Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 1, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113232993
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113232993.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Zdenkou Zamecovou v právnej veci navrhovateľa: EURO PROVIDUS,

a.s., IČO: 35 962 682, so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava proti odporcovi: G. Z., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX O. Y. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou:
M. G., tajomníčkou Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 266,19 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.11.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.12.2013, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 266,19
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 266,19 eur od 4.8.2009 do zaplatenia,

zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, a to titulom nesplatenia úveru.

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt odporcu, súd mu ustanovil v zmysle § 29 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pre toto konanie opatrovníčku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníčky odporcu, oboznámením sa s Návrhom zo dňa
18.11.2013, Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.8.2008, ako aj ostatným obsahom spisu, keď
pojednával v neprítomnosti navrhovateľa v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel dňa 4.8.2009 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXXX na čiastku 398,32 eur a odporca sa zaviazal navrhovateľovi úver spolu s úrokom vo
výške 20 % ročne a s nákladmi spojenými so spotrebiteľským úverom v celkovej výške 569,40 eur vrátiť v

52 týždenných splátkach, každá vo výške 10,95 eur pri RPMN 111,13 %. V návrhu uviedol, že navýšenie
tvorené úrokom vo výške 20 % ročne vo výške 41,39 eur a administratívnym poplatkom za poskytnutie
a správu úveru vo výške 129,69 eur.

OdporcasisvojzáväzokvrátiťposkytnutýúverspolusnavýšenímpodľaZmluvyospotrebiteľskomúvere
napriek upomienkam zo strany navrhovateľa riadne neplnil, pretože navrhovateľovi uhradil len splátky č.
1 až 27, každú vo výške 10,95 eur a čiastočne splátku č. 28 vo výške 7,56 eur. Posledná splátka v zmysle
zmluvy bola splatná k 3.8.2009. Odporca sa tak dostal do omeškania s úhradou splátok, pričom ku dňu
splatnosti poslednej dohodnutej splátky bol celkový dlh na splátkach vo výške 266,19 eur. Odporca ani

ku dňu pojednávania dlžnú sumu neuhradil.Opatrovníčka odporcu na pojednávaní navrhla, aby súd rozhodol na základe výsledkov vykonaného
dokazovania.

Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 4.8.2009 vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ uzavrel

s odporcom ako dlžníkom zmluvu o úvere, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi
úver vo výške 12.000,-Sk (398,32 eur). Úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny
(ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok). Dlžník prevzatie
tejto hotovosti potvrdil svojím podpisom na zmluve. Dlžník sa zaviazali uhradiť veriteľovi úver vrátane
poplatku za správu úveru v pravidelných rovnomerných 52 týždenných splátkach vo výške 330 Sk (10,95

eur), pričom prvá splátka je splatná 7. deň po uzavretí zmluvy, splatnosť každej ďalšej splátky je každý
nasledujúci deň, ktorý sa v pomenovaní zhoduje s dňom, kedy bol dlžník povinný splatiť prvú splátku.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej

doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

Podľa§3ods.1,2 zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvVeriteľomjefyzickáosobaalebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenie mal súd za preukázané, že v
prípade predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 4.8.2008, uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, sa
jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej
činnosti s odporcom ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzatváraní nevystupoval v rámci svojej obchodnej,
resp. podnikateľskej činnosti. S poukazom na uvedené je preto potrebné aplikovať spotrebiteľské právo

a v rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa.

Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu §
100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti

skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj
bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z.
bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej
úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením
procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá

povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a
preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú
existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,

že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu normu

s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na
premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol a dospel k záveru, že návrh
nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní
sa stal splatným dňa 3.8.2009, premlčacia doba začala plynúť dňa 4.8.2009, kedy navrhovateľ mohol
uplatniť na súde svoje právo voči odporkyniam a premlčacia doba mu uplynula dňa 4.8.2013. Návrh na

začatie konania bol súdu doručený až dňa 2.12.2013, t.j. po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby v zmysle
§ 397 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko
uplatnený nárok, ktorý je jeho predmetom, vplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, je premlčaný.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď
plne odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy
nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.