší účastník na strane žalovaného.

Žalobca si žalobou uplatňuje iba svoj nárok na 13 neuhradených splátok úveru splatných odo dňa
20.06.2010.

Začiatok plynutia premlčacej doby je potrebné stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Nepremlčuje sa teda celý dlh naraz,
ale každá jednotlivá splátka úveru má samostatnú trojročnú premlčaciu dobu. Vzhľadom na skutočnosť,
že žaloba bola podaná na súde dňa 04.06.2014, jedná sa o splátky splatné najneskôr 04.06.2011.Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne od podania žaloby. Keďže v danom
prípade bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú
tie, ktoré sú splatné odo dňa 20.05.2011 do 04.06.2011. Jedná sa tak o 1 nepremlčanú splátku v sume

19,92 eur. Nárok žalobcu na zvyšných 12 premlčaných splátok splatných pred 04.06.2011, ktoré boli
žalobcom tiež uplatnené, súd ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje na výklad uvedený vyššie a zároveň na

rozhodnutieKrajskéhosúduvPrešovesp.zn.6Co/105/2013zodňa10.12.2013,podľaktorého„...súdso
zreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanoveniaopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009).“

V danom prípade, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z
úveru, ktorý činil 17,70% p.a..

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,

ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konania bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 - 5 rokov v novembri 2006 činil úrok 13,29 % p.a.. Z

toho je zrejmé, že ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom značne neprevyšuje mieru úrokov
poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd nepovažoval dohodu
o výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými mravmi.

V časti úrokov z omeškania súd žalovaného zaviazal k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 9%

ročnezosumynepremlčanýchsplátokvovýške19,12eurod21.06.2011dozaplatenia,akotopožadoval
žalobca, ktorý úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu.

V prevyšujúcej časti sú žalobu žalobcu zamietol.

Pokiaľ ide o námietku vedľajšieho účastníka, súd je toho názoru , že nie je dôvodná. Ak súd poukazoval
v niektorých svojich predchádzajúcich rozhodnutiach na R 28/1984, vždy išli o odlišnú situáciu, ktorá
vyplynula z vykonaného dokazovania, ako je tomu v danom prípade. Túto argumentáciu súd používal
iba podporne v prípade, kedy nebolo preukázané, či došlo k zosplatneniu úveru, pričom ostatné

indície nasvedčovali skutočnosti, že k zosplatneniu došlo, hoci to oprávnený subjekt popieral. A to s
poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (pochybnosť o obsahu spotrebiteľských zmlúv a
výklad pre spotrebiteľa priaznivejší). Zároveň je možné uvedenú argumentáciu použiť v prípadoch, kedy
splatnosť pohľadávky nie je jednoznačne dohodnutá (zmluva nemá všetky náležitosti, prípadne ide o
nepovolené prečerpanie na bežnom účte, revolving), resp. ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok by

sa stal zročným celý dlh priamo zo zmluvy (všeobecných podmienok). Vedľajším účastníkom uvádzané
rozhodnutie sa vzťahuje na situáciu, kedy splatnosť pohľadávky medzi účastníkmi nie je dohodnutá. V
prejednávanom prípade ide o odlišnú situáciu, kedy je z vykonaného dokazovania zrejmé, že právny
predchodca žalobcu zosplatnil úver, pričom dovtedy v zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka, začala
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije.

S poukazom na vyššie uvedené, súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.