Decision was made at the court Správny súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Monika Tobiašová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/7/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200210
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200210.1
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň
JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobkyne Z. W., trvale bytom
V., D. X, právne zastúpenej JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom v Prešove,
Slovenská č. 69, Prešov, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov,
Námestie mieru č. 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo
dňa 03. decembra 2013 číslo: Co 39/2013/Mi na základe žaloby jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. decembra 2013 číslo: Co 39/2013/Mi vo výroku,
ktorým potvrdil výrok rozhodnutia bývalej Správy katastra Prešov zo dňa 30. septembra 2013 č. C
ROEP 24607/126/2011/Pe o nevyhovení námietkam k parcelám E KN č. 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4,
1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102 v spojení s rozhodnutím bývalej Správy katastra Prešov,
odboru katastrálnych konaní zo dňa 30. septembra 2013 č. C ROEP 24607/126/2011/Pe vo výroku,
ktorým nevyhovela námietkam k parcelám E KN č. 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458,
1-459/1, 1-603/2 ,1-603/102 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a v rozsahu zrušenia v r a c i a
vec žalovanému na ďalšie konanie.
Z a s t a v u j e konanie vo vzťahu k výroku, ktorým žalovaný potvrdil výrok rozhodnutia správy katastra
č. C ROEP 24607/126/2011/Pe zo dňa 30. septembra 2013 o vyhovení námietkam k parcele E KN č.
1-122/3 a vo vzťahu k výroku, ktorým žalovaný zmenil výrok rozhodnutia bývalej správy katastra č. C
ROEP24607/126/2011/Pezodňa30.septembra2013orozsahuparciel,ktorébudúpredmetomkonania
podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z. z.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 346,83 Eur, ktoré je povinný zaplatiť
JUDr. Martine Kožárovej Jenčovej, advokátke na účet vedený v E., a.s. pobočka V., č.ú. XXX XXX XXXX/
XXXX v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou zo dňa 06.02.2014 sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia
Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. Co 39/2013/Mi zo dňa 03.12.2013 v spojení
s rozhodnutím Správy katastra Prešov č. C ROEP 24607/136/2011/Pe zo dňa 30.09.2013, ktoré navrhla
zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súčasne žiadala priznať náhradu trov
konania.
Žalobu odôvodnila tým, že prvostupňovým rozhodnutím Správa katastra Prešov vo veci rozhodla podľa
§ 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. tak, že námietke žalobkyne k parcele KN E 1-122/3 vyhovela, k
parcelám E KN 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459, 1-603/2, 1-603/102 nevyhovelaa rozhodla, že o obsahu námietky k parcelám uvedeným vo výroku rozhodne v samostatnom konaní
podľa § 12 citovaného zákona.
Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil výrok prvostupňového rozhodnutia o vyhovení námietkam
a výrok o nevyhovení námietkam. Zároveň zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia o rozsahu parciel,
ktoré budú predmetom samostatného konania podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z.z.
Žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné a nepreskúmateľné podľa §
250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., pretože správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a nevyrovnal sa
so všetkými námietkami žalobkyne, ktoré uviedla v odvolaní. Napadnutými nezákonnými rozhodnutiami
a postupom správnych orgánov v konaní im predchádzajúcim bola žalobkyňa ako účastníčka konania
poškodená na svojich právach a zákonom chránených záujmoch, keďže jej protiprávne bolo odňaté
vlastnícke právo a napadnuté rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý nebol zistený
dostatočne, aby postačoval na posúdenie veci podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Ďalej namietala, že správny orgán v predmetnej veci nepostupoval v súlade
so zákonom č. 180/1995 Z.z., preto je jeho rozhodnutie skutkovo a právne nesprávne.
Namietala, že podľa rozhodnutí správnych orgánov pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. 123/1 s
výmerou 1433 m2 bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 31, k.ú. B. v prospech Bývalých urbárskych
gazdov obce B.. V návrhu ROEP je táto parcela riešená ako parcela E KN č. 1-123/1 s výmerou 293 m2
v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu, E KN 1-123/101
s výmerou 88 m2 v prospech Slovenskej republiky v celosti v správe Slovenského vodohospodárskeho
podniku, š.p., Banská Štiavnica, E KN 1-123/201 s výmerou 1037 m2 v prospech Slovenskej republiky
v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu.
Žalobkyňa poukázala na to, že podľa argumentácie správnych orgánov celá mpč. parcela č. 123/1
bola vyvlastnená na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957 v
prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu mesta Prešov. Ešte predtým mala byť
uvedená parcela ako diel „a“ vykúpená na základe kúpnej zmluvy medzi Bývalými urbárskymi gazdami
obce B. a Československým štátom zo dňa 26.07.1957 a následne bola táto parcela na základe
žiadosti Mestského úradu v Prešove, odboru správy majetku privatizácie a mestského hospodárstva č.
OSMPaMH/1101893-Ad zapísaná v prospech Mesta Prešov.
Konštatovala, že súčasťou administratívneho spisu je aj potvrdenie Obvodného úradu Prešov, právneho
oddelenia č. ObÚ-práv-96/03345-002, na základe ktorého bol v roku 2003 pod č. zmeny 683/03 na LV
č. XXXX, k.ú. W. zapísaný právny predchodca žalobkyne ako podielový spoluvlastník uvedenej parcely.
Následne, Osvedčením o dedičstve č.26D 1970/2008 nadobudla spoluvlastnícky podiel žalobkyňa.
Poukázala na to, že správny orgán v konaní o ROEP zrušil parcelu E KN č. 123/1 na LV č. XXXX, k.ú.
W. s odôvodnením, že zápis členov urbáru nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina
nebola spôsobilá na zápis. K námietke žalobkyne na takýto postup správny orgán poukázal na to, že
takéto potvrdenie správny orgán nemohol rešpektovať ako listinu o zmene vlastníctva a tento postup
a jeho odôvodnenie nie je akceptovateľný, keďže nevychádza z ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. a
nezodpovedá požiadavke riadneho a zrozumiteľného odôvodnenia rozhodnutia.
Žalobkyňa citovala ustanovenia zákona č. 180/1995 Z.z. a to § 5 ods. 1, podľa ktorého na konanie
podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone
stanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy a § 6, podľa ktorého podklady
potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými
spoločenstvami, alebo inými oprávnenými osobami z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín
predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov alebo z iných dôkazov získaných najmä pre
prešetrovaní v obci.Ďalej argumentovala ustanovením § 32 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný
zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie
a pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Žalobkyňa zdôraznila, že podľa citovaných ustanovení je cieľom konania zistiť skutočný stav veci, t.j.
všetky dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim. Podklady sa pritom zisťujú z rôznych
dostupných dôkazných prostriedkov. Správny orgán jej námietku, že mal vychádzať aj z potvrdenia
obvodného úradu vydaného v reštitučnom konaní, neakceptoval a poukazoval na to, že nejde o listinu
o zmene vlastníctva. Takéto odôvodnenie nekorešponduje s ustanovením § 6 zákona č. 180/1995
Z.z., podľa ktorého podkladom nie sú len zápisy v katastri nehnuteľností, resp. listiny zo zbierky
listín, ale podkladom pri zostavovaní ROEP sú aj iné dôkazy zistené v procese dokazovania. Správny
orgán má pritom zákonnú povinnosť vyrovnať sa so všetkými do úvahy prichádzajúcimi dôkazmi.
Potvrdenie obvodného úradu bolo vydané štátnym orgánom po preverení skutočnosti v ňom uvedených
v reštitučnom konaní a v neposlednom rade v roku 2003 bolo katastrom akceptované ako listina
spôsobilá na zápis vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobkyne. Bolo úlohou správneho orgánu
sa touto listinou zaoberať a pri svojom rozhodovaní na ňu prihliadať.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že na druhej strane správny orgán vychádza z listín a zápisov, z ktorých je
zrejmánelogickosťvykonávanýchprevodov,keďpôvodnebolampč.parcela123/1evidovanásvýmerou
1433 m2, následne mala byť celá parcela už vo výmere 2018 m2 vyvlastnená a ešte predtým kúpnou
zmluvou uzatvorenou medzi Urbárskymi gazdami a Hospodárskym kombinátom mesta Prešov mala byť
v celosti ako diel „a“ prevedená na kupujúceho. Teda najskôr mala byť celá parcela predaná, potom
následne vyvlastnená, pričom vyvlastňovacie rozhodnutie sa od roku 1957 nepremietlo v zápise na
liste vlastníctva, a preto má žalobkyňa za to, že správny orgán nemôže nekriticky vychádzať z listín
založených v evidencii nehnuteľností. Jeho úlohou je usporiadať vzťahy v katastrálnom území a to
na základe všetkých predložených dôkazov. Správny orgán napriek zrejmej nelogickosti zapísaných
prevodov, z týchto pri zostavovaní ROEP vychádza, a to bez ďalšieho odôvodnenia, no neakceptuje
potvrdenie vydané v reštitučnom konaní štátnym orgánom a to rovnako bez bližšieho odôvodnenia.
Napadnuté rozhodnutie je tak v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, vychádza z
nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a to v dôsledku nesprávnej aplikácie ustanovenia § 6
zákona č. 180/1995 Z.z..
Podľa jej názoru nie je možné, aby v administratívnom konaní bez rozhodnutia súdu bol zmenený
právny stav zapísaný v katastri nehnuteľností, pretože správny orgán nemôže v konaní o ROEP de facto
vyvlastniť majetok vlastníka, ktorý je zapísaný na LV, pretože takýto postup je v rozpore s čl. 20 Ústavy
SR, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a ochranu a vyvlastnenie
alebo nútené obmedzenie je možné len za náhradu a vo verejnom záujme.
Parcely mpč. 458, 459/1, 603/2, 603/102 sú v návrhu ROEP zidentifikované v prospech SR v
správe obvodného úradu, ktoré vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam nadobudla na základe
rozhodnutia Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin.Rp.348/1967 H. zo dňa 05.11.1968, rozhodnutia
Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin.Rp.425/70H zo dňa 19.01.1970 a rozhodnutia Finančného
odboru ONV v Prešove č. Fin.Rp.425/70H zo dňa 12.05.1970. V súvislosti s týmito rozhodnutiami
žalobkyňa uviedla, že považuje názor správnych orgánov, že ak žalobkyňa namieta, že na tieto
rozhodnutia nie je možné prihliadať a jej námietka nie je dôvodná, za názor nesprávny. Konštatovala,
že týmito rozhodnutiami sa deklarovalo, že došlo k prechodu vlastníckeho práva k tam uvedeným
nehnuteľnostiam a to podľa § 1 zákona č. 81/1949 Zb., ktorým mal majetok bývalých urbarialistov prejsť
do vlastníctva JRD a pri vysporiadaní JRD mal prejsť v zmysle Uznesenia vlády č. 97/1959 do vlastníctva
Československého štátu.
Žalobkyňa akcentovala, že v konaní predložila celý rad dôkazov, z ktorých je zrejmé, že k takémuto
prechodu vlastníckeho práva na JRD nemohlo dôjsť, lebo v Obci B., ktorá v čase od 15.03.1949 do
01.10.1959, teda v čase účinnosti zákona č. 69/1949 Sb. o jednotných roľníckych družstvách bola
samostatnou obcou a JRD nikdy nevzniklo. Napriek zákonu č. 69/1949 Sb. a zákonu č. 81/1949 Sb. o
úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobnýchprávnych útvarov v Obci B. jednotliví urbárnici hospodárili na svojich pozemkoch, resp. pozemkoch v
ich podielovom spoluvlastníctve samostatne až do roku 1959, keď pod tlakom štátnej správy odovzdali
pozemky do užívania Štátnym majetkom, n.p. Solivar a zmenilo sa teda užívacie právo, nie však
vlastnícke právo, ktoré zostalo zachované pôvodným urbárnikom.
Na základe uvedeného žalobkyňa dospela k záveru, že ak v Obci B. nevzniklo jednotné roľnícke
družstvo, nemohlo ex lege dôjsť k prechodu vlastníckeho práva na štát, naopak, zostalo zachované
vlastnícke právo pôvodným vlastníkom. Dôkazom týchto skutočností sú napokon aj prvostupňovým
správnym orgánom zistené fakty, že aj po roku 1948 sa uzatvárali kúpno-predajné zmluvy medzi
Bývalými urbárskymi gazdami obce B. a štátom, a teda štát odkupoval pozemky, ktoré podľa zákona
mali prejsť na JRD, čo sa však neudialo, keďže JRD v Obci B. nikdy nevzniklo.
Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že ďalším dôvodom, prečo je potrebné konštatovať, že rozhodnutia
finančného odboru ONV nie sú relevantné, je ďalšia právna úprava prijímaná v tomto období. Stav
podľa zákona č. 81/1949 Sb., teda prechod vlastníckeho práva na JRD zriadené podľa zákona č.
69/1949 Sb. tu existoval len v období od 15.03.1949 do 01.10.1959, kedy nadobudol účinnosť zákon
č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách a dochádza k obnove - priznaniu vlastníckeho
práva jednotlivým oprávneným osobám - pôvodným vlastníkom k takýmto spoločným urbárskym
nehnuteľnostiam. Týmto zákonom, teda zákonom č. 49/1959 Zb. došlo ex lege k obnove individuálneho
vlastníctva niekdajších urbárnikov alebo ich právnych nástupcov k pozemkom združeným v družstve,
ktoré ich iba obhospodarovalo, pretože podľa § 24 ods. 1 zákona č. 49/1959 Zb. vlastníctvo k pozemkom
združeným k spoločnému družstevnému hospodáreniu zostáva zachované s poukazom aj na Nález
Ústavného súdu SR II. ÚS 348/08 z 06.10.2010.
Žalobkyňa tiež namietala, že rozhodnutia finančného odboru, na ktoré sa správny orgán odvoláva, neboli
nikdy doručené adresátom a v čase ich vydania už zákon 81/1949 Sb., o ktorý sa opierajú, ani neplatil,
pretože bol v platnosti od 15.03.1949 do 01.10.1959, teda chýbal zákonný podklad pre ich vydanie.
Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že na uvedené námietky a doložené dôkazy žalovaný uvádza iba
to, že aj deklaratórne rozhodnutia môžu byť podkladom pre zápis vzniku, zmeny a zániku práv k
nehnuteľnostiam a ako príklad uvádza dedičské rozhodnutia, a správny orgán nie je oprávnený posúdiť
ničotnosť správnych aktov, a že okolnosť, že v Obci B. družstvo nikdy nevzniklo, nemá vplyv na
skutočnosť, že zápisy v bývalej evidencii nehnuteľnosti boli vykonané na základe právoplatných listín.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že podľa jej názoru takéto odôvodnenie nespĺňa požiadavku §47 ods. 3
Správneho poriadku, keďže z neho nie je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s námietkami
účastníka, akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil. Predovšetkým sa nevyrovnal s námietkou
zmeny právnej úpravy, ktorou sa obnovilo vlastnícke právo niekdajších urbárnikov alebo ich právnych
nástupcov. Skutočnosť, že táto zmena právnej úpravy sa neodrazila v zápisoch v pozemkovej knihe,
nemôže byť argumentom pre jej nerešpektovanie, pretože práve pre nedostatky v evidencii pozemkov
sa realizuje konanie o ROEP. Aj ostatné namietané skutočnosti podložené relevantnými dôkazmi sú
podstatné pre rozhodnutie, a teda nemožno ich pri rozhodovaní opomenúť, resp. neprihliadanie na ne
odôvodniť tým, že nemajú na rozhodnutie vplyv.
Žalobkyňa namietala, že žalovaný iba nekriticky akceptuje rozhodnutia vydané ešte v roku 1970, ktoré
preukázateľne boli vydané v rozpore s vtedajšou právnou úpravou, vychádzali zo zákona, ktorý v čase
ich vydania už neplatil a vychádzali z nedostatočne zisteného stavu. Na druhej strane správny orgán
nevysvetlil, prečo považuje za relevantné len rozhodnutia finančného odboru a neprihliada na ďalšie
listiny nachádzajúce sa v spise, či už potvrdenie Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObÚ-
práv-96/03345-002 ako listinu, ktorú kataster už raz akceptoval, alebo rozhodnutie o dedičskom konaní,
ktorým podiel k týmto nehnuteľnostiam nadobudla žalobkyňa.Žalobkyňa ďalej namietala, že argumentácia, že spracovateľ ROEP vychádza zo zápisov uvedených
v katastri neobstojí a to s poukazom na ustanovenie § 6 zákona č. 180/1995 Z.z.. Pokiaľ by mal
správny orgán vychádzať len zo zápisov v katastri, potom by nebolo potrebné zriaďovať komisiu,
ktorej je zverené zhromažďovanie podkladov na zostavenie registra s poukazom na § 4 ods. 2 tohto
právneho predpisu a takáto argumentácia je tak v rozpore so zmyslom a účelom celého zákona. Ak
teda žalovaný nebral do úvahy dôkazy predložené žalobkyňou a ňou uvádzané námietky, vychádza jeho
rozhodnutie z nedostatočne zisteného skutočného stavu. Správny orgán nesprávne vec právne posúdil,
keď neaplikoval ustanovenie § 6 zákona č. 180/1995 Z.z. a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov.
Žalobkyňa prezentovala názor, že jej námietky, ktorými namietala zníženie výmery jej parciel, bolo
potrebné považovať za návrh podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. a za tým účelom vykonať
dokazovanie a napadnuté rozhodnutie je nesprávne, a to vo vzťahu k všetkým parcelám, ktorých sa
týka, aj v tom, že správny orgán nesprávne posúdil podané námietky podľa § 11.
V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Sžo 60/2010,
rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.. 1S 75/2012, podľa ktorých je potrebné námietky účastníkov
posudzovať podľa ich obsahu aj ako návrh podľa § 11. Zdôraznila, že účelom konania o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva totiž nie je kontrolovať, či sú podľa listín zapísané vzťahy v
katastri nehnuteľností, resp. evidencii nehnuteľností, ale usporiadať vzťahy v katastrálnom území, v
ktorom sa uskutočňuje konanie, čo vyplýva aj z §11 ods. 1 predmetného právneho predpisu.
Z obsahu námietok je zrejmé, že žalobkyňa namieta zníženie výmery, resp. ich úplné opomenutie s
poukazom na to, že uvedené parcely považuje za svoje a navrhuje zapísať pôvodnú výmeru parciel
v jej prospech. Podľa obsahu ide teda o návrh podľa § 11, ak takto mal byť aj posúdený a za tým
účelom malo byť vykonané dokazovanie, čo však správny orgán v dôsledku nesprávneho posúdenia
námietok nerealizoval, a preto rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu zistenia skutkového stavu, ktorý
je nepostačujúci pre rozhodnutie vo veci.
Žalobkyňa dôvodila, že správne konanie, aj ako ostatné druhy administratívneho procesu sú zásadne
ovládané zásadou materiálnej pravdy, a preto správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. V predmetnej veci v dôsledku
nesprávnej interpretácie § 11 zákona, ktorého výklad je daný citovanou judikatúrou, nedostatočne bol
zistený skutkový stav veci.
Ak vo vzťahu k parcelám E KN č. 797/202, 797/302, 797/502 a 797/3 správny orgán uviedol, že tieto
parcely neboli predmetom námietok, a preto sa nimi nemôže zaoberať. Uvedené parcely boli vytvorené
z pôvodných mpč. parciel 797/1, 797/2 a 797/3, voči ktorým žalobkyňa námietky uplatnila a namietala
zníženie ich výmery. Pre účastníka konania o návrhu ROEP je ťažké zorientovať sa v tom, aké ďalšie
parcely boli z jeho parciel v návrhu ROEP vytvorené, ani z výpisu nevyplýva, že pôvodná mpč. parcela
bola takýmto spôsobom rozdrobená. Preto má za to, že správny orgán je povinný brať tieto skutočnosti
do úvahy, a ak účastník namieta zníženie výmery pôvodnej parcely, je zrejmé, že ide o námietku, ktorá
sa týka práve rozčlenenia jeho parcely a je to teda aj námietka voči novovytvoreným parcelám s tým,
že Správny poriadok v § 3 ukladá správnym orgánom poskytovať účastníkom pomoc a poučenie, aby v
konaníneutrpeliujmu.Pretoajvtejtočasti,kdesprávnyorgántvrdí,žeparcely,ktorénebolivnámietkach
uvedené, hoci námietky sa týkajú parciel, z ktorých boli tieto novovytvorené parcely vyčlenené, je
rozhodnutie nezákonné.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom
rozhodnutí a navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Správa katastra Prešov, odbor
katastrálnych konaní, rozhodnutím pod č. C ROEP 24607/136/2011/Pe vydaným 30.09.2013 akosprávny orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona NR SR č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov a
ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vo
veci námietky účastníčky konania Z. W. (ďalej len žalobkyňa) proti výpisu z návrhu registra obnovenej
evidencie pozemkov v katastrálnom území W. podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov rozhodla tak, že
podľa §7 ods. 3 zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. ... námietkam žalobkyne zo dňa 30.12.2011
a/ k parcele registra „E“ katastra nehnuteľností 1-122/3 vyhovuje,
b/ k parcelám registra E KN: 1-123/1, 1-123/101, 1-122/4, 1-123/102, 1-458, 1-459/1, 1-603/2, 1-603/102
nevyhovuje,
c/ o obsahu námietky k parcelám registra E KN: 1-797/2, 1-797/1, 1-797/101, 1-797/102,
1-797/103, 1-797/201, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603,
1-890/1, 1-890/2, 1-890/3, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3,
1-457/1,1-457/2, 1-457/4, 1-457/108, 1-457/208, 1-457/308, 1-259/1, 1-260/1 a mpč.259/2, mpč.260/2
rozhodne v samostatnom konaní v súlade s ustanovením § 12 zákona.
Na základe odvolania žalobkyne vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím vydaným pod číslom: Co
39/2013/Mi dňa 03.12.2013 ako príslušný správny orgán podľa § 5, § 7 ods. 1, § 58 ods. 1 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok), podľa
§ 2 ods. 3, § 4 ods. 2, 3 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v konaní o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol
tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil výrok rozhodnutia správy katastra č. C ROEP
24607/143/2011/ Pe zo dňa 30.09.2013 o vyhovení námietkam k parcele E KN č. 1-122/3 a výrok
rozhodnutiaonevyhovenínámietkamkparcelámEKNč.1-123/1,1-123/101,1-122/4,1-123/102,1-458,
1-459/1, 1-603/2 a 1-603/102, zamenil výrok rozhodnutia správy katastra č. C ROEP 24607/143/2011/
Pe zo dňa 30.09.2013 o rozsahu parciel, ktoré budú predmetom konania podľa § 12 zákona č. 180/1995
Z.z. tak, že v samostatnom konaní podľa § 12 citovaného zákona rozhodne o námietkach k týmto
parcelám: E KN 1-797/2, 1-797/1, 1-797/101, 1-797/102, 1-797/103, 1-797/201, 1-797/203, 1-797/301,
1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-890/1, 1-890/2, 1-890/3, 1-514, 1-556/102,
1-556/2,1-556/1,1-556/202,1-558/1,1-558/2,1-558/3,1-457/1,1-457/2,1-457/4,1-457/108,1-457/208,
1-457/308, 1-586/1, 1-586/2, 1-570/1, 1-570/2, 1-570/3, 1-570/4, 1-259/1, 1-260/1, mpč. 259/2 a mpč.
260/2.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutie, obsah podaných námietok a
konštatoval, že je príslušný na konanie podľa zákona č. 180/2013 Z.z. podľa § 8 písm. e/, § 9 ods. 3, §
9 ods. 11. Poukázal, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v celom
rozsahu, vykonal dokazovanie listinami predloženými v spise, najmä
- rozhodnutie Finančného odboru Okresného národného výboru v Prešove č. Fin. Rp.348/1968 H. zo
dňa 05.11.1968, zapísaným v evidencii nehnuteľností pod položkou výkazu zmien č. 49/73 do vlastníctva
Československého štátu,
- osvedčenie vyhlásenia o vlastníctve k nehnuteľnosti zo dňa 18.03.1999 spísaným vo forme notárskej
zápisnice č. N 602/98, Nz 114/99 pred notárom JUDr. Mariánom Petrom, zapísaný do KN pod PVZ
422/99 v prospech Mesta Prešov; prílohou osvedčenia bol geometrický p lán č. 14360071-107/98,
úradne overený pod č. 1664/98,
- rozhodnutie Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin. Rp 425/70 H zo dňa 19.01.1970, zapísaným v
EN pod PVZ č. 61/70 do vlastníctva Československého štátu,
- rozhodnutie Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin. Rp. 425/70 H zo dňa 12.05.1970, zapísaným
v EN pod PVZ č. 69/70 do vlastníctva Československého štátu,
- vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst 5877/1957 zo dňa 23.12.1957, zapísaným v EN pod PVZ č. 65/74
v prospech Československého štátu - Hospodársky kombinát Mesta Prešov,- kúpnopredajná zmluva medzi „Urbárskymi gazdami“ obce B. ako predávajúcim a Československými
štátnymi cestami, n.p., podnikovým riaditeľstvom v Prešove ako kupujúcim, uzavretou dňa 28.12.1956,
zapísanou v EN pod PVZ č. 79/70,
- kúpnopredajná zmluva č. 22/1958 medzi „Bývalými urbárskymi gazdami“ obce B. ako predávajúcimi a
KNV - odborom MH a dopravy Prešov ako kupujúcim, zapísanou v EN pod PVZ č. 112/68,
- rozhodnutie Finančného odboru ONV v Prešove č. Fin. Rp. 3696/90 zo dňa 25.04.1990 spolu s
hospodárskou zmluvou č. Fin. HZ-35/1988 zo dňa 30.11.1988 v prospech Mestskej správy služieb
Prešov, zapísanými v EN pod PVZ č. 196/90,
- delimitačný protokol č. 2007/22/M/135r zo dňa 10.12.2007 v prospech Mesta Prešov, zapísaným v KN
pod PVZ č. 166/08.
Žalovaný na základe uvedených listín zistil skutkový stav, podľa ktorého:
Parcela E KN č. 1-123/1 a 1-123/101
Pozemkovoknižná parcela mpč. 123/1 o výmere 1433 m2 bola zapísaná v PKV č. 31 v k. ú. B. v prospech
Bývalých urbárskych gazdov obce B. v celosti titulom kúpy číslom denníka 5301 z roku 1929.
Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa zápisu
v PKV č. 31 v k. ú. B. bola PVZ č. 107/93 na LV č. XXXX v k. ú. B. zapísaná aj parcela E KN č. 123/1
v prospech jednotlivých členov urbárskeho spoločenstva Bývalých urbárskych gazdov obce B.. Priebeh
hraníc pozemkovoknižnej parcely mpč. 123/1 bol zidentifikovaný na priebeh hraníc parcely zobrazenej
na mape určeného operátu na parcelu E KN č. 123/1.
Na základe žiadosti o zápis členov pozemkového spoločenstva do LV č. Z 3903/2003 a potvrdenia
Obvodného úradu Prešov, právneho oddelenia č. ObÚ-práv.-96/03345-002 v rámci reštitučného konania
nadobudol okrem iných aj Ing. U. W. v podiele 28/2176 okrem iných aj parcelu E KN č. 1-123/1
zapísanú na LV č. XXXX pod ČZ 683/03 na LV č. XXXX v k.ú. W.. Na základe Osvedčenia o dedičstve
č.26D /1970/2008(Z 1346/09) po nebohom U. W. nadobudla žalobkyňa v podiele 28/2176 okrem iných
aj parcelu E KN č. 1-123/1 zapísanú na LV č. XXXX v k.ú. W. pod ČZ 519/09.
ČZ 920/11 na základe zápisnice zo zasadnutia komisie ROEP pre k.ú. W. zo dňa 11.08.2011 bola
parcela E KN č. 1-123/1 na LV č. XXXX v k.ú. W. zrušená a v časti „C" LV bola v zmysle § 39 ods.
2 Katastrálneho zákona zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov je spochybnená, pretože zápis
žiadosti registrovanej pod č. Z 3903/2003 zástupcu Urbáru B.- pozemkového spoločenstva o zápis
členovnaLVč.XXXXnebolvykonanýsprávnezdôvodu,žepredmetnálistinanebolaspôsobilánazápis.
V návrhu ROEP je mpč. 123/1 zidentifikovaná ako parcely E KN č. 1-123/1 o výmere 293 m2 v prospech
SR v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu, E KN č. 1-123/101 o výmere 88 m2 v prospech
SR v celosti v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.p. Banská Štiavnica a E KN č.
1-123/201 o výmere 1037 m2 v prospech SR v celosti v správe Slovenského pozemkového fondu.
Na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5877/1957 zo dňa 23.12.1957 odboru výstavby rady
ONV v Prešove bola celá pozemkovoknižná parcela mpč. 123/1 o výmere 2018 m2 zapísaná v PKV
č. 31 v k. ú. B. vyvlastnená v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu mesta
Prešova na výstavbu skleníkov. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 65/74.
GP č. 191-17-25-57-920-405 vyhotoveným 29.05.1957 bol zadefinovaný priebeh hraníc novovytvorenej
parcely EN č. 137/1, ktorá bola vytvorená aj z dielu „a“ z mpč. 123/1 zapísanej v PKV č. 31 v k.ú. B..Zápis novovytvorenej parcely EN č. 137/1 bol vykonaný PVZ č. 65/74 na LV č. XXX v k. ú. W. v prospech
Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu mesta Prešova v celosti na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 26.07.1957.
Pri tvorbe THM v k. ú. B. došlo k novému zameraniu vyšetreného stavu v teréne, k prečíslovaniu
parciel a následne aj k novému určeniu ich výmer odvodeného z geometrického a polohového určenia.
Prečíslovanie parciel bolo vykonané PVZ č. 845/76. Na základe toho bola parcela EN č. 137/1
prečíslovaná na parcelu EN č. 3043 na LV č. XXX (v súčasnosti parcela registra C).
PVZ č. 5/79 bol na základe uznesenia Mestského súdu v Košiciach č. PK 53-ZPZ 419/78 vymazaný
z LV č. XXX k.ú. W. Hospodársky kombinát Mesta Prešov a na základe uznesenia Mestského súdu v
Košiciach č. PK 159-ZPU 418/78 a č. PK 159-ZPZ 449/78 bol na LV č. XXX k.ú. W. zapísaný Záhradnícky
a sadovnícky podnik Prešov.
PVZ č. 860/93 bola parcela EN č. 3043 zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. W. v prospech Mesta
Prešov v celosti na základe žiadosti Mestského úradu v Prešove, odboru správy majetku, privatizácie
a mestského hospodárstva č. OSMPaMH/1101/93-Ad, kde prílohou bol delimitačný protokol. Následne
ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte PVZ č. 81/94 a 356/94 došlo k rozdeleniu
parcely C KN č. 3043.
Geometrické a polohové určenie parciel E KN č. 1-123/1 a 1-123/101 je v súlade s ich zobrazením v
grafickej časti ROEP a identické so zobrazením daných častí parcely mpč. 123/1 na pozemkovoknižnej
mape i v súlade s vyššie uvedenými zmenami.
Parcely E KN č. 1-458 a 1-459/1
Pozemkovoknižné parcely mpč. 458 o výmere 1331 m2 a pozemkovoknižná parcela mpč. 459/1 o
výmere 2742 m2 boli zapísané v PKV č. 44 v k. ú. B. v prospech Urbárskych gazdov obce B. v celosti
titulom pokonania číslom denníka 532 z roku 1873.
Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa zápisu
v PKV č. 44 v k.ú. B., boli PVZ č. 555/93 na LV č. XXXX v k. ú. B. zapísané aj parcely E KN č. 458 a
459/1 v prospech jednotlivých členov urbárskeho spoločenstva Bývalých urbárskych gazdov obce B..
Priebeh hraníc mpč. 458 a 459/1 bol zidentifikovaný na priebeh hraníc parciel zobrazených na mape
určeného operátu na parcely E KN č. 458 a 459/1.
Na základe žiadosti o zápis členov pozemkového spoločenstva LV č. Z 3903/2003 a potvrdenia
ObvodnéhoúraduPrešov,právnehooddeleniač.ObÚ-práv.-96/03345-002 vrámcireštitučnéhokonania
nadobudol okrem iných aj parcelu E KN č. 1-458 a 459/1 zapísanú na LV č. XXXX pod ČZ 683/03 na LV
č. XXXX v k.ú. W.. Na základe Osvedčenia o dedičstve č.26D /1970/2008(Z 1346/09) po nebohom U.
W. nadobudla žalobkyňa v podiele 28/2176 okrem iných aj parcelu E KN č. 1-458 a 1-459/1 zapísanú
na LV č. XXXX v k.ú. W. pod ČZ 519/09.
ČZ 920/11 na základe zápisnice zo zasadnutia komisie ROEP pre k.ú. W. zo dňa 11.08.2011 boli parcely
E KN č. 1-458 a 1-459/1 na LV č. XXXX v k.ú. W. zrušené a v časti „C" LV bola v zmysle § 39 ods.
2 Katastrálneho zákona zapísaná poznámka, že hodnovernosť údajov je spochybnená, pretože zápis
žiadosti registrovanej pod č. Z 3903/2003 zástupcu Urbáru B. - pozemkového spoločenstva o zápis
členov na LV č. XXXX v k.ú. W. nebol vykonaný správne z dôvodu, že predmetná listina nebola spôsobilá
na zápis.V návrhu ROEP je zostatková časť mpč. 458 zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-458 o výmere 17
m2 a zostatková časť mpč. 459/1 je zidentifikovaná ako parcela E KN č. 1-459/1 o výmere 616 m2 v
prospechSlovenskejrepublikyvspráveobvodnéhoúraduvcelosti,ktorávlastníckeprávokpredmetným
parcelám nadobudla na základe rozhodnutia č. Fin. Rp. 348/1968 H.
Rozhodnutím Finančného odboru, Okresného úradu v Prešove, č. Fin. Rp. 348/1968 H. (PVZ č. 49/73)
prešlo vlastnícke právo predmetných nehnuteľností Urbárskych gazdov obce B. na Československý štát.
Pozemkovoknižné parcely mpč. 458 a 459/1 boli zverené do správy Štátneho majetku n.p. v Prešove.
Podľa zákresu v pozemkovej mape je zrejmé, že mpč. 458 a 459/1 boli zlúčené do parcely EN č. 517/3,
ktorá bola pod PVZ č. 184/91 zapísaná na LV č. XXX v k. ú. W. v prospech Čs. štátu - ZVL - Závod
na výrobu ložísk, n.p. Prešov v celosti. Pri THM v roku 1976 bola parcela EN č. 517/3 prečíslovaná na
parcelu č. 3138.
Geometrické a polohové určenie parciel E KN č. 1-458 a 1-459/1 je v súlade s ich zobrazením v grafickej
časti ROEP a identické so zobrazením parciel mpč. 458 a 459/1 na pozemkovoknižnej mape i v súlade
s vyššie uvedenými zmenami.
Parcela E KN č. 1-603/2 a 1-603/102
Pozemkovoknižná parcela mpč. 603/2 o výmere 2159 m2 bola zapísaná v PKV č. 271 v k.ú. B. v
prospech Urbárskych gazdov obce B. v celosti na základe zámennej zmluvy číslom denníka 637 z roku
1955.
GP č. 310-31-25-58-919-405 vyhotoveným 05.11.1958 bol zadefinovaný priebeh hraníc novovytvorenej
parcely EN č. 601/2, ktorá bola vytvorená aj z dielu „p" z mpč. 603/2 zapísanej v PKV č. 271. Dielom
„p" sa z mpč. 603/2 odčlenila časť o výmere 370 m2. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 601/2 bol
vykonaný PVZ č. 112/68 v prospech Československého štátu - Okresnej správy ciest, Prešov v celosti
na základe kúpnopredajnej zmluvy č. 8/1958.
Na základe rozhodnutia Finančného odboru, Okresného úradu v Prešove, č. Fin. Rp. 425/70 H. (PVZ
č. 61/70) prešlo vlastnícke právo aj k parcele mpč. 603/2 v jej zostatkovej výmere z Urbárskych gazdov
obce B. na Československý štát. Technickým podkladom k listine bola identifikácia parciel č. 2498/1969,
v ktorej je uvedené, že mpč. 603/2 zapísaná v PKV č. 271 v k. ú. B. je zlúčená do honu štátnych majetkov
č. 581. Zápis vlastníckeho práva bol vykonaný PVZ č. 61/70 na LV č. XXX v k. ú. B..
Pri tvorbe THM v k. ú. B. bola parcela EN č. 581 prečíslovaná na parcelu EN č. 3619 zapísanú na LV
č. XXX, pričom následne pod PVZ č. 1/87 bola parcela EN č. 3619 zapísaná na LV č. XXX v k. ú. W.
zrušená.
Na základe úlohy, ktorej účelom bolo zakladanie evidencie právnych vzťahov v extraviláne podľa zápisu
v PKV č. 271 v k.ú. B. bola PVZ č. 887/93 na LV č. XXX v k.ú. W. zapísaná okrem iných aj parcela E KN
č. 1-603/2 v prospech Čs. štátu - Štátnych majetkov Solivar v celosti. Priebeh hraníc pozemkovoknižnej
parcely mpč. 603/2 bol zidentifikovaný na priebeh hraníc parcely zobrazenej na mape určeného operátu
na parcelu E KN č. 1-603/2.
V návrhu ROEP v k.ú. W. je parcela E KN č. 1-603/2 zapísaná na LV č. XXX zidentifikovaná ako parcely
E KN č. 1-603/2 o výmere 751 m2 v prospech Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového
fondu v celosti, ktorá vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudla na základe rozhodnutia č.
Fin. Rp. 425/70 H a na E KN č. 1-603/102 o výmere 56 m2 v prospech Mesta Prešov v celosti, ktoré
vlastnícke právo k predmetným parcelám nadobudlo na základe hospodárskej zmluvy č. HZ-02/INV-78.Zvyšná časť parcely E KN č. 1-603/2 zapísanej na LV č. XXX bola pričlenená k parcelám EN č. 3627
zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. W., ktorá bola následne ďalšími právnymi zmenami PVZ č. 20/94 a
200/94zmenenáakENč.3625zapísanejnaLVč.XXXXvk.ú.W.,ktorábolanásledneďalšímiprávnymi
zmenami PVZ č. 23/93, 358/93, 367/93, 418/93 a 469/93 a ČZ 415/00, 25/01, 108/01, 331/01 a 358/01
zmenená. Parcely boli predmetom zmien vlastníckeho práva podľa týchto listín :
GP č. 241-1-3401-216-78 vyhotoveným dňa 31.8.1978 bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc
novovytvorenej parcely EN č. 3627, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „l2“ z pozemkovoknižnej
parcely mpč. 603/2 zapísanej v PKV č. 271. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 3627 bol vykonaný
PVZ č. 76/79 na LV č. XXXX v k.ú. W. v prospech Čs. štátu - Obchodu s nábytkom Prešov v celosti na
základe hospodárskej zmluvy zo dňa 28.2.1979 uzavretej medzi Štátnym majetkom, n.p. Prešov ako
odovzdávajúcouorganizáciouaObchodomsnábytkom,Prešovakopreberajúcouorganizáciouvcelosti.
Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte PVZ č. 20/94 a 200/94 bola
parcela C KN č. 3627 zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. W. zmenená.
GP č. 241-1-3401-216-78 vyhotoveným dňa 31.8.1978 bol zadefinovaný okrem iných aj priebeh hraníc
novovytvorenej parcely EN č. 3625, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „n3“ z pozemkovoknižnej
parcely mpč. 603/2 zapísanej v PKV č. 271. Zápis novovytvorenej parcely EN č. 3625 bol vykonaný
PVZ č. 2/80 na LV č. XXXX v k.ú. W. v prospech Stavby - výrobného družstva Prešov v celosti na
základe hospodárskej zmluvy č. HZ-02/INV-78 uzavretej medzi Štátnym majetkom, n.p. Prešov ako
odovzdávajúcou organizáciou a Stavbou - výrobné družstvo Prešov ako preberajúcou organizáciou v
celosti.
Následne ďalšími právnymi zmenami zapísanými v katastrálnom operáte PVZ č. 23/93, 358/93, 367/93,
418/93 a 469/93 a ČZ 415/00, 25/01, 108/01, 331/01 a 358/01 bola parcela C KN č. 3625 zapísaná na
LV č. XXXX v k.ú. W. zmenená.
Geometrické a polohové určenie parciel E KN č. 1-603/2 a 1-603/102 je v súlade s ich zobrazením v
grafickej časti ROEP a je identické so zobrazením parcely mpč. 603/2 na pozemkovoknižnej mape v
súlade s vyššie uvedenými zmenami.
Žalovaný zo zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že parcely uvedené v námietkach, ktorých sa
týka prvý a druhý výrok napadnutého prvostupňového rozhodnutia, sú v návrhu ROEP zapísané v
súlade s listinami uloženými v zbierke listín a skorších operátoch, ktoré evidovali vlastnícke vzťahy
(pozemkovákniha)asúzobrazenévsúladesgeometrickýmapolohovýmurčenímpodľamapyurčeného
operátu a katastrálnej mapy a výmery parciel boli spresnené konaním o ROEP v súlade so zákonom č.
180/1995 Z.z. a geometrické a polohové určenie predmetných parciel bolo prevzaté z určeného operátu
v zmysle platných predpisov, pričom priebeh hraníc parciel je identický s priebehom hraníc parciel v
mape určeného operátu.
Ďalej žalovaný argumentoval tým, že vo vzťahu k výmerám parciel v celej histórii evidencii pozemkov
neboli záväznými údajmi a v minulosti sa výmery získavali rôznymi spôsobmi, ktoré nezabezpečovali
dostatočnú presnosť ich výpočtu. Podľa nariadenia Ministerstva spravodlivosti zo dňa 15.12.1855 č.
222 strana majetkovej podstaty neručí, okrem iných, aj za správnosť plošnej miery parciel. V zmysle
§ 51 pozemkovoknižného poriadku pozemková kniha neručila za správnosť uvádzanej výmery. Zákon
č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností účinný od 01.04.1964 do 31.12.1992 neupravoval záväznosť
výmery a podľa § 40 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností (účinný od 01.01.1993 do
31.12.1995) záväzným údajom katastra je geometrické určenie nehnuteľnosti a nie výmera. Podľa
§ 70 ods. 2 katastrálneho zákona (s účinnosťou od 01.01.1996) výmera parcely je hodnoverným a
záväzným údajom katastra len vtedy, ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu
novým mapovaním vykonaným po účinnosti tohto zákona. Aj táto úprava (posledná veta v § 70 ods.2) bola s účinnosťou od 01.09.2009 z katastrálneho zákona vypustená zmenou katastrálneho zákona
pod č. 304/2009 Z. z. Výmery parciel registra E prevzaté zo skorších evidencií sú preto nepresné,
resp. informatívne a práve konaním o ROEP v súlade so zákonom č. 180/1995 Z.z. v platnom znení sa
ich výmera spresňuje s tým, že ich geometrické a polohové určenie je prevzaté z určeného operátu v
zmysle platných predpisov. Výmery parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z
digitalizovaných naskenovaných máp.
Podľa§3ods.4Katastrálnehozákonageometrickýmurčenímnehnuteľnostialebokatastrálnehoúzemia
sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami.
Podľa ods. 5 polohovým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie ich definovanie v
zobrazovacom systéme. V zmysle ods. 7 veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického a polohového
určenia pozemku.
Podľa Metodického návodu na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov sa uvádza výmera
podľa určeného operátu, pričom sa táto kontroluje s grafickou výmerou získanou skenovaním a
digitalizáciou máp určeného operátu. Rozdiel výmer musí byť v dovolených odchýlkach, ktoré sú
stanovené v zmysle prílohy č. 3 Metodického návodu. Krajná odchýlka výmer sa stanovuje v závislosti
od kvality mapy, mierky mapy a kontrolovanej výmery. Správa katastra skúma, či na ich určenie boli
použité vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy a zároveň môže zápisnične rozhodnúť o prevzatí výmer
z kartometrických súradníc. V zmysle Metodického návodu ak krajná odchýlka nie je splnená, zisťuje sa
príčina, pričom správa katastra preverí, či na určenie kartometrických súradníc boli použité vyhovujúce
mapové podklady a či na ich určenie boli použité aj vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy.
V uvedenom prípade správa katastra šetrením zistila, že boli použité vyhovujúce mapové podklady a
boli použité vyhovujúce prístroje, pomôcky a metódy. Bol zachovaný platný právny stav. Preto rozhodla,
že sa prevezme grafická výmera parcely určeného operátu podľa zobrazenia v grafickej časti návrhu
ROEP. Výmery parciel sú v súlade s grafickou časťou operátu a boli vypočítané z digitalizovaných
naskenovaných máp.
Zistený skutkový stav žalovaný odôvodnil tým, že konanie o obnove evidencie niektorých pozemkov
a právnych vzťahov k nim je osobitným konaním upraveným zákonom č. 180/1995 Z.z., lebo podľa
§ 1 ods. 1 tohto právneho predpisu v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych
vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe
sa zostavuje a schvaľuje ROEP. Citoval ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., podľa
ktorého podklady potrebné na zistenie registra zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov,
pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych
archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných
najmú pri prešetrovaní v obci a správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe
údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla
nezisťuje. Pri spracovaní ROEP sú pozemnoknižné parcely zidentifikované na parcely určeného
operátu. Identifikácie parciel boli vyhotovované v zmysle platných technických predpisov a uvádzala
sa v nich výmera vedená v pozemkovej knihe, v určenom operáte alebo v inej listine potvrdzujúcej
vlastnícke právo, ktorá nebola údajom záväzným, ale informatívnym. Právne vzťahy, geometrické a
polohové určenie pôvodných parciel bolo prevzaté z určeného operátu (pozemková kniha a pozemkový
kataster).
Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30
dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať
námietky.Komisiasúčasnedoručídovlastnýchrúkkaždémuúčastníkovi,ktoréhomiestotrvaléhopobytu
alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v
jeho vlastníctve alebo v správe, spolu s poučením o možnosti podať námietky. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa
a/ doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje,b/ uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis
z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe.
Argumentoval tým, že podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. námietky posúdi komisia, ktorá si
na ten účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb
oboznámených s miestnymi pomermi a so svojim stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu
na rozhodnutie.
Ďalej citoval ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., podľa ktorého na konanie podľa tohto
zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak,
alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy.
V ďalšej časti odôvodnenia citoval ustanovenia Správneho poriadku, konkrétne § 3 ods. 1, 4, § 32
ods. 1, § 46, § 47 ods. 2, 3, § 59 ods. 1 a uviedol, že z obsahu podaných námietok vyplýva, že
žalobkyňa podala námietky podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z., ale zároveň namietala aj
spôsob nadobudnutia vlastníctva iných osôb, pričom v námietkach uviedla, že žiada rozhodnúť podľa
ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.. O tejto časti návrhu rozhodla správa katastra
vyňatím určeného rozsahu parciel na osobitné konanie podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č.
180/1995 Z. z., a to vo vzťahu k parcelám E KN č. : 1-797/2, 1-797/1, 1-797/101, 1-797/102, 1-797/103,
1-797/201, 1-797/203, 1-797/301, 1-797/303, 1-797/402, 1-797/403, 1-797/503, 1-797/603, 1-890/1,
1-890/2, 1-890/3, 1-514, 1-556/102, 1-556/2, 1-556/1, 1-556/202, 1-558/1, 1-558/2, 1-558/3, 1-457/1,
1-457/2, 1-457/4, 1-457/108, 1-457/208, 1-457/308, 1-259/1, 1-260/1.
Žalovaný zistil, že žalobkyňa v svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.08.2013 upresnila návrh a uviedla,
ktorých konkrétnych parciel sa má konanie podľa § 12 zákona č. 180/1995 Z. z. týkať. Vzhľadom k
tomu, že prvostupňový správny orgán nezahrnul do výroku o samostatnom konaní podľa cit. ustanovenia
všetky parcely navrhnuté právnou zástupkyňou žalobkyne, odvolací orgán menil výrok rozhodnutia v
tejto časti a doplňuje parcely E KN č. 1-586/1, 1-586/2, 1-570/1, 1-570/2, 1-570/3, 1-570/4, mpč. 259/2
a mpč. 260/2.
Žalobkyňa v dôvodoch odvolania vo vzťahu k parcelám č. 123/1 a 123/101 vyjadrila názor, že
správny orgán nerešpektoval potvrdenie Obvodného úradu Prešov č. ObÚ-práv. 96/03345-002,
ktoré bolo vydané v rámci reštitučného konania, ale pridržiaval sa stanoviska, že pôvodná mpč.
parcela 123/1 bola celá vyvlastnená v prospech Československého štátu - Hospodárskeho kombinátu
Mesta Prešov, predtým vykúpená na základe kúpnej zmluvy v prospech Československého štátu -
Hospodárskeho kombinátu Mesta Prešov a zapísaná v prospech Mesta Prešov na základe žiadosti
č. OSMPaMH/1101893-Ad. Podľa názoru žalobkyne správny orgán napriek zrejmej nelogickosti týchto
prevodov z uvedených listín pri zostavovaní ROEP vychádza bez bližšieho odôvodnenia. Považuje preto
rozhodnutie v časti týkajúcej sa parciel č. 123/1 a 123/101 za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, keďže
neodôvodňuje, prečo vychádza zo zápisov, ktoré sú nelogické, keďže dvakrát došlo rôznymi právnymi
aktami k prevodu vlastníctva na ten istý subjekt a na druhej strane správny orgán nerešpektuje výsledok
reštitučného konania, v rámci ktorého boli preskúmané otázky navrátenia vlastníctva účastníkom ako
oprávneným osobám.
K uvedeným argumentom žalovaný uviedol, že správne orgány na úseku katastra sú povinné
rešpektovať listiny už zapísané v evidencii nehnuteľností a v katastri nehnuteľností.
V zbierke listín pod PVZ č. 65/74 boli zapísané vo vzťahu k mpč. pare. č. 123/1 z PKV č. 31 v k.ú. B. dve
listiny, potvrdzujúce prechod, resp. prevod vlastníckeho práva k mpč. parc. č. 123/1 na Československý
štát - Hospodársky kombinát Mesta Prešov, a to : vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 5877/1957 zo dňa
23.12.1957, odbor výstavby rady ONV v Prešove a kúpna zmluva zo dňa 26.07.1957, ktorej technickým
podkladom bol geometrický plán č. 191-17-25-57-920-405 vyhotovený 29.05.1957, ktorý zadefinovalpriebeh hraníc novovytvorenej parcely EN č. 137/1, ktorá bola vytvorená okrem iných aj z dielu „a" z
pozemkovoknižnej parcely mpč. 123/1 zapísanej v PKV č. 31 v k.ú. B..
Ak žalobkyňa namieta logickú nezrozumiteľnosť, je nutné zdôrazniť, že správny orgán uviedol všetky
listiny, na základe ktorých bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v danom prípade v prospech bývalého
Československého štátu. Uvedené listiny boli zapísané v bývalej evidencii nehnuteľností a sú uložené
v zbierke listín. Posudzovanie správnosti a zákonnosti rozhodnutí vydaných bývalými orgánmi štátnej
správy citovanými v odvolaní, nepatrí do právomoci správneho orgánu na úseku katastra.
Podľa ustálenej judikatúry (rozsudky NS SR sp. zn. 1 Sžo 80/2007, sp. zn. 3Sžo/169/2010) správe
katastra neprináleží oprávnenie posudzovať spôsobilosť listiny na zápis na základe preskúmavania
oprávnenia orgánu na jej vydanie. Správa katastra nie je oprávnená na základe úsudku posudzovať
platnosť alebo neplatnosť verejnej listiny, pretože takýmto rozhodnutím by zasiahla do vlastníctva
vlastníka už zapísaného na liste vlastníctva. Správny orgán si nemôže otázky oprávnenia nakladania
s neprideleným majetkom, platnosti prídelových listín, nulity právneho aktu, vznik vlastníckeho práva
a tak spochybniť vlastnícke právo vyplývajúce z údajov na aktuálnych listoch vlastníctva vyriešiť
ani ako predbežnú otázku. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom sporovom
konaní. Rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam,
ako aj určovanie, či právo alebo právny vzťah je alebo nie je, resp. vyslovenie platnosti verejných a
iných listín nepatrí správnemu orgánu, ale do právomoci súdu. Právnym prostriedkom na dosiahnutie
zmeny zápisov evidovaných v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedali právnemu stavu tvrdenému
odvolateľkou, je určovacia žaloba.
Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom správe katastra dňa 22.08.2013 namieta aj nespôsobilosť
vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst. 5942/68 na výstavbu tzv. Pionierskej železnice na zápis z
dôvodu, že nie je opatrené riadnou doložkou právoplatnosti, resp. z dôvodu jeho neprávoplatnosti pre
nevyplatenie náhrad za vyvlastnené pozemky.
Žalovaný v súvislosti s touto námietkou uviedol, že toto vyvlastňovacie rozhodnutie bolo doručené
vtedajšej Krajskej správe geodézie a kartografie v Prešove dňa 07.11.1975 s vyznačenou doložkou
právoplatnosti a bolo zapísané do evidencie nehnuteľností v súlade so zákonom č. 22/1964 Zb. o
evidencii nehnuteľností v znení neskorších predpisov a vykonávacou vyhláškou č. 23/1964 Zb. k tomuto
zákonu, podľa ktorých zápisy právnych vzťahov k nehnuteľnostiam mali len deklaratórny charakter.
Orgány evidencie nehnuteľností neboli povinné pred zápisom do evidencie nehnuteľností skúmať vecnú
stránku doručených listín, resp. overovať pravdivosť skutočností uvedených v listinách doručených na
zápis, teda ani tú skutočnosť, či náhrada za vyvlastnené pozemky, resp. časti pozemkov bola vlastníkom
aj vyplatená. Takáto povinnosť im zo zákona neprináležala. Vyvlastňovacie rozhodnutie č. Výst. 5942/68
sa navyše netýka parciel, ktoré sú predmetom tohto konania.
K námietke, že prvostupňový správny orgán nerešpektoval potvrdenie Obvodného úradu Prešov č. ObÚ-
práv. 96/03345-002, ktoré bolo vydané v rámci reštitučného konania žalovaný argumentoval, že pokiaľ
listina nepreukazuje vznik, zmenu resp. zánik práva k nehnuteľnosti, nemôže byť podkladom k zápisu
v katastri nehnuteľností, a preto iba takéto „potvrdenie" správny orgán nemohol rešpektovať ako listinu
o zmene vlastníctva.
Žalobkyňa opakovane poukazovala vo vzťahu k parcelám č. 458, 459/1, 603/2, 603/102, že na
„rozhodnutia finančného odboru ONV" nie je možné prihliadať, keďže samé osebe nemali konštitutívne,
ale len deklaratórne účinky a nezohľadňovali skutočnosť, že zo zákona č. 49/1959 Zb. sa individuálne
vlastníctvo bývalých urbárnikov obnovilo. Okrem toho účastníci v konaní predložili rad dôkazov, z ktorých
je zrejmé, že družstvo v Obci B. nikdy nevzniklo. S týmito dôkazmi a námietkami účastníkov sa podľa
jej názoru správny orgán žiadnym spôsobom nevysporiadal. Zdôraznila, že ide o ničotné správne akty,
na ktoré správny orgán nemôže prihliadať.Žalovaný dôvodil, že aj deklaratórne rozhodnutia môžu byť podkladom pre zápis vzniku, zmeny,
resp. zániku práv k nehnuteľnostiam (napr. zápis rozhodnutia o dedičstve, ktoré je tiež deklaratórnym
rozhodnutím, nakoľko dedičstvo prechádza na dedičov okamihom smrti poručiteľa). Posúdiť v tomto
administratívnom konaní „tzv. ničotné správne akty" neprináleží správnemu orgánu, ktorý nemá
oprávnenie posudzovať spôsobilosť listiny na zápis na základe preskúmavania oprávnenia orgánu na
jej vydanie. Správa katastra nie je oprávnená na základe úsudku posudzovať platnosť alebo neplatnosť
verejnej listiny.
K námietke, že sa správny orgán nevysporiadal s argumentom, že v Obci B. družstvo nikdy nevzniklo
žalovaný uviedol, že táto okolnosť nemá priamy vplyv na skutočnosť, že zápisy v bývalej evidencii
nehnuteľnosti boli vykonané na základe právoplatných listín, ktorých neplatnosť nevyslovil predpísaným
spôsobom žiadny orgán, preto aj spracovateľ ROEP z týchto zápisov v evidencii nehnuteľností resp. v
katastri nehnuteľností pri spracovaní návrhu ROEP vychádzal.
Odvolanie právnej zástupkyne žalobkyne týkajúce sa nesprávneho posúdenia námietok podľa §11
zákona č. 180/1995 Z. z. je v rozpore s kogentnou úpravou § 11 cit. zákona a s obsahom uplatnených
námietok.Povinnosťousprávnehoorgánujeposúdiťobsahpodanýchnámietok,každúosobitneavšetky
v ich vzájomnej súvislosti a vyzvať žalobkyňu, aj v súlade s § 3 ods. 2 a § 19 ods. 2 a 3 Správneho
poriadku, na spresnenie predložených námietok (návrhov), pričom musí byť zrejmé, čoho sa námietky
týkajú a čo presne žalobkyňa ako navrhovateľka navrhuje. Až potom je možné o námietkach, či návrhoch
dostatočným a určitých spôsobom rozhodnúť.
Z podaných námietok vyplýva, že žalobkyňa podala námietky v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995
Z. z., ale zároveň namietala aj spôsob nadobudnutia vlastníctva inými osobami, pričom v námietkach
žiadala rozhodnúť podľa § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z..
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam,
z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní alebo o zápise za vlastníka alebo
protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec, správny orgán môže na návrh rozhodnutím
potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou,
potvrdiť, že pozemky sú vo vlastníctve štátu alebo inej osoby,
a to aj vtedy, ak sú dotknuté pozemky a právne vzťahy k nim evidované podľa predpisov o katastri
nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií;
vydaním rozhodnutia správneho orgánu strácajú osvedčenia alebo protokoly a zoznamy platnosť.
Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 podáva komisii
ten, kto o vydanie rozhodnutia preukáže právny záujem, najneskôr však v lehote ustanovenej na podanie
námietok (§ 7 ods. 2). Komisia návrh posúdi a so svojím stanoviskom ho predloží správnemu orgánu
na rozhodnutie.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len
„navrhovateľ“) rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú
splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa.
Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 možno podať
len na účely konania a najneskôr s podaním námietok (§ 7 ods. 2).
V zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z. z. návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok
vydržania ustanovených osobitným predpisom.Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z. z. komisia posúdi návrh rovnako, ako ustanovuje § 7 ods. 3;
so svojím stanoviskom a s priloženými dôkazmi predloží návrhy správnemu orgánu na rozhodnutie (§
11 ods. 6).
Ustanovenie § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. predstavuje osobitnú právnu úpravu preukázania
nadobudnutia vlastníctva k pozemkom vydržaním. Konanie sa začína na návrh toho účastníka, v
prospech koho má byť rozhodnuté, že nadobudol vlastníctvo k určitému pozemku vydržaním, druhým
účastníkom konania by mal byť ten, komu svedčí posledný zápis v pozemkovej knihe, resp. jeho právny
nástupca. Návrh musí byť podaný v lehote podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona.
V tejto zákonnej lehote nebol komisii návrh podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z. žalobkyňou podaný.
Žalobkyňa ani jej právna zástupkyňa v konaní nenamietali, že vo vzťahu k namietaným parcelám
je potrebné námietky posúdiť aj ako návrh podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z.. Túto skutočnosť
dokonca nenamietali ani v odvolaní proti rozhodnutiu správy katastra zo dňa 25.10.2012 o nevyhovení
námietkam. Až na základe výzvy správy katastra na upresnenie návrhu na vydanie rozhodnutia podľa §
12 zákona č. 180/1995 Z. z. právna zástupkyňa žalobkyne oznámila listom, že vo vzťahu k namietaným
parcelám je potrebné námietky posúdiť aj ako návrh podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z. z..
Pokiaľ právna zástupkyňa žalobkyne argumentuje, že účelom konania podľa zákona č. 180/1995 Z.z.
„nie je kontrolovať, či sú podľa listín zapísané vzťahy v katastri nehnuteľností, ale usporiadať vzťahy
v katastrálnom území, v ktorom sa uskutočňuje konanie“, odvolací správny orgán uviedol, že tieto
vzťahy možno usporiadať len na základe listín. Je potrebné zdôrazniť, že podľa § 6 ods. 2 zákona
č. 180/1995 Z.z. správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených
podľa ods. 1, t.j. údajov poskytnutých oprávnenými osobami, údajmi z katastrálneho operátu, štátnych
archívov, listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných
najmä pri prešetrovaní v obci. Spracovaný návrh registra rešpektuje údaje k nehnuteľnostiam zapísané
v katastrálnom operáte. Bez predloženia listiny o vlastníckom práve nie je možné ani v konaní o ROEP
zapísať vlastníctvo k nehnuteľnosti.
Názorprávnejzástupkynežalobkyne,žeparcelyEKNč.797/202(4m2),č.797/302(191m2),č.797/502
(97 m2) a č. 797/3 (415 m2) mali byť predmetom rozhodnutia, aj keď neboli v námietkach uvedené z
dôvodu, že boli vytvorené z pôvodných mpč. parciel, voči ktorým námietky uplatnené boli, je v rozpore s
kogentnou úpravou § 7 zákona č. 180/1995 Z.z. žalovaný konštatoval, že predmetom rozhodnutia môžu
byť iba parcely uvedené v námietkach, ktoré boli podané včas. Na oneskorené námietky, ktoré neboli
podané v zákonnej lehote, správny orgán neprihliada.
Žalobkyňou boli navyše uplatnené námietky aj proti parcelám neuvedeným vo výpise z návrhu ROEP
(napr. E KN č. 1-797/102, 1-797/402, ktoré boli v návrhu ROEP zidentifikované v prospech Mesta
Prešov), preto neobstojí tvrdenie právnej zástupkyne žalobkyne, že sa námietka vzťahuje aj na ďalšie
parcelyvnámietkachneuvedené.Nebolopovinnosťoukomisiečisprávnehoorgánuskúmať,ktoréďalšie
parcely mala v úmysle žalobkyňa namietať.
Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej argumentoval tým, že podľa dôvodovej správy
k zákonu č. 180/1995 Z. z.: „Účelom navrhovanej úpravy je v osobitnom administratívnom konaní zistiť
dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, úradne ich autorizovať a vytvoriť tak právne
podmienky pre nakladanie s pozemkami. ... Zmyslom registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorý
bude zostavený a schválený ako výsledok konania vo forme rozhodnutia, je sústrediť pokiaľ možno
všetky údaje o pozemkoch v katastrálnom území a o právnych vzťahoch k nim, aby po zapísaní do
katastra nehnuteľností mohli byť využívané ako údaje katastra“. Preto, ak svedčí vlastnícke právo na
základe verejných, či iných listín určitej osobe, pričom vo vzťahu k danej osobe došlo k ďalším právnym
zmenám, zapísaným v EN, či v KN, správny orgán zostavujúci ROEP je povinný túto skutočnosť v plnomrozsahu rešpektovať. Ak niektorá iná, nezapísaná osoba s týmito zápismi nesúhlasí, môže danú vec
riešiť cestou súdu prostredníctvom určenia vlastníctva.
Odvolacie konanie tvorí jeden súvislý celok s konaním v prvom stupni. Druhostupňový správny orgán
rozhodnutím o odvolaní meritórne završuje konanie, pretože proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu sa
už nemožno odvolať.
Žalovaný na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán správne
zistil skutkový stav a v odôvodnení náležité zhodnotil vykonané dôkazy a reagoval na vyjadrenia
účastníkovkonania.Zuvedenýchdôvodovodvolacísprávnyorgánpodľa§59ods.2správnehoporiadku
potvrdil rozhodnutie ako vecne správne a zákonné v prvých dvoch výrokoch a tretí výrok rozhodnutia
zmenil a doplnil chýbajúce parcely, ktoré budú predmetom samostatného konania podľa § 12 zákona
č. 180/1995 Z.z..
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 244 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú
súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3
O.s.p. - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.
Druhá hlava piatej časti O.s.p. upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov v ustanovení § 247 až § 250k.
Z vyššie uvedených skutočností je nesporné, že žalobkyňa sa domáha preskúmania rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu v spojení s rozhodnutím žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku, pričom v konaní sa súd riadi dispozičnou zásadou, ktorá skutočnosť
vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 1, 2 v spojení s ustanovením § 250j Občianskeho súdneho poriadku.
Z predloženého spisu vyplýva, že žalobkyňa písomným podaním adresovaným Správe katastra Prešov
datovaný dňom 18.12.2011, ktoré bolo správe katastra doručené dňa 30.12.2011, podala námietky
proti výpisu ROEP, kde namietala vo vzťahu k parcelám č. 1-123/1, 1-123/101, že nesúhlasí ROEP
výmera so stavom na LV. Na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia odboru výstavby ONV v Prešove
č. 4767/1959 zo dňa 29.05.1961 bolo z pôvodnej parcely č. 122 vyvlastnených 986 m2 a z parcely
č. 123/1 vyvlastnených 585 m2, pričom pôvodná pozemnoknižná výmera parcely č. 123/1 bola 3554
m2. Vo vzťahu k parcele č. 1-122/4 a 1-123/102 uviedla, že citované parcely spolu o výmere 1077
m2 evidentne pochádzajú z pôvodných pozemkov 123/1 a 122/1, ale v ROEP výpise nie sú uvedené.
Vzhľadom na to, že nie sú jej známe žiadne ďalšie úbytky výmery pôvodných pozemkov, žiada tieto
parcelyzapísaťdopríslušnéhoLVsopravouvlastníctvavprospechjejosobysodpovedajúcimpodielom.
V súvislosti s parcelami 1-458, 1-459/1 žalobkyňa namietala, že žiada zapísať na LV predmetné parcely
s príslušnými výmerami a vlastníckym podielom v jej prospech. V roku 1976 bolo vydané vyvlastňovacie
rozhodnutie odboru výstavby MsNV v Prešove č. 9066/76-Pt zo dňa 29.09.1976, pričom vo výrokovej
časti rozhodnutia nie je zmienka o parcelách 458 a 459/1. V súvislosti s parcelami 1-603/2, 1-603/102
žalobkyňanamietala,žepôvodnáparcelač.603/2vedenávPKvložke271svlastníctvomnaUrbárskych
gazdov mala výmeru 2855 m2. V roku 1958 odkúpila okresná správa ciest na základe kúpnej zmluvy
č. 6-22/58, GP 310/58 výmeru 336 m2 a v roku 1961 vyvlastňovacie rozhodnutie odboru výstavby ONV
Prešov č. 3031/61 z 21.09.1961 podľa GP 71/1959 odčlenilo výmeru 338 m2. Namietala, že nie sú
jej známe iné majetkoprávne prevody. Zostatkovú výmeru 2181 m2 žiada zapísať na LV s vlastníckympodielom v jej prospech. Poukázala, že VVS Prešov si svojvoľne z parcely 603/2 privlastnila výmeru 64
m2, túto skutočnosť potvrdzuje GP 05/2006 z 23.02.2006 pod č. 165/06.
Zákon č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 180/1995 Z.z.) v § 1 ods. 1 upravuje, že v konaní o obnove
evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "konanie") sa zisťujú dostupné
údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register
obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len "register"). Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - predmetom
konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované
alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore
popisných informácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č.180/1995 Z.z. správny orgán zriaďuje pre každú obec komisiu na obnovu
evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - komisia
a)spolupracujesoštátnymiorgánmiasúčastníkmikonaniapriprípraveapriorganizačnomzabezpečení
zostavenia registra,
b) zabezpečuje a zhromažďuje podklady potrebné na zostavenie registra a na rozhodnutie správneho
orgánu podľa § 11 a 12,
c) plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona.
Podľa§5ods.1zákonač.180/1995Z.z.nakonaniepodľatohtozákonasavzťahujúvšeobecnépredpisy
o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné
predpisy.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov
poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z
katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov
a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. Podľa ods. 2 - správny orgán zabezpečí
zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh
hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné
nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia
súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je
známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve
alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra
doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods.
2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe,
zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis
z návrhu registra. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - námietky spolu s ich odôvodnením možno podať
komisii do 30 dní odo dňa
a) doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje,
b) uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis
z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe.
Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada
vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s
miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie.
Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom.Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z. na námietky podané po uplynutí lehoty uvedenej v odseku 2 a
na námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, komisia neprihliadne. Komisia o tejto skutočnosti písomne
informuje toho, kto námietku podal.
Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že správne orgány v tejto veci uvedeným spôsobom
nepostupovali. V administratívnom spise sú pripojené tri zápisnice z rokovania komisie, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že ustanovenia § 6 ods. 1 a § 7 ods. 3 zákona č.180/1995 Z.z. neboli dodržané.
Správne orgány v konaní nevypočúvali žiadnych svedkov, nevykonali žiadne iné dôkazy, mechanicky
návrh ROEP realizovali podľa predložených listín a s tvrdeniami žalobkyne tak, ako ich špecifikovala v
námietkach, sa prvostupňový správny orgán ani žalovaný dôsledne nevysporiadali.
Z ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z. vyplýva, že úkony, ktoré súvisia so zistením podkladov a
zostavením návrhu registra, sa delia na úkony správneho orgánu, úkony komisie a úkony projektanta.
Návrh registra zostavuje na základe zmluvy so správnym orgánom projektant. Po zostavení návrhu
registra sa začína proces jeho posudzovania, a do tejto fázy konania patrí aj posúdenie námietok, ktoré
sa končí rozhodnutím správneho orgánu o schválení registra.
Ak v námietkach proti návrhu ROEP žalobkyňa tvrdí, že je podielovou spoluvlastníčkou konkrétnych
nehnuteľností, podanie s námietkami je treba posudzovať v intenciách § 19 ods. 2 Správneho poriadku
v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., a to tak, že podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
Podľa názoru súdu je zrejmé, že podávala návrh na postup podľa § 11 ods. 1 zákona č. 180/1995
Z.z. (podľa tohto ustanovenia správny orgán na návrh účastníka rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ
nadobudol vlastníctvo k pozemkom vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom.
Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa).
Žalobkyňapodľanázorusúdusplnilaajpodmienkyustanovenia§11ods.4zákonač.180/1995Z.z.,lebo
tvrdí, že k zániku vlastníckeho práva nedošlo. Je teda povinnosťou komisie, aby vykonala dokazovanie
podľa už citovaných ustanovení zákona č. 180/1995 Z.z., aby bolo možné buď návrhu vyhovieť alebo
nevyhovieť.
Skutočnosť, že komisia a správne orgány si zjednodušili postup podľa zákona č. 180/1995 Z.z. a tento
právny predpis neaplikovali v plnom rozsahu, bola preukázaná aj tým, že v rozhodnutí, ale aj vo vyjadrení
k žalobe, žalovaný citoval právne vety z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sžo/80/2007,
3Sžo/169/2010, ktoré sa týkajú opravy chyby v katastrálnom operáte, a nie konania podľa zákona č.
180/1995 Z.z..
Z administratívneho spisu predloženého žalovaným a z rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, že
zriadená komisia sa riešeniu sporných otázok vyhýba, vychádzajúc z právneho názoru, že tieto prípady
majú byť riešené v sporovom súdnom konaní, Ak by mal byť tento názor akceptovateľný, zákonodarca
by v zákone č. 180/1995 Z.z. neupravil aj ustanovenie §11 (inštitút vydržania) a § 12, ktorý rieši otázku
notárskych osvedčení o vydržaní atď., čo sú otázky, ktoré rieši súd, ak nejde o konanie ROEP.
Posudzovanie obsahu námietok a náležitostí návrhu podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z. je treba
realizovať aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Sžo 60/2010, tak, že nemá byť
prísneformalistické.RovnakýzávervyplývaajzNálezuÚstavnéhosúduSRsp.zn.:I.ÚS12/2010(ajkeď
sa týka postupu podľa zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám
a náboženským spoločnostiam...), že je treba použiť také výkladové pravidlá, ktoré sledujú uplatnenie
účelu zákona v súvislosti s výkladom zákona. Súd poukazuje tiež na Nález Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 206/2010, ktorý uviedol, že „základné právo na súdnu ochranu (spravodlivé súdne konanie) je v
demokratickej spoločnosti považované za natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy
(zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých
by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie či dokonca popretie“.Súd sa stotožnil s námietkami žalobkyne, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe
nedostatočne zisteného stavu veci, v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku, v rozpore s §
6 ods. 1 a § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. Správny orgán žalobou napadnutý výrok rozhodnutia
odôvodnil tým, že akceptoval rozhodnutia orgánov štátnej správy a takto aj bol spracovaný návrh ROEP
vo vzťahu k vyvlastňujúcim rozhodnutiam, rozhodnutiam finančného odboru ONV, ktoré sú citované
v odôvodneniach, na druhej strane zrušil zápis na liste vlastníctva v prospech Bývalých vlastníkov
gazdov na základe vydaného potvrdenia ONV. Rozhodnutia správnych orgánov preto nie sú v súlade s
ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Ak teda správny orgán tvrdil, že nemôže meniť vlastnícke právo a musí akceptovať listiny, potom tak, ako
žalobkyňa namietala, nemôže jedno rozhodnutie vydané orgánom štátnej správy akceptovať a druhé
rozhodnutie neakceptovať. Celý postup správnych orgánov však nekorešpondoval ani s účelom zákona,
pretože správnym orgánom nič nebránilo v tom, aby námietky žalobcu boli posúdené nielen podľa § 12,
ale aj podľa § 11 zákona č. 180/1995 Z.z.. Je nesporné, že účelom prijatia tohto zákona je na základe
vykonaného dokazovania v rozsahu upravenom zákonom č. 180/1995 Z.z. v § 6 ods. 1, 2 a následne
po podaní námietok podľa § 7 ods. 3 usporiadať vzťahy bez potreby vec riešiť v občianskoprávnom
konaní. Postup popísaný žalovaným je mechanickým opisovaním predložených listín, bez náležitého
odôvodnenia, akceptácie jedných dôkazných prostriedkov vo forme listín, neakceptovanie ďalších listín.
Rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu boli vydané na základe nedostatočne
zisteného stavu veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Právna zástupkyňa žalobkyne písomným podaním zo dňa 09.09.2014 vzala žalobu späť vo vzťahu k
výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým vyhovel námietke žalobkyne a vo vzťahu
k výroku rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté, že o tam citovaných parcelách v spojení s rozhodnutím
žalovaného bude rozhodnuté v konaní podľa § 12 O.s.p..
Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250h ods. 1 upravuje, že až do rozhodnutia súdu môže
žalobca rozsah napadnutého správneho orgánu obmedziť, rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému
medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil, a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a, ale ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2).
Pretože žalobkyňa vzala žalobu späť vo vzťahu k citovaným výrokom rozhodnutí správnych orgánov,
súd v tejto časti konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.
Po preskúmaní postupu a rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov upravenej žaloby súd
dospel k záveru, že správne orgány vo veci rozhodli na základe nedostatočne zisteného stavu veci a
rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto rozhodnutie bývalej správy katastra a
žalovaného v napadnutej časti zrušil a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2
písm. c/, d/ O.s.p..
Správne orgány v ďalšom konaní sú povinné dostatočne zistiť skutkový stav veci a vyrovnať sa s
námietkami žalobkyne rešpektujúc právny názor súdu, ktorý je podľa § 250j ods. 7 O.s.p. pre správne
orgány záväzný.
Žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, súd priznal náhradu trov konania podľa §250k ods. 1
O.s.p. Právna zástupkyňa žalobkyne vyčíslila trovy konania písomným podaním doručeným súdu dňa11.09.2014. Žiadala priznať trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb:
I. tarifná odmena (§ 9 a nasl. vyhlášky) hodnota 1 úkonu (§ 11 ods. 4 vyhlášky): 1/6 výpočtového základu,
t.j. 127,16 EUR v roku 2012, 134,-- EUR v roku 2014, za tieto úkony:
- 14.12.2012 - prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady s klientom...............127,16 EUR
- 06.02.2014 - podanie žaloby.................................................................................134,00 EUR
Spolu....................................................................................................................... 261,16 EUR.
II. Náhrada hotových výdavkov (tzv. režijný paušál) (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
-režijný paušál rok 2012- 1 x 7,63 Eur....................................................................-.. 7,63 EUR
režijný paušál rok 2014- 1 x 8,04 Eur........................................................................ 8,04 EUR
Spolu.......................................................................................................................... 15,67 EUR
Trovy právneho zastúpenia spolu:........................................................................... 276,83 EUR
Súdny poplatok v sume..............................................................................................70,00 EUR
Trovy konania celkom:............................................................................................346,83 EUR.
Súd dospel k záveru, že predložené vyúčtovanie trov konania je v súlade s citovanými ustanoveniami
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, preto rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku. Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet JUDr. Martiny
Kožárovej Jenčovej, advokátky, vedený v ČSOB, a.s., pobočka Prešov, č. účtu: 400 272 27 34/7500 do
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.