Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/137/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200958
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: T. L., V.
XX, X., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor peňažných príspevkov na
kompenzáciudôsledkovŤZP,Špitálska8,Bratislava,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovaného
č. D./D zo dňa 24.04.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. D./D./U./X./XXXX/XXXX-KLD zo dňa
24.04.2013 ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí
a rodiny, pracovisko Bratislava I a III č. X zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm.

a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobu sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia
žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bratislava I a III zo dňa
08.02.2013, ktorým bolo vyhovené žiadosti žalobcu podanej dňa 21.02.2012 a bol mu priznaný peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla mesačne vo výške 16,70% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu
ustanovenú v § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01.12.2012, ktorá sa vypláca mesačne pozadu.

Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie, keď mu nebol priznaný nárok na výplatu peňažného
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla odo dňa začatia konania (žiadosť bola podaná dňa 20.02.2012). Nesúhlasil s
rozhodnutím správneho orgánu, ktorý priznal predmetný peňažný príspevok až od 01.12.2012 na
základe komplexného posudku č. AA/XXXX/XXXXX-SSVOPČ zo dňa 31.12.2012, podľa ktorého je
miera funkčnej poruchy žalobcu 50% a bol zároveň navrhnutý predmetný peňažný príspevok, nakoľko

od 06.12.2012 je podľa tohto posudku žalobca odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom.

V súvislosti s touto právne najvýznamnejšou námietkou žalobca tvrdil, že zistený skutkový stav bol v
rozporespodkladmi,ktoréboliobsahomspisuazktorýchsprávnyorgánvychádzal.Zistenieskutkového
stavu bolo podľa neho nepostačujúce pre rozhodnutie vo veci, pretože prvostupňový správny orgánrozhodol bez toho, aby oznámil žalobcovi začatie správneho konania posúdením zdravotného stavu,
možnosti vyjadrenia sa k podkladu rozhodnutia a k spôsobu jeho zistenia a neumožnil mu navrhnúť
dôkazy.

Žalobca namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorému
chýbali lekárske nálezy pre posúdenie a následné rozhodnutie a tiež namietal, že v konaní správneho
orgánu došlo k vadám, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pretože posudkový lekár
vykonal posudkovú činnosť bez jeho účasti a správny orgán opomenul, že posudok a následné
rozhodnutia musia byť založené na takých podkladoch, aby bol presne a úplne zistený skutkový stav

veci.

Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca rozhodnutia vydané v oboch stupňoch zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 02.07.2013, zotrval na svojom
doterajšom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že
v konaní o poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu bola ustanovená výnimka zo správneho

konania a upustilo sa od povinnosti upovedomiť účastníka konania o začatí konania a od povinnosti
dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie (§ 53 ods. 1, 2 zákona č.
447/2008 Z.z.).

Žalovanýpoukázalnato,ževzmysle§55ods.1,§57ods.1zákonač.447/2008Z.z.konanieopriznanie
peňažnéhopríspevkunakompenzáciu,konanieopreukazeakonanieoparkovacompreukazesazačína

na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby. Fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov a vo
veciachkompenzáciepreukazuaparkovaciehopreukazu,jepovinnápreukázaťskutočnostirozhodujúce
na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu. Navrhovanie a
predkladanie dôkazov nie je len právom, ale je zároveň aj povinnosťou (§ 34 ods. 3 správneho poriadku).
V rámci dokazovania posudzuje správny orgán preukázateľnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a

ich vierohodnosť. Žalovaný podotkol, že nebol povinný nariadiť ústne pojednávanie, preto žalobca nebol
ukrátenýnaprávachúčastníkapodľa§33ods.2správnehoporiadku.Zotrvalnastanovisku,žežalobcav
konaní o žiadosti nepredložil taký dôkaz (lekársky nález), z ktorého by vyplývalo hodnotenie zdravotného
stavu, ktoré by bolo v rozpore s hodnotením posudkového lekára prvostupňového orgánu. Relevantný
dôkaz o aktuálnom zhoršení zdravotného stavu predložil až na základe konania odvolacieho orgánu

dňa 06.12.2012, a to lekársky nález od T.j, ktorá potvrdila zhoršenie funkčného stavu žalobcu. Dňa
13.12.2012 bol vydaný lekársky posudok Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bol podkladom
pre komplexný posudok zo dňa 31.12.2012, v ktorom bol žalobcovi požadovaný peňažný príspevok
navrhnutý, ale len od druhého lekárskeho posúdenia (od decembra 2012). K poznaniu skutkového
stavu došlo až z vykonaných dôkazov ku dňu vydania rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu.

Žalobca nepredložil včas relevantný objektívny lekársky nález o zhoršení svojho zdravotného stavu
v oblasti mobility. Postup vykonania potrebných konzultácií a vyhodnotenia dostupných lekárskych
nálezov je jedným z možných nástrojov orgánov konajúcich o nárokoch na peňažnú kompenzáciu s
cieľom vylúčenia skutkovej vady v lekárskom posudku, to znamená aj v komplexnom posudku, ktorý je
základným podkladom rozhodnutia (§ 1 zákona č. 447/2008 Z.z. a § 3 ods. 3 správneho poriadku).

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté
rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že správne orgány posúdili vec po právnej stránke nesprávne, a preto
podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. súd rozhodnutia oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na
ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa

na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či

rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť

napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca dňa 21.02.2012 podal žiadosť o peňažný príspevok

na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 15.05.2012 rozhodnutie, ktorým túto žiadosť zamietol
s odôvodnením, že naďalej zostal v platnosti komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych vecí
a rodiny č. AA/XXXX/XXXXX-NSVOPČ zo dňa 09.08.2011, v ktorom predmetný peňažný príspevok
nebol navrhnutý, nakoľko žalobca nebol považovaný za odkázaného na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, pričom odvolací orgán
(žalovaný) vydal v odvolacom konaní nový komplexný posudok č. AA/XXXX/XXXXX-SSVOPČ zo
dňa 31.12.2012, podľa ktorého je miera funkčnej poruchy žalobcu 50% a zároveň bol predmetný
peňažný príspevok navrhnutý od decembra 2012. Žalovaný následne vydal rozhodnutie č. AA/XXXX/
XXXXX-SSVODPPK/Chr, ktorým prvostupňové rozhodnutie zo dňa 15.05.2012 zrušil a vec vrátil na

nové prejednanie a rozhodnutie. Následne prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím zo dňa
08.02.2013 vyhovel žiadosti žalobcu s účinnosťou od 01.12.2012 a priznal mu peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla mesačne vo výške 16,70% sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenú
v § 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov, pričom sa táto

má vyplácať pozadu. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil obdobne ako vyjadrenie ku žalobe.

Žalobca namietal, že zistenie skutkového stavu bolo nepostačujúce pre rozhodnutie vo veci, pretože
prvostupňový správny orgán rozhodol bez toho, aby oznámil žalobcovi začatie správneho konania
posúdením zdravotného stavu, možnosti vyjadrenia sa k podkladu rozhodnutia, ak spôsobuje jeho
zistenia a neumožnil mu navrhnúť dôkazy.

Podľa § 18 ods. 3 správneho poriadku, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych
účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje
osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení
dôkazy, ktoré sú mu známe.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze
a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami
uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68

všeobecného predpisu o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

Súd poukazuje na vyššie uvedené zákonné ustanovenia zákona č. 447/2008 Z.z., z ktorých vyplýva
výnimka z aplikácie niektorých ustanovení správneho poriadku v konaní podľa tohto zákona, teda aj v
preskúmavanom konaní o žiadosti na poskytnutie peňažného príspevku na zvýšené výdavky súvisiace

so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Správne orgány neboli povinné žalobcu
upovedomiť o začatí konania a neboli ani povinné dať žalobcovi ako účastníkovi konania možnosť,
aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k podkladu pre rozhodnutie i k spôsobu jeho zistenia,
prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z tohto hľadiska súd nekonštatoval vadu konania, ktorá by mohla mať
za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a žalobcovu námietku považoval

za nedôvodnú.

Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorému
chýbali lekárske nálezy pre posúdenie a následné rozhodnutie a tiež namietal, že v konaní správneho
orgánu došlo k vadám, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia, pretože posudkový
lekár vykonal posudkovú činnosť bez jeho účasti a správny orgán opomenul, že posudok a následné

rozhodnutia musia byť založené na takých podkladoch, aby bol presne a úplne zistený skutkový stav
veci, tieto námietky súd považoval za právne irelevantné. Súd sa síce nimi zaoberal, ale nepovažoval
za potrebné, z dôvodu ich zmätočnosti, pojmologickej a formulačnej nepresnosti a nedostatočnej
špecifikácie, sa k nim bližšie vyjadrovať.

Podľa§1ods.1zákonač.447/2008Z.z.,tentozákonupravujeprávnevzťahypriposkytovanípeňažných

príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri
vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu
pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely
posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu1).

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je
podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej
aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto
zákonom.

Podľa § 11 ods. 1 č. 447/2008 Z.z., lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je

a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,

b) určovanie miery funkčnej poruchy,c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,

d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,

f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,

g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä

s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou
v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a
dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom
príslušného orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na

základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely
kompenzácie, ktorý obsahuje

a) mieru funkčnej poruchy,

b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,

c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,

d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,

e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,

f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí,

g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,

h) odôvodnenie komplexného posudku.

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo
veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná

a)preukázaťskutočnostirozhodujúcenapriznaniepeňažnéhopríspevkunakompenzáciu,najehovýšku
alebo výplatu,

b) na výzvu príslušného úradu preukázať výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich
výške a zmeny v rodinných pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky
peňažného príspevku na kompenzáciu, v lehote určenej príslušným úradom,

c) oznámiť príslušnému úradu do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku
na peňažný príspevok na kompenzáciu, na jeho výšku, výplatu, zánik nároku na peňažný príspevok na

kompenzáciu, trvanie alebo zánik nároku na preukaz alebo na parkovací preukaz,

d) oznámiť príslušnému úradu do ôsmich dní, že hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím je vyššia ako 39 833 eur,e) na výzvu príslušného úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného
príspevku na kompenzáciu, jeho výšku alebo výplatu do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak
príslušný úrad neurčil dlhšiu lehotu,

f) na výzvu príslušného úradu podrobiť sa vyšetreniu zdravotného stavu alebo podrobiť sa posúdeniu
zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu,

g) umožniť návštevu zamestnanca príslušného úradu v mieste svojho trvalého alebo prechodného
pobytu, ktorá je potrebná na účely kompenzácie a parkovacieho preukazu,

h) oznámiť do ôsmich dní príslušnému úradu začatie poskytovania odľahčovacej služby, vykonávania
zamestnania, pobytu v zdravotníckom zariadení, zvyšovania kvalifikácie formou štúdia popri

zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo formou
externého štúdia na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie,

i) oznámiť príslušnému úradu do ôsmich dní skutočnosti týkajúce sa plnenia povinností súvisiacich s
poskytnutými jednorazovými peňažnými príspevkami na kompenzáciu,

j) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.

Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení zákona, účelom zákona č. 447/2008 Z.z. je podpora
sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej
účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
Fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené
výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Musí ísť o osobu,

ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu
zvýšených výdavkov. Priznať predmetný peňažný príspevok možno až na základe komplexného
posudku. Komplexný posudok vypracúva príslušný organ (žalovaný) na základe lekárskeho posudku
podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z.. Zároveň zákon ustanovuje, že lekársku posudkovú činnosť
vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je právne relevantným podkladom takéhoto rozhodnutia komplexný
lekársky posudok a jemu predchádza lekárska posudková činnosť, pričom tieto sú v kompetencii
správnych orgánov konajúcich vo veci, nemožno súhlasiť so žalovaným, že dôkazné bremeno v
predmetnom konaní o peňažnom príspevku na zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla je na žalobcovi ako účastníkovi správneho konania a eklekticky

vychádzať len z ustanovenia § 57 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.. Takýto výklad by bol v rozpore s
úmyslom zákonodarcu podporiť sociálne začlenenie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
do spoločnosti.

S vyššie uvedeným súvisí výklad ustanovení § 38 a § 43 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. V konaní medzi
účastníkmi nebola sporná výška peňažného príspevku, rozchádzali sa v názore na termín, od ktorého

sa tento žalobcovi mal vyplácať.

Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na
kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento
zákon neustanovuje inak, súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.

Podľa § 38 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla na účely tohto zákona sú výdavky na pohonné látky, ktoré slúžia
na jeho prevádzku, ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na pracovné
aktivity, vzdelávacie aktivity, rodinné aktivity alebo občianske aktivity. Podmienka využívania osobného
motorového vozidla na pracovné aktivity je splnená aj vtedy, ak fyzická osoba s ťažkým zdravotnýmpostihnutím podniká, prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v mieste svojho
trvalého pobytu.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., peňažný príspevok na kompenzáciu sa prizná a vypláca od

prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku na kompenzáciu,
ak § 40 ods. 16, 18 až 20 neustanovujú inak.

Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu,
konanie o preukaze a konanie o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej
osoby alebo na základe žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa
zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva

písomne alebo elektronickými prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Konanie
o odňatí peňažného príspevku na kompenzáciu, o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na
kompenzáciu, o zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu a o zvýšení alebo znížení jeho
výšky, konanie o vrátení peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o odňatí a vrátení preukazu
a konanie o odňatí a vrátení parkovacieho preukazu sa začína na podnet fyzickej osoby alebo na

podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o peňažnom príspevku na kompenzáciu, o preukaze a o
parkovacom preukaze v prvom stupni.

Ako vyplýva z administratívneho spisu, konanie o priznanie predmetného príspevku sa začalo dňa
21.02.2012, kedy žalobca v zmysle § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. podal žiadosť o peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného

motorového vozidla.

Zo základných pravidiel správneho konania vyplýva, že konanie pred správnymi orgánmi sa riadi okrem
iného zásadou dvojstupňového konania, kedy účastníci konania majú právo žiadať príslušný správny
orgán vyššieho stupňa o preskúmanie zákonnosti konania a rozhodnutia prvostupňového orgánu.
Ďalšou zásadou, ktorou sa riadi správne konanie, je zásada jednotnosti konania spočívajúca v tom, že

konanie na prvom i druhom stupni tvorí jeden celok spojený identitou účastníkov a predmetu konania.
Predovšetkým z druhej menovanej zásady vyplýva správnemu orgánu povinnosť kedykoľvek počas
správneho konania, konanie o opravnom prostriedku nevynímajúc, zisťovať skutkový stav a pokiaľ
osobitný predpis neurčuje inak, posudzovať ho v čase rozhodnom pre rozhodnutie, teda ku dňu jeho
vydania.

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností. V danom prípade v čase vydania prvostupňového rozhodnutia žalobca
podľa prvostupňového správneho orgánu nepreukázal dôvodnosť poskytnutia žiadaného peňažného
príspevku. Z tohto pohľadu by sa mohlo prvostupňové rozhodnutie javiť po vecnej i právnej stránke

správnym a zákonným. Počas jednotného správneho konania, i keď až po vydaní prvostupňového
rozhodnutia, došlo k podstatnej a právne významnej zmene skutkového stavu. U žalobcu bolo
konštatované splnenie podmienky pre poskytnutie predmetného peňažného príspevku, a to na základe
podkladu, ktorý bol žalovaný v konaní povinný zabezpečiť a ktorý bol zároveň právne najvýznamnejším
pre posúdenie žalobcovej žiadosti z hľadiska dikcie § 38 zákona č. 447/2008 Z.z.. Ak teda v rámci

jednotného správneho konania bol žalobcovi nárok na vyplácanie peňažného príspevku na zvýšené
výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla v zmysle § 38 zákona
priznaný, mal byť priznaný v súlade s vyššie uvedeným v súlade s § 43 ods. 2 zákona od prvého dňa
kalendárneho mesiaca, v ktorom sa začalo konanie o peňažnom príspevku, teda od 01.02.2012.

Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje

sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Súd (pred tým správny orgán) musí nielen
rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Nesprávne
právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie
veci môže spočívať v tom, že správny orgán správne použitý právny predpis nesprávne interpretoval
alebo, že na správne zistený skutkový stav veci aplikoval nesprávny právny predpis, teda že subsumovalskutkový stav pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. V prejednávanej veci žalovaný ako odvolací
správny orgán v zhode so správnym orgánom prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnom

závere, ktorý nevyplýva zo žiadneho ustanovenia na vec sa vzťahujúcich všeobecne záväzných
predpisov. Napriek tomu, že preskúmavané správne konanie sa začalo vo februári 2012, žalovaný
priznal predmetný peňažný príspevok až od decembra 2012. Nesprávne právne posúdenie veci v danom
prípade konkrétne spočíva v tom, že žalovaný nerešpektoval zásadu jednotnosti správneho konania a
síce aplikoval správnu právnu normu (zákon č. 447/2008 Z.z.), ale ju nesprávne interpretoval. Nesprávny

výklad procesných ustanovení správneho poriadku a osobitného zákona je dôvodom nezákonnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia

Z uvedených dôvodov súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že
žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnuté
rozhodnutie žalovaného č. UPS/USI/U./X./XXXX/XXXX-KLD zo dňa 24.04.2013 ako aj rozhodnutie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Bratislava

I a III č. X zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná

právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené
z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť,
že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V danom prípade mal žalobca v konaní úspech a patrila by mu v súlade s vyššie uvedenými
ustanoveniami zákona i náhrada trov konania voči žalovanému účelne vynaložená na účelné

uplatňovaniepráva.Predmetnésúdnekonaniejeodpoplatkupodľa§4ods.1písm.c/zákonač.71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch oslobodené, preto žalobcovi v súvislosti so súdnym poplatkom za žalobu trovy
nevznikli. Žalobca si uplatnil právo na náhradu trov, ako sám uviedol v prílohe k žalobe, vynaložených na
dopravu (v sume 20 eur), na administratívne výdavky (v sume 25 eur) a na odmenu za advokátsku radu
(20 eur). Žalobca však nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by uvedené výdavky na účelné uplatnenie

práva v tomto súdnom konaní skutočne vynaložil, preto súd tieto nepovažoval za preukázané a náhradu
trov konania žalobcovi nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.