Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/131/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714207889
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714207889.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolenvkonanípredsudkyňouMgr.ĽudmilouOstroluckou,vprávnejvecižalobcuSociálna

poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, keď spor sa týka pobočky Zvolen, so
sídlom Š. Moyzesa 1369/52, 960 62 Zvolen, IČO: 30 807 484, proti žalovanému C.. H. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom ul. C. XX, XXX XX T., štátnemu občanovi SR, o zaplatenie sumy 245,88 Eur, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 28. 05. 2014, ktorá bola doručená súdu dňa 03. 06. 2014 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 245,88 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 03. 07. 2000 podal návrh na

vykonanie exekúcie v sume 77.964,- Sk (2.587,93 Eur) voči povinnému G. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom U. 8, XXX XX Q.. Dňa 07. 08. 2000 uzatvoril Zmluvu o vykonaní exekúcie č. EX 137/2000 so
súdnym exekútorom Viliamom Königom, Exekútorský úrad pri Okresnom súde vo Zvolene, so sídlom
Hlbiny 2, 960 01 Zvolen, v ktorej sa súdny exekútor zaviazal, že platbu povinného poukáže v prospech
účtu oprávneného, teda v prospech jeho účtu do 7 dní od jej poukázania na účet súdneho exekútora.
Šetrením u Mgr. Milana Somíka, náhradného súdneho exekútora JUDr. Viliama öniga bolo z evidencie
spisu sp. zn. Kö-EX 137/2000 zistené, že bolo vymožené celkom 321,42 Eur, avšak na jeho účet ako

oprávneného bola poukázaná len suma 75,56 Eur a z vymoženej sumy mu nebolo poukázaných 245,88
Eur. Zadržiavanie úhrad od povinného a nečinnosť súdneho exekútora je v rozpore s § 46 Exekučného
poriadku, podľa ktorého, exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie. Podľa jeho
názoru je nesporné, že žalovaný po vymožení finančného nároku nepostupoval v zmysle zákona č.
233/1995 Z.z., v znení neskorších zmien a doplnkov a ako súdny exekútor sa svojim konaním dopustil
bezdôvodného obohatenia, keď finančné prostriedky získané právnym dôvodom plnenia povinnou
osobou v rámci exekúcie mu nevydal ako osobe oprávnenej. Z týchto dôvodov podal žalobu voči

žalovanému na súd.

O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 12Ro/106/2014-6 zo dňa 16. 07. 2014, ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Proti platobnému rozkazu č.k. 12Ro/106/2014-6 zo dňa 16. 07. 2014 podal žalovaný včas odpor, ktorý
odôvodnil vo veci samej.

Nakoľkoprotiplatobnémurozkazuč.k.12Ro/106/2014-6zodňa16.07.2014žalovanýpodalvčasodpor,
ktorý odôvodnil vo veci samej, zrušil sa tým zo zákona v plnom rozsahu tento platobný rozkaz a súd
vo veci nariadil pojednávanie podľa § 174 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej lenO.s.p.), podľa ktorého, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej,
zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Žalovaný v odpore zo dňa 16. 08. 2014, ktorý bol doručený súdu dňa 19. 08. 2014 uviedol, že vznáša
námietku premlčania práva žalobcu na zaplatenie sumy 245,88 Eur. Iné dôvody na obranu neuviedol.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 30. 09. 2014, ktoré bolo doručenú súdu dňa 08. 10. 2014 k odporu
žalovaného uviedol, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Inštitút bezdôvodného

obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor
iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť, resp. vydať. Podľa § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď

k nemu došlo. Na základe tohto má za to, že podaná námietka premlčania zo strany žalovaného je
neodôvodnená, lebo v danom prípade plynie 10-ročná objektívna lehota na uplatnenie jeho práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Žiadal žalobe vyhovieť.

Po zrušení platobného rozkazu v dôsledku včas podaného odporu žalovaným, ktorý odôvodnil vo veci

samej súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 11. 12. 2014. Tohto pojednávania sa žalobca zúčastnil,
žalovaný sa tohto pojednávania nezúčastnil, na toto pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa
25. 11. 2014 (čl. 14 spisu), písomným oznámením zo dňa 06. 12. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa
08. 12. 2014 súdu oznámil, že vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav sa tohto pojednávania nezúčastní,
súhlasil s prejednaním a s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti, nepožiadal zo žiadneho dôležitého

dôvodu o odročenie pojednávania, keď potom za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok
na konanie súd na tomto pojednávaní vec prejednal v prítomnosti žalobcu a v neprítomnosti žalovaného,
keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Žalovaný vo vyjadrení, resp. v oznámení zo dňa 06. 12. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 08. 12.
2014 k žalobe ešte uviedol, že je zrejmé, že škodu spôsobil pri výkone svojej funkcie a teda nemôže za
túto škodu zodpovedať ako občan fyzická osoba. Preto žalobcove právo nemožno posúdiť ako právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom prípade ide o objektívnu jeho zodpovednosť za škodu
ako súdneho exekútora, lebo ku škode došlo pri výkone verejnej moci, keď ako súdny exekútor, pretože
je stále súdnym exekútorom, je za túto škodu zodpovedný.

Žalobca v rámci prejednania žaloby doplnil, že má neoverenú informáciu, že žalovaný by mal byť

stále súdnym exekútorom, napriek tomu ho žaluje ako fyzickú osobu, občana, teda nie ako súdneho
exekútora. Právo uplatňuje ako právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Námietku premlčania
vznesenú žalovaným považoval za nedôvodnú, keďže v danom prípade zo strany žalovaného išlo
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, keď právo na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia sa
premlčuje v 10-ročnej objektívnej dobe. Od podania žaloby sa skutkový stav nezmenil, žalovaný nič na

uplatnenú pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia neplnil.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca ako oprávnený dňa 19. 07. 2000 podal u súdneho exekútora Viliama Königa, Exekútorský

úrad so sídlom Hlbiny 2, 960 01 Zvolen návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 03. 07. 2000 č. 5030-
S8/00-6023/2000vočipovinnémuG.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomU.XXXX/X,XXXXXQ.navymoženie
pohľadávkyvsume77.964,-Sk(2.587,93Eur).SúdnehoexekútoraViliamaKönigapožiadalovykonanie
exekúcie na vymoženie tejto pohľadávky.

Dňa 07. 08. 2000 žalobca ako oprávnený uzatvoril so súdnym exekútorom Viliamom Königom,
Exekútorský úrad pri Okresnom súde vo Zvolene so sídlom Hlbiny 2, 960 01 Zvolen Zmluvu o vykonaní
exekúcie č. EX 137/2000. V článku II. tejto zmluvy sa strany zmluvy dojednali na tom, že súdny exekútor
poukáže platbu povinného v prospech účtu žalobcu ako oprávneného do 7 dní od jej poukázania na účetsúdneho exekútora, keď zmluva bola uzatvorená na vymoženie pohľadávky žalobcu ako oprávneného
voči povinnému Milanovi Stuhlovi, a to na vymoženie sumy 77.964,- Sk (2.587,93 Eur).

Žalobca šetrením u Mgr. Milana Somíka, náhradného súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa, so
sídlom Jilemnického 12, 036 01 Martin dňa 24. 03. 2014 zistil, že v súvisiacej exekúčnej veci sp. zn.
Kö-EX 137/2000-povinný Milan Stuhl, ešte súdnym exekútorom Viliamom Königom bola od povinného
vymožená suma 321,42 Eur.

Zo správy Mgr. Milana Somíka, súdneho exekútora so sídlom Jilemnického 12, 036 01 Martin zo dňa 20.
11. 2014, ktorá bola súdu doručená dňa 24. 11. 2014 súd zistil, že pôvodným súdnym exekútorom JUDr.
Viliamom Königom bola doposiaľ v predmetnej exekučnej veci vymožená suma 321,42 Eur, z čoho na
účet oprávneného, teda žalobcu tento zaslal sumu 75,55 Eur dňa 05. 02. 2004.

Z pripojeného spisu súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa, sp. zn. KO-EX 137/2000 súd zistil, že

na návrh žalobcu ako oprávneného v predmetnej exekučnej veci súdny exekútor JUDr. Viliam König
vymohol na úhradu pohľadávky žalobcu ako oprávneného od povinného G. E., bytom U. XXXX/X,
Q. doposiaľ celkovo sumu 321,42 Eur, z ktorej suma 75,55 Eur bola dňa 05. 02. 2004 zaslaná na
účet žalobcu ako oprávneného. Suma 321,42 Eur bola vymožená dražbou hnuteľnej veci (motorového
vozidla) rozhodnutím o udelení príklepu dražiteľovi C.i R., bytom J. L. XX, Q. dňa 05. 02. 2004, keď

vydražená cena bola 9.683,- Sk (321,42 Eur).

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu

súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“).

Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri
výkone svojej činnostije viazaný len Ústavou Slovenskejrepubliky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými
zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými

právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.

Z definície právneho postavenia súdneho exekútora podanej priamo Exekučným poriadkom vyplýva,
že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu. Právne postavenie exekútora je
ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na realizácii základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na súdneho
exekútora vykonávajúceho exekučnú činnosť treba v zmysle uvedeného hľadieť ako na orgán, ktorému
je zverený výkon verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom, a to Exekučným poriadkom
a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom.

Podľa § 5 ods. 2 Exekučného poriadku, vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

V danom prípade žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyvodzuje z právneho
vzťahu, ktorý vznikol medzi ním ako účastníkom exekučného konania (oprávneným) a súdnym
exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť, ktorým je JUDr. Viliam König. Tento sa netýkal niektorej

z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby, a nevyplýval
ani zo súkromného práva. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania s týmito
znakmi nemôže byť považovaný za súkromnoprávny vzťah. Išlo tu o verejnoprávny vzťah sledujúci
zabezpečenie funkcií štátu, v rámci ktorého účastníci nemali autonómne a rovnoprávne postavenie
charakteristické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Tento právny vzťah sa vyznačoval

tým, že jeden účastník vzťahu (súdny exekútor) vystupoval voči druhému (účastníkovi exekučného
konania) ako nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne
zakladať práva alebo povinnosti. Vzhľadom na povahu vzťahu vznikajúceho medzi účastníkmi
exekučného konania (oprávnený a povinný) a súdnym exekútorom vykonávajúcim exekučnú činnosť
nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 Občianskeho

zákonníka tým, že súdny exekútor po vymožení časti sumy od povinného túto v celom rozsahu
nepoukázal na účet oprávneného.Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Napriek tomu, že žalobca uplatnil právo ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd právne

posúdil tento nárok ako nárok na náhradu škody, keď pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na
základe skutkových okolností, so zreteľom na povahu ktorých alebo spôsob opísania ktorých prichádza
do úvahy možnosť podriadenia žalobou uplatneného nároku pod inú hmotnoprávnu normu, než je
uvedená v žalobe, musí vec právne posúdiť podľa zodpovedajúcej normy, bez ohľadu na to, či je v žalobe
táto uvedená, alebo neuvedená, prípadne, či je uvedená správne alebo nesprávne, keď právny dôvod
požadovaného plnenia patrí právne posúdiť súdu.

Vzhľadom na skutkové zistenia v súdnom konaní, podľa názoru súdu, tým, že súdny exekútor vymohol
od povinného v prospech žalobcu ako oprávneného čiastku 321,42 Eur, z ktorej však poukázal
oprávnenému len časť v sume 76,55 Eur ako to vyplýva zo skutkových zistení, pričom zvyšujúcu časť
vymoženej sumy nepoukázal na účet žalobcu ako oprávneného v zmysle Zmluvy o vykonaní exekúcie

zo dňa 07. 08. 2000 do 7 dní od jej poukázania na účet súdneho exekútora, spôsobil škodu na úkor
žalobcu ako oprávneného, za ktorú zodpovedá podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého,
ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo
jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.

Na základe uvedeného súd nárok žalobcu posúdil ako nárok na náhradu škody.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky,
a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Žalovaný v súdnom konaní vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na náhradu škody. Bolo preto
nutné v súdnom konaní vyhodnotiť, či námietku premlčania podal dôvodne, alebo nedôvodne.

Exekučný poriadok je zákonom lex specialis k Občianskemu zákonníku, pričom tento osobitne

neupravujeotázkupremlčanianárokunanáhraduškody.Pretoohľadneprávnehoposúdeniatejtootázky
je nutné vychádzať z všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne z § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s § 106 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o dobu premlčania práva
na náhradu škody.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva žalobcu na náhradu škody podľa § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, subjektívna premlčacia doba v prípade práva na náhradu
škody je dvojročná, keď táto začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za

ňu zodpovedá.

V ustanovení § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravená objektívna premlčacia doba pri práve na
náhradu škody, ktorá je trojročná, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, tak je 10-ročná, pričom tietozačínajú plynúť odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Toto neplatí len v prípade, ak ide
o škodu na zdraví, o ktorú v súdenej veci nejde.

Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že k udalosti, z ktorej škoda vznikla došlo
dňa 05. 02. 2004, kedy žalovaným ako súdnym exekútorom v exekučnej veci v prospech oprávneného,
teda v prospech žalobcu od povinného bola vymožená na uspokojenie pohľadávky žalobcu ako
oprávneného v exekučnom konaní sp. zn. KO-EX 137/2000 suma 321,42 Eur, z ktorej suma 75,55 Eur
tohto istého dňa, teda dňa 05. 02. 2004 bola poukázaná na účet žalobcu ako oprávneného. Od tohto

dňa, teda odo dňa 05.02. 2004 začala žalobcovi plynúť objektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku
na náhradu škody na súde, ktorá v prípade trojročnej objektívnej premlčacej doby uplynula dňa 05. 02.
2007 a v prípade 10 ročnej objektívnej premlčacej doby uplynula dňa 05. 02. 2014. Žalobca v súdenej
veci podal žalobu na súde dňa 03. 06. 2014, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby, a
ak by sa vychádzalo i z tvrdení žalobcu, žeby v danom prípade malo ísť o škodu spôsobenú úmyselne,
i po uplynutí 10 ročnej premlčacej objektívnej doby.

Nakoľko právo na náhradu škody žalobcu sa premlčalo v objektívnej premlčacej dobe podľa § 106 ods.
2 Občianskeho zákonníka, neprichádzalo do úvahy už skúmanie podmienok subjektívnej premlčacej
doby na včasné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť.

Žalovaný sa tak úspešne dovolal premlčania nároku žalobcu na náhradu škody, keď na premlčanie
nároku žalobcu na náhradu škody súd prihliadol na námietku žalovaného podľa § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka, a keďže žalovaný sa úspešne dovolal premlčania, nebolo možné premlčané
právo žalobcu priznať, a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

Na záver súd ešte dodáva, že žalobca uplatnil právo na náhradu škody voči žalovanému, ako fyzickej
osobe, napriek tomu, že žalovaný je stále súdnym exekútorom a napriek tomu, že právny vzťah
účastníkov sa odvádza z činnosti žalovaného ako súdneho exekútora, keď tak žalobca v žalobe navyše
označil za žalovaného toho, kto nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide, keďže

nositeľom tejto hmotnoprávnej povinnosti nie je JUDr. Viliam König ako fyzická osoba. Ani z tohto dôvodu
nebolo možné žalobe žalobcu vyhovieť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol
v konaní úspešný, nenavrhol priznať trovy konania, keď o trovách konania súd rozhoduje len na návrh,

preto súd o trovách konania žalovaného rozhodol tak, že sa mu náhrada trov konania voči žalobcovi
nepriznáva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( §

204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)