Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/279/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014894196
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1014894196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: E. Q., V.. XX. XX. XXXX,
P. J. X, P., zast. Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s. r. o., IČO: 35 955 341, Radlinského č. 2,
Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zast. Národnou bankou Slovenska, Imricha Karvaša č.
1, Bratislava, o náhradu škody 4.400,- Eur s príslušenstvom, na odvolania navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. januára 2014, č. k. 25C/200/2011-185 a uzneseniu zo dňa 18.
marca 2014, č. k. 25C/200/2011-206, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 18. marca 2014, č. k. 25C/200/2011-206 p o t

v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 4.400,- Eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody, spôsobenej nesprávnym
úradným postupom odporcu pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len PDSI alebo Družstvo) a obchodníka s cennými
papiermi (ďalej len OCP) a rozhodol tiež, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o
predbežnej otázke podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh navrhovateľa na prerušenie

konania zamietol.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad")
rozhodnutím zo dňa 21. 03. 2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo
návrhom na začatie konania, doručeným úradu dňa 16. 04. 2003, o schválenie jeho dodatku. Úrad
oboznámil Družstvo v upozornení zo dňa 13. 05. 2003 o splnení podmienok pre schválenie
tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z. z. Prílohou
žiadosti Družstva bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze Družstva zo dňa 09. 01. 2003, podľa
ktorej mal úrad schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože hodnotil každé z

družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod dozorom
úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu
žiadosti úrad Družstvo upozornil na to, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť
údajov, uvedených v Prospekte investície, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnejponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad
nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č.
566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Dňa 02. 06. 2008 uzavrelo Družstvo

s OCP Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa OCP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio
Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe
zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa,
sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia
klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a

finančných analýz. OCP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne.
Rozhodnutím zo dňa 08. 01. 2008, č. OPK-9750/3/2007 V. na základe kontroly vykonanej v roku
2007 uložila OCP pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení
zákonač.566/2001Z.z.BankováradaV.P.T.(ďalejlenV.)vkonaníorozkladepredmetnéprvostupňové
rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 07. 05. 2008, č. GUV-841/2008, zrušila a vrátila vec na opätovné
prejednanie a rozhodnutie. Následne V. rozhodnutím zo dňa 20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila

OCP opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1
písm. a/, § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z. z. Medzičasom V. rozhodnutím zo dňa 22.
04. 2008, č. OPK-2744-5/2007-PLP zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. obchodníkovi
s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa
22. 04. 2003 a okrem iného povolila aj poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d/ v

spojení s § 5 ods. 1 písm. a/, b/, a c/ zákona č. 566/2001 Z. z., s obmedzením podľa § 59 ods. 3
tohto zákona a poskytovanie investičných služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa §
6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní
výpovede OCP zo zmluvy o riadení portfólia z 30. 03. 2010 Družstvo požiadalo listom z
15. 4. 2010 V. o preskúmanie postupu OCP a o výkon dohľadu na mieste dôvodiac, že výpoveďou

zmluvysaDružstvodostalodozložitejsituácie,pretožeOCPzabezpečovalpreDružstvoodbytvýrobkov,
Družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov,
ako aj pozastaviť vyplácanie vyrovnacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných
výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. Družstvo
poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú mu mal OCP spôsobiť pri plnení zmluvy, a ktorá podľa

predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov Eur. Ďalším listom zo dňa 23.
04. 2010 požiadalo Družstvo V. o zjednanie nápravy v činnosti OCP, pretože tento si neplnil svoje
základné povinnosti voči Družstvu, ako subjektu dohliadanému zo strany V., spočívajúce v zabezpečení
zhodnoteniafinančnýchprostriedkovjemuzverenýchdosprávy.V.listomzodňa30.04.2010anásledne
urgenciou zo dňa 30. 06. 2010 požiadala predsedu predstavenstva Družstva a aj Družstvo samotné o

predloženie špecifikovanej písomnej informácie a dokumentácie k zmluve za účelom dohľadu na mieste.
V súvislosti s oznámením Družstva zo dňa 10. 05. 2010 o tom, že ročná finančná správa
Družstva za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, V. upozornila Družstvo listom zo dňa
14. 05. 2010, že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zák. č. 566/2001 Z.
z., žiadala o jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok

2009 nebola overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva Družstva prepracovaná.
Podľa správy audítora pre predstavenstvo Družstva z 30. 07. 2010 pre nedostatok informácií a
pre nemožnosť otvoriť účtovníctvo Družstva za rok 2009 nemohol tento overiť, či hodnota finančných
investícií uvedených v účtovnej závierke Družstva ku dňu 31. 12. 2009, bola vykázaná v reálnej hodnote.
Na základe predbežne získaných informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia

ako bola vykázaná v účtovnej závierke, preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície
nie sú vykázané v účtovnej závierke v reálnej hodnote. V. si listom zo dňa 01. 06. 2010 vyžiadala
od Družstva bližšie špecifikované doklady, najmä uzavreté kúpne zmluvy, generálne splnomocnenia
pre S.. K. Č.F., S.. O. J., A.. na zastupovanie Družstva, ako aj doklady o finančnom vysporiadaní
podľa Zmluvy o kúpe cenných papierov z 05. 10. 2009. V. L.ydala dňa 12. 07. 2010 rozhodnutie o

predbežnom opatrení, č. ODT-8305/2010, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a/ zák. č. 747/2004 Z. z. o
dohľade nad finančným trhom uložila OCP povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý
mu bol zverený bez písomného súhlasu V., keďže na základe oznámenia klientov, najmä Družstva,
vzniklo dôvodné podozrenie z možného poškodenia klientov OCP. Rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010,
č. ODT-8305-5/2010 V. podľa § 144 ods. 1 písm. l/ zák. č. 566/2001 Z. z. odobrala OCP povolenie na

poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a/, § 55 ods. 7, 9, § 85 ods. 2 v
spojení s § 84 ods. 1 písm. b/, § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z. z. Správnosť predmetného
rozhodnutiapotvrdilavkonaníorozkladeBankováradaV.rozhodnutímz01.03.2011,č.GUV-274/2011.
V. rozhodnutím z 26. 08. 2010, č. OPK-5664/1-5/2010 zastavila konanie začaté na žiadosť Družstvao schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na
odstránenie nedostatkov žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia
potvrdila Banková rada V. rozhodnutím zo 07. 12. 2010, č. GUV-1744/2010. Uvedeným rozhodnutiam

predchádzala výzva V. zo dňa 10. 5. 2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu
investície z 28. 04. 2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím z 10.
05. 2010, č. OPK-5664/1-2/2010 V. prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a/ zákona č.
747/2004 Z. z. o dohľade. V poradí ďalším rozhodnutím zo dňa 30. 05. 2011, č. ODT-10890-4/2010 V.
zakázala Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt

podľa § 144 ods. 4 písm. c/ zák. č. 566/2001 Z. z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v
spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ zákona č. 566/2001 Z. z. a § 125c ods. 1 v spojení s §
127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z. tým, že zmenou skutočností, uvedených v Prospekte investície,
Družstvo tento prospekt nedodržiavalo. V. sa pritom dozvedela, že u Družstva nastali také zmeny, pre
ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a Družstvo neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu,
aby stav Družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. V. oznámila na svojej webovej

stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 07. 2011. V. zistiac
pri výkone dohľadu na diaľku niektoré skutočnosti nasvedčujúce tomu, že neznámym páchateľom bol
spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť znaky skutkovej podstaty trestného činu, podala dňa 27. 07.
2010 trestné oznámenie. Listom z 26. 04. 2007 požiadala V. v zmysle § 35 ods. 1 zák. č. 747/2004
Z. z. v spojení s § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z. Družstvo o predloženie a/ všeobecnej informácie

o investičnej stratégii a štruktúre aktív Družstva a kto aktíva spravuje, b/ štruktúry majetku Družstva k
31. 12. 2005 a 31. 12. 2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových
účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov Družstva, c/ zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do
majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005
a 2006 s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na túto žiadosť reagovalo Družstvo

listom z 09. 05. 2007, pričom spolu s listom zo dňa 20. 08. 2007 predložilo audítorskú správu
a konsolidovanú účtovnú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 02. 06. 2008 i na žiadosť o
odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 08. 09. 2008 vo
vzťahu k polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu z prerokovania
problémov a nezrovnalostí z 24. 08. 2007 V. z predložených údajov o majetkovej štruktúre

Družstva zistila, že majetok vložený do investičných nástrojov Družstva je tvorený podielmi v družstvách
EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85 % podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, a. s. Keďže v zmysle
prijatej investičnej stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi
nemala prekročiť 30 % podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky a podiel emitenta
CI HOLDING, a. s., na celkových aktívach predstavovala 91,45 %, Družstvo v tomto smere nedodržalo

Prospekt investície. V. preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach Družstva nachádzali finančné
nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine CI HOLDING, a. s., z dôvodu
rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť štruktúru aktív Družstva podľa
schváleného Prospektu investície najneskôr do 31. 12. 2007 a Družstvo sa zaviazalo zaslať písomné
stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15. 10. 2007. Splnomocnený zástupca Družstva, R..

K. X., v liste zo dňa 10. 10. 2007 uviedol, že zo strany Družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani
Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov
v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje jedného emitenta. V rámci systému
fungovania Družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI
HOLDING, a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné

škody. Následne Družstvo listom zo dňa 29. 01. 2008 informovalo V., že od 01. 01. 2008 nakupuje do
portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych subjektov namiesto doterajšej jednej zmenky
jednéhoemitenta,ktoréopatreniezabezpečísúladvrozloženíinvestičnéhorizikasoschválenýmznením
Prospektu investície.

Vo vzťahu k OCP súd prvého stupňa z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil, že po

obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia z 08. 01. 2010 Družstvo vo vyjadrení z 19. 03. 2010
upozorňovalo OCP na závažný nesúlad skutočnej finančnej kondície portfólia, ktoré na základe zmluvy
obchodník riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 08. 01.
2010. Listom z 12. 04. 2010 Družstvo vyzvalo OCP na predloženie správy o zhodnotení finančných
prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010, v súlade so zmluvou, najneskôr do 16.

04. 2010. Listom zo 16. 04. 2010 Družstvo oznámilo OCP predbežnú stratu v sume 24.764.991,-
Eur, spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za závažné porušenie zmluvných povinností,ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne OCP vyzvalo, aby v lehote do 15 dní
od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listami zo dňa 03. 05. 2010 a 17. 05. 2010 Družstvo
vyzvalo obchodníka s cennými papiermi na odovzdanie dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa

zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných cenných papierov, vrátane
nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva. Listom z 18. 05. 2010 Družstvo
vyzvalo OCP na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny vo výške 228.954,- eur a na doplatenie
rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál 2010, pretože portfólio Družstva nebolo
zhodnotené na zmluvne stanovenú 8 %-nú úroveň a bolo vo výraznej strate. Ďalej súd prvého stupňa

v rámci zisťovania skutkového stavu zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením z 11. 04. 2011, č.
k. 3K/95/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 05. 2011, vyhlásil konkurz na majetok Družstva
ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený R.. R. K.. Ten podal dňa 24. 08. 2011 správu o
priebehu konkurzu pre účely prvej schôdze veriteľov, v ktorej okrem iného k podnikateľskej činnosti
Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody
uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere

a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý
potom nemôže niesť zodpovednosť, keďže on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval
obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že
jeho činnosť je pod dohľadom V.. Masa pohľadávok prihlásených do konkurzu bola vyššia ako
stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však

správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril pochybnosti aj vo
vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo
tesne pred konkurzom. Vyjadril sa, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až
po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z
jej uspokojenia, pretože v takom prípade sú veritelia povinní preukázať, že peniaze do Družstva naozaj

vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Vo vyjadrení k výzve Okresného súdu
Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme
úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z
odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia
úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov

z úpadcu na niektoré spriaznené spoločnosti, patriace do finančnej skupiny okolo spoločnosti CI Holding,
a. s. (do ktorej patril aj úpadca), okrem iného je uplatnený aj nárok voči Advokátskej kancelárii Futej &
Partners, s. r. o., ktorá vykonávala pre úpadcu pred vyhlásením konkurzu právne zastúpenie, a ktorej
bolo vyplatených cca 210.000,- Eur v čase, kedy už úpadcovi bezprostredne hrozil úpadok. Taktiež sú
vedené súdne konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetku, ktorý bol odstránený zo spriaznených

spoločnosti úpadcu, je uplatnený nárok úpadcu proti SR zastúpenej V., kde je vedené súdne konanie
19C/56/2011, ďalej nárok voči poisťovni, ktorá poistila manažment úpadcu a ďalších spoločností pre
prípad spôsobenia škody, taktiež je uplatnený nárok voči garančnému fondu investícií. V neposlednom
rade je uplatnený nárok voči predstavenstvu úpadcu na náhradu škody. Tieto súdne konania zatiaľ nie
sú právoplatne skončené.

Navrhovateľ uviedol, že jeho členstvo v Družstve vzniklo dňa 20. 12. 2000, čo potvrdzuje rozhodnutie
predstavenstva Družstva o prijatí za člena Družstva zo dňa 19. 01. 2001, pričom navrhovateľ sa
stal vlastníkom členského podielu s dvoma členskými vkladmi. Podľa „rekapitulácie vkladov“ navrhovateľ
uskutočnil vklad v sume po 929,43 Eur v roku 2000 a 2005, v sume po 464,71 Eur v roku 2006, 2007 a
2008, v sume 747,- eur v roku 2009 a v sume 400,- eur v roku 2010. Podľa rozhodnutia predstavenstva

Družstva zo dňa 20. 04. 2010 sa navrhovateľ stal vlastníkom členského podielu v hodnote 4.400,- Eur.
Členstvo navrhovateľa v Družstve zaniklo na základe jeho žiadosti o zrušenie členského podielu zo dňa
08. 12. 2010, a to dňom 10. 12. 2010, pričom navrhovateľovi vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho
podielu vo výške 4.400,- eur, tak ako vyplýva z potvrdenia o zániku členstva v Družstve a o vzniku nároku
na vyrovnací podiel zo dňa 23. 02. 2011; ten bol prevedený do zmenky na videnie č. 3223. Samotná

škoda v uplatňovanej výške 4.400,- eur zodpovedala finančným prostriedkom vloženým navrhovateľom
do Družstva formou členského vkladu.

Navrhovateľ požiadal V. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak bezúspešne.
Súčasne si prihlásil pohľadávku voči Družstvu v konkurznom konaní, prebiehajúcom na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010, ktorú však správca konkurznej podstaty v celom rozsahu poprela navrhovateľ si následne pohľadávku uplatnil aj incidenčnou žalobou, o ktorej sa vedie na Okresnom
súde Bratislava I konanie pod sp. zn. 7Cbi/42/2011.

Aplikujúc ust. § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov na vykonaným dokazovaním
zistený skutkový stav veci, súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal vznik škody a ani nesprávny úradný postup V. vo vzťahu k Družstvu. Vychádzal pritom aj
z ustálenej súdnej judikatúry, podľa ktorej nárok na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb., ako aj
podľa zák. č. 514/2003 Z. z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až

vtedy, ak nemožno dosiahnuť upokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom
vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak
má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
zákonný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zák. č. 58/1969 Zb. alebo zák. č. 514/2003 Z. z.,
a tým ani predpoklad existencie škody (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cz/110/84). Navrhovateľ sa preto

podľa súdu prvého stupňa musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, ktoré je vo vzťahu
knemuvpozíciidlžníka/povinného,resp.osoby,ktorájepovinnánavrhovateľovivydaťzískanýprospech
v podobe vyrovnacieho podielu. Aj napriek tomu, že navrhovateľ si uplatnil pohľadávku voči Družstvu
v konkurze vyhlásenom na majetok Družstva, v čase rozhodovania súdu nepreukázal bezúspešnosť
uplatňovania svojich práv voči Družstvu. Oprávnenosť jeho nároku uplatneného v konkurznom konaní

formou prihlášky voči Družstvu je v prvom rade predmetom konania vedeného na Okresnom súde
Bratislava I, pod sp. zn. 7Cbi/42/2011. Zároveň z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu zo dňa
20. 08. 2013 vyplynulo, že konkurzné konanie nie je právoplatne skončené, keď je vedených približne
200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych
úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na

úkor ostatných, ďalšie nároky sú tie, ktoré si úpadca uplatňuje voči SR - V., SR - Garančnému fondu
investícií, voči poisťovni AIG Europe, členom predstavenstva Družstva, OCP, a okrem toho vedie i
konania za účelom prinavrátenia majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný
z prostriedkov úpadcu, a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený
podozrivými úkonmi. Je teda zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva,

s ktorým bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu, a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho
pohľadávka, uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní, titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup.
Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľovi
škoda, a ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu
škody voči štátu. Návrh preto považoval súd prvého stupňa za predčasne podaný.

K rozhodnutiu NS ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktoré poukazoval navrhovateľ, súd prvého stupňa
uviedol, že jeho závery sú pre daný prípad neaplikovateľné, nakoľko konkurzné konanie v danej veci
nie je ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti
uspokojenia pohľadávky navrhovateľa ako prípadného veriteľa v rozsahu, v akom sa v prebiehajúcom
konaní domáha náhrady škody.

Súd prvého stupňa nemal v konaní za preukázaný ani nesprávny úradný postup, ktorý mal podľa
navrhovateľa spočívať v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov, zahrnutých do Prospektu
investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva,
2/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní
nedostatkovpodľazápisuz24.08.2007a v3/prijatínedostatočnýchopatrenínanápravuprotiprávneho

stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu. V tejto súvislosti súd
prvého stupňa poukázal na to, že dohľad V. nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. v obmedzenom, resp. vymedzenom
rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností, uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových
hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie

informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt,
dodržiavanie ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z.). K takým povinnostiam patrila od 01. 01. 2009 i
povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001
Z. z. a od 01. 06. 2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákonač. 566/2001 Z. z. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti
týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie
majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie

Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať
dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie V.. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil
povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, V. mohla
tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej
informačnej povinnosti Družstva. Nemožno opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby

verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods.
1 písm. h/ zákona č. 566/2001 Z. z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj
schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv, zabezpečujúcich odbyt
výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb,
ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z. z.); V. totiž nemala právomoc
vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15. 04. 2010, kedy požiadalo

o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo V. zhoršenie jeho finančnej
situácie, príp. nedostatky v činnosti OCP. Pri výkone dohľadu na mieste samom od 20. 04. do 06. 05.
2010 V. zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových
hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych
ustanovení zák. č. 566/2001 Z. z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho

údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z. z).
V. vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva
z rozhodnutia V. 26. 08. 2010, č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť V. síce predložilo,
táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zák. č. 747/2004 Z. z., pričom rovnaké nedostatky mal
aj dodatok Prospektu investície v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému

predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom V.
iniciovalakonanieouloženísankciepodľa§144ods.4zákonač.566/2001Z.z.zaporušenieustanovení
§129ods.3citovanéhozákona,ktoréukončilavydanímrozhodnutiaz30.5.2011č.ODT-10890-4/2010,
ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že V. konala v rámci svojich
oprávnení stanovených zákonom, preto v tomto smere nedošlo z jej strany k nesprávnemu

úradnému postupu.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu z 24. 08. 2007, súd
prvého stupňa zdôraznil, že predmetom konania je nesprávny úradný postup V., a nie OCP; preto v
priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len Družstvu a nie navrhovateľovi, ktorý nebol

v žiadnom záväzkovom ani inom vzťahu s OCP. Účastníkom takého vzťahu, vzniknutého na základe
zmluvy o riadení portfólia, bolo len Družstvo a z tohto právneho vzťahu vyplývali práva a povinnosti len
jeho účastníkom. Dohľad V. bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z. z. a vzhľadom na to sa informácie
a podklady, ktoré mala V. zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zák.
č. 747/2004 Z. z. vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade

Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt so zohľadnením jemu zákonom
vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika,
prípadne krytia rizika. V. na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31. 12. 2005 a k 31. 12. 2006
síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej
v období roka 2007, nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície

sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. V., ako štátny orgán,
ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec,
rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva
prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24. 08. 2007 a súčasne dala
odporúčania na nápravu tohto stavu. V. v danom období (po 24. 08. 2007) nemohla pristúpiť k uloženiu

peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu
investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti
Prospektu investície po 1. 6. 2010. Z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí V. o uložení pokút
vo výške 500.000,- Sk, resp. vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie z 08. 01. 2008 č. OPK 9750/3/2007,
resp. rozhodnutie z 20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že V. sledovala aj činnosť obchodníka

s cennými papiermi, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zák.
č. 747/2004 Z. z. o dohľade totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi jeneverejný a konanie pred V. vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v
konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo
iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac, vzhľadom na záväzkový vzťah medzi

OCP a Družstvom, založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré
malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho
povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani
povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje
práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak

znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania zabezpečením účtovníctva
Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov I.. Y. Z., S.. R. Š., S.. J. Q. D. S.. T. Z., ktoré
považoval za nehospodárne, neúčelné a s vecou nesúvisiace.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom Európskej únie súd prvého stupňa
zamietol s odôvodnením, že nie je povinný predložiť prejudiciálnu otázku formulovanú navrhovateľom

súdnemu dvoru, pretože sa nejedná o súd rozhodujúci v poslednom stupni o rozhodnutí,
proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok a nejde tu ani o posúdenie platnosti ustanovenia
práva únie, ale výlučne o otázku výkladu práva Európskej únie, respektíve jeho porušenia. Súčasne mal
za to, že odpovede na navrhovateľom predložené prejudiciálne otázky nie sú potrebné pre rozhodnutie
súdu vo veci samej. Predmetom konania je totiž nárok na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu za

nesprávny úradný postup V.. Ten mal okrem iného spočívať aj v zanedbaní dohľadu V. nad činnosťou
Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorá spadala pod predmet úpravy
zákona č. 566/2001 Z. z. Do tohto zákona bola transponovaná smernica Európskeho parlamentu a
Rady č. 2003/71/ES zo dňa 04. 11. 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných
papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (viď bod 7.

zoznamu prebraných právne záväzných aktov EU), ktorá sa týka primárne právnej úpravy vzťahujúcej sa
k prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie.
Jej účelom, ktorý je vyjadrený i v článku 1, ods. 1 je zosúladiť požiadavky na vypracovanie, schvaľovanie
a zverejňovanie prospektu, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo pri ich prijatí
na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu.

Na účely tejto smernice sa za cenné papiere pritom považujú prevoditeľné cenné papiere definované v
článku1odseku4smerniceRadyč.93/22/EHS.z10.05.1993oinvestičnýchslužbáchvoblasticenných
papierovapatriaknima)akcieakciovýchspoločnostíainécennépapiererovnocennéakciámakciových
spoločností, b) dlhopisy alebo iné formy dlhových cenných papierov, ktoré sú obchodovateľné na
kapitálovom trhu a c) všetky ostatné cenné papiere, s ktorými sa bežne obchoduje a ktoré dávajú právo

na nadobudnutie takýchto prevoditeľných cenných papierov prostredníctvom upísania alebo výmeny,
alebo ktoré dávajú právo na peňažné vyrovnanie, okrem platobných prostriedkov. Je teda zrejmé, že
navrhovateľom označená smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 04. 11. 2003
sa primárne aplikuje na prospekt zverejňovaný pri verejnej ponuke cenných papierov a ich prijatí na
obchodovanie. Zároveň, pri smerniciach ako sekundárnych právnych aktoch Európskej únie platí, že štát

je povinný prevziať obsah transpozičného ustanovenia a formulovať ho jasne, presne a transparentne
tak, ako je formulovaný obsah samotných preberajúcich článkov smernice. Keďže označená smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES bola transponovaná do nášho právneho poriadku, do
zákona č. 566/2001 Z. z. a týkala sa primárne oblasti právnej úpravy prospektu zverejňovanom pri
verejnej ponuke cenných papierov, a nie pri verejnej ponuke majetkových hodnôt, a bola transponovaná

v jej súlade, vo vzťahu k prejednávanej veci považoval prvostupňový súd za irelevantné zaoberať sa
otázkami uvedenými navrhovateľom v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnému
odporcovi nepriznal, pretože si ich neuplatnil a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Proti výroku rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh na začatie konania, podal navrhovateľ v zákonnej

lehote odvolanie, ktorým z odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/
O. s. p. žiadal prvostupňový rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, alternatívnenapadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu
vytkol nezohľadnenie skutočnosti, že V. nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého
súčasťou je aj princíp právnej istoty, podľa ktorého základným atribútom je istota subjektov práva, že

sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať
v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j. že ich postup bude zo strany subjektov práva
predvídateľný. Opätovne poukázal na to, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože
vychádzal z garancie V. ako orgánu dohľadu a nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom
investície je podľa V. len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa výkladu odporcu, pretože zákon

o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval a postup V. bol
preto svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na odporcu z hľadiska stability a ochrany investície
spoľahol. Argument odporcu, že upozornil Družstvo, že vykonáva dohľad nad jeho činnosťou ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nie
dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, posúdil ako úplne irelevantný, nakoľko nemohol mať o takto
zúženom dohľade orgánu vedomosť a nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že neexistuje príčinná

súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností V., spočívajúcim v nesprávnom výkone
dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z. z. Za obzvlášť nepochopiteľný navrhovateľ považoval
záver súdu prvého stupňa, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady „právo patrí bdelým,“
nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené
povinnosti dohľadu,a nie v dôsledku toho, že nebol "bdelý"s tým, že mu nepatrili ani zákonom stanovené

právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani OCP, ktorými mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona
o cenných papieroch, resp. sankciami porušujúci subjekt donútiť k dodržiavaniu zákona. V ďalšom
uviedol, že povinnosťou V. podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a
vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich
činností, pričom podľa ust. § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch, ktorý platí v tomto znení už od 1.

mája 2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a
patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany V.. Teda napriek tomu, že odporca v priebehu celého
konania tvrdil opak, mala V. zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní
povolení na činnosť vydaných V. Družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný
trh a následne pravidelne kontrolovaný V.) a obchodníkovi s cennými papiermi.

Povinný zákonný dohľad zo strany V. bol dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie
a podklady aj o iných rizikách ako tých, ktoré vyplývajú z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým
sú činnosťou obchodníka vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo, vrátane rizík,
ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj navrhovateľa. Poukázal
na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo

výpoveďou svedka S.. O. J., A.., preukázané, že V. už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z
hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného
emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil OCP, z čoho vyplýva,
že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky od neho získané, investované v subjekte personálne a
majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom. V. sa po zistení o rizikovosti portfólia Družstva

uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto
jednej do troch zmeniek, vystavených spoločnosťou CI HOLDING, a. s., CI Reality, s. r. o. a GLOBAL
production, s. r. o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami
CI HOLDING, a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či už členom predstavenstva alebo
konateľom, S.. K. Č., vtedajší predseda predstavenstva OCP. Odvolateľ poukázal ďalej na to, že V.

naďalejakceptovalastav,žeceléportfólioDružstvajerozloženéainvestovanédoprepojenýchsubjektov
s CI HOLDING, a. s. a OCP a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči OCP,
v ktorom konštatovala, že OCP vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre
Družstvo, porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch, ani po
vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000,- Eur, V. nevyužila svoje kompetencie v

zmyslezákonaocennýchpapierochaneprijalažiadnenáslednékontrolnéalebovýznamnejšieopatrenia
(predbežne alebo celkom zakázať činnosť OCP alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť
OCP alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). Následné podcenenie
situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj OCP vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ním
vloženýchprostriedkovdoDružstva,pričombankasvojounečinnosťouaľahostajnýmprístupomksvojim

kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu
mu banka svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Navrhovateľtiež poukázal na skutočnosť, že V. tým, že dňa 4. marca OCP odňala licenciu na činnosť a Družstvu
zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch, z čoho
vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011 V..

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že V. rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011, č. ODT-10890-4/2010,
právoplatným dňa 18. júla 2011 zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že V. ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,
nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010,
spätne k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle V. dňa 27. augusta 2007 k stretnutiu s poverenými

členmi predstavenstva Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti.
Údaje o subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne
od 1. októbra 2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných
prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické
zámery podnikateľskej činnosti Družstva, boli neaktuálne už k 31. decembru 2006, z čoho vyplýva,
že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/,

c/ a h/ a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra
2006, avšak V. P. T. voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011 (zákazom činnosti). Uviedol, že
existujúce konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili
svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným,
pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania

objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno,
v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie
konkurzného súdu (rozsudok NS Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn.
29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť aj napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty
o stave daného konkurzu - preto žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti

podania návrhu, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu,
ktorý jediný je podľa názoru odporcu a prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť s tým, že
anizák.č.514/2003Z.z.nevyžaduježiadnepredchádzajúcevysporiadaniesúkromnoprávnychvzťahov,
ale naopak pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie
občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii

fakticky suspendoval Občiansky zákonník, Zákon o zodpovednosti za škodu, ako
i Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania.
Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna
zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Uviedol, že z
písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20. augusta 2013 vyplýva,

že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami
z neukončených súdnych sporov proti V., Garančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe a
iným odporcom, a preto aktuálny stav konkurzu vylučuje jeho možnosť svoju pohľadávku z konkurzu
uspokojiť. Namietol, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné
dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané

spôsobom podľa § 129 ods. 1 O. s. p., a to s poukazom na uznesenie NS SR zo dňa 31. januára 2012,
sp. zn. 6MCdo/11/2010.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že prvostupňový súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom
spoľahlivého zistenia skutkového stavu (navrhnuté navrhovateľom), riadne zabezpečil dôkazné listiny

aj z iných súdnych konaní v skutkovo a právne identických veciach a zároveň mal k dispozícii všetky
pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy. Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že
je povinnosťou všeobecného súdu dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
keď aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR všeobecný súd musí dať odpoveď na tie
otázky nastolené účastníkom konania, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania a odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne
objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS
241/07). Uviedol, že podstatou práva na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, a teda

právo na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám navrhovateľa, a preto jej tvrdenie, žerozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti považuje za denegatio iustitiae je účelové. Odporca
vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ sa účelovo snaží dodatočne navrhovať vykonanie ďalších
právne irelevantných dôkazov, ktoré iba odďaľujú vydanie rozhodnutia vo veci a zároveň sa snaží

vyfabulovať fiktívnu existenciu jeho údajného nesprávneho postupu a tiež fikciu, kedy sa tak stalo,
pretože údajný nesprávny úradný postup nebol preukázaný a neexistuje s tým, že navrhovateľ nevyužil
všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodal žiadny návrh proti členom
predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho riadenie, za
hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Podľa neho kompetencie NBS pri vykonávaní

dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z
Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry, podľa ktorej všetky orgány verejnej moci môžu konať iba
na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom je vylúčený
extenzívny výklad (interpretácia) týchto ústavných princípov vyplývajúcich z článku 2 ods. 2
Ústavy SR s tým, že V. postupovala v súlade s Ústavou SR a platnými právnymi predpismi, nebola
nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu a aj OCP, dodržiavala zákonné

pravidlá zakotvené ustanoveniami zákona o dohľade a zákona o cenných papieroch.
Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že navrhovateľ mohol požiadať V. o vysvetlenie jej zákonom
zverených kompetencií v oblasti dohľadu nad finančným trhom a muselo jej byť známe, že s investíciou
je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov s tým, že V.
môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a neplnenie povinností, ktoré sú

dohliadanému subjektu uložené zákonom, a ktoré zároveň patria do pôsobnosti a kompetencií orgánu
dohľadu a až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch, teda
až od 1. júna 2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že
Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť
dodržiavať schválený Prospekt investície, a teda až odvtedy mohla V. dohliadať, či Družstvo schválený

Prospekt investície dodržiava. Uviedol, že povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola stanovená
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1. januára 2009, na základe novelizovaného
ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch v znení zák. č. 558/2008 Z. z. a počas celej doby od
vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt, štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov

v Prospekte investície a informácie a podklady, ktoré má V. zisťovať v rámci predmetu dohľadu, sa
vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jeho zákonom
uložených povinností. Poukázal tiež na skutočnosť, že žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej
ponuky majetkových hodnôt žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík ani krytia, na
rozdiel od iných dohliadaných subjektov, a preto reálne neexistujúce povinnosti Družstva nemohla V.

kontrolovať, nakoľko vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba
jednu informačnú povinnosť podľa ust. § 129 ods. 1 písm. b/ Zákona o cenných papieroch, ktorá
spočívala v tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových
hodnôt muselo obsahovať taktiež upozornenie, z ktorého vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj
riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov, a preto za dodržiavanie

Prospektu investície Družstva bolo aj voči členom družstva vždy zodpovedné predstavenstvo ako
štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt táto
povinnosť bola alebo nebola osobitne zákonom uložená. Odporca uviedol, že V. mohla kontrolovať
len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných ponukách majetkových hodnôt a to,
či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané zákonom a či Družstvo ako

vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ust.
§ 130 zákona o cenných papieroch, pričom tieto informácie V. nepotvrdzovala a ani nemohla
potvrdzovať, pretože mohla postupovať len v súlade s bývalými ustanoveniami § 129 a § 130 Zákona o
cenných papieroch a nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov Družstva. Nesúhlasil s
tvrdením navrhovateľa, že vo vzťahu k Družstvu bola V. nečinná, nakoľko vydala relevantné rozhodnutia,

pričom sa nedopustila žiadnych prieťahov v konaní a postupovala v rámci jej oprávnení a v súlade
so zákonom o cenných papieroch, zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj Ústavou SR. Vo vzťahu k
rozsudku NS ČR, sp. zn. 29Cdo/4968/2009 odporca uviedol, že tento primárne rieši problematiku
zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za

škoduspôsobenúorgánomverejnejmociazjehoodôvodneniazároveňvyplýva,žeakokoľvekinaknieje
možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom
verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v ust. § 3 ods. 2 zákona o konkurze
a vyrovnaní a preto zodpovednosť štátu v prípade, ak existuje iný dlžník, je zodpovednosť subsidiárna atiež objektívna, ktorej sa štát nemôže zbaviť, a preto musia byť najskôr využité všetky zákonné možnosti
veriteľa voči iným dlžníkom a následne musia byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázané všetky
tri predpoklady tejto zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené súčasne. Uviedol, že skutočná

existencia pohľadávky navrhovateľa a jej výška voči Družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných
súdnych konaní, pokiaľ ich správca konkurznej podstaty Družstva neuzná skôr a až následne, ak
pohľadávka navrhovateľa voči Družstvu nebude uspokojená v rámci konkurzu, môže navrhovateľovi
vzniknúť škoda. K námietke navrhovateľa, že v konkurze na majetok Družstva a v súvisiacich
incidenčných súdnych konaniach ani jeden a pol roka od vyhlásenia konkurzu nemajú veritelia ani

len zistené pohľadávky, poukázal na písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty Družstva zo
dňa 14. septembra 2011, kde správca konkurznej podstaty konštatuje katastrofálny stav účtovníctva
úpadcu, ktoré bolo vedené len do júla 2010 a po tomto dátume sa v účtovníctve nenachádzajú žiadne
účtovné záznamy, účtovné doklady sú v neporiadku, mnohé z nich chýbajú a veľká časť finančných
operácii úpadcu bola realizovaná v hotovosti bez riadneho zaznamenania v účtovníctve a pohľadávky
neboli popreté z dôvodu, že by boli nedostatočne zdokladované, ale v dôsledku veľmi podozrivého

hospodárenia úpadcu v období pred konkurzom. Zároveň uviedol, že v zápisnici o pojednávaní síce nie
je osobitne uvedené, že na tomto pojednávaní boli prečítané určité listiny alebo ich presne označené
časti, ale z nej jasne vyplýva, že súd prvého stupňa jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa doteraz v
súdnom spise, oboznámil a presne špecifikoval o aké doklady išlo s tým, že v súlade s ust. § 121 O.
s. p., netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti s tým, že z

odôvodnenia uznesenia NS SR zo dňa 27. februára 2008, sp. zn. 1Obo/283/2006 vyplýva, že dôkazy,
na ktoré účastník dodatočne poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože účastník viedol desiatky
sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom, takže dokazovanie v
tomto smere nebolo potrebné vykonať, pričom odporcovi je známe, že na Okresnom súde Bratislava I
sú proti nemu vedené stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých

sporoch majú navrhovatelia rovnakého právneho zástupcu.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nebolo
navrhovateľom podané dôvodne.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa na základe dokazovania vykonaného v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) správne ustálil, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal nesprávny úradný postup zo strany V. pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.
Odvolací súd v tomto smere poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom
súd prvého stupňa v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 46/05, I.
ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) zodpovedal účastníkmi konania nastolené otázky,

ktoré majú rozhodný význam pre posúdenie veci samej, a s ktorým sa stotožňuje aj súd druhého stupňa.

V danom prípade nebola spornou skutočnosť, že V. bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou
Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; sporným bol rozsah tohto dohľadu.
Zohľadniť treba pritom fakt, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001
Z. z. (novela zákona č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z.), teda až od 01. 06.

2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať
schválený prospekt investície. Z uvedeného potom vyplýva, že aj V. mohla až od 01. 06. 2010 dohliadať
na to, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Rovnako aj povinnosť aktualizovať prospekt
investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi

verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01. 01. 2009 na základe novelizovaného ust. §
127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.
z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za
pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z. z. pokiaľ ide o rizikovosť

portfólia, zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda
ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov
ako napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Neexistujúce povinnosti Družstva preto
nemohli byť ani predmetom kontroly V.. Navrhovateľ sa tiež mylne domnieva, že V. vykonávala dohľadnad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy V. mohla kontrolovať len to, či
Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z. z. V tejto súvislosti
treba poukázať na to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko,

a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/
zák. č. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21. 07. 2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z.
vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22. 7. 2013). Ak si toho
navrhovateľ vedomý nebol, nemožno to pričítať na ťarchu V. v zmysle zásady vigilantibus iura non
excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje). To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa,

podľa ktorej o rozsahu dohľadu V. nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.

Nemožno sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti V. v oblasti skúmania rizikovosti
portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, a preto ani V. z neho nevyplývala
povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť
štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie

svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno
prehliadnuť,žeštátjepovinnýstriktnedodržiavaťprávovjehoideálnej(škodunepôsobiacej)interpretácii
vo svetle presne zákonom stanovených povinností V.. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za
postup V. iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv
navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ vyhodnotil, ale musí

vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť V. pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré
jej konkrétnym spôsobom vyplývajú zo zákona.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a OCP vyplýva, že jej podstatou bol výkon finančných
operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a iných operácií
súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že OCP obchodoval vo vlastnom mene

na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva,
a ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/
Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby,
ktoré Družstvo ako klient OCP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií
nie je zaručená. Navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel

byťvedomý,ževývojnafinančnýchtrhochnemožnosistotoupredpovedaťaodhadnúť,čojepodstatným
znakom týchto obchodov prostredníctvom OCP s tým, že až do rozhodnutia NBS zo dňa 21. decembra
2010, č.ODT-8305-5/2010,ktorýmodobralaOCPpovolenienaposkytovanieinvestičnýchslužieb,
potvrdenýmrozhodnutímBankovejradyV.zodňa1.marca2011,č.GUV-274/2011,vykonávalOCPtúto
činnosťakoregulovanúV..ČinnosťDružstva,ktoréhobolnavrhovateľvrozhodnomčasečlenom,spĺňala

znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto
forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle
neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať
primárnuzodpovednosť OCPvočiDružstvu,čisekundárnuzodpovednosťDružstvavočinavrhovateľovi.

Odhliadnuc aj od aktívneho prístupu V. k OCP, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 08. januára

2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila OCP pokutu vo výške 16.596,96 €, kedy po zrušení a
vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou V., opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008,
č. OPK-9750-5/2007 uložila OCP pokutu vo výške 9.958,18 € a následne rozhodnutím zo dňa 21.
decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010 odobrala OCP povolenie na poskytovanie investičných služieb,
odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku navrhovateľa o nedostatočných opatreniach V. na

nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení OCP pri činnosti voči Družstvu. V tejto
súvislosti odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody
titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v takom pochybení v postupe V., ktoré sa týka
hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu
rozhodnutíV.,keďžeza nesprávnyúradnýpostupniejemožnépovažovaťto,keďvýkladzákona,právne

posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých,
aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v prejednávanej veci nebol preukázaný základný
predpoklad pre založenie objektívneho zodpovednostného vzťahu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z., a to
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci (§ 9 uvedeného zákona).

Interpretácia rozsudku NS ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval navrhovateľ,
je nesprávna a zavádzajúca. Tento rozsudok sa týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby
povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením povinnosti boli v omeškaní. Okrem
tohoNSČRvodôvodneníuvedenéhorozsudkupoukázalnarozhodnutieR48/2011,týkajúcesanáhrady
škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok

dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného, ako predpokladu vzniku zodpovednosti
štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového
uznesenia. Uvedený rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R
48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti
uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí
prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže

byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy,
ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na
plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezabezpečení veritelia druhej
triedy neobdržia pri rozvrhu nič. Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že
žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto

rozsudku Najvyššieho súdu ČR teda vyplýva: 1/ že predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu
je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v
konkurznom konaní žiadnu sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než
pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy.
V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu

majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o
speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu.
Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky navrhovateľa nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že
v rámci konkurzného konania nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto
je správny záver súdu prvého stupňa aj v tom, že žaloba bola podaná predčasne.

Odvolací súd sa napokon nestotožnil ani s odvolacou námietkou, týkajúcou sa procesného pochybenia
súdu prvého stupňa, ktorý podľa navrhovateľa na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi predpísaným spôsobom. Z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 15. 01. 2014 totiž
vyplýva, že konajúci súd po otvorení pojednávania riadne oboznámil účastníkov konania s dovtedy
vykonaným dokazovaním a obsahom spisu (§ 119 ods. 5 O. s. p.).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (výroky I.
a III. rozsudku) ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p., § 142 ods. 1 v spojení s §
151 ods. 1 O. s. p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil.

Uznesením zo dňa 18. marca 2014, č. k. 25C/200/2011-206 súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za podané odvolanie v sume
20,- Eur, podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Navrhovateľ v zákonnej lehote napadol uvedené uznesenie odvolaním, ktorým žiadal, aby odvolací súd
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia predmetné uznesenie zrušil a konanie o vyrubení súdneho

poplatku zastavil. S odkazom na ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zák. o súdnych poplatkoch v znení účinnom
do 01. 10. 2012 a ust. § 18ca zák. o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 01. 10. 2012 navrhovateľ
uviedol, že predmetné konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu
verejnej moci sa začalo pred 01. októbrom 2012, a preto sa naň vzťahuje vecné oslobodenie od súdnych
poplatkov týkajúce sa všetkých položiek Sadzobníka súdnych poplatkov.Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania vec prejednal podľa § 212 ods. 1,
§ 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že ani
odvolanienavrhovateľavočiuzneseniu,ktorýmmubolauloženápoplatkovápovinnosťzaodvolanieproti

meritórnemu rozhodnutiu, nie je dôvodným.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení účinnom od 01. 01. 2014 do 31. 08. 2014 (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb.“) súdne poplatky sa
vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej
správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a
poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 4 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku alebo pevnou sumou.

Podľa § 6 ods. 2 veta prvá a druhá zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,
rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom
konaní vo veci samej.

Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie
námietky zaujatosti v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a
poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. októbra 2012)
z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa

predpisov účinných do 30. septembra, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok
vo výške 20,- Eur.

Súd prvého stupňa v predmetnej veci správne a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 01. 01. 2014 do
31. 08. 2014 uložil navrhovateľovi poplatkovú povinnosť vo výške 20,- Eur za odvolanie podané voči
meritórnemu rozhodnutiu dňa 06. 02. 2014.

Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že v čase podania odvolania, ktorý je rozhodným pre vznik
poplatkovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. o súdnych poplatkoch, bola zákonom stanovená

poplatkovápovinnosťajvprípadekonaniaonáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom
orgánu verejnej moci (do 30. 09. 2012 vecne oslobodeného od súdnych poplatkov), a to položkou 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok zo žaloby iniciujúcej takéto konanie platí
vo výške 20,- Eur. Podľa § 6 ods. 2 veta druhá zák. o súdnych poplatkoch sa preto v rovnakej výške platí
aj súdny poplatok za odvolanie proti meritórnemu rozhodnutiu v konaní o náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom verejnej moci. Na uvedenom závere nič nemení ani prechodné ust. §18ca zák. o súdnych poplatkoch, na ktoré poukazoval navrhovateľ, nakoľko odvolanie ako poplatkový
úkon za odvolacie konanie bolo navrhovateľom podané dňa 06. 02. 2014, t. j. nejednalo sa ani o úkon,
ani o konanie začaté do 30. 09. 2012.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
aj uznesenie, ktorým bola navrhovateľovi uložená poplatková povinnosť za odvolanie voči meritórnemu
rozhodnutiu.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.