Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/437/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112229443
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112229443.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, IČO: 31575951, a.s., Žilina, Hodžova 11, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Kováč, s.r.o., IČO: 36857033, Mliekarenská 10, Bratislava proti žalovanej: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, T.
X, U. Š., o zaplatenie 68,49 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a ,

žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.9.2012 domáhal, aby súd vydal platobný
rozkaz a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 68,49 eur spolu s 20 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 68,49 eur od 9.2.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 28.9.2007 uzavrel (obchodné meno k uvedenému

dňu Dexia banka Slovenska, a.s.) so žalovanou zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb. Zmluvné strany sa dohodli na vedení účtu za podmienok uvedených v zmluve
a všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná neuhradila žalobcovi debetný zostatok na účte,
preto žalobca dňa 31.1.2011 odstúpil od zmluvy. Na základe výpisu z účtu zo dňa 8.2.2011 bola výška
aktuálneho debetného zostatku v sume 68,49 eur. Žalobca v ďalšom poukázal na to, že je oprávnený
nevysporiadaný debetný zostatok na účte sankcionovať, podľa všeobecných obchodných podmienok
sankčnou úrokovou sadzbou, podľa sadzobníka poplatkov vo výške 20 %.

Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal pojednávanie podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu a jeho

právneho zástupcu, ktorý súhlasil, aby súd rozhodol v predmetnej veci v jeho neprítomnosti na základe
listinných dôkazov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi, a to návrhom, zmluvou o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 28.9.2007, odstúpením od zmluvy,
výpisom z účtu od 1.2.2011 do 8.2.2011, výpisom z obchodného registra žalobcu, sadzobníkom
poplatkov, všeobecnými obchodnými podmienkami, a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27.6.2013 č.k.
12C 437/2012 - 47, ktorým žalobu zamietol, po podanom odvolaní žalobcom odvolací súd uznesenímzo dňa 28.5.2014, č.k. 8Co 175/2013 - 133 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a poukázal nato, že súd
prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, keď sa nezaoberal tým, že akým spôsobom vznikol
debet na účte žalovanej. Poukázal na to, že je potrebné vyhodnotiť aj s zručnosť, že žalobca od zmluvy

odstúpil až podaním zo dňa 31. 1. 2011, pričom v tomto podaní uvádzal, že už od 1.10.2009 je na účte
žalovanejvykazovanýdebetnýzostatok. Zvykonanéhodokazovaniavyplynulalenvýškadebetného
zostatku k 31.1.2011 na účte žalovanej bol vykazovaný debetný zostatok od 1.10.2009.

Odvolací súd mal za to, že žalobca je povinný preukázať, kedy zistil vznik nepovoleného debetu, a či
s týmto stavom oboznámil žalovanú, a ako reagovala žalovaná na vznik debetu. Pokiaľ po celú dobu

od 1.10.2009 do 31.1.2011 bol na účte vykazovaný debetný zostatok aj žalobca na ťarchu účtoval,
len poplatok za vedenie účtu, súd prvého stupňa posúdi, či na celkovej výške debetného zostatku sa
nepodieľalo aj konanie respektíve nekonanie žalobcu, ktorú zmluvu vypovedal až po viac ako jednom
roku od vzniku debetného zostatku. Mal za to, že celý debetný zostatok by bolo možné priznať žalobcovi
vtedy, ak tento vznikol v súlade s uzavretou zmluvou, žalobca bez zbytočného odkladu po vzniku debetu
informoval o ňom žalovanú a na základe jej reakcie mohol dôvodne očakávať doplnenie finančných

prostriedkov na účte. Konanie banky, ktorá odplatne vedie úplne neaktívny účet po dlhšiu dobu bez
komunikáciisklientomsú,môženapĺňaznakykonania,ktoréjevrozporespoctivýmobchodnýmzvykom
a ktoré nepožíva právnu ochranu.

Súd prvého stupňa opätovne nariadil pojednávanie, pričom podaním zo dňa 21.10.2014 vyzval
právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril k právnej argumentácií odvolacieho súdu a predložil dôkazy

preukazujúce, špecifikáciu debetného zostatku, či banka oboznámila bez zbytočného odkladu žalovanú
o vzniku nepovoleného debetu. Uvedená výzva bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa
24.10.2014, na ktorú reagoval len samotný žalobca ospravedlnením z neúčasti na pojednávaní dňa
20.11.2014anaopaknavrhol,abysúdpokiaľpovažujezanevyhnutnéprevydanierozhodnutiadoplnenie
žaloby objasniť ešte niektoré skutočnosti, aby žalobcu opätovne vyzval.

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a opätovným vypočutím žalovanej súd
zistil tento skutkový a právny stav:

Súd mal za preukázané, že účastníkmi konania bola uzatvorená (obchodné meno k uvedenému dňu
Dexia banka Slovenska, a.s.) dňa 28.9.2007 Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb, na základe ktorej žalobca sa zaviazal pre žalovanú zriadiť osobný účet, kde Zmluva bola

uzavretá na dobu neurčitú. Obsahom Zmluvy (čl. I bod 4) nebolo povolené prečerpanie na osobnom
účte. Listom zo dňa 31.1.2011 žalobca odstúpil od Zmluvy o uvedenom účte v zmysle príslušných
ustanovení Všeobecných obchodných podmienok Dexia banky Slovensko, a.s., nakoľko od 1.10.2009
bol na účte žalovanej vykazovaný debetný zostatok v aktuálnej výške 64,56 eur. Podľa predloženého
výpisu z účtu zo dňa 1.2.2011 bol zostatok na účte 68,49 eur, ktorá suma pozostáva úrokov - 0,27 a

vyrovnania zostatku 68,49 eur.

Žalovaná sa ústne k žalobe vyjadrila, poukázala na to, že so žalobou nesúhlasí, čo sa týka samotného
účtu,poukázalanato,žejejbolponúknutýtentoproduktozriadeníúčtustým,žeľahšiedostanepôžičku,
účet preto zriadila a uhradila aj prvú sumu na úhradu poplatkov následne však pôžičku nedostala a
samotný účet nikdy nepoužívala. Priznala, že nebola zrušiť tento účet, avšak sa domnievala, že dôjde

k samotnému zániku, keď sa použijú všetky finančné prostriedky, ktoré už zaplatila, bankou nebola
vyzvaná k úhrade debetného zostatku pred odstúpením od zmluvy.

Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od

určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.Podľa ust. § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia debetného zostatku na osobnom účte žalovanej, ktorý
bližšie nešpecifikoval ani po výzve súdom, po vyjadrenom právnom závere odvolacieho súdu.

Podaním zo dňa 31.1.2011 právny predchodca žalobcu odstúpil od príslušnej zmluvy o uvedenému účte

s to dňom doručenia tohto oznámenia a vyzval žalovanú na úhradu debetného zostatku v lehote do troch
dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. Žalobca požadoval žalobným návrhom na žalovanej úrok z
omeškania od 9.2 2011, z čoho vyplýva, že doručené odstúpenie od zmluvy považoval dňom 6.2.2011.

Ako vyplynulo z predložených výpisov k účtu žalovanej od jeho založenia do odstúpenia od zmluvy
žalovanou neboli vykonávané žiadne finančné transakcie, okrem tých, ktoré boli vykonávané bankou.

Žalobca súdu nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, či upozorňoval žalovanú na
vznik nepovoleného debetu, prípadne vysvetlenie, ktorým by vyvracal záver, že po dobu od 1.10.2009
do 31.1.2011 sa jeho nekonanie podieľalo na celkovej výške debetného zostatku. Položky jednotlivých
operácií pritom predstavovali len poplatky za vedenie účtu a z nich vznikajúce úroky. Splatnosť poplatku
za vedenie účtu za ten ktorý mesiac pritom nie je vo všeobecných obchodných podmienkach upravená.

Podľa článku 1 bodu 4 zmluvy o spolupráci prípade konkludentného prijatia návrhu zmluvy o
poskytnutí povoleného prečerpania bankou, dôjde povolením čerpania peňažných prostriedkov do
výšky debetného limitu s na účte v článku 1 bod 1 zmluvy platnému a účinnému uzatvoreniu zmluvy
o poskytnutí povoleného prečerpania. Výšku a účinnosť debetného limitu banka oznámi majiteľovi
účtu formou výpisu z technického systému banky na adresu na zasielanie výpisov v zmysle článku 1

bodu 1 zmluvy. Žalobca v danej právnej veci žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal oznámenie
majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému banky, že by došlo zo strany žalovanej k prijatiu
návrhu zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania. Na druhej strane súd má za to, že pri uzatváraní
zmluvyžalovanázreteľneprejavilaknávrhunauzatvoreniezmluvyoposkytnutípovolenéhoprečerpania
na osobnom účte, že si zriadenie takejto služby neželá. Na druhej strane žalobca ako dodávateľ v

podstate skrytou formou jej takúto službu vnútil.

Žalovaná jednoznačne poprela skutočnosti uvádzané v žalobe a rovnako zo Zmluvy o

spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorú predložil žalobca.

V ďalšom súd poukazuje na vyjadrený právny záver odvolacieho súdu, ktorý poukázal, že sa javí, že
debet, by bolo možné priznať žalobcovi len vtedy, ak tento vznikol v súlade s uzavretou zmluvou a

žalobca bez zbytočného odkladu po jeho vzniku informoval o ňom a žalovanú a na základe jej reakcie
mohol dôvodne očakávať doplnenie finančných prostriedkov na účte. Pri zistení iného skutkového stavu
možno uvažovať o čiastočnom alebo aj úplnom nepriznaní debetu, keďže konanie banky, ktorá odplatne
vedie úplne neaktívny účet po dlhšiu dobu bez komunikácie s klientom môže napĺňať znaky konania,
ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom a ktoré nepožíva právnu ochranu.

Keďže žalobca ani po výzve súdu nepreukázal informovanie žalovanej o vzniku debetného zostatku,
dlhšiu dobu, napriek tomu viedol neaktívny účet súd uzavrel, že uvedené konanie žalobcu a tým
aj uplatňovaný nárok v tomto konaní napĺňa znaky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. A súdtu poukazuje na aplikovateľné rozhodnutie rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora z 22.4.1975, č.
4Ob10/75; 8Ob236/75 ktorý v právnej vete vyjadril: „Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemusí
vyplývať iba z jeho obsahu, ale tiež z celkového charakteru dojednania - v zmysle zhrňujúceho

zohľadnenia obsahu, pohnútky a účelu, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých
bol právny úkon uzatvorený.“. Je nepochybné, že žalobca ponechal v evidencii neaktívny bežný účet
žalovanej, na ktorého zriadenie naviac bola nalákaná prísľubom získania pôžičky, žalovanú pri vzniku
debetného zostatku žiadnym spôsobom neinformoval, resp. nežiadal na nej vysvetlenia jeho vzniku a
to po dobu od 1.10.2009 do 31.1.2011, čo v žiadnom prípade rovnako nemožno hodnotiť ako konanie

súladné s poctivým obchodným stykom, preto súd žalobu zamietol.

Z rovnakých dôvodov súd žalobu zamietol aj v časti, čo do zaplatenia sankčného úroku, ktorý rovnako
medzi účastníkmi konania nebol zmluvne dojednaný. Účastníci konania uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu,
na ktorú sa vzťahujú normy spotrebiteľského práva, pretože ju uzatvoril žalobca ako dodávateľ a
žalovaná ako spotrebiteľ.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej ako úspešnému účastníkovi

právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže táto si žiadne trovy konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.