Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311209678
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4311209678.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr.

Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča v právnej veci žalobcu: Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810
00 Bratislava, IČO: 17 321 123, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05
Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: ITIMEX a.s., ul. SNP č. 44, 936 01 Šahy, IČO: 31 425
666, zastúpený: JUDr. Marianou Matulovou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Železničiarska 9,
o zaplatenie 37.645,56 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Levice č. k. 16Cb/3/2012-572 zo dňa 21.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 16Cb/3/2012-572 zo dňa 21.02.2014 p o t v r d

z u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 1.342,73 eura z titulu
trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
37.645,56 eura s príslušenstvom a trovami konania spolu vo výške 9.108,36 eura.

V dôvodoch rozsudku poukázal na zistený skutkový stav, citoval ust. § 119 ods. 1, § 120 ods.
1, § 121 ods. 1, § 155 ods. 2, 4 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom
do 31.12.2011 (ZKR), § 151c, § 151e, § 151f ods. 1, § 151mb ods. 1 - 3, § 151md ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že účastníci uzatvorili dňa 15.04.2005 úverovú zmluvu č.

122 025 6504, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 175.000,-- eur,
a to vo forme kontokorentného úveru maximálne do výšky 25.000,-- eur a kolaterálu pri uzatváraní
obchodov s investičnými nástrojmi do výšky 150.000,-- eur. Neoddeliteľnú súčasť zmluvy tvorí dodatok
č. 1 zo dňa 22.06.2005, dodatok č. 2 zo dňa 31.08.2005, dodatok č. 3 zo dňa 25.09.2006, dodatok
č. 4 zo dňa 25.09.2007, dodatok č. 5 zo dňa 26.06.2008, dodatok č. 6 zo dňa 02.12.2008 a dodatok
č. 7 zo dňa 27.11.2009, na základe ktorých sa celková výška poskytnutého úveru navýšila na sumu
738.811,-- eur. Na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy uzatvoril žalobca ako

záložný veriteľ so spoločnosťou ERBA, s.r.o. ako záložcom dňa 02.12.2008 zmluvu o zriadení záložného
práva k pohľadávkam voči jej dlžníkom. Záložné právo k pohľadávkam bolo registrované v Notárskom
centrálnom registri záložných práv dňa 02.12.2008 pod sp. zn. NCRzp 34296/2008. Na základe návrhu
žalovaného Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 12.04.2010 pod č. k. 31R/3/2010-1030, zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 72/2010 dňa 16.04.2010, povolil jeho reštrukturalizáciu. Na rozdiel od
žalobcu, ktorý si z bližšie nevysvetlených dôvodov svoju pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy voči
žalovanému v reštrukturalizácii neuplatnil, hoci bol na začatie reštrukturalizácie žalovaným upozornenýlistom zo dňa 22.03.2010, si obchodná spoločnosť ERBA, s.r.o. svoju pohľadávku voči žalovanému do
reštrukturalizácie prihlásila riadne a včas, a to vo výške 1.254.852,10 eura. Uznesením Okresného súdu
Nitra zo dňa 27.07.2010 pod č. k. 31R/3/2010-2158, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 148/2010

dňa 03.08.2010, súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného a ukončil jeho reštrukturalizáciu. V
zmysle reštrukturalizačného plánu bolo spoločnosti ERBA, s.r.o. priznané uspokojenie vo výške 12 %
zo zistenej sumy pohľadávok, t. j. 150.582,25 eura, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť po štvrtinách
vo výške 37.645,56 eura, pričom prvú štvrtinu bol povinný previesť na účet tejto spoločnosti do 40 dní
od potvrdenia reštrukturalizačného plánu, t. j. najneskôr do 13.09.2010. Ostatné zostávajúce splátky

mali byť uhrádené do 31.12.2010 (2. splátka), do 30.06.2011 (3. splátka) a do 31.12.2011 (4. splátka).
Reštrukturalizačný plán v jeho záväznej časti zároveň ustanovil, že veriteľom, ktorí nie sú uvedení v
záväznej časti tohto plánu a ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky, zaniká právo vymáhať
tieto pohľadávky voči dlžníkovi, zanikajú riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva na majetok
dlžníkavsúlades155ZKR,zanikajúprávaveriteľovdomáhaťsauspokojeniaichpôvodnýchpohľadávok
voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných

zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Žalovaný pristúpil k splneniu 3. splátky vyplývajúcej
z reštrukturalizačného plánu vzájomným započítaním pohľadávok medzi ním a spoločnosťou ERBA,
s.r.o., deklarovaným v písomnej dohode zo dňa 31.07.2011 a odobreným dozornou správkyňou U..
B. F.. Uvedený postup by nebol v rámci zániku započítavaných pohľadávok nijako neprípustný za
predpokladu, že by pohľadávka žalobcu vyplývajúca z úverovej zmluvy bola žalovaným uhradená.

Nakoľko sa tak nestalo, žalobca ešte počas prebiehajúcej reštrukturalizácie upozornil žalovaného ako
poddlžníka listami zo dňa 01.06.2010 a 06.07.2010 na existenciu záložného práva k pohľadávkam
a zároveň ho upozornil, že po prípadnom schválení reštrukturalizačného plánu a jeho potvrdení zo
strany reštrukturalizačného súdu je povinný akékoľvek plnenia podľa tohto plánu určené na uspokojenie
prihlásenej pohľadávky spoločnosti ERBA, s.r.o. poukázať žalobcovi ako záložnému veriteľovi. Prílohu

obidvoch listov tvoril výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv pod sp. zn. 34296/2008,
pričom druhý z týchto listov zaslal žalobca na vedomie dozornej správkyni U.. B. F. a Okresnému
súdu Nitra k sp. zn. 31R/3/2010. Uvedeným okamihom sa v súlade s § 151mb ods. 2 Občianskeho
zákonníka stalo toto právo účinné voči žalovanému a podľa § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka
bol žalovaný povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok žalobcovi ako záložnému veriteľovi, čo však

neurobil. Svoju obranu postavil na tvrdení, že ak si žalobca svoju pohľadávku v reštrukturalizácii riadne
a včas neuplatnil, potvrdením reštrukturalizačného plánu zaniklo jeho právo domáhať sa jej uspokojenia
nielen z majetku dlžníka, ale aj z majetku tretích osôb. Je nesporné, že po tom, čo si žalovaný
existencie záložného práva bol vedomý, konateľ spoločnosti ERBA, s.r.o. Ing. Dušan Weis, ktorý bol
a v súčasnosti stále je štatutárnym zástupcom žalovaného, podnikol kroky smerujúce k jeho výmazu

z Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Listom zo dňa 18.08.2010 požiadal notárku JUDr.
Janu Kuchárikovú o výmaz záložného práva k pohľadávkam z dôvodu, že si žalobca riadne a včas
neprihlásil svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní, čím mu zverejnením uznesenia o potvrdení
plánu v Obchodnom vestníku zaniklo právo vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne
a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka. Notárka jeho žiadosti

vyhovela, čoho dôkazom je aj úradný výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv zo dňa
23.08.2010, v ktorom sa konštatuje, že voči záložcovi, resp. záložnému dlžníkovi ERBA, s.r.o. nie je
v Notárskom centrálnom registri záložných práv zriadené žiadne záložné právo. Uplynutím necelých
dvoch rokov sa finančná situácia a platobná schopnosť obchodnej spoločnosti ERBA, s.r.o. natoľko
zhoršila, že uznesením Okresného súdu Nitra pod č. k. 32K/58/2011-358 zo dňa 09.05.2012, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 01.06.2012, bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok jej majetku
a spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra dňom 06.09.2012.

Zistený skutkový stav má však podľa názoru súdu iné právne dôsledky ako tie, ktoré prezentoval
žalovaný. Žalobca neprihlásením svojej úverovej pohľadávky v reštrukturalizácii síce stratil možnosť
úspešne si ju uplatňovať od žalovaného ako dlžníka, to ale neznamená, že ju žalovaný ako poddlžník

po preukázaní existencie záložného práva nebol povinný záložnému veriteľovi plniť. Na uvedenej
skutočnosti nič nemení ani to, že žalovaný a poddlžník sú jedna a tá istá osoba. Podľa § 155 ods. 2
ZKR v znení účinnom do 31.12.2011, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku
zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať
tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa

na majetok dlžníka. Pokiaľ však zabezpečovacie právo viazne na majetku tretej osoby (ERBA, s.r.o.)
a nie dlžníka, v dôsledku čoho nebolo v reštrukturalizácii uplatnené, právo neprihláseného veriteľa(žalobcu)vymáhaťhovdôsledkuúčinnostiplánunezaniká.Anireštrukturalizačnýplánkonštruovanýako
„superzmluva“ medzi dlžníkom a jeho veriteľmi totiž nemôže odnímať subjektívne práva tretím osobám
nezúčastneným na reštrukturalizácii. Voči tretím osobám má účinky iba vtedy, ak výslovne súhlasili

so vznikom záväzku. Žalobca nebol účastníkom sporného reštrukturalizačného plánu a ani sa v ňom
žiadnym relevantným spôsobom nevzdal práva vymáhať svoju pohľadávku z majetku týchto osôb, preto
mu táto „dohoda“ medzi dlžníkom a veriteľmi prihlásených pohľadávok nemôže odňať právo domáhať sa
uspokojenia z majetku tretích osôb. Opak by totiž predstavoval kolíziu so základnými princípmi právneho
štátu a ústavne garantovanou ochranou práv tretieho. Na možnosť vymáhať túto pohľadávku nemá

vplyv ani výmaz záložného práva z Notárskeho centrálneho registra záložných práv, keďže na takýto
postup neexistoval zákonný dôvod prezumovaný v § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka a nemá naň
vplyv ani vzájomné započítanie s pohľadávkami záložcu, nakoľko jediným oprávneným subjektom na
prijatie tohto plnenia bol žalobca ako záložný veriteľ. Povinnosť žalovaného ako poddlžníka tak stále
trvá bez ohľadu na to, k akému právnemu úkonu v záväzkovom vzťahu medzi ním a záložcom došlo
(mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 21Cdo/1891/2005). Právne

irelevantný je aj zánik záložcu výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, lebo táto právna
skutočnosť nie je dôvodom zániku záložného práva (§ 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Tým, že žalovaný nezaplatil žalobcovi 3. splátku určenú reštrukturalizačným plánom pre spoločnosť
ERBA, s.r.o. v lehote jej splatnosti (do 30.06.2011), dostal sa do omeškania s plnením peňažného
záväzku a je preto povinný platiť podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka úroky z omeškania. Žalobca

si ich uplatnil vo výške 9,25 % ročne zo sumy 37.645,56 eura odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti,
t. j. od 01.07.2011 až do zaplatenia. Keďže súčet úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB),
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (1,25 % ročne + 8 % bodov podľa cit. §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31.01.2013), predstavoval 9,25 %,
žalobca si úrok z omeškania uplatnil od žalovaného v správnej výške.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
37.645,56 eura s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01.07.2011 do zaplatenia, všetko
v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p.

Žalobca mal vo veci plný úspech. Preto súd tomuto účastníkov konania priznal plnú náhradu trov proti
žalovanému v sume 9.108,36 eura, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške

2.258,50 eura a z trov právneho zastúpenia v sume 6.849,86 eura.

Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc jeho zmenu tak, že odvolací
súd žalobu zamietne. V dôvodoch odvolania poukázal najmä na nesprávne skutkové zistenia súdu 1.
stupňa najmä v tom, že napriek preukázaniu, že v čase plnenia reštrukturalizačného plánu žalovaným
v prospech ERBY s.r.o., Šahy, nebolo registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv

záložné právo v prospech žalobcu, súd skutkovo vyhodnotil situáciu tak, že záložné právo existovalo
a bolo povinnosťou žalovaného poskytnúť plnenie žalobcovi. Došlo však k situácii predpokladanej aj
ust. OZ, konkrétne § 151g ods. 2 OZ - nastala zmena týkajúca sa záložného práva a záložné právo k
pohľadávke žalobcu bolo v dôsledku jeho zániku vymazané dňa 23.08.2010 z registra záložných práv
ako dôsledok neprihlásenia záložného práva žalobcom v reštrukturalizačnom konaní. Žalovaný tvrdí, že

v prípade spoločnosti ERBA s.r.o. došlo k zániku záložného práva zo zákona aj podľa ust. § 151 md
odsek 1 písm. b) OZ, ktorý predpokladá zánik záložného práva zánikom všetkých vecí, práv alebo iných
majetkových hodnôt, na ktoré sa záložné právo vzťahuje. Tým, že ku dňu 06.09.2012 došlo k zániku
spoločnosti ERBA s.r.o. bez právneho nástupcu jej výmazom z obchodného registra, došlo k zániku
podniku vrátane jeho imania (§ 5, 6 Obch. zák.), teda vrátane aktív a pasív. To znamená, že zanikla aj

pohľadávka, ktorá bola predmetom záložného práva.

Žalovanýpovažujeveczanesprávneprávneposúdenúajzdôvodu,žesúd1.stupňariešilcelúzáležitosť
bez zohľadnenia z. č. 7/2005 Z. z. uprednostňujúc OZ, čím neboli naplnené legitímne očakávania dlžníka
v reštrukturalizácii, že po úspešnom ukončení reštrukturalizácie a splnení reštrukturalizačného pláne sa
zbaví svojich starých pohľadávok.To, že žalobca nevyužil svoje oprávnenie zúčastniť sa reštrukturalizačného konania a vlastným
pričinením spôsobil zánik vymáhateľnosti svojej pohľadávky ako aj zánik záložného práva k nej, nemôže
maťdopadnareštrukturalizovanéhodlžníka,ktorýumožnilsvojimveriteľom,abyparticipovalinaprocese

jeho reštrukturalizácie.

V ďalších dôvodoch odvolania poukázal na znenie reštrukturalizačného plánu, ktorý odňal veriteľom aj
právo uspokojiť svoje pohľadávky z majetku iných osôb. Zároveň došlo v danom prípade k špecifickej
situácii, a to k splynutiu dlžníka a poddlžníka. Žalobe podľa žalovaného nie je možné vyhovieť tiež z
dôvodu, že pohľadávka žalobcu je voči spoločnosti ITIMEX a.s. naturálnou obligáciou. ITIMEX a.s. v

právnom vzťahu k žalobcovi vystupuje nielen ako dlžník, ale zároveň aj ako poddlžník, a práve táto
jedinosť jej postavenia znemožňuje žalobcovi domáhať sa uspokojenia pohľadávky ako z majetku inej
osoby, pretože v danom konkrétnom prípade by nedošlo k upokojeniu pohľadávky z majetku tretej osoby,
ale stále len z majetku osoby (ITIMEX a.s.), voči ktorej je pohľadávka naturálnou obligáciou, teda právne
nevymáhateľnou cestou súdu.

Žalovaný považuje vec za nesprávne právne posúdenú aj z dôvodu, že napriek tomu, že bola súdu

predložená záložná zmluva medzi navrhovateľom a záložcom ERBA s.r.o., ktorá bola uzatvorená podľa
Občianskeho zákonníka, súd nezohľadnil ani § 549 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje ručiteľovi,
resp. poddlžníkovi odoprieť plnenie, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. K
takejtosituáciidošloajenepochybné,ženeprihlásenímvreštrukturalizačnomkonanísinavrhovateľsám
spôsobil, jednak nesplnenie, jedna zánik vymáhateľnosti svojej pohľadávky, ako aj zánik vymáhateľnosti

záložného práva k nej.

Odvolateľpožiadal odvolacísúd,abyvprípade,žesatentonestotožnísjehoprávnymnázorom,pripustil
dovolanie z dôvodu, že pre žalovaného ide o vec zásadného právneho významu.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Zdôraznil, že poddlžník je povinný po splatnosti založenej pohľadávky plniť záložnému veriteľovi aj keď

urobil voči svojmu veriteľovi - záložcovi iný právny úkon smerujúci k zániku záväzku zodpovedajúceho
založenej pohľadávke.

Žalovaný podľa žalobcu účelovo opomína, že žalobca mu preukázal vznik záložného práva k
pohľadávkam ešte počas existencie záložcu, čiže záložné právo sa stalo voči nemu účinné. Žalovaný
namiestotoho,abyriadnesplnilsvojupovinnosťvzmysle§151mbods.3OZaposkytolpeňažnéplnenie

vo výške 37.645,56 eura žalobcovi, uzatvoril so záložcom špekulatívne dohodu o vzájomnom započítaní
pohľadávok. Notárka vykonala registráciu výmazu záložného práva žalobcu z registra záložných práv
na podnet samotného žalovaného až dňa 23.08.2010, teda po tom, čo bol žalovaný listom zo dňa
06.07.2010 znovu upozornený na existenciu tohto záložného práva a vyzvaný na riadne plnenie svojej
zákonnejpovinnosti.Listbolžalovanémudoručenýtakmermesiacpredpotvrdenímreštrukturalizačného

plánu. Žalobca vo vyjadrení opätovne zdôraznil, že záložný veriteľ nemá voči záložcovi pohľadávku,
ktorú by mohol záložca odoprieť plniť. Záložca má ex lege iba povinnosť strpieť výkon záložného
práva, a to aj pri premlčaní zabezpečovanej pohľadávky. Ani omisívne konanie žalobcu, ktorý neprihlásil
pohľadávku do reštrukturalizácie úverového dlžníka, sa nemôže považovať za konanie, ktoré by
oprávňovalo ručiteľov alebo záložcov odmietnuť plniť ich ručiteľský záväzok.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a
dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd 1. stupňa predmetnú vec skutkovo aj právne správne posúdil a
svoje rozhodnutie podrobne a plne v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP aj odôvodnil. Odvolací súd preto

napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 212 ods. 1 OSP potvrdil.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožnilsodôvodnenímnapadnutéhorozsudku,pretosa vychádzajúc
z ust. § 219 ods. 2 OSP, obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov, ktoré považuje za zbytočné
opätovne uvádzať.

Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia, odvolací súd zvýrazňuje najmä to, že napriek skutočnosti,
že žalobca si svoju pohľadávku voči žalovanému v reštrukturalizácii neprihlásil, čím prišiel o možnosť
úspešne si svoju pohľadávku z úverovej zmluvy uplatniť od žalovaného ako svojho dlžníka, podstatné
je, že žalobca preukázal žalovanému vznik záložného práva v súlade s ust. § 151 mb ods. 2 OZ
(listom zo dňa 01.06.2010) aj s výzvou, aby svoje splatné peňažné záväzky voči záložcovi - spoločnosti

ERBA, s.r.o. plnil jemu. Aj po opätovnej výzve žalobcu (list zo dňa 31.08.2010), žalovaný žalobcovi
svoj peňažný dlh neplnil, ale následne dňa 31.07.2011 uzatvoril so záložcom dohodu o vzájomnom
započítaní pohľadávok. Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok sa ani podľa názoru odvolacieho
súdu žalovaný nezbavil svojej povinnosti plniť žalobcovi ako záložnému veriteľovi.

Žalobca nebol účastníkom reštrukturalizačného plánu týkajúceho sa žalovaného ako dlžníka. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 604/2013 zo dňa

07.03.2014,ktorývovzťahukotázkeprávnychúčinkovpredmetnéhoreštrukturalizačnéhoplánunatretie
osoby skonštatoval, že ustanovenie reštrukturalizačného plánu, na základe ktorého veritelia nemôžu
vymáhať svoje pôvodné pohľadávky voči spoludlžníkom či ručiteľom dlžníka (§ 155 ods. 4 zákona o
konkurze a reštrukturalizácii) sa jednoznačne vzťahuje výučne na veriteľov, ktorí boli účastníkmi plánu,
no nemôžu obmedzovať veriteľa, ktorý svoju pohľadávku neprihlásil.

Žalobca žalovanému zákonným spôsobom preukázal vznik záložného práva k pohľadávkam, čím sa
toto právo voči žalovanému ako poddlžníkovi stalo v súlade s ust. § 151mb ods. 2 OZ účinné. Záložné
právo nezaniklo ani jedným z dôvodov uvedených v ust. § 151md ods. 1 OZ. Preto stále existuje a jeho
zánik nemohol spôsobiť ani výmaz záložného práva z Notárskeho centrálneho registra záložných práv.
Žalobca preukázal žalovanému vznik záložného práva počas existencie záložcu (ako už bolo uvedené,

stalo sa voči žalovanému účinným). Zánik záložcu a jeho výmaz z obchodného registra nevyvoláva
zákonnýspôsobzánikuzáložnéhopráva.Ajodvolacísúdpretopovažovalžalobuzadôvodnúarozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny a aj spravodlivý potvrdil.

Vzhľadom na citovaný nález ÚS, ktorý vyriešil podstatu tohto sporu, odvolací súd dovolanie nepripustil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a

úspešnému žalobcovi priznal z titulu trov právneho zastúpenia 1.342,73 eura.

Trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. priznal za 2 úkony právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 22.08.2014, účasť na pojednávaní 02.12.2014 a 499,57 eura + 2 x 8,04
režijnýpaušálpodľa§16ods.3vyhl.č.655/2004Z.z.Zároveňodvolacísúdpriznalžalobcovipodľa§15a
vyhl. aj náhradu cestovného osobným motorovým vozidlom z Bratislavy do Nitry a späť na pojednávanie

odvolacieho súdu vo výške 50,12 eura (94,6 km x 2) spotreba paliva: 6,4 /100 km, cena paliva 1,28
eura/l, amortizácia vozidla 0,183em/km (§ 16 ods. 4 vyhl.), podľa § 15 b) vyhl. náhradu straty času 2 x 1
hod. = 4 polhodiny x 13,40 eura. Právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH, odvolací súd preto priznal
žalobcovi podľa § 18 ods. 3 vyhl. aj DPH z odmeny a náhrad v sume 23,96 eura.

V súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP je žalovaný povinný náhradu trov odvolacieho konania zaplatiť

právnemu zástupcovi žalobcu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.