Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/262/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220019
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1209220019.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a

členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa:
A.J.P.PETRUS, s.r.o., Bratislava, Drobného 22, zastúpený JUDr. Petrom Arendackým, advokátom,
Bratislava, Čapkova 2, proti odporcom: 1/ M. R., R. R., D. XX, 2/ G. N., R. R., D. XX, zastúpený
JUDr. Kristiánom Kurtym, bytom Šaľa, Hollého 22, o odporovateľnosť právneho úkonu, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2. 2. 2012 č.k. 17C 223/2009 - 386,
v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcom 1/,
2/ domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi Stavebným bytovým družstvom Trenčianska,
Bratislava a odporcami, registrovaná na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre hl.mesto
SR Bratislavu pod č. V-XXXX/XX zo dňa 15. 11. 2006, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť, byt č. XXX-
X na X.D. R. N. na D. Z.. XX, E.. Č.. XXXXX, D. na D.. Č.. XXXX/XXX, XXXX/XXX K. L. R. D. D. na
E. častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XXXXX/XXXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX vedenom na
katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra pre hl.mesto SR Bratislavu, pre kat. územie A., je voči

navrhovateľovi právne neúčinná.

Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že navrhovateľ ako sprostredkovateľ uzavrel s
odporcom 1/ dňa 12. 3. 2003 zmluvu o obstaraní bytu, podľa ktorej sa SBD Trenčianska zaviazalo
obstarať úre odporcu 1/ ako člena družstva výstavbu bytu č. 210, spolu s nadobudnutím vlastníckeho
práva k bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domu a pozemku na základe zmluvy o výstavbe bytu, uzatvorenej členmi družstva - budúcimi vlastníkmi
bytov a nebytových priestorov. Podľa článku I bod 6 v spojení s článkom IV bod 2 písm.b/ uvedenej
zmluvy sa odporca zaviazal byt prevziať a uhradiť družstvu cenu bytu ( ďalší členský vklad ). Podľa

článku V zmluvy bola cena bytu ( v ktorej je zahrnutá aj cena spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo výške 42.887,-
Sk ), určená dohodou zmluvných strán vo výške 1.503.626,- Sk. Dodatkom č. 1 k zmluve o obstaraní
bytu, uzavretým dňa 19. 4. 2005 sa odporcovia 1/, 2/ zaviazali bez zbytočného odkladu po uzatvorení
dodatku, najneskôr však tak, aby nimi hradené peňažné prostriedky podľa tohto dodatku boli dňa 30.
4. 2005 pripísané na dohodnuté miesto plnenia, uhradiť družstvu skutočne vynaložené náklady spojené
s výstavbou bytu na základe vystavenej konečnej faktúry ( ďalší členský vklad ) vo výške 158.410,- Sk.

Dôvodom bol záväzok družstva zo zmluvy o úvere zo dňa 6. 7. 2004 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa20. 12. 2004 voči spoločnosti ARDOM s.r.o., zabezpečený zabezpečovacím prevodom vlastníckeho
práva k bytovému domu.

Zmluvou o prevode vlastníckeho práva, uzatvorenou medzi SBD Trenčianska a odporcami dňa 5. 7.

2005 došlo k prevodu vlastníckeho práva k rozostavanému bytu č. XXX/X na X.U. D. rozostavaného
bytového domu - Polyfunkčný obytný dom Polárna, postavený na pozemkoch parc. č. XXXX/XXX, parc.
č. XXXX/XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
rozostavaného bytového domu o veľkosti XXXXX/XXXXXXX. Podľa článku VI bod 2 uvedenej
zmluvy, predávajúci podpisom zmluvy potvrdzuje, že nadobúdatelia ( odporcovia ) mu pred uzavretím

tejto zmluvy, cenu predmetu prevodu podľa odseku 1 tohto článku zmluvy - 1.812.183,- Sk uhradili
v plnej výške a zároveň prehlasuje, že nemá voči nadobúdateľom ďalšie nároky akéhokoľvek
charakteru alebo pohľadávky z tejto zmluvy, ani zo zmluvy o obstaraní bytu. Vklad vlastníckeho práva
k uvedeným nehnuteľnostiam, ktorého prevod bol predmetom vyššie uvedenej zmluvy, bol povolený
rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 15. 11. 2006 pod č. V-5073/2005.
Z obsahu právoplatných a vykonateľných rozsudkov Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 26Cb

100/2004, 22Cb 10/2004, 25Cb 82/2004, 22Cb 85/2004, 22Cb 84/2004, 26Cb 29/2004, 25Cb 29/2004,
23Cb 10/2004, 26Cb 10/2004, mal prvostupňový súd preukázanú existenciu vymáhateľnej pohľadávky
navrhovateľa vo výške 22.522,84 € voči SBD Trenčianska.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku poukazoval na to, že v konaní bolo sporné, či
zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzavretou medzi odporcami 1/, 2/ na strane nadobúdateľov a SBD

Trenčianska na strane prevádzajúceho, došlo k ukráteniu uspokojenia navrhovateľovej vymáhateľnej
pohľadávky. Vyjadril právny záver, že je nevyhnutné diferencovať medzi postavením spoločníka
obchodnej spoločnosti a členom družstva. Aj Obchodný zákonník dôsledne rozlišuje medzi obchodnými
spoločnosťami a družstvom. Uviedol, že predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu
je splnenie kumulatívne stanovených hmotnoprávnych podmienok, upravených v ust. § 42a Obč.

zák. : 1/ existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, 2/ právny úkon dlžníka ukracujúci
uspokojenie tejto pohľadávky veriteľa, za predpokladu jeho platnosti, 3/ trojročná prekluzívna lehota, v
ktorej došlo zo strany dlžníka k napádanému právnemu úkonu a 4/ úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a
vedomosť druhej strany o tomto úmysle, ktoré sa v zmysle ust. § 42a ods. 4 Obč. zák. prezumujú; to
však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka

ukrátiť svojho veriteľa.

Prvostupňový súd vo svojom rozsudku argumentoval tým, že v konaní bola preukázaná existencia
vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa voči dlžníkovi, a to rozsudkami Okresného súdu
Bratislava II, v konaniach pod sp. zn. 26Cb 100/2004, 22Cb 10/2004, 25Cb 82/2004, 22Cb 85/2004,
22Cb 84/2004, 26Cb 29/2004, 25Cb 29/2004, 26Cb 10/2004; návrh bol podaný v zákonnej trojročnej

prekluzívnej lehote. Podľa jeho právneho záveru však nebola preukázaná podmienka existencie
právneho úkonu, ktorým by dlžník ukrátil vymáhateľnú pohľadávku veriteľa. Pokiaľ ide o odporovateľný
právny úkon, za takýto by bolo možné považovať taký právny úkon , pri ktorom by dlžníkovi nebola
poskytnutá zodpovedajúca finančná náhrada, teda ak by v dôsledku takéhoto právneho úkonu došlo
k zmenšeniu majetku dlžníka. Keďže v danom prípade mal súd z obsahu príjmových pokladničných

dokladov a prevodných príkazov z peňažného ústavu odporcov preukázané, že odporcovia za
prevádzanénehnuteľnostiSBDTrenčianska riadneavčasuhradilicenudohodnutúvzmluveoobstaraní
bytu v znení dodatku k nej, nadobudlo týmto družstvo finančný ekvivalent prevádzaných nehnuteľností.
Uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu preto nedošlo k ukráteniu vymáhateľnej
pohľadávky navrhovateľa, pretože na druhej strane družstvo získalo finančný ekvivalent za prevedenú

nehnuteľnosť, teda nedošlo k zmenšeniu majetku družstva.

Prvostupňový súd tiež posudzoval vedomosť odporcov o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ku
dňu uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej odporovateľnosti sa
navrhovateľ v tomto konaní domáha a dospel k záveru, že v konaní bol tento úmysel odporcov
vyvrátený jednak výpoveďami svedkov, znaleckým posudkom B.. E.Í., výpisov z účtu dlžníka. V konaní

bolo preukázané, že družstvo sa dopustilo viacerých chýb a nezrovnalostí pri vedení účtovníctva; nie
všetky záväzky družstva boli zavedené v účtovníctve, o čom odporcovia nemohli mať vedomosť. Za
takéto pochybenie družstva nemôžu niesť zodpovednosť odporcovia, ak členovia družstva postupovali
v rozpore so zákonom a porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie. Odporcovia 1/, 2/ ani pri
vynaložení najväčšej starostlivosti nemohli mať vedomosť o spôsobe účtovania družstva a o záväzkoch

družstva, ktoré v účtovníctve zavedené neboli a o ktorých neboli členmi predstavenstva informovaní.Súd prvého stupňa preto uzavrel, že nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých hmotnoprávnych
predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 42a Obč. zák, a preto návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; odporcom 1/, 2/ ako v konaní
úspešnýmúčastníkomkonanianáhradutrovkonanianepriznal,keďžeimžiadnetrovyvkonanínevznikli.

Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, v celom rozsahu. V odvolacom
konaní navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie, prípadne tento
zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súd zrejme vychádzal z toho, že o

ekvivalentnosťprevodnéhoprávnehoúkonupôjdevždy,keďtretiaosobaposkytladlžníkoviprotihodnotu,
a to bez ohľadu na to, kedy k poskytnutiu protihodnoty došlo a bez ohľadu na to, či bola protihodnota
poskytnutá v súvislosti a na základe odporovaného právneho úkonu. Takýto právny záver odporuje
ustálenej judikatúre. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30 Cdo 2432/07 sa odporovateľnosti právneho
úkonu možno vyhnúť jedine vtedy, ak prevádzaná vec bola v majetku dlžníka reálne nahradená na
základe a v dôsledku odporovaného právneho úkonu - v judikovanom prípade kúpnou zmluvou. Je

irelevantné, ak bola primeraná náhrada poskytnutá odporcami dlžníkovi na základe iných právnych
úkonov. Navrhovateľ v odvolaní zdôrazňoval, že odporcovia v danom prípade uhrádzali družstvu
finančné prostriedky primárne na základe Stanov družstva; zmluva o obstaraní bytu riešila iba technické
otázky ( termíny, výšku a pod. ) týchto úhrad. Odporcovia v každom prípade uhrádzali družstvu
prostriedky na základe iného než odporovaného právneho úkonu. To znamená, že odporcovia bez

ohľadu na to, či dostali alebo nedostali od družstva rozostavaný byt, boli povinní družstvu finančné
prostriedky uhrádzať. Ich úhrada tak nijakým spôsobom nebola podmienená či viazaná na nadobudnutie
vlastníctva bytu. Na tom nič nemení fakt, že v zmysle Stanov a v zmysle zmluvy o obstaraní bytu
bolo družstvo povinné zabezpečiť pre odporcov byt. Družstvo bolo totiž rovnako povinné, na základe
rovnocennej zmluvy, poskytnúť plnenie aj navrhovateľovi. Neexistuje žiaden dôvod, ktorý by družstvo

oprávňovaluprednostniťodporcovakoveriteľovprednavrhovateľom. Vprípadedostatkumajetkujesíce
takéto uprednostnenie možné a ponechané na vôli dlžníka, avšak v prípade, kedy je dlžník v predĺžení
- čo bolo v konaní preukázané - ide o ukracovanie veriteľa ( § 57 ods. 4 a § 59 Zákona o konkurze a
reštrukturalizácii ).

Ustálená judikatúra v prípade ust. § 42a Obč. zák. vyžaduje interpretovať ho v prospech tých, ktorým je

toto ustanovenie určené, t.j. na ochranu veriteľov. Navrhovateľ je preto názoru, že súd prvého stupňa
si pojem kvalifikovaného zmenšenia majetku, resp. pojem ekvivalentnosti právnych úkonov vyložil
nesprávne.Oekvivalentnýprávnyúkon,ktorýnezmenšujemajetokdlžníkaaneukracujetakuspokojenie
pohľadávok veriteľov ide iba vtedy, ak veritelia predmetným prevodným právnym úkonom nestratili
možnosť uspokojiť sa v exekučnom konaní z majetku dlžníka. Rozhodujúcim je teda skutkový stav,

aký nastal po urobení odporovaného právneho úkonu a vplyv tohto stavu na uspokojenie pohľadávok
veriteľov v exekučnom konaní. Ak sa možnosť uspokojenia veriteľov zhoršila, pôjde vždy o ukracujúci
( neekvivalentný ) právny úkon, a to bez ohľadu na to, či tretia osoba, s ktorou bol takýto právny úkon
uzavretý, poskytla dlžníkovi akékoľvek, hoci aj stonásobne vyššie finančné prostriedky na základe iného
právneho úkonu. Tento názor potvrdzuje aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2426/1999. Najvyšší

súd súčasne určuje, že tento majetok zahŕňa aj finančné prostriedky získané za prevod majetku - v
prejednávanom prípade ale tieto finančné prostriedky v majetku družstva v čase prevodu predmetných
nehnuteľností neboli.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní ďalej poukazoval na to, že bolo preukázané, že dlžník, SBD
Trenčianska, po prevedení bytov v bytovom dome na svojich členov, nevlastní žiadny ďalší majetok,

okrem dvoch prakticky bezcenných pozemkov ( parc.č. XXXX/XX K. D.. Č.. XXXX/XXX, kat. úz.
A. ). Najneskôr ku dňu 31. 12. 2005 nemalo SBD Trenčianska dostatok finančných prostriedkov na
úhradu všetkých svojich dlhov ( pri zohľadnení dlhov aj iných veriteľov ), ale ani na úhradu dlhu voči
navrhovateľovi. Z účtovníckych dokladov totiž vyplynulo, že družstvo malo ku dňu 31. 12. 2005 vo
formefinančnýchprostriedkovsumu1.549.034,81,-Sk(1.545.035,80,-Skvhotovostia3.999,01,-Skna

účte ), pohľadávky maximálne vo výške 1.857.087,- Sk a druhej strane záväzky vo výške 3.380.683,68,-
Sk rozdiel medzi finančnými prostriedkami a pohľadávkami na jednej strane a záväzkami podľa súvahy
na strane druhej je + 25.438,13,- Sk. V účtovníctve družstva však neboli riadne vedené ďalšie záväzky
družstva, ktoré družstvo v tom čase preukázateľne malo, napr. záväzky voči navrhovateľovi ( už k 1. 1.
2005 vo výške 871.836,67,- Sk ), ale aj voči ďalším subjektom ( D..T., N. F. E..A..O.., B..K.. N. L. - V. -

B.F., T..G. E. R., spolu viac než 3,7 mil. Sk ). V tejto súvislosti s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn.21 Cdo 2791/99, v zmysle ktorého je potrebné pri posudzovaní majetku vo vlastníctve dlžníka zohľadniť
aj jeho ďalšie záväzky voči tretím osobám, navrhovateľ konštatoval, že došlo k ukráteniu navrhovateľa.
Odporcovia poukazovali na platbu, ktorá prišla družstvu začiatkom roka 2006 vo výške 1.601.541,- Sk,

išlo však o platbu, ktorá bola v účtovníctve k 31. 12. 2005 vedená ako pohľadávka, t.j. je započítaná
vo vyššie uvedenom výpočte. Nešlo teda o finančné prostriedky, ktoré by menili celkovú hospodársku
situáciu družstva. Ku dňu 31. 12. 2005 bolo družstvo SBD Trenčianska insolventné a predlžené. S
poukazom na výpovede svedkov, podľa ktorých jedinými príjmami družstva boli členské vklady členov
a podľa ktorých družstvo nevyvíjalo nijakú podnikateľskú činnosť; potom je zrejmé, že družstvo muselo

byť a zostalo v predlžení aj kedykoľvek neskôr, t.j. aj v čase zavkladovania bytu odporcov.

Navrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní argumentoval tým, že nakoľko zmyslom a cieľom ustanovení o
odporovateľnosti právnych úkonov je ochrana veriteľov a ich oprávneného záujmu na úhrade dlhu zo
strany dlžníka, potom aj jej zabezpečenie je určujúce pre aplikáciu ust. § 42a ods. 4 písm.a/, b/ Obč.
zák. preto aj výklad pojmu „spoločník“ musí byť v danom prípade nie formálny, ale obsahový, t.j. treba
pod ním chápať osobu, ktorá má v podnikajúcej právnickej osobe majetkovú účasť. Takouto osobou

je podľa navrhovateľa tak spoločník obchodných spoločností ako aj člen družstva. Prvostupňový súd v
rozsudku dôvodil, že je potrebné rozlišovať medzi spoločníkom a členom družstva - podľa navrhovateľa
sú tieto pojmy za určitých situácií plne zameniteľné ( napr. ust. § 233 ods. 4 Obch.zák.). Pojem „člen
družstva“ má z historického hľadiska osobitné pojmové označenie, avšak spoločné podstatné znaky ako
spoločníci obchodných spoločností. Samotné postavenie družstva je obdobné postaveniu obchodných

spoločností, čo vyplýva aj z ust. § 260 Obch.zák., podľa ktorého sa aj na družstvo použijú primerane
ustanovenia o obchodných spoločnostiach, a to isté platí aj o jeho členoch a spoločníkoch obchodných
spoločností. Za účelom naplnenia zmyslu a ducha zákona pripadá do úvahy aj aplikácia inštitútu
analógie, čo potvrdzuje aj NS ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 21 Cdo 2192/2001, z ktorého je zrejmé,
že postavenie spoločníka voči spoločnosti, v ktorej má majetkovú účasť, sa ničím nelíši od postavenia

člena družstva k tomuto družstvu, keďže ani súd pri posudzovaní odporovateľnosti v danom prípade
medzi postavením člena družstva a spoločníka nerozlišoval. Úprava platná v ČR je totožná s úpravou,
ktorá pred novelou v r. 1997 platila aj v Slovenskej republike. Nebolo zámerom novelizácie Občianskeho
zákonníka v r. 1997 tieto ciele a účel meniť. Navrhovateľ trval na svojom závere, že spoločníkom v
zmysle § 42a ods. 4 písm.a/ Obč. zák. je potrebné chápať aj člena družstva ako osobu, ktorá má v

právnickej osobe majetkovú účasť. Za daného stavu bolo povinnosťou odporcov preukázať, že úmysel
družstva ukrátiť veriteľa nebol daný, resp. že o ňom nevedeli a ani pri náležitej starostlivosti nemohli
vedieť. Takéto závery ale vykonané dokazovanie neumožňuje.

V súvislosti s otázkou ukracujúceho úmyslu a vedomosti o ňom má navrhovateľ za potrebné zdôrazniť,
že tento úmysel a logicky ani vedomosť o ňom sa nemusia viazať na veriteľa, ktorý sa žalobou

domáha určenia odporovateľnosti právneho úkonu. V zmysle judikátu NS SR publikovaného pod
č.63/2004 ( rozh. č. 5 Cdo 142/2002 ), v ktorom súd po zhodnotení stavu, kedy síce odporovaný
právny úkon bol urobený skôr ako bol uzatvorený právny úkon medzi dlžníkom a žalujúcim veriteľom,
avšak už v čase urobenia právneho úkonu bola zrejmá existencia iných veriteľov, zhodne s českou
judikatúrou a názorom navrhovateľa uviedol, že „pri výklade ustanovenia § 42a Obč. zák. je podstatným

preukázateľný a objektívne daný dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, aj keď veriteľ v
čase uzatvárania takéhoto právneho úkonu nebol s darcom v právnom vzťahu, ak takýto nárok uplatnil
v lehote troch rokov od uzavretia odporovateľného úkonu a je objektívne preukázané, že obdarovaný
takýto úmysel za daných okolností pri náležitej starostlivosti musel poznať.“ Z uvedeného je zrejmé,
že pre úspešnosť odporovacej žaloby nemusí byť žalujúci veriteľ dlžníkovým veriteľom už v čase,

kedy bol odporovaný právny úkon urobený. Postačí, ak bol úkon urobený v úmysle ukrátiť iných, hoci
nežalujúcich veriteľov dlžníka; vzhľadom na to je potom pre posúdenie prejednávanej veci rovnako
dôležitá otázka ukracujúceho úmyslu a vedomosti členov družstva o záväzkoch iných veriteľov, než
veriteľa - navrhovateľa, argumentoval navrhovateľ vo svojom odvolaní.

Pokiaľ ide o úmysel SBD Trenčianska ako dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, súd iba stroho uviedol, že

„v konaní bol tento úmysel odporcov vyvrátený jednak výpoveďami svedkov, znaleckým posudkom
B.. E., výpisov z účtu dlžníka“. Akým spôsobom a v čom tieto jednotlivé dôkazy vyvracajú úmysel
družstva ukrátiť svojich veriteľov, súd neuvádza, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným, dôvodí
ďalej navrhovateľ. Keďže súd nepovažoval odporovaný právny úkon vôbec za ukracujúci a aj spomínaný
znalecký posudok a výpisy z účtu môžu preukazovať iba to, či malo družstvo dostatočný majetok,

navrhovateľ má za to, že súd vychádzal pri neexistencii úmyslu družstva ukrátiť veriteľov z domnienky,že pokiaľ odporovaný právny úkon nie je spôsobilý ukrátiť veriteľa, nemôže ani existovať úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa týmto úkonom. Tento záver považuje navrhovateľ za nesprávny. Nespôsobilosť
právneho úkonu dosiahnuť určité účinky nijako nepreukazuje neexistenciu úmyslu konajúceho tieto

účinky spôsobiť. Samotný úmysel družstva ukrátiť svojich veriteľov ( nie jedného ) bol v konaní podľa
názoru navrhovateľa dostatočne preukázaný. Samotný súd sa v odôvodnení touto otázkou takmer
nezaoberal a nebol ani primárnym dôvodom na zamietnutie návrhu, navrhovateľ v odvolaní ohľadom
preukázania minimálne nepriameho ukracujúceho úmyslu odkázal na svoje písomné vyjadrenie zo
dňa 26. 5. 2011. Znaleckému posudku č. X/XXXX B.. E. navrhovateľ vyčítal, že posudzoval iba stav

finančných prostriedkov, nie aktív a pasív. Ako však ustálila súdna prax, pri posudzovaní majetkových
možností dlžníka s ohľadom na uspokojenie veriteľa je potrebné zohľadniť aj jeho ďalšie dlhy ( napr.
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2791/99 ); v konaní predložený znalecký posudok ale posudzuje
iba finančné prostriedky družstva, nie aj jeho dlhy. Naopak pri zohľadnení v konaní predloženého
účtovníctva družstva za rok 2005, ktoré navyše neobsahuje niektoré záväzky družstva, ku dňu 30.
6. 2005 malo družstvo záväzky vo výške istiny minimálne 2.290.299,50,- Sk plus príslušenstvo. Po

pripočítaní napr. záväzku družstva voči navrhovateľovi, ktorý už ku dňu 1. 1. 2005 predstavoval
871.836,67,- Sk ( vrátane úrokov z omeškania ) a záväzok voči spoločnosti DANUBIA TELCOM - REAL,
s.r.o. vo výške istiny vyše 2 mil.Sk plus príslušenstvo ( ktorý bol uznaný družstvom ku dňu 17. 5. 2006
a je dodnes neuhradený ), potom iba tieto uvedené záväzky družstva ( existovali aj ďalšie ) presahujú
istinu 5.000.000,- Sk plus príslušenstvo. Z toho plynie, že družstvo nebolo ani ku dňu 30. 6. 2005 v

takej hospodárskej kondícii, aby bolo schopné uhradiť všetky svoje záväzky. K samotnému znaleckému
posudku navrhovateľ dodal, že ako dôkaz bol irelevantný už len z toho dôvodu, že nevychádzal z
relevantných podkladov, resp. nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzal, keďže účtovné doklady, ktoré
mali byť jeho podkladom, k nemu neboli pripojené. Z uvedeného potom navrhovateľ vyvodzuje, že
družstvo bolo už pri uzatváraní zmlúv a neskôr i zavkladovávaní prevodných zmlúv predlžené, a teda

že ukracujúci úmysel družstva nemožno spochybniť ani nepriamym spôsobom odkazom na dostatok
majetku na úhradu všetkých dlhov družstva.

Navrhovateľ v odvolaní trval na tom, že odporcovia v rozhodnom čase, t.j. ku dňu zavkladovania ich
vlastníckeho práva k rozostavanému bytu vedeli okrem záväzkov evidovaných v účtovníctve družstva aj
o neevidovaných záväzkoch družstva voči iným veriteľom, G. B.. K.. N. L. V. - B. K. N. F. - A., E..A..O..

vo výške cca 3,5 mil. Sk ( dlh vo výške 3,2 mil. Sk bol zo strany družstva písomne uznaný ). Navyše,
odporcovia s poukazom na obmedzujúcu poznámku zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. A., na ktorom
sa nachádzali pozemky, ku ktorým chceli odporcovia nadobudnúť k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky
podiel, o týchto záväzkoch aj museli vedieť. S poukazom na vyššie uvedené závery rozhodnutia
NS SR sp. zn. 63/2004, je potom vedomosť odporcov o záväzkoch dlžníka voči iným veriteľom ako

navrhovateľovi rovnako postačujúca pre naplnenie zákonnej podmienky odporovateľnosti právnych
úkonov spočívajúcej vo vedomosti o ukracujúcom úmysle dlžníka.

Osobitne sa navrhovateľ vyjadril v odvolaní k záveru prvostupňového súdu o tom, že odporcovia nemohli
mať vedomosť, že nie všetky záväzky družstva boli zavedené v jeho účtovníctve, a teda že za takéto
pochybenie nemôžu niesť zodpovednosť. Podľa navrhovateľa nepriaznivý výsledok v súdnom konaní

pre členov družstva nebude dôsledkom chybného účtovníctva, ale iba sekundárnym dôsledkom ich
vlastného laxného prístupu k veciam družstva, kedy neustrážili jeho hospodárenie, hoci to pri náležitej
starostlivosti mohli urobiť. Primárnou príčinou vyhovenia odporovateľnosti bude fakt, že odporcovia ako
členoviadružstvavedeli(resp.privynaloženínáležitejstarostlivostimalivedieť),žeprevodnýmprávnym
úkonom, ktorým bol na nich prevedený rozostavaný byt, družstvo úmyselne ( minimálne nepriamym

úmyslom ) ukrátilo niektorého zo svojich veriteľov. Navrhovatelia záverom žiadali, aby odvolací súd
za súčasť ich odvolania považoval aj vyjadrenie navrhovateľa v predmetnej veci zo dňa 26. 5. 2011,
priložené k odvolaniu, na ktoré vo svojom odvolaní opakovane odkazuje.

Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia 1/, 2 tak, že žiadali napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť, s tým, že sa pridržiavali svojich predchádzajúcich stanovísk.

Stotožňovali sa s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu. Poukazovali na to, že
do družstva vstupovali z dôvodu obstarania výstavby bytu a nadobudnutia vlastníckeho práva k nemu.
Túto skutočnosť v konaní pred súdom prvého stupňa uvádzali ako argument nezmyselnosti ustanovenia
Zmluvy o obstaraní bytu, ktorá cenu bytu stotožňovala s ďalším členským vkladom nezmyselnosť
a nekoncepčnosť uvedeného určenia vidia odporcovia v súvislosti s ustanoveniami Občianskeho

zákonníka o ďalšom členskom vklade a to nasledovne. V zmysle § 223 Obch. zák. sa členovia družstvamôžu zaviazať , pokiaľ to Stanovy pripúšťajú, k ďalšiemu členskému vkladu a k ďalšej majetkovej účasti
na podnikaní družstva za podmienok určených stanovami. Zároveň odporcovia poukazovali aj na ust.
§ 221 Obch. zák., podľa ktorého družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za

účelompodnikaniaalebozabezpečovaniahospodárskych,sociálnychaleboinýchpotriebsvojichčlenov.
T.j. ustanovenie o ďalšom členskom vklade ( tzn. Možnosť člena zaviazať sa k jeho úhrade ) predpokladá
skutočnosť, že družstvo bolo založené za účelom podnikania, avšak v zmysle čl. 2 Stanov družstva toto
bolo založené za účelom obstarávania výstavby bytov a nebytových priestorov do vlastníctva alebo
nájmu svojim členom a iným subjektom. Tento účel je v zmysle § 221 subsumovateľný pod pojem

„zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov“. Pokiaľ by navrhovateľ
tvrdil, že v čl. 3 stanov sú uvedené aj iné predmety činnosti ( ktoré by mohli byť podnikaním ), odporcovia
uvádzali, že tieto činnosti súvisia výlučne so základným účelom družstva a neboli vykonávané pravidelne
ani za účelom dosiahnutia zisku tak ako podnikanie definuje Obchodný zákonník. Výpoveďami svedkov
L. K. R. bolo potvrdené, že SBD Trenčianska nevykonávalo žiadnu podnikateľskú činnosť. Preto
dojednanie povinnosti členov zaplatiť kúpnu cenu ako ďalší členský vklad je v rozpore s ust. § 223 v

spojení s § 221 Obch.zák. podľa odporcov sú preto stanovy v tejto časti neplatné ako aj Zmluva o
obstaraní bytu v spojení so Zmluvou o prevode sú v časti označenia ceny ako ďalšieho členského vkladu
neplatné, nakoľko zákon ( Obch.zák. ) neumožňuje členom družstva, ktoré nie je zriadené za účelom
podnikania, zaviazať sa k úhrade ďalšieho členského vkladu. Odporcovia trvali na tom, že za byt zaplatili
dohodnutú cenu riadne a včas, čím za prevedené vlastníctvo k bytu poskytli SBD Trenčianska primerané

protiplnenie. Túto skutočnosť mal súd prvého stupňa za preukázanú. Na podporu svojho stanoviska
odporcovia poukazovali na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Cdo 109/2007, 3 Cdo 61/2008.

Ďalej odporcovia za rozhodný dátum na posúdenie, či bolo za predmetnú nehnuteľnosť poskytnuté
primerané plnenie, považovali dátum podpisu odporovanej Zmluvy o prevode vlastníctva; v tejto časti
podporili svoje stanovisko rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 Co 145/2007.

Z výkladu spomínaného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva na jednej strane to,
že rozhodným dátumom pre podanie odporovacej žaloby je dátum, ku ktorému nastali vecnoprávne
účinky predmetnej zmluvy. Na druhej strane rozhodným dátumom pre posúdenie otázky náležitej
starostlivosti je dátum, ku ktorému nastali obligačno-právne účinky zmluvy, tzn. dátum reálneho
podpisu odporovanej zmluvy. Z uvedeného je možné nepriamo vyvodiť aj to, že dátum, ku ktorému

nastali obligačno-právne účinky odporovanej zmluvy je rozhodným aj pre zistenie, či za predmetnú
nehnuteľnosť bolo poskytnuté už spomínané primerané protiplnenie. Odporcovia vyjadrili názor, že
nemohlo byť zámerom zákonodarcu, aby boli osoby, ktoré s dlžníkom veriteľa uzavrú zmluvu o prevode
nehnuteľnosti ( t.j. zmluvu, ktorá vecnoprávne účinky nadobúda určitý čas po jej obligačnoprávnych
účinkoch, pričom za tento dojednajú platnú trhovú cenu, šikanované spôsobom, že tieto osoby by museli

do dňa nadobudnutia vecnoprávnych účinkov zmluvy sledovať vývoj cien nehnuteľností a v prípade, ak
by sa táto cena do času zavkladovania vlastníckeho práva v katastri zvýšila, museli by tieto osoby v
záujme aby predišli možnosti odporovania tomuto právnemu úkonu, doplatiť dlžníkovi veriteľa rozdiel
medzi cenou nehnuteľnosti v čase podpisu zmluvy a cenou v čase zavkladovania práva. Uvedená
konštrukcia by bola v rozpore so zásadou právnej istoty.

Odporcoviapotvrdili,žesícenavrhovateľpodanýmnávrhomodporujezmluveoprevodevlastníctvabytu,
avšak na druhej strane zámerne opomína súvislosti a previazanosť tejto zmluvy so zmluvou o obstaraní
bytu, ktoré spolu tvoria jeden celok a sú vo vzťahu príčiny a následku. Za nepochopiteľné označili
odporcoviatvrdenienavrhovateľa,žezmluvaoobstaraní bytubolalenpohnútkoupreuzavretiezmluvyo
prevode vlastníctva bytu, nakoľko zmluva o obstaraní bytu predpokladá a zmluvné strany zaväzuje, aby

v budúcnosti uzavreli osobitnú zmluvu o prevode ako právne relevantný nadobúdací titul. Rovnako tak
zmluva o prevode vlastníctva bytu odkazuje na prepojenosť so zmluvou o obstaraní bytu. Odporcovia
nesúhlasili ani s právnym názorom navrhovateľa, že zákonné ustanovenia o odporovateľnosti právnych
úkonov sa majú vykladať predovšetkým a hlavne na ochranu veriteľov. Aj odporca musí byť pri výklade
týchto ustanovení dostatočne chránený a to z dôvodu, že v právnom vzťahu s družstvom vystupoval

ako spotrebiteľ. Odporca má za to, že Zmluva o obstaraní bytu je zmluvou spotrebiteľskou ( § 52 Obč.
zák. ), so všetkými z toho plynúcimi konzekvenciami. V zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odporcovia vidia v ustanoveniach Zmluvy o obstaraní bytu
ako aj Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k rozostavanému bytu v časti, v ktorej sa uvádza, že cena

bytu je totožná s ďalším členským vkladom, rozpor s ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. uvedená neprijateľná
podmienka v oboch zmluvách mala za následok vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiachzmluvných strán : dlžník navrhovateľa bol povinný vykonať ( obstarať ) dielo riadne a včas a previesť
vlastnícke právo k dielu ( bytu ) na odporcov, kým povinnosťou odporcov bolo okrem zaplatenia kúpnej
ceny aj celý rad ďalších povinností, ktoré pri zmluvách podobného obsahu ( zmluva o dielo, obdobné

zmluvy)spotrebiteliabežnenasebanepreberajú.Jednásaopovinnostivyplývajúceprečlenovdružstva
z Obchodného zákonníka ( kontrolná činnosť a v neposlednom rade aj nepriama zodpovednosť za
záväzky družstva ), čo je vzhľadom na slabšie postavenie spotrebiteľa neprijateľné ( odporcovia v
danomobdobínemaliinúmožnosťakodosiahnuťnadobudnutiebytu/novostavby).Zuvedenéhodôvodu
považujú odporcovia ustanovenia Zmluvy o obstaraní bytu ( ako aj Zmluvy o prevode vlastníckeho práva

k rozostavanému bytu ) pojednávajúce o cene bytu ako o ďalšom členskom vklade pre rozpor s ust. §
53 ods. 1 Obč. zák. za neplatné.

Odporcovia tiež nesúhlasili s tvrdením navrhovateľa, že do majetku SBD Trenčianska sa za prevedený
byt nedostala rovnocenná náhrada a ani s tvrdením navrhovateľa, že pre posúdenie ukrátenia
uspokojenia pohľadávky navrhovateľa je rozhodujúci majetok po uskutočnení odporovaného úkonu.
Odporcovia vo vyjadrení poukazovali na to, že ekvivalent bol SBD Trenčianska vyplácaný postupne ( v

splátkach ) ešte pred prevodom vlastníctva, čo nemusí znamenať, že tento ekvivalent družstvo do času
prevodu neminie. Rozhodujúce je len posúdenie, či bola protihodnota ekvivalentná a či bola skutočne
uhradená. Navrhovateľ svoj návrh opiera o stav, ktorý bol v družstve po uskutočnení odporovaného
právneho úkonu - a síce, že po jeho uskutočnení v družstve nezostal prakticky žiaden ďalší majetok.
S týmto názorom odporcovia nemôžu súhlasiť, nakoľko odporcovia nadobudli vlastnícke právo k bytu

rozhodnutím Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu o povolení vkladu s účinkami ku dňu 15. 11.
2006. V danom čase, t.j. ku dňu 15. 11. 2006 bolo v majetku družstva ešte minimálne ďalších 6 bytov, ku
ktorým bolo vlastnícke právo zavkladované až po nadobudnutí bytu odporcami, t.j. tvrdenie navrhovateľa
o neexistencii ďalšieho majetku po uskutočnení odporovaného právneho úkonu je úplne nesprávne.

Navrhovateľ tiež nesprávne vykladá ustanovenia zákona o skúmaní úmyslu zmluvných strán.

Nesprávne sa totiž domnieva, že úmysel je možné skúmať len s ohľadom na výsledok konania - a
to objektívny stav hospodárenia SBD Trenčianska a stav jeho majetku po prevode. Takýto argument
premietnutý napr. do trestného práva by ale mohol znamenať, že by trestný zákon nemusel rozlišovať
medzi trestným činom zabitia a vraždou, nakoľko oba tieto trestné činy majú svoj objektívny skúmateľný
výsledok, a to smrť poškodenej osoby. Úmysel ako právna kategória je zložitým psychickým procesom,

ktorého dokazovanie si vyžaduje precízne hodnotenie predložených dôkazov. Odporcovia majú za to,
že vzhľadom na písomné znenie Zmluvy o obstaraní bytu, v zmysle ktorej si SBD Trenčianska prevodom
bytu plnilo svoju povinnosť ( keď s plnením bolo družstvo v omeškaní cca 1 rok - z čoho o to väčšmi
vyplýva neexistencia úmyslu ukrátiť veriteľa SBD Trenčianska, ako aj nevedomosť odporcov o takomto
úmysle, pretože ak by bol úmysel daný, odporca by sa snažil dosiahnuť prevedenie bytu už v r. 2004, aby

neriskoval neskoršie postihnutie jeho bytu napr. exekúciou ). Odporcovia vo vyjadrení upozorňovali aj na
fakt,žeúmyselakopsychickákategóriasamôžeskúmaťlenkčasu,kedybolprávnyúkonvykonanýanie
k času nadobudnutia vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode. Odporcovia sú názoru, že navrhovateľ
nesprávne vykladá ustanovenia Obč. zák. o odporovateľnosti, keď je názoru, že všetky kumulatívne
podmienkyvzmysle§42aObč.zák. musiabyťnaplnenésúčasne. Odporcoviasúnázoru,žeúmyselraz

prejavený v momente uskutočnenia úkonu sa dodatočne vplyvom akejkoľvek okolnosti zmeniť nemôže.

K otázke solventnosti družstva v čase prevode bytu odporcovia odkazovali na vykonané svedecké
výsluchy, ako aj znalecký posudok doložený v spise. Zo znaleckého posudku B.. E. jednoznačne
vyplynulo, že družstvo malo k 31. 12. 2005 dostatok finančných prostriedkov. Otázku solventnosti
družstvavrozhodnomčaseneprislúchahodnotiťúčastníkomkonania,aneprislúchatoanisúdu,nakoľko

na posúdenie tejto okolnosti sú potrebné znalosti z odboru ekonomiky.

Záverom odporcovia dodali, že pokiaľ ide o argumentovanie navrhovateľa o uplatňovaní tzv. družstevnej
demokracie, prostredníctvom ktorej môžu členovia družstva ovplyvniť chod družstva, v súdenej právnej
veci to nebolo dosť dobre možné, nakoľko členovia predstavenstva družstva mali v zmysle stanov
k dispozícii každý po 50 hlasov, kým radoví členovia ( aj odporcovia ) disponovali len jedným

hlasom. Keďže členov bolo cca 30, mohli byť títo kedykoľvek prehlasovaní hoci aj jedným členom
predstavenstvadružstva.Odporkyňataknemohlaaniprispoluprácivšetkýchčlenovovplyvniťchodtohto
družstva. O týchto skutočnostiach navrhovateľ vedel z titulu funkcie, ktorú pre družstvo vykonával - bol
sprostredkovateľom predaja bytov v tomto bytovom dome. Uviedli tiež, že odporcovia vstúpili do SBD
Trenčianska výlučne z dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktorý vstup im

sprostredkoval práve navrhovateľ, ktorému riadne za jeho činnosť zaplatili dohodnutú províziu.Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods.
2 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok, keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno

priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je odporovateľnosť právneho úkonu a to kúpnej zmluvy uzavretej medzi
SBD Trenčianska a odporcami, registrovanej na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre
hl. mesto SR Bratislava pod č. V-5073/05 zo dňa 15. 11. 2006, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť -
byt č. XXX-X na X.D. bytového domu na D. Z.. XX, E.. Č.. XXXXX, postavenom na parc.č. XXXX/XXX,

XXXX/XXX a k bytu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti
XXXXX/XXXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. A..

Podľa § 42a ods. 1 Obč. zák. veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Obč. zák. odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
aosobamijemublízkymi(§116a117)aleboktorédlžníkurobilvuvedenomčasevprospechtýchtoosôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 4 písm.a/ Obč. zák. odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a
členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom.

Podľa § 42b ods. 1, 2 Obč. zák. právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu
dlžníka prospech.

Odporovateľnosť je v podstate procesný inštitút a znamená, že sa veriteľ môže žalobou na súde
domáhať, aby súd vyslovil ( určil ), že dlžníkove právne úkony uvedené v odseku 2, pokiaľ ukracujú
uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, sú voči veriteľovi právne neúčinné. Samotná právna

neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je však už hmotnoprávnou stránkou odporovateľnosti.
Neúčinnosťodporovateľnéhoprávnehoúkonuibavočiukrátenémuveriteľovijeneúčinnosťourelatívnou,
na rozdiel od platnosti právneho úkonu, pretože s právnym úkonom sa inak spájajú všetky právne
následky, ku ktorým úkon smeroval. Táto neúčinnosť voči veriteľovi pôsobí na základe právoplatnosti
rozsudku súdu, a to ex tunc, vo vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovateľný právny úkon účinným.

Aktívnelegitimovanýmnapodanieodporovacejžalobyjeveriteľ,ktorýmávčaserozhodovaniasúduvoči
dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, keď zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká
pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Pasívne legitimovaná na
základe odporovacej žaloby je osoba, ktorá z takého úkonu mala prospech, a teda aj osoby, v prospech
ktorých sa právny úkon urobil, ako to vyplýva z ustanovení § 42a ods. 2, 3, 4, 5 Obč. zák. Ako pasívne

legitimovaný neprichádza do úvahy dlžník; ten môže prípadne vystupovať ako vedľajší účastník v spore
na strane odporcov.

V konaní bolo nutné zaoberať sa otázkou, či sú odporcovia osobami v zmysle § 42a ods. 4 Obč. zák.,
t.j. pasívnou legitimáciou, pretože uvedená skutočnosť bola pre rozhodnutie veci rozhodujúcou.

Navrhovateľ v konaní zastával názor, že spoločníkom v zmysle § 42a ods. 4 Obč. zák. je potrebné

chápať aj člena družstva, ako osobu, ktorá má v právnickej osobe majetkovú účasť, keď v tomto smere
poukazoval aj na rozhodnutie NS ČR zo dňa 1. 8. 2002 sp. zn. 21 Cdo 2192/2001, ktoré riešilo otázku,
kedy sa právnická osoba v zmysle ust. § 42a ods. 2 Obč. zák. považuje za osobu blízku dlžníka, ktorý
je fyzickou osobou.

Odvolací súd zastáva názor, že predmetné rozhodnutie v danej veci nemožno aplikovať, z dôvodu, že

Občiansky zákonník platný v Českej republike v čase vydania tohto rozhodnutia nemal totožnú právnuúpravu, keď novelou Občianskeho zákonníka ( zákonom č. 211/1997 Z.z. ) sa rozšíril okruh právnych
úkonov, ktoré môžu byť právne neúčinné, a to tak, že súčasne rozšíril okruh pasívne legitimovaných
osôb, ku ktorým za splnenia zákonných predpokladov patria aj právnické osoby. v zmysle § 42a ods. 4

Obč. zák. od účinnosti citovaného zákona sú pasívne legitimované osoby taxatívne vymedzené ako a/
člen štatutárneho orgánu, b/ prokurista, c/ likvidátor, d/ spoločník. T.j. odporovať možno tiež právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ( navrhovateľ ) ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou ( SBD Trenčianska ) a členom jeho štatutárneho orgánu,
jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom ( komanditná spoločnosť a spoločnosť s ručením

obmedzeným ), ale nie členom družstva.

Neobstojí potom právny názor, zastávaný navrhovateľom, že spoločníkom v zmysle ust. § 42a ods.
4 Obč. zák. je potrebné chápať aj člena družstva ako osobu, ktorá má v právnickej osobe majetkovú
účasť, lebo keby to tak malo byť, bol by člen družstva rovnako v citovanom ustanovení taxatívne
uvedený. Odporcovia 1/, 2/, ako je zrejmé z výpisu z obchodného registra SBD Trenčianska, Bratislava,
Bajkalská 22, nikdy neboli členmi štatutárneho orgánu - predstavenstva družstva, ani jeho prokuristom,

likvidátorom, a teda nie sú osobami v konaní pasívne legitimovanými.

Aj napriek nedostatku pasívnej legitimácie ( ktorá skutočnosť bola sama o sebe dôvodom na zamietnutie
návrhu navrhovateľa ) sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje so záverom, ku ktorému dospel vo
svojom rozhodnutí súd prvého stupňa, totiž, že v danom prípade nebola splnená ani ďalšia podmienka
na úspešné odporovanie právneho úkonu v zmysle ust. § 42a Obč. zák., a to že uzavretím zmluvy o

prevode vlastníctva k rozostavanému bytu došlo k ukráteniu navrhovateľových pohľadávok, čo je ďalším
dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa. Uvedený právny úkon ( spolu so zmluvou o obstaraní
bytu ) bol odplatný a ich uzavretím nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka navrhovateľa. Za ukracujúci
právnyúkonjepotrebnépovažovaťprávnyúkonvedúcikzmenšeniumajetkudlžníka,akjehonásledkom
je, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. V súdenej právnej

veci sa však o takýto právny úkon nejedná. Podľa čl. V Zmluvy o obstaraní bytu zo dňa 12. 3. 2003
bola cena bytu ( v ktorej bola zahrnutá aj cena spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku ) určená dohodou zmluvných
strán vo výške 1.503.626,- Sk. Táto zmluva bola uzatváraná s cieľom prevodu vlastníckeho práva k
predmetnému bytu na odporcov, ktorý bol zrealizovaný odporovanou zmluvou o prevode vlastníckeho

práva k rozostavanému bytu č. 210/2. Odvolací súd má z vykonaného dokazovania za preukázané,
že odporcovia za prevod skutočne ( v splátkach ) uhradili dohodnutú cenu diela ( bytu ), pričom je
bez významu, že cena bola uhradená ešte pred podpisom zmluvy o prevode vlastníckeho práva.
Odvolacia námietka navrhovateľa, že odporcovia uhrádzali len ďalší členský vklad a nie cenu bytu, podľa
odvolacieho súdu neobstojí;, zmluvné strany „ďalší členský vklad“ považovali nesporne za cenu bytu.

V súlade s ust. § 35 ods. 2 Obč. zák. je potrebné právny úkon vykladať podľa vôle konajúcich zmluvných
strán, ktorá v danej veci jednoznačne smerovala k postupnému uhrádzaniu ceny bytu odporcami. Niet
pochýb o tom, že odporcovia za prevod vlastníckeho práva k rozostavanému bytu poskytli družstvu
primerané protiplnenie, a preto samotným prevodom vlastníckeho práva nemohlo dôjsť k zmenšeniu
majetku družstva, a tým k zmareniu možnosti veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávok.

Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami navrhovateľa,
keďže neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre
rozhodnutie ( porovnaj I.ÚS 46/05, I.ÚS 352/06, II.ÚS 220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08 ). Všeobecný

súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
takého rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé súdne

konanie ( napr. IV. ÚS 115/03, II.ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV.ÚS 112/05 ).

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ).O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
V odvolacom konaní úspešným odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže títo
si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.