Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/169/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110211277
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2110211277.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: AX MERLIN,

s.r.o., so sídlom Dlhé Lúky 4, Hrnčiarovce na Parnou, IČO: 36 533 033, zastúpeného advokátom: Mgr.
Oldřich Vdoleček, so sídlom Za uličkou 260/22, 962 61 Babiná (predtým OV Legal, s.r.o. "v likvidácii",
ČO: 36 858 706), proti odporcom: 1. Ing. R. W., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, W., 2. Ing. G. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom F. XX, W., obaja odporcovia zastúpení advokátskou kanceláriou: Lansky, Ganzger
& Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o., so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, IČO: 36 851 710,
substitučne zastúpená advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Zámocké schody 2/
A, Bratislava, IČO: 36 861 545; odporkyňa 2 zároveň zastúpená advokátskou kanceláriou: LALINSKÝ

ADVOKÁT s.r.o., so sídlom Námestie Andreja Hlinku 1, Žilina, IČO: 47 253 096, o zaplatenie 1.975,04
eura s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Odporcovia 1 a 2 s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1.975,04 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 1.975,04 eura od 29.11.2008 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovia 1 a 2 s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania
pozostávajúcich z iných trov konania v sume 237 eur a trov právneho zastúpenia v sume 1.128,65 eura,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.5.2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd odporcov 1 a

2 zaviazal zaplatiť mu sumu 1.975,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% z uvedenej
sumy za každý deň omeškania od 29.11.2008 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania. Uviedol,
že účastníci uzatvorili dňa 1.7.2005 Zmluvu o dielo č. 023 na základe ktorej navrhovateľ pre
odporcov zhotovil dielo spočívajúce vo výstavbe inžinierskych sietí k pozemkom vo vlastníctve odporcov
aodporcoviamalipovinnosťuhradiťcenuzazhotoveniedielavcelkovejvýške500.000Sk,t.j.16.596,96
eura plus DPH. Odporcovia však neuhradili poslednú splátku ceny diela vo výške 59.500 Sk, t. j.
1.975,04 eura vrátane DPH. Navrhovateľ zaslal odporcom faktúru na túto poslednú splátku vystavenú

dňa 7.11.2008 a splatnú dňa 28.11.2008. Odporcovia však poslednú splátku ceny diela napriek zaslanej
predsporovej výzve neuhradili. Úrok z omeškania bol v Zmluve dohodnutý vo výške 0.05% z dlžnej sumy
za každý deň omeškania, t. j. počínajúc 29.11.2008. Napriek tomu, že navrhovateľ zhotovil dielo v zmysle
zmluvy a toto dielo je odporcom plne k dispozícii, odporcovia ani po márnom uplynutí lehoty splatnosti
faktúry faktúrovanú čiastku neuhradili.

Súd návrhu navrhovateľa vyhovel v plnom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k.
16Ro/58/2010-15zodňa3.6.2010,vočiktorémuvšakodporcovia1a2podalivčasodporsodôvodnenímvo veci samej, čím došlo v súlade s ustanovením § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku k zrušeniu
platobného rozkazu v plnom rozsahu.

Odporcovia s návrhom navrhovateľa nesúhlasili, uviedli, že navrhovateľom uplatňovaná pohľadávka

voči odporcom zanikla, pretože bola započítaná formou jednostranného zápočtu, ktorým došlo k
zápočtu pohľadávky odporcov voči navrhovateľovi vyplývajúcej jednak 1. z nároku na vyplatenie časti
doteraz nevyplatenej kúpnej ceny (podiel 1/57), ktorú navrhovateľ získal od jednotlivých spoločností
spravujúcich inžinierske siete za predaj inžinierskych sietí, ktoré boli predmetom Zmluvy vo výške 2.620
eur plus príslušenstvo - t.j. čiastky odhadovanej odporcom na základe ústnej informácie poskytnutej

navrhovateľom - a jednak 2. z nároku na zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorené odovzdanie
diela v zmysle čl. VI ods. 7 Zmluvy o dielo vo výške 0,05 % z ceny diela resp. časti diela denne
(30.9.2006 - 2.10.2008), t.j. 7.238,50 eur plus príslušenstvo, proti žalovanej pohľadávke navrhovateľa
voči odporcom vo výške 1.975 eur s príslušenstvom.

Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 13C/169/1010-186, ktorým návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol z dôvodu, že záväzok odporcov voči navrhovateľovi zanikol započítaním ich

vzájomných pohľadávok.

Tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/268/2011-223 zo dňa
27.11.2012 a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že z obsahu
započítacieho prejavu vyplýva, že tento bol zaslaný elektronickou poštou T. F. z advokátskej kancelárie
Lansky,Ganzger&PartnerRechtsanwälte,spol.sr.o.dňa25.6.2010konateľovispoločnostiAXMERLIN

s.r.o., nemožno dovodiť, že došlo k takému úkonu zo strany odporcov, s ktorým možno spájať účinné
započítanie vzájomných pohľadávok voči navrhovateľovi. V konaní nebolo jednoznačne preukázané,
že označení účastníci vykonali právny úkon, s ktorým sa má započítanie spájať. Započítací úkon musí
obsahovať také údaje, z ktorých je možné bez akýchkoľvek pochybností dovodiť, ktorá osoba započítací
prejav vyhotovuje, k akej pohľadávke sa tento prejav má vzťahovať a v akej výške k započítaniu

dochádza. Predložený list advokátskej kancelárie Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o.,
je úkon, ku ktorému nie je pripojený podpis konajúcej osoby, keďže je to úkon vyhotovený elektronicky
bez pripojenia zaručeného elektronického podpisu. Nie sú v tomto texte nijako označení odporcovia
a ani presne identifikovaná pohľadávka, ktorá má byť predmetom započítania. Pokiaľ by malo ísť o
písomný právny úkon zo dňa 25.6.2010, v tomto prípade absentuje jeho základná náležitosť, a to je

podpis konajúcej osoby v zmysle ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zmätočnosť tohto úkonu sa
prejavuje aj v tom, že nie je zrejmé, ktorá z dvoch uplatnených pohľadávok odporcov má byť započítaná
na pohľadávku navrhovateľa. V započítacom prejave sa započítava pohľadávka vo výške 2.620,- eur s
príslušenstvom a pohľadávka vo výške 7.238,50 eura s príslušenstvom na pohľadávku, ktorá samotná je
vo výške nižšej ako ktorákoľvek z dvoch uplatnených pohľadávok. Minimálne táto skutočnosť spôsobuje

neurčitosť započítania, keďže nie je zjavné, ktorú z dvoch uplatnených pohľadávok je potrebné ponížiť
o navrhovateľovu pohľadávku. V súvislosti s dohodou účastníkov o aplikácii poplatku z omeškania
pre prípad omeškania navrhovateľa s odovzdaním diela odvolací súd poukázal na to, že zmluvná
pokuta je špecifický inštitút, ktorý vyžaduje dohodu v písomnej forme, z ktorej musí vyplývať výška
dojednanej zmluvnej pokuty, prípadne musí byť určený spôsob jej vyčíslenia a platnosť tohto dojednania

je podmienená preskúmavaniu jej určitosti a zrozumiteľnosti podľa ust. § 37 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že účastníci si pre prípad oneskorenia sa s dokončením diela
dojednali poplatok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dohodnutej ceny diela, resp. časti diela. Takto
dojednanú sankciu nazvali poplatkom z omeškania, pričom v konaní nebola preukázaná nezhoda medzi
navonok prejavenou vôľou zmluvných strán uzavrieť dohodu o poplatku z omeškania a ich vnútornou

vôľou. Obsah dohody účastníkov smeroval k právnej kvalifikácii nároku podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Dojednanie určitej sankcie tým spôsobom, že má byť určitá suma vyčíslená percentuálnym
podielom z inej sumy, je podmienený tým, že musí byť základ takejto sumy dojednaný jednoznačným
spôsobom. V zmluve uvedený výpočet percentuálneho podielu 0,05% denne „z dohodnutej ceny diela,
resp. časti diela“ nie je jednoznačným dojednaním o spôsobe určenia akejkoľvek sankcie, keďže nie je

zjavné, či má byť predmetná sankcia vyčíslená z celej ceny diela alebo len z jej časti. Takéto pochybnosti
o spôsobe určenia, či už poplatku z omeškania, alebo inej sankcie, vedú k záveru, že táto časť zmluvy
o dielo je neplatnou z dôvodu neurčitosti, a teda rozporu s ust. § 37 Občianskeho zákonníka.Súd vo veci druhýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 13C/169/2010-247 zo dňa 13.3.2013, ktorým odporcov
1 a 2 zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.975,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05%
za každý deň omeškania od 29.11.2008 do zaplatenia ako aj k náhrade trov konania.

Tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/225/2013-280 zo dňa
27.3.2014 a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie, keď odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého
stupňa nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 118 ods. 2 O.s.p. a § 132 O.s.p. a nevysporiadal
sa s dôkazom, ktorý predložili odporcovia v súvislosti s nimi tvrdeným započítaním zo dňa 7.2.2013.

Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 28.11.2014 prítomným účastníkom, súd pripustil zmenu
návrhu na začatie konania v znení: „Odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške

1.975,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 1.975,04 eura od 29.11.2008
až do zaplatenia ako aj trovy konania.“

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcov 1 a 2, prednesom právneho zástupcu
navrhovateľa, výsluchom svedkyne G. R., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o
dielo č. 023 zo dňa 1.7.2005, faktúrou navrhovateľa č. 421831728 zo dňa 7.11.2008, Započítaním

vzájomných pohľadávok zo dňa 25.6.2010, zmluvou č. 5818950 o dodávke vody
z verejného vodovodu do domácnosti a odvádzaní odpadových vôd, vrátane vôd z atmosferických
zrážok, verejnou kanalizáciou z domácností, kolaudačným rozhodnutím č. OSaŽP/34505-88371/08/
Kč zo dňa 29.12.2008, Zmluvou o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy
spoločnosti Západoslovenská energetika, a.s. č. 120018953 zo dňa 7.8.2006, Žiadosťou o pripojenie

odberného plynového zariadenia budúceho odberateľa plynu kategórie „domácnosť“ k distribučnej
sieti zo dňa 4.5.2006 a vyjadrením k žiadosti, Zmluvou o pripojení č.7046040506 so Slovenským
plynárenským priemyslom a.s. zo dňa 17.5.2006 a Dodatkom č. 1, ďalej kúpnou zmluvou zo dňa
27.3.2007, kolaudačným rozhodnutím zn. OŽP-28105/2006-82590/2006/Kch zo dňa 4.12.2006, kúpnou
zmluvou č. KH/08/04731/009 zo dňa 3.9.2008, kolaudačným rozhodnutím č. OSaŽP/22091-5858/2008/

Kch zo dňa 29.1.2008, darovacou zmluvou zo dňa 23.8.2007, rozhodnutím č. G 2006/02612/ŠVS/Ba
zo dňa 20.12.2006, rozhodnutím č. G 2007/02483/ŠVS/Ba zo dňa
19.10.2007, kúpnou zmluvou zo dňa 11.9.2008, kolaudačným rozhodnutím č. OSaŽP/21831-68520/08/
Kch zo dňa 17.9.2008, rozhodnutím č. OSaŽP-27752/2007 53441/2007/Kch zo dňa 6.7.2007,
krycímlistomrozpočtusprílohami(predpokladanénáklady,skutočnénáklady);územnýmrozhodnutímč.

OŽP-92/2005-484/2005/Kch zo dňa 17.2.2005, stavebným povolením č. OŽP-8315/2005 - 64297/2005/
Kch zo dňa 14.9.2005, rozhodnutím č. G 2009/01372/ŠVS/Ba zo dňa 18.8.2005, listom odporcov -
započítaním zo dňa 7.2.2013, ako aj s ostatnými listinnými dokladmi a obsahom celého spisového
materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ predložil v konaní listinné doklady, ku ktorým uviedol, že:

1. na základe kúpnej zmluvy č. 11/2007/RCS uzatvorenej medzi navrhovateľom a SPP - distribúcia, a.s.
došlo za cenu 2.136.350 Sk, t.j. 70.913,83 eura k prevodu vlastníctva k plynárenskému zariadeniu, ktoré
bolo vybudované z za účelom realizácie predmetného diela, t.j. prípojok na jednotlivé inžinierske siete,
a to v mene a na účet navrhovateľa, ktorý bol aj príjemcom kúpnej ceny, pričom výška takejto kúpnej
ceny predstavovala časť z celkových nákladov na vybudovanie plynárenského zariadenia;

2. kolaudačné rozhodnutie OŽP-28105/2006-82590/2006/Kch zo dňa 4.12.2006 bolo vydané pre
užívanie SO 08 STL plynovod + prípojky plynu;

3. kúpnou zmluvou č. KH/08/04731/009 uzatvorenou medzi navrhovateľom a ZSE Distribúcia, a.s., došlo
za cenu 1.820.000 Sk, t.j. 60.412,93 eura k prevodu vlastníctva k NN káblovým rozvodom, skrini SR
5.2 a VN káblu, ktoré boli vybudované za účelom realizácie predmetného diela t.j. prípojok na jednotlivé

inžinierske siete. Táto kúpna zmluva bola uzatvorená v mene a na účet navrhovateľa, ktorý bol aj
príjemcom kúpnej ceny, pričom výška takejto kúpnej ceny predstavovala časť z celkových nákladov na
vybudovanie predmetného zariadenia;4. kolaudačné rozhodnutie OSaŽP/22091-5858/2008/Kch zo dňa 29.1.2008 bolo vydané pre užívanie
SO 04 Káblové rozvody NN, SO 05 Verejné osvetlenie. Ako vyplýva priamo textu tohto kolaudačného
rozhodnutia, istý časový posun kolaudácie oproti pôvodným predstavám bol spôsobený zmenou

iniciovanou ZSE Distribúciou oproti pôvodnej projektovej dokumentácii kde miesto zriadenia novej VN
trafostanice a prípojky sa uprednostnilo využitie existujúceho miesta pripojenia na VN. Napriek tejto
zmene mali počas prechodného obdobia dotknutí klienti prístup k elektrickej sieti;

5. darovacou zmluvou č. 53/2007 uzatvorenou medzi navrhovateľom a Trnavskou vodárenskou
spoločnosťou, a.s., navrhovateľ daroval „vodné dielo“, t.j. vodovod, ktoré bolo vybudované za účelom

realizácie predmetného diela, táto darovacia zmluva bola uzatvorená v mene a na účet navrhovateľa;

6. kolaudačné rozhodnutie G 2006/02612/ŠVS/ Ba zo dňa 20.12.2006 bolo vydané ohľadom užívania
SO 12 Kanalizácia, SO 03 Vodovod, ako vyplýva priamo z textu tohto kolaudačného rozhodnutia, SO 03
vodovod bol riadne skolaudovaný a uvedený do prevádzky. SO 02 kanalizácia - navrhovateľ si riadne
splnil povinnosť vybudovať túto časť diela, nemožnosť pripojenia na verejnú kanalizáciu bola spôsobená
nečinnosťou tretích strán;

7. kolaudačné rozhodnutie G 2007/02483/ŠVS/ Ba zo dňa 19.10.2007 bolo vydané ohľadom užívania
SO 02 kanalizácia potom, čo navrhovateľ nemohol riadne skolaudovať kanalizáciu z dôvodu nemožnosti
pripojenia na vyústenie do verejnej kanalizácie, hľadal iné riešenia situácie, čo sa mu podarilo a
dočasne napojil kanalizáciu na iný bod napojenia. Následne vydal príslušný úrad toto povolenie na
dočasné užívanie kanalizácie až kým ju nebude možné trvalo pripojiť na plánované napojenie na

verejnú kanalizáciu. Navrhovateľ musel zabezpečiť v zmysle zákona o verejných vodovodoch verejných
kanalizáciách, aby prevádzku predmetnej stavby po jej skolaudovaní zabezpečil licencovaný subjekt,
t.j. Trnavská vodárenská spoločnosť, z čoho vyplýva objektívna nemožnosť prevedenia tejto časti diela
na klientov;

8. kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľom a Mestom Trnava došlo za cenu 4 Sk, t. j. 0,13

eura k prevodu vlastníctva k verejnému osvetleniu a ceste a pozemkom, na ktorých sa cesta nachádza,
ktorá bola vybudovaná za účelom realizácie predmetného diela, t.j. prípojok na jednotlivé inžinierske
sieteaprístupkcestnejkomunikácii.Tátokúpnazmluvabolauzatvorenávmeneanaúčetnavrhovateľa,
ktorý bol aj príjemcom kúpnej ceny;

9. kolaudačné rozhodnutie OSaŽP/21831-68520/08/Kch zo dňa 17.9.2008 bolo vydané ohľadom

užívaniaSO01pozemnékomunikácie.Akovyplývaztextutohtokolaudačnéhorozhodnutia,navrhovateľ
nemal inú možnosť, ako previesť vlastníctvo k predmetnej ceste na mesto Trnava, keďže mesto
Trnava zahrnulo túto cestu do svojho širšieho konceptu budovania cestných komunikácií, a preto
prerušilo prebiehajúce kolaudačné konanie do momentu, kým nedošlo k podpísaniu kúpnej zmluvy,
na základe ktorej mesto Trnava nadobudlo do svojho vlastníctva predmetnú cestu. Je zrejmé, že

navrhovateľ nemohol skolaudovať predmetnú cestu bez toho, aby ju nepreviedol na mesto. Istý časový
posun kolaudácie oproti pôvodným predstavám bol spôsobený Mestom Trnava, ktoré nedodržalo svoje
pôvodné záväzky vo vzťahu k výstavbe pozemných komunikácií, ako je nedokončením napojenia na
kanalizačný systém, ktorý priamo ovplyvňovala súbežnú výstavbu predmetnej cesty.;

10. rozhodnutie mesta Trnava č. OSaŽP-27752/2007 53441/2007/Kch zo dňa 6.7.2007, na základe

ktorého Mesto Trnava prerušilo kolaudačné konanie ohľadom SO 01 - Pozemné komunikácie až do
momentu, kým navrhovateľ neprevedie predmetnú komunikáciu do vlastníctva mesta Trnava;

11. rekapituláciu nákladov výstavby inžinierskych sietí, ktorý dokument predstavuje náklady, ktoré
navrhovateľ uhradil spoločnosti Rekord za vybudovanie inžinierskych sietí (konštrukčná
činnosť). Táto rekapitulácia nezahŕňa ďalšie náklady, ktoré navrhovateľ uhradil v súvislosti s výstavbou

inžinierskych sietí (napr. projektová dokumentácia, inžinierska činnosť a pod.). Z tohto dokumentu sa dá
jednoznačne vyčísliť v akom pomere boli ceny jednotlivých častí predmetného diela k celkovej cene za
ich vybudovanie (t.j. SO 01 Komunikácie 39,7%, SO 02 Kanalizácia 18,1%, SO 03 Vodovod 19,1%, SO
08 STL plynovod + prípojky plynu 12,7%, SO 04 Káblové rozvody NN, SO 05 Verejne osvetlenie 10,4%);

12. predpokladané náklady budovania inžinierskych sietí. Tento dokument bol navrhovateľom

vypracovaný na začiatku realizácie projektu budovania inžinierskych sietí a slúžil aj ako podklad pri
určení podielov jednotlivých klientov na hradení nákladov s budovaním inžinierskych sietí;13. skutočné náklady budovania inžinierskych sietí, ktorý dokument bol navrhovateľom vypracovaný
po skončení realizácie projektu budovania inžinierskych sietí a vykresľuje skutočné náklady, ktoré mal
navrhovateľ v súvislosti s budovaním inžinierskych sietí. Skutočné náklady boli ešte vyššie, ako sa

predpokladalo;

14. územným rozhodnutím č. 92/2005-484/2005-484/2005/Kch zo dňa 17.2.2005 bolo povolené
umiestneniestavby„IBVPeknépole-II.etapa“,t.j.výstavbapredmetnýchinžinierskychsietí.Preukazuje
povinnosť navrhovateľa napojiť kanalizáciu na nový zberač, ktorého výstavba mala byť zabezpečená
treťou stranou, ktorej omeškanie s výstavbou nového zberača zároveň ovplyvňovalo aj dokončenie

niektorých sietí zo strany navrhovateľa. Taktiež tu je uvedená podmienka SPP, že je potrebné usporiadať
vzťahy medzi navrhovateľom ako investorom stavby a SPP. SPP tiež trvalo na tom, aby siete boli
investorom/navrhovateľom prevedené na SPP;

15. stavebné povolenie č. OŽP-8315/2005-64297/2005/Kch zo dňa 14.9.2005, ktorým sa povolila
výstavba inžinierskych sietí (s výnimkou cesty a s výnimkou kanalizácie a vodovodu, kde bol príslušný
iný vodohospodársky orgán), najmä plyn a elektrina;

16. povolenie na uskutočnenie vodnej stavby G 2005/01372/ŠVS/Ba, ktoré rozhodnutie sa týka
vodovodu a kanalizácie predmetného projektu IBV Pekné Pole. Potvrdzuje, že od začiatku projektu bola
jediná možnosť skolaudovať kanalizácie a vodovod pod podmienkou, že budú následne prevedené do
vlastníctva Trnavskej vodárenskej spoločnosti.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že dokumenty preukazujúce úspešné vykonanie funkčných skúšok

inžinierskych sietí a revíznych správ a atestov sa u neho nenachádzajú, keďže ich vyhotovenie a použitie
zabezpečoval hlavný dodávateľ projektu a stavby, spoločnosť Rekord. Avšak samotné kolaudácie
jednotlivých častí diela predpokladajú aj úspešné vykonanie všetkých potrebných testov a skúšok,
inak by nemohli byť vydané príslušné kolaudačné rozhodnutia. Navrhovateľ mal preto za preukázané,
že predmetné sporné ustanovenie zmluvy o dielo, ktoré hovorí o akomsi odovzdaní diela po jeho

skolaudovaní do spoluvlastníctva odporcu (v 1/57) je nevykonateľné, nie je možné skolaudovať (čo bola
podmienka prevodu diela do spoluvlastníctva odporcu) pozemné komunikácie, vodovod, kanalizáciu a
ani plyn bez toho, by zhotoviteľ/stavebník tieto nepreviedol na príslušných správcov týchto sietí. Ako
vidieť podľa stavebného povolenia, podmienka vlastníctva ZSE k elektrickým káblom a zariadeniam je
tam taktiež jasne zadefinovaná a teda nikdy nebolo v úmysle navrhovateľa prevádzať spoluvlastníctvo

k sieťam na odporcu a ani teoreticky to nie je možné - to by museli všetci 57 spoluvlastníci každý v
1/57 ohľadom 5 častí diela rokovať s jednotlivými správcami sietí, čo by naozaj nebolo možné, aby
sa v reálnom čase dohodol konsenzus všetkých spoluvlastníkov a nie je reálne, aby správcovia sietí
mali záujem na takýchto rokovaniach. Dielo ktoré sa odovzdalo odporcom spočívalo len vo vybudovaní
inžinierskych sietí a hmatateľným výsledkom pre odporcu boli len prípojky na hranici jeho pozemku

(alebo na ňom) cez ktoré sa pripojil na inžinierske siete. Dielo nespočívalo v odovzdaní samotných sietí
do akéhosi spoluvlastníctva odporcov v 1/57, lebo to od začiatku nebolo možné. Navrhovateľ zhotovoval
pre klientov len prípojky na inžinierske siete, ktoré sú plne a nerušene k dispozícii odporcov.

K vyjadreniu navrhovateľ priložil kúpnu zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom ako predávajúcim a
spoločnosťou SPP - distribúcia, a.s. ako kupujúcim, zo dňa 27.3.2007 predmetom ktorej bol STL

plynovod a pripojovacie plynovody IBV Pekné pole, Trnava za cenu 2.136.350 Sk bez DPH, t.
j. 70.913,83 eura; kolaudačné rozhodnutie zn. OŽP-28105/2006-82590/2006/Kch zo dňa 4.12.2006,
ktorým Mesto Trnava povolilo užívanie časti stavby IBV Pekné pole - II. etapa, Trnava- Kopánka,
Technická infraštruktúra, v rozsahu objektu SO 08 STL plynovod + prípojky plynu; kúpnu zmluvu č.
KH/08/04731/009 uzavretú medzi navrhovateľom ako predávajúcim a spoločnosťou ZSE - Distribúcia,

a.s. ako kupujúcim dňa 3.9.2008, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k distribučnému rozvodu
elektrickej energie za cenu 1.820.000 Sk bez DPH, t. j. 60.412,92 eura; kolaudačné rozhodnutie č.
OSaŽP/22091-5858/2008/Kch zo dňa 29.1.2008 ktorým Mesto Trnava povolilo užívanie časti stavby SO
04 Káblové rozvody NN a SO 05 Verejné osvetlenie, darovaciu zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom
ako darcom a spoločnosťou Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. ako obdarovaným dňa 23.8.2007,

predmetom ktorej bol novovybudovaný vodovod v lokalite IBV Pekné pole; rozhodnutie č. G 2006/02612/
ŠVS/Ba zo dňa 20.12.2006, ktorým Obvodný úrad životného prostredia Trnava povolil trvalé užívanie
vodnej stavby SO 02 kanalizácia a SO 03 vodovod, rozhodnutie č. G 2007/02483/ŠVS/Ba zo dňa19.10.2007, ktorým Obvodný úrad životného prostredia Trnava povolil dočasné užívanie vodnej stavby
SO 02 kanalizácia; kúpnu zmluvu uzavretú medzi navrhovateľom ako predávajúcim a Mestom Trnava
ako kupujúcim zo dňa 11.9.2008, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva ku v zmluve opísaným

pozemkom a nich sa nachádzajúcim stavbám - pozemným komunikáciám a verejnému osvetleniu -
Hviezdna ulica, Pekné pole, Trnava za kúpnu cenu celkom 4 Sk, t. j. 0,13 eura; kolaudačné rozhodnutie
č. OSaŽP/21831-68520/08/Kch zo dňa 17.9.2008 ktorým Mesto Trnava povolilo užívanie časti stavby
SO 01 pozemné komunikácie; rozhodnutie č. OSaŽP-27752/2007 53441/2007/Kch zo dňa 6.7.2007
ktorým Mesto prerušilo kolaudačné konanie na stavbu SO 01 Pozemné komunikácie; krycí list rozpočtu s

prílohami(predpokladanénáklady,skutočnénáklady);územnérozhodnutie č.OŽP-92/2005-484/2005/
Kch zo dňa 17.2.2005 ktorým Mesto Trnava povolilo umiestnenie stavby IBV Pekné pole - II. etapa;
stavebné povolenie č. OŽP-8315/2005 - 64297/2005/Kch vydané dňa 14.9.2005 Mestom Trnava na
stavebné objekty: SO 04 káblové rozvody NN, SO 05 verejné osvetlenie, SO 06 sadové úpravy, SO
08 STL plynovod + prípojky plynu, SO 09 VN kábel, PS 01 transformačná stanica; rozhodnutie č.
G 2009/01372/ŠVS/Ba zo dňa 18.8.2005, ktorým Obvodný úrad životného prostredia Trnava povolil

uskutočnenie vodnej stavby: SO 02 kanalizácia a SO 03 vodovod.

Odporcovia 1 a 2 v konaní zdôrazňovali, že navrhovateľom uplatňovaná pohľadávka voči odporcovi
neexistuje, nakoľko bola započítaná formou jednostranného zápočtu, pričom išlo o započítanie
odporcovej pohľadávky voči navrhovateľovi, ktorá vyplývala z a) nároku na zaplatenie časti doteraz
nevyplatenej kúpnej ceny (po 1/57), ktorú navrhovateľ získal od Mesta Trnava a jednotlivých spoločností

spravujúcich inžinierske siete za predaj inžinierskych sietí, ktoré boli predmetom Zmluvy o dielo č. 023
vo výške 2.620 eur plus úroky omeškania; b) nároku na zaplatenie poplatku z omeškania za oneskorené
odovzdanie diela‚ v zmysle čl. VI ods. 7 Zmluvy o dielo vo výške 0,05 % z ceny diela resp. časti diela
denne (30.9.2006 - 2.10.2008), t.j. 7.238,50 eur, proti žalovanej pohľadávke navrhovateľa voči odporcom
vo výške 1.975, eur s príslušenstvom. Podľa odporcov je irelevantné tvrdenie navrhovateľa, že náklady

projektu rátali aj so sumou, ktorú navrhovateľ získal od Mesta Trnava a od jednotlivých spoločností
spravujúcich inžinierske siete za predaj inžinierskych sietí a že cena diela mala byť ponížená o túto
sumu. Takéto tvrdenie je v rozpore so zmluvou. Z ustanovenia čl. VI. ods. 1 zmluvy o dielo vyplýva, že
cena predmetu plnenia je stanovená za celý predmet zmluvy špecifikovaný v čl. II zmluvy v celkovej
výške 28.500.000.-Sk + DPH, t. j. 946.026,69 eura. K tvrdeniu, že náklady projektu rátali aj so sumou,

ktorú navrhovateľ získal následným predajom predmetu zmluvy tretím osobám odporca poukazoval
na to, že v zmysle navrhovateľom predložených listín je zrejmé, že rozdiel predpokladaných nákladov,
ktoré sa zhodujú s cenou predmetu plnenia určenou v zmluve a skutočných nákladov, predstavuje
1.897.473,-Sk t. j. 62.984,56 eura (1/57 z uvedenej sumy je 1.105 eur). Avšak cena za dielo bola
dohodnutá fixne a jej jednostranné navyšovanie nebolo možné a naviac, z predložených dokladov nie

je možné určiť opodstatnenosť takýchto výdavkov. Navrhovateľ previedol jednotlivé inžinierske siete
vo svojom mene a na svoj účet. V zmysle čl. IV ods. 1 zmluvy dielo, bol však navrhovateľ povinný
odovzdať predmet zmluvy v dohodnutom termíne odporcom. Ak by odporcovia pripustili možnosť, že
bol navrhovateľ oprávnený konať v mene odporcov, tak jedine v zmysle ustanovenia čl. II ods. 2 zmluvy
o dielo, avšak mohol by konať za odporcov, ale nie na svoj účet, ale na účet odporcov. Navrhovateľ

bol povinný odporcov informovať o procese uzatvárania zmlúv a bol povinný previesť plnenia, ktoré
získal uzatvorením zmlúv na odporcov. Navrhovateľ previedol inžinierske siete, v celkovej hodnote
8.353.675,Sk t. j. 277.291,21 eura (1/57 uvedenej sumy je 4.864,76eura) na príslušných správcov sietí.
Rozdiel medzi navyše získanými prostriedkami, ktoré navrhovateľ mohol predajom sietí príslušným
správcom získať, je neporovnateľne vyšší, ako rozdiel oproti navrhovateľom uvedenými a skutočnými

výdajmi. Takto vyčíslený rozdiel predstavuje sumu až 214.306,65 eura (1/57 z uvedenej sumy 3.759,77
eura), a teda o túto sumu mohol získať navrhovateľ viac, ako bola cena celého diela určená v zmluve
o dielo. Neobstojí fakt, že navrhovateľ mal získať sumu len 3.956.350.-Sk t.j. 131.326.76 eura (1/57
z uvedenej sumy 2.303,98 eura), nakoľko mal s Trnavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. uzavrieť
darovaciu zmluvu, pričom hodnota daru bola 397.325,-Sk t. j. 145.964,44 eura (1/57 z uvedenej sumy

je 2.560,78 eura), pretože uzavretie darovacej zmluvy navodzuje dojem, že navrhovateľ sa snažil
minimalizovať svoje príjmy z prevodov sietí príslušným správcom, aby ich nemusel odovzdať odporcom.
Avšak aj v prípade bezodplatného prevodu daru v hodnote 4,5 milióna Sk, t.j.149.372,63 eura, by príjmy
navrhovateľa získané z predaja zvyšných sietí prevyšovali sumu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní
navrhovateľ o 328,94 eura. Rovnako neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že jeho omeškanie s odovzdaním

diela bolo spôsobené tzv. vyššou mocou. V zmysle zmluvy o dielo stavba mala byť začatá dňa 30.8.2005
a ukončená 30.9.2006. Poukazovanie na nedostatočnú súčinnosť tretích strán je irelevantné, nakoľkopodľa čl. VI. ods. 7 za oneskorenie s dokončením diela zodpovedá navrhovateľ. V danom prípade ide o
porušenie povinnosti navrhovateľa ako zhotoviteľa a nie o vyššiu moc, ktorá spôsobila jeho omeškanie
(rozhodnutie NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2911/2006). Príjmy navrhovateľa získané z predaja sietí príslušným

správcom predstavujú sumu, na ktorú majú odporcovia nárok proti navrhovateľovi, a tieto prevyšujú
sumu, ktorú si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Navrhovateľ nemal žiaden právny nárok na to,
aby si prostriedky získané z predaja sietí nechal, nakoľko cena za celé dielo bola riadne dohodnutá v
zmluve o dielo. Navrhovateľ bol povinný plnenia získané zo zmlúv, ktoré uzatvoril v mene odporcov,
bezodkladne previesť na odporcov.

Odporca 1 v konaní uviedol, že predmetom zmluvy o dielo bola výstavba inžinierskych sietí na adrese
Pekné pole 2 v Trnave. Odporca 1 je s odporkyňou 2 v rozvodovom konaní, nežijú v spoločnej
domácnosti od augusta 2009. Inžinierske siete neboli dokončené a odovzdané včas, a to predovšetkým
kanalizácia, preto odporca 1 žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Pokiaľ ide o pohľadávku na
započítanie, toto odporcovia riešili ako obranu voči navrhovateľovi, neuplatnili si ju súdnou cestou voči
navrhovateľovi. Navrhovateľ spôsobil oneskorením rodine problémy, odporca nemal žiadnu informáciu

o tom, že by mal navrhovateľ úmysel si ponechať zisk z predaja sietí správcom sietí, nevedel o tom, že
bude nasledovať nejaká iná komunikácia alebo predaj.

Odporkyňa 2 odmietala plniť navrhovateľovi z dôvodu, že žiadna z inžinierskych sietí nebola dodaná
načas. Všetky inžinierske siete mali byť dokončené do 30.9.2006, pričom kolaudačné rozhodnutia sú
datované všetky po termíne 30.9.2006. Za navrhovateľa odporkyňa komunikovala s pani R., ktorá im

vysvetľovala aby boli trpezliví, že inžinierske siete budú vykonané čo najskôr. Najväčší problém bol
s kanalizáciou, kde bol problém s výškou pozemku. Momentálne už všetko funguje, je to v poriadku,
omeškanie bolo od niekoľko mesiacov po niekoľko rokov, s ohľadom na to, kedy bola ktorá sieť
vybudovaná. Pri podpise zmluvy o dielo nebol pozemok pripojiteľný k sieťam, pretože išlo o ornú
pôdu. Sumu, ktorú požadujú od navrhovateľa predstavuje časť zo zisku, ktorú získal navrhovateľ z

predaja inžinierskych sietí. Odporcovia očakávali, že im budú včas odovzdané revízne správy, že budú
zabezpečené všetky inžinierske siete a budú im odovzdané do užívania. V stanovenej lehote mali
byť odporcovia aj majiteľmi inžinierskych sietí. Až v roku 2010 dostali kópie kolaudačných rozhodnutí.
Plyn a elektrina bola pripojená v roku 2006. Na kanalizáciu sa pripojili v januári 2008, pričom písomné
rozhodnutie o kolaudácii dostali v roku 2010. Navrhovateľ spôsobil, že vodné siete boli odovzdané až v

roku 2008. Odporkyňa nevedela, že navrhovateľ inžinierske siete predá a zisk si ponechá.

Navrhovateľ k námietke započítania odporcov uviedol, že k započítaniu ich pohľadávky nemohlo
dôjsť, pretože odporcovia v čase započítania nemali pohľadávku spôsobilú na započítanie, pretože
pohľadávka spôsobilá na započítanie musí byť určitá čo do dôvodu a výšky, splatná, čo pohľadávka
odporcov nespĺňa keďže prvá časť údajnej pohľadávky odporcov, ktorá mala vzniknúť na základe

ustanovenia čl. 8 zmluvy o dielo ako nejaká kompenzácia za neprevedenie do spoluvlastníctva
inžinierskych sietí, tento článok nebolo možné naplniť vzhľadom na záväzné stavebné povolenia vydané
navrhovateľovi, z ktorých jasne vyplýva, že tieto siete mal previesť do vlastníctva jednotlivých správcov.
Navyše odporcovia najneskôr v roku 2006 museli vedieť, že vlastníkom týchto sietí sú iné subjekty ako
oni, keďže sa pripojili na siete a začali ich využívať, museli predpokladať, že siete sú dokončené a teda v

tejto časti by bola ich pohľadávka premlčaná. Premlčané pohľadávky nie je možné započítať. Čo sa týka
druhej časti, údajného omeškania a s tým súvisiaceho úroku z omeškania v zmysle zmluvy o dielo, táto
suma nebola určená presne, keďže zmluva o dielo vyslovene ustanovuje, že úrok z omeškania sa ráta
z diela resp. z jeho časti a z predložených dôkazov vyplýva, že jednotlivé časti diela boli odovzdávané,
resp. boli prevzaté tým, že ich začali užívať odporcovia v rôznom čase, to znamená, že ak aj vôbec

nejaký úrok z omeškania by tu mohol byť, mali ho odporcovia určiť riadne a v súlade so zmluvou a tak
isto zohľadniť jednotlivé premlčania, ktoré sa na časti týchto úrokov vzťahujú.

Odporcovia nemajú riadne a určito určenú svoju pohľadávku a v súlade s Občianskym zákonníkom a
právnou teóriou nemohlo dôjsť k započítaniu v lete r. 2010.

Odporcovia k námietke navrhovateľa, že ich pohľadávka nespĺňala zákonné podmienky na započítanie,

nakoľko nebola určitá čo do dôvodu a výšky a nebola splatná uviedli, že pohľadávka odporov v častiúrokov z omeškania, na ktoré mali nárok v zmysle čl. VI. ods. 7 Zmluvy o dielo sa stretla s pohľadávkou
navrhovateľa uplatňovanou v tomto konaní v momente, keď mal vzniknúť navrhovateľovi nárok na
zaplatenie uplatňovanej sumy. V tom istom okamihu došlo tiež k stretnutiu s pohľadávkou odporcov, a

to v časti ich nároku na zaplatenie plnení, ktoré navrhovateľ získal prevodom sietí príslušným správcom
sietí. Presná výška takto získaných plnení bola určená až v tomto konaní na základe dokumentov,
ktoré boli od navrhovateľa súdom vyžiadané, a tak odporca nemal objektívne inú možnosť vychádzať
pri vyčíslovaní svojej pohľadávky ako na základe informácií bývalého štatutárneho orgánu - konateľa
navrhovateľa. Obchodný zákonník v ustanovení § 358 v druhej vete ustanovuje, že započítaniu nebráni,

ak je pohľadávka premlčaná, pokiaľ premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými
na započítanie. Odporcovia majú preto jednoznačne za to, že došlo k zániku pohľadávky navrhovateľa
voči pohľadávkam odporcov, nakoľko boli splnené všetky zákonné podmienky pre započítanie. Nárok
odporcov, ktorý majú proti navrhovateľovi jednoznačne prevyšuje navrhovateľom uplatňovanú sumu, a
tak odporcovia navrhujú, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a priznal odporcom
trovy konania.

Navrhovateľ v odvolaní voči rozsudku č. k. 13C/169/2010-186 zo dňa 5.9.2011 uviedol, že odporcovia
pohľadávku navrhovateľa v konaní nepopierali, ale namietali, že táto zanikla započítaním z dôvodu
jednostranného započítania pohľadávky odporcov proti navrhovateľovi, ktorý úkon započítania urobili
formou listu v lete r. 2010. Navrhovateľ namietal, že k započítaniu vzájomných pohľadávok dôjde, ak
niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. V prípade právneho úkonu

započítania musí byť jasné a zrejmé (určité) čoho sa týka. Je zrejmé, že v čase kedy odporcovia
urobili právny úkon započítania, ani len objektívne nemohli vedieť, či a v akej výške im vznikol nárok
na poplatok z omeškania za príslušnú časť diela, keďže až počas konania bolo preukázané, aké boli
hodnoty jednotlivých častí diela, a teda v žiadnom prípade nemohli odporcovia s určitosťou vedieť, či a v
akej výške mali pohľadávku voči navrhovateľovi. Odporcovia v liste z leta 2010 tvrdili, že ich pohľadávky

v časti pozostávajúcej z poplatku z omeškania boli vo výške určenej z celej hodnoty diela, napriek
tomu, že zmluva o dielo hovorí, že poplatok z omeškania je určený z hodnoty jednotlivých častí diela
a odporcovia vedeli, že niektoré časti diela neboli vôbec v omeškaní. Pokiaľ ide o určitosť právneho
úkonu započítania je potrebné, aby všetky náležitosti, či už formálne alebo obsahové boli dodržané a
tiež aby započítavané pohľadávky boli jasne a presne identifikovateľné čo do dôvodu aj čo do výšky, aby

nemohlo dôjsť k ich zámene a tiež preto aby existovala právna istota o tom, v akej výške po započítaní
zanikne konkrétna pohľadávka. Zároveň započítavaná pohľadávka musí byť riadne preukázaná, čo
do dôvodu a výšky. Podľa navrhovateľa takáto základná náležitosť nie je v danom prípade naplnená.
Samotné znenie zápočtového listu odporcov hovorí o pohľadávke, ktorej zloženie a existencia je stále
pochybná, keďže sa má jednať o pohľadávku zloženú zo sumy 2.620 eur údajne potvrdenej bývalým

konateľom navrhovateľa ako sume, ktorú navrhovateľ obdržal od poskytovateľov médií za jednotlivé
potrubia/vedenia,pričomodporcoviavytvorilikonštrukciupodľaktorejmajúnároknatakútoúdajnúsumu,
čo však nebolo preukázané, a zo sumy 7.238,50 eura, ktorá bola odporcami určená ako poplatok z
omeškania z celej hodnoty diela podľa zmluvy o dielo až do 2.10.2008. Navrhovateľ poukazoval na
to, že ak bolo súpisné číslo k rodinnému domu odporcov pridelené v januári 2009, potom kolaudácia

musela prebehnúť najneskôr koncom roka 2008 a samotná stavba, pri ktorej je potrebné mať vodu,
elektrinu a pod. musela prebehnúť ešte predtým, teda je zrejmé, že odporcovia boli pripojení a mohli
využívaťpredmetnésietepodstatneskôrakouvádzali,načomnemeníničfakt,čidošlokprotokolárnemu
odovzdaniu diela. Podstata diela podľa zmluvy o dielo spočívala v pripojení na siete na hraniciach
pozemkov a nie vo vlastníctve potrubí, preto nie je zrejmé, na základe čoho si odporcovia uplatňujú

kompenzáciu v súvislosti s prevodom vlastníctva k potrubiam. Pokiaľ ide o predmet zmluvy o dielo,
navrhovateľ mal zhotoviť predmetné inžinierske siete po hranice pozemku odporcov a komunikácie,
preto nie je možné, aby sa odporcovia stali spoluvlastníkmi potrubí podľa nevykonateľného článku VIII
bod 3 Zmluvy o dielo. Ak by tak navrhovateľ urobil, inžinierske siete by nikdy neskolaudoval, pretože
stavebné povolenia na inžinierske siete mu ukladali povinnosť po zhotovení previesť vlastníctvo k

potrubiam na správcov sietí a kolaudácia bola podľa čl. VIII bod. 3 podmienkou prevodu spoluvlastníctva
k potrubiam na odporcov, a tak by siete nikdy nemohli byť spustené a užívané. Od začiatku sa preto
nedalo postupovať podľa čl. VIII bod. 3 Zmluvy o dielo a zároveň nedošlo k vzniku žiadnej škody na
strane odporcov. Obdržané prostriedky zo strany správcov sietí boli zohľadnené v cene za dielo, ktorú
uhrádzali odporcovia. Bez tohto zohľadnenia by bola dohodnutá vyššia cena. Vyjadrenie svedkyne G.

R., bývalej projektovej manažérky navrhovateľa, považuje navrhovateľ za irelevantné, pretože táto nie je
odbornou alebo inou kapacitou na právnom poli. Nesprávne je posúdenie odovzdania inžinierskych sietípodľa právoplatnosti kolaudačných rozhodnutí, pretože výstavba rodinného domu odporcov prebiehala
oveľa skôr ako došlo k posledným kolaudáciám. Tiež je potrebné pri údajnom započítaní prihliadnuť na
námietky premlčania, pretože je rozhodná doba, kedy sa pohľadávky stretli. Medzi účastníkmi bol pre

prípad oneskorenia dokončenia diela dohodnutý poplatok z omeškania vo výške 0,05% z dohodnutej
ceny diela, resp. časti diela denne. Takýto nárok odporcov však nikdy nemohol vzniknúť. Poplatok z
omeškania, ktorý bol dohodnutý jasne a určito nemožno zamieňať s inštitútom zmluvnej pokuty. Poplatok
z omeškania sa platí len v prípadoch vyslovene určených v Občianskom zákonníku, ide o kogentné
ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto ak zákon výslovne povinnosť dlžníka platiť

poplatok z omeškania neustanoví, nemožno ho od dlžníka požadovať. Preto je dohoda zmluvných strán
v Zmluve o dielo ohľadom poplatku z omeškania za oneskorené dokončenie diela neplatná pre rozpor
so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Odporcom preto nikdy nemohol vzniknúť nárok na
poplatokzomeškaniaanikdynemohlodôjsťkzapočítaniutakejtoneexistujúcejpohľadávky.Navrhovateľ
pritom poukazoval na rozsudok Okresného súdu v Trnave sp. zn. 10C/7/2011. Takisto nie je možné
vôľu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy vykladať tak, že sledovali dohodnutie sankcie - zmluvnej

pokuty, maximálne by sa mohlo jednať o úrok z omeškania, ktorý však nie je možné dohodnúť nad rámec
Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že úrok z omeškania je možné dohodnúť len pre omeškanie s
peňažným dlhom, a preto by dojednanie zmluvných strán o úroku z omeškania pri plnení nepeňažného
dlhu bolo podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Zmluvná pokuta je špecifický inštitút, na ktorého
dohodnutie zákon vyžaduje jasné a nezameniteľné náležitosti. Preto nie je možné uznať, že pohľadávka

navrhovateľa zanikla započítaním, pretože v čase započítania odporcovia nevedeli či majú pohľadávku
voči navrhovateľovi a v akej výške, preto z dôvodu neurčitosti žiadny úkon jednostranného započítania
zo strany odporcov nebol urobený. Odporcom nikdy nevznikli pohľadávky, ktoré by mohli započítať oproti
pohľadávke navrhovateľa. Navrhovateľ nesúhlasil s tým, že vlastníkom inžinierskych sietí a pozemkov
kadiaľ viedli boli odporcovia, čo vyplýva zo stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí. Poplatok

z omeškania uvedený v zmluve nie je zmluvnou pokutou ani úrokom z omeškania, jedná sa o neplatne
dohodnutú sankciu.

Odporcovia k uvedeným námietkam uvádzali že nemožno hovoriť o neexistujúcej pohľadávke odporcov.
V zmysle Zmluvy o dielo mala byť stavba začatá dňa 30.8.2005 a ukončená 30.9.2006, čo je doba
viac ako jedného roka dostatočne dlhá na to, aby navrhovateľ postupoval tak, aby došlo k odovzdaniu

diela riadne a včas. Sám navrhovateľ nepoprel, že k odovzdaniu diela alebo časti diela nedošlo v
zmluvne dohodnutom termíne, ale s podstatným oneskorením. Zmluvnú pokutu si pritom odporcovia
mohli v zmysle znenia ustanovenia zmluvy uplatniť aj z celej ceny diela. V tomto prípade sa pohľadávky
navrhovateľa a odporcov stretli dňom splatnosti faktúry, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha.
Následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Všetky zákonné

požiadavkyprezapočítaniebolisplnené,započítanieodporcovzodňa25.6.2010spĺňalovšetkyzákonné
náležitosti, pohľadávka odporcov bola vyčíslená na základe objektívne dostupných informácií, a to od
konateľa navrhovateľa a značne prevyšovala sumu, ktorú si navrhovateľ uplatňoval, a tak došlo k zániku
týchto vzájomných pohľadávok navrhovateľa a odporcov vo výške navrhovateľom uplatnenej sumy.
Pre posúdenie otázky premlčania vzájomnej pohľadávky je rozhodná doba stretnutia pohľadávok a nie

doba, kedy bol vykonaný úkon smerujúci k započítaniu. Odporcovia nesúhlasili s tým, že prostriedky
obdržané navrhovateľom od správcov sietí boli zohľadnené pri určení ceny za dielo, pretože v čl.
VI. zmluvy o dielo je jasne dohodnutá cena za celý predmet zmluvy, zároveň je v zmluve uvedené,
že predmetom zmluvy je zhotovenie inžinierskych sietí a tiež, že odporcovia sa stávajú podielovými
spoluvlastníkmi diela. Svedkyňa G. R. za navrhovateľa v danom období komunikovala s odporcami ako

aj s ďalšími objednávateľmi, detailne poznala podmienky uzatvárania zmluvy o dielo, potvrdila, že k
vyhotoveniu diela došlo neskôr ako bolo dohodnuté a že odporcovia sa mali stať vlastníkmi príslušných
sietí.OdporcoviapoukazovalinarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo49/2005,podľaktorého
treba obsah právneho úkonu posúdiť podľa vôle strán v čase uzavierania zmluvy. Preto treba podľa
odporcov inštitút poplatku z omeškania vykladať ako sankciu za nedodržanie zmluvných podmienok,

teda ako zmluvnú pokutu. Inštitút poplatku z omeškania sa využíva len pri nájme, preto nie je možné túto
riadne dohodnutú zmluvnú sankciu vykladať inak, ako zmluvnú pokutu. Právne úkony treba vykladať v
prospech ich platnosti. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 25Cdo/1074/2003 treba brať pri výklade zmluvy
do úvahy aj vôľu zmluvných strán. Pokiaľ ide o príjmy navrhovateľa získané z predaja jednotlivých sietí
príslušným správcom sietí, odporcovia túto svoju pohľadávku vyčíslili na sumu minimálne 2.303,98 eura.

Navrhovateľ nemal z uzatvorenej zmluvy o dielo žiaden zmluvný nárok na ponechanie si sumy získanejz predaja sietí, ktorej minimálna výška v pomere 1/57 prevyšuje sumu, ktorú si uplatňuje navrhovateľ o
328,94 eura. Podľa zmluvy boli vlastníkmi diela a teda inžinierskych sietí odporcovia a nie navrhovateľ.

Odporcovia 1 a 2 listom zo dňa 7.2.2013 adresovaným navrhovateľovi opakovane jednostranne

započítali svoje pohľadávky zo Zmluvy o dielo č. 023 zo dňa 1.7.2005 voči pohľadávke navrhovateľa.
Odporcovia 1 a 2 uviedli, že ich pohľadávky pozostávajú z minimálne nasledovných súm a nárokov:
1. pohľadávka vo výške 2.303,98 eur - uvedená suma predstavuje 1/57 z odplaty, ktorú navrhovateľ
získal predajom inžinierskych sietí príslušným správcom sietí. Vlastníkom sietí boli podľa Zmluvy
odporcovia. Navrhovateľ siete za odplatu previedol, čím sa bezdôvodne obohatil. Navrhovateľ uzavrel

s Trnavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. darovaciu zmluvu, pričom hodnota daru bola určená vo
výške 4.397.325,-Sk, resp. 145.964,44 eura (1/57 z uvedenej sumy je 2.560,78 eura); 2. pohľadávka vo
výške 7.238,50 eura, ktorá suma predstavuje nárok odporcov na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle
článku VI. ods. 7 Zmluvy za obdobie 30.9.2006 až do 2.10.2008, ktoré pohľadávky odporcovia 1 a 2
započítavajúoprotipohľadávkenavrhovateľavovýške1.975eurspríslušenstvom,ktorúmánavrhovateľ
ako poslednú splátku ceny diela podľa zmluvy.

Odporcovia 1 a 2 ďalej dôvodili, že skutočnosť tvrdenú navrhovateľom, že finančné prostriedky, ktoré
získal predajom sietí mali byť súčasťou projektu a zmluva o dielo nezahŕňala cenu celého diela, popiera
samotná zmluva o dielo, ktorá upravuje celú cenu za dielo ako aj navrhovateľom doložený rozpis
predpokladaných a reálnych nákladov. Navrhovateľ následne uvádzal, že za omeškania s odovzdaním
diela nezodpovedá, nakoľko malo ísť o vyššiu moc, keďže tretie strany navrhovateľovi neposkytli

potrebnú súčinnosť. Tieto tvrdenia navrhovateľa sú účelové. Inštitút poplatku z omeškania v zmluve
treba vykladať ako sankciu za nedodržanie zmluvných podmienok, teda za zmluvnú pokutu. Vôľou
strán pri uzavretí zmluvy bolo dohodnúť si sankciu vo forme zmluvnej pokuty pre prípad oneskoreného
zhotovenia diela. V čl. VI. bode 5. Zmluvy je dohodnutý taktiež poplatok z omeškania vo výške 0,05% z
dlžnej sumy za každý deň omeškania na strane odporcov s úhradou preddavku a faktúr. Tento poplatok

z omeškania súd bez ďalšieho vyhodnotil ako úrok z omeškania. Účastníkmi konania dohodnutá
sankcia označená ako poplatok z omeškania, má byť správne vyhodnotená ako zmluvná pokuta a
pokiaľ by mal súd za to, že takéto dojednanie sankcie je neplatné, nebol by oprávnený navrhovateľovi
priznať úrok z omeškania vo výške podľa zmluvy 0.05% denne, ale musel by priznať zákonný úrok
omeškania. Tým je preukázaná vôľa zmluvných strán dohodnúť si sankciu v podobe zmluvnej pokuty.

Odporcovia poukazovali na nález Ústavného súdu ČR zo dňa 10.7.2008 sp. zn. I. ÚS 436/05, kde sa
uvádza, že princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorá nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým
výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Neplatnosť zmluvy (prípadne jej
časti) má byť teda výnimkou, nie zásadou, ako aj V zmysle uznesenia ÚS ČR sp.zn. III.ÚS 327/06:
„Vôľa vtelená do právneho úkonu je prejavená určito a zrozumiteľne, pokiaľ je výkladom objektívne

pochopiteľná, t.j. pokiaľ typický účastník v postavení adresáta úkonu môže túto vôľu bez rozumných
pochybností o jej obsahu náležité vnímať.“ V danom konkrétnom prípade je zrejmé, že pohľadávka
odporcov v časti zmluvnej pokuty, na ktorú mali nárok v zmysle čl. VI. bod 7 zmluvy o dielo, sa stretla
s uplatňovanou pohľadávkou navrhovateľa v momente, keď mal vzniknúť navrhovateľovi nárok na
zaplatenie uplatňovanej sumy. V tom istom okamihu došlo tiež k stretnutiu s pohľadávkou odporcov, a

to v časti ich nároku na zaplatenie plnení, ktoré navrhovateľ získal prevodom sietí príslušným správcom
sietí. Presná výška takto získaných plnení bola určená až v tomto konaní na základe dokumentov,
ktoré boli od navrhovateľa súdom vyžiadané. Odporcovia majú za to, že už započítací prejav zo dňa
25.6.2010 bol platný a účinný, avšak z dôvodu právnej istoty a pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností,
zaslalinavrhovateľovipísomnosťpodnázvomzapočítaniedňa7.2.2013,vktoromopätovnešpecifikovali

svoje pohľadávky, ktoré boli predmetom započítania voči pohľadávke navrhovateľa. Tento dokument
bol podpísaný priamo odporcami. Pohľadávka vo výške 2.303,98 eura bola preukázaná na základe
kúpnych zmlúv a darovacej zmluvy. Uvedená suma predstavuje 1/57 z odplaty, ktorú navrhovateľ získal
predajom inžinierskych sietí príslušným správcom sietí. Vlastníkom sietí boli podľa Zmluvy odporcovia,
navrhovateľ ich však za odplatu previedol, čím sa bezdôvodne obohatil. Podpis na právnom úkone

- započítaní odporcov jednoznačne bol a pohľadávka odporcov bola dostatočne určitá. Pohľadávky
1) a 2), tak ako sú označené započítacom úkone, prevyšujú sumu žiadanú navrhovateľom v tomto
konaní. Na určitosť úkonu započítania nemá vplyv, ktorá z dvoch uplatnených pohľadávok sa má
ponížiť, nakoľko ide o pohľadávku rozdelenú na dve časti podľa dôvodu vzniku pohľadávky odporcov.
Odporcovia v započítacom úkone zo dňa 7.2.2013 dôvod a výšku jednotlivých častí pohľadávky jasne

špecifikovali, preto pre určitosť započítania nie je rozhodujúce, ktorá z týchto častí pohľadávky sa máponížiť. Odporcovia tiež poukazovali na to, že zmluvu o dielo vyhotovil navrhovateľ, odporcovia nie sú
osoby znalé práva, ktoré by boli schopné pri podpísaní zmluvy identifikovať, že poplatok za omeškanie
je možné uzavrieť len v prípadoch zmlúv o nájme bytu. Podľa konštantnej judikatúry, platnosť zmlúv ako

aj ich ustanovení je potrebné vykladať vždy v prospech platnosti a v prípade ak by mala byť aj vyložená
neplatnosť, nemôže to byť v zmysle judikatúry na ťarchu strany, ktorá túto neplatnosť nespôsobila. V
zmluve o dielo bol tiež dohodnutý poplatok z omeškania aj pre prípad nezapletania faktúr zo strany
odporcu. Tohto poplatku sa navrhovateľ v konaní rovnako domáha, čo taktiež nasvedčuje tomu, že
zmluvnou vôľou strán pri uzatváraní zmluvy bolo pod týmto pojmom dohodnúť si sankcie. Pohľadávka

navrhovateľa preto zanikla v rozsahu a v čase kedy sa stretla s pohľadávkou odporcov. Pokiaľ ide o
pohľadávku odporcov, majú za to, že ide o jednu pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o dielo uzatvorenej
s navrhovateľom, ktorá je však rozdelená na dve časti. Z tohto dôvodu je argumentácia navrhovateľa
ohľadom neplatnosti započítania nesprávna.

K týmto tvrdeniam odporcov 1 a 2 navrhovateľ uviedol, že v konaní nič nepreukázalo nezhodu vôle
zmluvných strán dohodnúť si neplatne sankciu poplatok z omeškania pre daný právny vzťah, a preto

sú tvrdenia odporcov v tomto smere neopodstatnené. V súlade s uvedeným, ani navrhovateľovi
nemal byť priznaný úrok z omeškania 0,05 % denne z uplatňovanej sumy, ale len zákonný úrok
z omeškania vo výške 6,5 % ročne od 29.11.2008. Ďalej uvádzal, že odporcom nevznikla taká
pohľadávka voči navrhovateľovi, ktorú by mohli započítať voči uplatnenému nároku navrhovateľa. Keďže
nemajú pohľadávku spôsobilú na započítanie, nie je potrebné skúmať ani ostatné aspekty úkonu

započítania. Odporcovia počas konania nepreukázali, že by im na základe zmlúv o prevodoch sietí
vznikli nejaké pohľadávky voči navrhovateľovi. Odporcovia preto nikdy nemohli započítať neexistujúcu
pohľadávku. Preto ani opätovný doklad nazvaný započítanie zo dňa 7.2.2013 nemožno považovať
za relevantný doklad. Týmto dokladom sa odporcovia snažili len napraviť nejaké formálne nedostatky
svojho predchádzajúceho pokusu o započítanie zo dňa 25.6.2010. Navrhovateľ pritom doručenie mu

započítania zo dňa 7.2.2013 nepopieral, avšak poukazoval na to, že z pokus odporcov o započítanie zo
dňa 7.2.2013 nie je jasné a určité, ktorú pohľadávku, ak by ju odporcovia vôbec mali, chcú započítať voči
navrhovateľom uplatňovanej pohľadávke. Naopak pohľadávka navrhovateľa voči odporcom vo výške
1.975,04 eura bola riadne preukázaná, odporcovia ju nikdy nesporovali, preto navrhovateľ žiadal, aby
súd jeho návrhu vyhovel.

Svedkyňa G. R. uviedla, že v zmysle zmluvy o obchodnom zastúpení riešila celú záležitosť v
katastrálnom území W., lokalita R. R.. H. úlohou bolo, aby sa toto územie dostalo do individuálnej bytovej
výstavby s názvom R. R. II., teda urbanizmus, územné rozhodnutie, stavebné povolenie, právny servis,
predaj pozemkov. Celá záležitosť trvala cca. dva roky. Posledná činnosť t.j. kolaudácia stavby jej nebola
daná na starosť. Celá vec sa neriešila včas - v máji 2006 dostali protokol o tom, že už sú ukončené všetky

inžinierske siete, do konca septembra 2006 na základe zmluvy o dielo mala byť vykonaná kolaudácia
inžinierskych sietí a komunikácií na IBV Pekné Pole II. Podľa svedkyne sa odporcovia ako účastníci
zmluvy o dielo stali vlastníkmi inžinierskych sietí a komunikácií, a tak majú právo i z časti odplaty
za inžinierske siete odpredané majiteľom - vlastníkom siete. V zmysle zmluvy o dielo malo dôjsť k
protokolárnemu odovzdaniu do 30.9.2006, dodatočne sa svedkyňa dozvedela, že došlo k omeškaniu

zo strany navrhovateľa.

Podľa Zmluvy o dielo č. 023 zo dňa 1.7.2005, sa zhotoviteľ (navrhovateľ) zaviazal zhotoviť pre
objednávateľa (odporcov 1 a 2) inžinierske siete a komunikácie v Trnave na parcelných číslach
uvedených v čl. I., a to podľa projektu : pozemné komunikácie trasa I., II., A,B,C,D,E, chodníky,
staveniskovú cestu, plynovod, VN distribučnú trafostanicu, NN káblový rozvod, kanalizáciu a vodovod

a zaviazal sa tiež zabezpečiť pre objednávateľov spracovanie projektov, vydanie stavebného povolenia
a kolaudačného rozhodnutia, výkon stavebného a autorského dozoru. Objednávateľ splnomocnil
zhotoviteľa na uzatváranie zmlúv s prevádzkovateľmi inžinierskych sietí a objednávateľ sa zaviazal
poskytnúť zhotoviteľovi potrebnú súčinnosť. Podľa čl. I. Zmluvy, miestom stavby bola lokalita R. W.
- X., v k. ú. W. parc. č. XXXX/XX vo výmere XXXXX m2. Stavba mala byť začatá dňa 30.8.2005 a

dokončená dňa 30.9.2006. V čl. IV. sa zhotoviteľ zaviazal odovzdať predmet zmluvy v termínoch zmluvy,
a to písomne. Podľa čl. V. bod 2 zhotoviteľ celé dielo odovzdá po úspešnom priebehu funkčných skúšok
a vydaní kolaudačného rozhodnutia objednávateľovi. Cena diela bola dohodnutá v čl. VI. ako 1/57 z
celkovej ceny diela 28.500.000,- Sk + DPH, teda 500.000 Sk + DPH, t. j. 16.596,96 eura. V čl. VI. bod7 Zmluvy sa zmluvné pre prípad oneskorenia dokončenia diela dohodli na poplatku z omeškania vo
výške 0,05% z dohodnutej ceny diela, resp. časti diela v Slovenských korunách denne. Podľa čl. VIII.
bod 3 Zmluvy Zmeny záväzku a spoluvlastníctvo, sa zmluvné strany dohodli na tom, že objednávateľ

sa prevzatím diela špecifikovaného v predmete zmluvy od zhotoviteľa po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia o kolaudácii stane jeho podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/57. Prevzatie diela bude
potvrdené preberacím protokolom obidvoma zmluvnými stranami.

Z faktúry vystavenej dňa 7.11.2008 splatnej dňa 28.11.2008 vyplýva, že navrhovateľ si vyúčtoval sumu
59.500,- Sk teda 1.975,04 eura ako splátku ceny diela.

Zo Započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 25.6.2010 vyplýva, že Advokátska kancelária Lansky,

Ganzger+partnerRechtsanwälte,spol.sr.o.zaslalanavrhovateľovilist,vktoromuviedla,žeakoprávny
zástupca jednotlivých objednávateľov podľa listu zo dňa 21.9.2009 a tiež p. Ing. D. S., p. Ing. H. J. a p.
Ing. J. J. rod K. a s výnimkou p. T., p. K., p. X. a p. U., zo Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi jednotlivými
objednávateľmi a spol. AX Merlin, s. r. o. predmetom ktorej bola výstavba inžinierskych sietí pre IBV
PeknéPoleIIskaždýmzklientovadvokátskejkancelárie,vzmysle§580anasl.Občianskehozákonníka

jednostranne započítava pohľadávky jednotlivých klientov voči spoločnosti AX Merlin vyplývajúce z
nároku na vyplatenie časti doteraz nevyplatenej kúpnej ceny (podiel 1/57), ktorú spoločnosť získala od
MestaTrnavaajednotlivýchspoločnostíspravujúcichinžinierskesiete zapredajinžinierskychsietí,ktoré
boli predmetom Zmluvy o dielo vo výške 2.620 eur plus príslušenstvo a nároku na zaplatenie poplatku z
omeškania za oneskorené odovzdanie diela v zmysle čl. VI ods. 7 Zmluvy o dielo vo výške 0,05% z ceny

diela resp. časti diela denne (30.9.2006 - 2.10.2008) vo výške 7.238,50 eura plus príslušenstvo; proti
pohľadávkam spoločnosti AX Merlin s. r. o. voči jednotlivým klientom advokátskej kancelárie vo výške
1.975 eur s príslušenstvom. Predmetné započítanie bolo zaslané e-mailom na adresy: G. , [email protected]
a [email protected] .

Zo Zmluvy č. 5818950 o dodávke vody z verejného vodovodu do domácnosti a odvádzaní odpadových

vôd, vrátane vôd z atmosferických zrážok, verejnou kanalizáciou z domácností vyplýva, že medzi
dodávateľom Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 36 252 484 a odberateľom Ing. R. W. bola
dňa 31.1.2008 pre odberné miesto Hviezdna ul., Pekné Pole II., uzatvorená zmluva o dodávke vody z
verejného vodovodu a odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou.

Z kolaudačného rozhodnutia č. OSaŽP/34505-88371/08/Kč zo dňa 29.12.2008 vyplýva, že stavebným

úradom (Mesto Trnava, MsÚ v Trnave, odbor stavebný a životného prostredia) bolo povolené užívanie
stavby - rodinný dom s dvojgarážou na ul. Hviezdna, na pozemku parc. č. XXXX/XXX, v k. ú. W., pre
stavebníka: Ing. R. W. a manželka Ing. G. W., s tým, že na základe miestneho zisťovania, ktoré
sa konalo dňa 18.12.2008 bolo zistené, že stavba bola uskutočnená podľa dokumentácie overenej v
stavebnom konaní a boli dodržané podmienky v stavebnom povolení.

Zo Zmluvy o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti
Západoslovenská energetika, a.s. č. 120018953 vyplýva, že táto bola s odberateľom R. W. uzatvorená
dňa 7.8.2006, pre odberné miesto L. XXX, W..

Zo Žiadosti o pripojenie odberného plynového zariadenia budúceho odberateľa plynu kategórie
„domácnosť“ k distribučnej sieti vyplýva, že žiadateľ R. W. požiadal dňa 4.5.2006 požiadal o pripojenie

odberného plynového zariadenia k distribučnej sieti a to pre IBV - R. pole, stavbu na parc. č. XXXX/
XXX v W.. Z vyjadrenia ku žiadosti o pripojenie plynového zariadenia budúceho odberateľa plynu
kategórie„domácnosť“kdistribučnejsieti vyplýva,žetechnikSlovenskéhoplynárenskéhopriemyslua.s.
vyslovil súhlas s pripojením odberného miesta dňa 10.5.2006, pričom predpokladaný termín pripojenia
odberného miesta bol dohodnutý na 8/2006.

Zo Zmluvy o pripojení č.7046040506 uzatvorenej medzi Slovenským plynárenským priemyslom a.s. a
odberateľom R. W. vyplýva, že zmluva o pripojení odberného plynového zariadenia k distribučnej sietibola uzatvorená dňa 17.5.2006. K Zmluve bol uzatvorený Dodatok č. 1 za účelom urýchlenia pripojenia
odberného plynového zariadenia žiadateľa o pripojenie k distribučnej sieti prevádzkovateľa.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie poslednej splátky ceny diela, voči ktorému

nároku navrhovateľa sa odporcovia bránili tým, že pohľadávka navrhovateľa zanikla jednostranným
započítaním pohľadávok odporcov, ktoré započítanie odporcovia vykonali jednak listom zo dňa
25.6.2010 a jednak listom zo dňa 7.2.2013.

Podľa § 631 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 1.7.2005, zmluvou o dielo zaväzuje sa
objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na
svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 633 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 1.7.2005, zhotoviteľ je povinný
dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná
technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.

Podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 1.7.2005, ak nie je dohodnuté inak,
platí sa cena až po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie

diela značné náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od
objednávateľa primerané preddavky.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa § 517 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 1.7.2005, dlžník, ktorý svoj dlh

riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (1). Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis (2). Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie
alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak (3).

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 1.7.2005, ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,
zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (1).

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia (2).

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal na odporcoch zaplatenia poslednej splátky ceny diela
podľa Zmluvy o dielo č. 023 uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 1.7.2005, na základe ktorej sa
navrhovateľ zaviazal zhotoviť pre odporcov inžinierske siete a komunikácie k pozemkom odporcov a

odporcovia sa zaviazali zaplatiť cenu za zhotovenie diela v celkovej sume 500.000,- Sk + DPH, t. j.
16.596,96 eura + DPH. Keďže odporcovia poslednú splátku ceny diela v sume 1.975,04 eura neuhradili,
navrhovateľ im vystavil faktúru zo dňa 7.11.2008 na túto sumu, s dátumom splatnosti 28.11.2008.
Počnúc dňom 29.11.2008 si navrhovateľ uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 6,5% ročne
z dlžnej sumy do zaplatenia. Odporcovia sa v konaní bránili jednak tým, že pohľadávka navrhovateľa

zanikla započítaním s pohľadávkou odporcov na základe jednostranného zápočtu, ktorý adresoval
právny zástupca odporcov navrhovateľovi listom zo dňa 25.6.2010. Odporcovia preto žiadali, aby súd
návrh navrhovateľa zamietol vzhľadom na zánik jeho pohľadávky jednostranným zápočtom zo strany
odporcov. Prevyšujúcu sumu odporcovia prisúdiť nežiadali. Ďalej sa odporcovia 1 a 2 voči pohľadávke
navrhovateľa bránili tým, že jeho pohľadávka zanikla jednostranným započítaním, a to listom odporcov
zo dňa 7.2.2013 adresovaným navrhovateľovi, ktorým odporcovia opakovane jednostranne započítali

svoje pohľadávky zo Zmluvy o dielo č. 023 zo dňa 1.7.2005 voči pohľadávke navrhovateľa.

Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania
uzatvorili dňa 1.7.2005 Zmluvu o dielo č. 023, na základe ktorej sa zhotoviteľ (navrhovateľ) zaviazal
zhotoviť pre objednávateľa (odporcov 1 a 2) inžinierske siete a komunikácie v Trnave na parcelných
číslach uvedených v čl. I., a to podľa projektu : pozemné komunikácie trasa I., II., A,B,C,D,E, chodníky,

staveniskovú cestu, plynovod, VN distribučnú trafostanicu, NN káblový rozvod, kanalizáciu a vodovod
a zaviazal sa tiež zabezpečiť pre objednávateľov spracovanie projektov, vydanie stavebného povolenia
a kolaudačného rozhodnutia, výkon stavebného a autorského dozoru. Objednávateľ splnomocnil
zhotoviteľa na uzatváranie zmlúv s prevádzkovateľmi inžinierskych sietí a objednávateľ sa zaviazal
poskytnúťzhotoviteľovipotrebnúsúčinnosť.Podľačl.I.Zmluvy,miestomstavbybolalokalitaPeknépole,

W. - X., v k. ú. W. parc. č. XXXX/XX vo výmere XXXXX m2. Stavba mala byť začatá dňa 30.8.2005 a
dokončená dňa 30.9.2006. V čl. IV. sa zhotoviteľ zaviazal odovzdať predmet zmluvy v termínoch zmluvy
a to písomne. Podľa čl. V. bod 2 zhotoviteľ celé dielo odovzdá po úspešnom priebehu funkčných skúšok
a vydaní kolaudačného rozhodnutia objednávateľovi. Cena diela bola dohodnutá v čl. VI. ako 1/57 z
celkovej ceny diela 28.500.000,- Sk + DPH, teda 500.000 Sk + DPH, t. j. 16.596,96 eura + DPH. V čl. VI.

bod 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli pre prípad oneskorenej úhrady faktúr na poplatku z omeškania
vo výške 0,05% z dlžnej sumy v Slovenských korunách za každý deň omeškania a v čl. VI. bod 7 Zmluvy
sa zmluvné pre prípad oneskorenia dokončenia diela dohodli na poplatku z omeškania vo výške 0,05% z
dohodnutej ceny diela, resp. časti diela v Slovenských korunách denne. Podľa čl. VIII. Zmeny záväzku a
spoluvlastníctvo, sa zmluvné strany dohodli na tom, že objednávateľ sa prevzatím diela špecifikovaného

v predmete zmluvy od zhotoviteľa po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii stane jeho
podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/57. Prevzatie diela bude potvrdené preberacím protokolom
obidvoma zmluvnými stranami.

Z písomne uzavretej Zmluvy o dielo č.023 zo dňa 1.7.2005 vyplýva, že účastníci konania sa dohodli
v úvode predmetnej zmluvy, že zmluva bola uzatvorená podľa § 631 a nasl. Obchodného zákonníka.

Ustanovenia § 631 a nasl. Obchodného zákonníka upravujú zmluvu o nájme dopravného prostriedku,
avšak ustanovenia § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujú zmluvu o dielo. Pretože odporcovia
1 a 2 nevystupovali pri uzatváraní zmluvy ako podnikatelia, mohli by si účastníci konania v zmysle
§ 262 ods. 1 Obchodného zákonníka zvoliť aplikovateľnosť Obchodného zákonníka na ich vzájomný
záväzkový vzťah. Takáto voľba Obchodného zákonníka však vyžaduje písomnú formu a musí byť

jasná, určitá a zrozumiteľná. Zo skutkových zistení vyplýva, že takáto dohoda nebola medzi účastníkmi
konania uzavretá, keďže jediný odkaz na Obchodný zákonník v úvode Zmluvy o dielo č. 023 zo dňa
1.7.2005 je zmätočný a neurčitý. Zo zákona nie je možné vzájomný záväzkový vzťah účastníkov
konania automaticky podradiť pod režim Obchodného zákonníka a pretože dohoda o pôsobnosti
Obchodného zákonníka nebola platne uzatvorená, bolo potrebné záväzkový vzťah účastníkov posúdiť

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Vkonaníbolopreukázané,ženavrhovateľpreodporcov1a2vykonaldielovzmysleuzatvorenejzmluvy,
i keď k dokončeniu diela, resp. jeho viacerých častí došlo oneskorene.Faktúrou zo dňa 7.11.2008 splatnou dňa 28.11.2008 si navrhovateľ vyúčtoval sumu 59.500,- Sk teda
1.975,04 eura ako poslednú splátku ceny diela.

Advokátska kancelária Lansky, Ganzger + partner Rechtsanwälte, spol. s r. o. zaslala navrhovateľovi

list zo dňa 25.6.2010, nazvaný započítanie vzájomných pohľadávok, v ktorom uviedla, že ako právny
zástupca jednotlivých objednávateľov podľa listu zo dňa 21.9.2009 a tiež p. Ing. D. S., p. Ing. H. J. a p.
Ing. J. J. rod K. a s výnimkou p. T., p. K., p. X. a p. U., zo Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi jednotlivými
objednávateľmi a spol. AX Merlin, s. r. o. predmetom ktorej bola výstavba inžinierskych sietí pre IBV
PeknéPoleIIskaždýmzklientovadvokátskejkancelárie,vzmysle§580anasl.Občianskehozákonníka

jednostranne započítava pohľadávky jednotlivých klientov voči spoločnosti AX Merlin vyplývajúce z
nároku na vyplatenie časti doteraz nevyplatenej kúpnej ceny (podiel 1/57), ktorú spoločnosť získala od
MestaTrnavaajednotlivýchspoločnostíspravujúcichinžinierskesiete zapredajinžinierskychsietí,ktoré
boli predmetom Zmluvy o dielo vo výške 2.620 eur plus príslušenstvo, a nároku na zaplatenie poplatku
z omeškania za oneskorené odovzdanie diela v zmysle čl. VI ods. 7 Zmluvy o dielo vo výške 0,05% z
ceny diela resp. časti diela denne (30.9.2006 - 2.10.2008) vo výške 7.238,50 eura plus príslušenstvo;

proti pohľadávkam spoločnosti AX Merlin s. r. o. voči jednotlivým klientom advokátskej kancelárie vo
výške 1.975 eur s príslušenstvom.

Zároveň odporcovia 1 a 2 listom zo dňa 7.2.2013 adresovaným navrhovateľovi opakovane jednostranne
započítali svoje pohľadávky zo Zmluvy o dielo č. 023 zo dňa 1.7.2005 voči pohľadávke navrhovateľa.
Odporcovia 1 a 2 uviedli, že ich pohľadávky pozostávajú z minimálne nasledovných súm a nárokov:

1. pohľadávka vo výške 2.303,98 eur - uvedená suma predstavuje 1/57 z odplaty, ktorú navrhovateľ
získal predajom inžinierskych sietí príslušným správcom sietí. Vlastníkom sietí boli podľa Zmluvy
odporcovia. Navrhovateľ siete za odplatu previedol, čím sa bezdôvodne obohatil. Navrhovateľ uzavrel
s Trnavskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. darovaciu zmluvu, pričom hodnota daru bola určená vo
výške 4.397.325,-Sk, resp. 145.964,44 eura (1/57 z uvedenej sumy je 2.560,78 eura); 2. pohľadávka vo

výške 7.238,50 eura, ktorá suma predstavuje nárok odporcov na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle
článku VI. ods. 7 Zmluvy za obdobie 30.9.2006 až 2.10.2008, ktoré pohľadávky odporcovia 1 a 2
započítavajúoprotipohľadávkenavrhovateľavovýške1.975eurspríslušenstvom,ktorúmánavrhovateľ
ako poslednú splátku ceny diela podľa zmluvy.

V danom prípade mal súd nárok navrhovateľa na zaplatenie poslednej splátky ceny diela vo výške

1.975,04 eura za preukázaný a medzi účastníkmi konania za nesporný, pretože odporcovia v
konaní vôbec nespochybňovali túto pohľadávku navrhovateľa, avšak ich obrana spočívala v tom,
že táto pohľadávka navrhovateľa zanikla na základe hmotnoprávneho úkonu započítania v zmysle
§ 580 Občianskeho zákonníka. V danom prípade preto bolo v prvom rade potrebné posúdiť,
či došlo k platnému právnemu úkonu jednostranného započítania pohľadávky odporcov oproti

pohľadávke navrhovateľa a či odporcovia v čase započítania disponovali existujúcimi pohľadávkami voči
navrhovateľovi.

V zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, započítanie je jedným zo spôsobov zániku
vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Započítanie je privodenie zániku dvoch navzájom
proti sebe stojacich pohľadávok tým, že jedna a druhá sa považujú za navzájom vyrovnané. Účelom a

zmyslom započítania je teda zánik záväzku bez toho, aby došlo ku skutočnému plneniu. V ustanovení §
580 Občianskeho zákonníka je upravené započítanie jednostranným právnym úkonom. Jednostranné
započítanie spočíva v tom, že vzájomné pohľadávky, plnenie ktorých je rovnakého druhu, zaniknú
započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí prejav smerujúci k započítaniu.
Započítanie je oprávnením ktorejkoľvek strany, možno ho vykonať bez súhlasu, alebo proti vôli druhej

strany. Započítanie vzájomných pohľadávok má právne účinky zániku záväzku k okamihu, keď sa
pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú (z oboch strán musí ísť o splatné pohľadávky). V okamihu,
kedy došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok následkom
započítania, a to v rozsahu v akom sa navzájom kryjú. Za okamih stretu pohľadávok je potrebné
považovať okamih splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr, kompenzačný prejav je

teda možné urobiť až potom, čo sa všetky pohľadávky stali splatnými, teda po termíne splatnosti tej
pohľadávky, ktorá sa stane splatnou neskôr.Zánik záväzku jednostranným započítaním zákon pripúšťa, ak sú zároveň splnené stanovené zákonné
podmienky. Oproti sebe stojace pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. Z ustanovení § 580
a § 581 Občianskeho zákonníka vyplýva, že započítať možno iba vzájomné pohľadávky, pohľadávky

musia byť rovnakého druhu, musia to byť platné pohľadávky, splatné pohľadávky, pohľadávky, ktoré
nie sú zákonom zo započítania vylúčené. Bezpodmienečne je možné započítať iba pohľadávku, ktorá
je splatná najneskoršie k dobe započítania. Splatnosťou pohľadávky sa rozumie jej žalovateľnosť
na súde. K započítaniu pritom nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli, ale vyžaduje
sa právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Formu tohto prejavu zákon

nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Musí ísť o
prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa
uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon sa
nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítací prejav
možno uplatniť potom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala
splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, v akom

sa navzájom kryjú. Ak je niektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky.

Pokiaľ ide o prvé započítanie zo dňa 25.6.2010, v danom prípade advokátska kancelária Lansky,
Ganzger & partner Rechtsanwälte s. r. o. ako právny zástupca jednotlivých objednávateľov diela
listom zo dňa 25.6.2010 jednostranne započítala pohľadávky svojich klientov proti pohľadávkam
navrhovateľa, voči jednotlivým klientom advokátskej kancelárie. Tento list advokátskej kancelárie mal

predstavovať právny úkon započítania, preto je v prvom rade potrebné posúdiť, či obsahuje všetky
náležitosti tohto právneho úkonu. Z predloženého listinného dôkazu - započítania zo dňa 25.6.2010,
však nemožno dovodiť, že došlo k takému úkonu zo strany odporcov, s ktorým možno spájať účinné
započítanie vzájomných pohľadávok voči navrhovateľovi. Predovšetkým z tohto právneho úkonu nie
je možné usúdiť, v mene ktorých klientov advokátska kancelária právny úkon započítania vykonala,

či aj odporcovia boli klientom tejto advokátskej kancelárie v čase započítania, a či klienti predmetnú
advokátsku kanceláriu splnomocnili aj na vykonanie tohto konkrétneho právneho úkonu započítania.
Započítať jednostranným právnym úkonom môže len konkrétny veriteľ proti konkrétnemu dlžníkovi, a
to presnú pohľadávku, tak aby bola jednoznačná jej výška a právny dôvod. Nebolo teda jednoznačne
preukázané, že odporcovia 1 a 2 vykonali právny úkon započítania. Započítací úkon musí obsahovať

také údaje, z ktorých je možné bez akýchkoľvek pochybností dovodiť, ktorá osoba započítací prejav
vyhotovuje, k akej pohľadávke sa tento prejav má vzťahovať a v akej výške k započítaniu dochádza.
Pokiaľ ide o predložený písomný právny úkon zo dňa 25.6.2010, v tomto absentuje tiež jeho základná
náležitosť, a to je podpis konajúcej osoby podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Predložený list
advokátskej kancelárie Lansky, Ganzger & partner Rechtsanwälte s. r. o. bol zaslaný navrhovateľovi

elektronicky (e-mailom) na nasledovné elektronické adresy: [email protected]
a [email protected] , pričom tento úkon bol vyhotovený elektronicky bez pripojeného zaručeného
elektronického podpisu. V texte nie sú nijako označení odporcovia 1 a 2 ani presne identifikovaná
pohľadávka, ktorá má byť predmetom započítania.

Prejav vôle smerujúci k započítaniu musí byť dostatočne určitý (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka),

t. j. musí z neho vyplývať, akej pohľadávky sa týka a v akej výške sa na započítanie uplatňuje a proti
ktorej pohľadávke veriteľa smeruje a v akej výške tieto pohľadávky zanikajú. Jedným kompenzačným
prejavom možno započítať aj viac vzájomných pohľadávok, a to ako zo strany, ktorá urobila prejav vôle
na započítanie, tak aj z druhej zmluvnej strany. V každom prípade však musí byť určite a zrozumiteľne
uvedené, ktoré pohľadávky a v akej výške započítaním zanikajú.

Úkon započítania (§ 580 Občianskeho zákonníka), ktorým dlžník započítava proti pohľadávke veriteľa
viac svojich pohľadávok prevyšujúcich vo svojom súčte pohľadávku veriteľa bez toho, aby z neho bolo
zrejmé, ktorá časť započítavaných pohľadávok započítaním zanikla a ktorá nie, je podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka neplatný pre neurčitosť.

Pokiaľ započítavajúca osoba v započítaní uvažuje s dvoma nárokmi voči protistrane, ktoré v súčte

prevyšujú nárok protistrany, pričom však neuvádza, ktorý z týchto oboch nárokov a v akej výškeuplatňuje, je také započítanie neurčité, teda neplatné (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 7.9.2005, sp.
zn. 32 Odo 215/2005).

Započítanie zo dňa 25.6.2010 je zmätočné v tom, že z tohto právneho úkonu nie je zrejmé, ktorá z dvoch

uplatnených pohľadávok dlžníkov má byť započítaná na pohľadávku veriteľa. V tomto započítacom
prejavesatotižzapočítavajednakpohľadávkavsume2.620euraspríslušenstvom ajednakpohľadávka
v sume 7.238,50 eura s príslušenstvom na pohľadávku navrhovateľa 1.975 eur s príslušenstvom,
teda proti pohľadávke navrhovateľa, ktorá je nižšia ako ktorákoľvek z dvoch uplatnených pohľadávok
odporcov. Táto skutočnosť spôsobuje neurčitosť právneho úkonu započítania zo dňa 25.6.2010, pretože

nie je zrejmé, ktorá časť započítavaných pohľadávok odporcov 1 a 2 má započítaním zaniknúť a ktorá
nie, čo v konečnom dôsledku spôsobuje neplatnosť tohto právneho úkonu započítania podľa § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Neskôr v priebehu konania odporcovia predložili ďalší dôkaz na základe ktorého mala pohľadávka
navrhovateľa zaniknúť, a to listinný doklad započítanie zo dňa 7.2.2013, ktorý právny úkon už bol
podpísaný oboma odporcami, pričom navrhovateľ nesporoval, že mu toto započítanie bolo doručené.

Týmto právnym úkonom odporcovia 1 a 2 znovu jednostranne proti pohľadávke navrhovateľa ktorú
si uplatňuje v tomto konaní vo výške 1.975 eur s príslušenstvom ako poslednú splátku ceny diela
podľa Zmluvy, započítali 1. jednak pohľadávku vo výške 2.303,98 eura, ktorá suma predstavuje 1/57
z odplaty, ktorú navrhovateľ získal predajom inžinierskych sietí príslušným správcom sietí a 2. jednak
pohľadávku vo výške 7.238,50 eura, ktorá suma predstavuje nárok odporcov na zaplatenie zmluvnej

pokuty v zmysle článku VI. ods. 7 Zmluvy za obdobie 30.9.2006 až 2.10.2008. Ani tento právny
úkon započítania však nie je spôsobilý privodiť zánik navrhovateľovej pohľadávky, a to predovšetkým
pre jeho neurčitosť. Ako bolo už vyššie uvedené, prejav vôle smerujúci k započítaniu musí byť
dostatočne určitý (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), musí z neho vyplývať v akej výške pohľadávky
vzájomných veriteľov zanikajú. Úkon započítania, ktorým dlžník započítava proti pohľadávke veriteľa

viac svojich pohľadávok prevyšujúcich vo svojom súčte pohľadávku veriteľa bez toho, aby z neho
bolo zrejmé, ktorá časť započítavaných pohľadávok započítaním zanikla a ktorá nie, je podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný pre neurčitosť. Z tohto dôvodu, hoci tentokrát započítanie
vykonali samotní odporcovia 1 a 2, a to písomne, ktorý právny úkon riadne podpísali a doručili
navrhovateľovi, je právny úkon započítania zo dňa 7.2.2013 pre svoju neurčitosť neplatný, a teda obrana

odporcov spočívajúca v tvrdení, že pohľadávka navrhovateľa zanikla na základe hmotnoprávneho úkonu
započítania neobstojí. Odporcovia sa tiež snažili brániť tým, že v započítaní ide len o jednu pohľadávku
zo zmluvy o dielo, ktorá je rozdelená na dve časti, avšak ani tento argument nemôže obstáť pretože
je nepochybné, že odporcovia si proti navrhovateľovi uplatnili dve samostatné pohľadávky, a to jednak
pohľadávku vyplývajúcu z nároku odporcov na zaplatenie príslušného podielu (1/57) odplaty, ktorú

navrhovateľ získal predajom inžinierskych sietí príslušným správcom sietí a jednak pohľadávku na
zaplatenie zmluvnej pokuty resp. poplatku z omeškania v zmysle článku VI. ods. 7 Zmluvy za obdobie
30.9.2006 až 2.10.2008, pričom je zrejmé, že ide o dva odlišné samostatné nároky, teda nie o jednu
pohľadávku, ako sa nakoniec snažili tvrdiť odporcovia.

Zároveň súd považuje za nevyhnutné poukázať tiež na tú skutočnosť, a to tak v prípade započítania

odporcov zo dňa 25.6.2010 ako aj započítania zo dňa 7.2.2013, že v zmysle Občianskeho zákonníka,
pod ktorého režim spadá právny vzťah účastníkov konania založený Zmluvou o dielo zo dňa 1.7.2005,
podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku,
ktorá ešte nie je splatná. V predmetnej veci je jednoznačné, že navrhovateľ mal proti odporcom
splatnú pohľadávku. Avšak odporcovia 1 a 2 v konaní proti navrhovateľovi uplatňovali na započítanie

pohľadávky, ktoré ešte neboli splatné. Splatnosť pohľadávky pritom vyplýva buď z dohody účastníkov
záväzkového vzťahu, alebo môže byť určená zákonom, či rozhodnutím súdu. Ak doba splatnosti
nebola určená ani jedným z uvedených spôsobov, Občiansky zákonník podporne určuje, že dlžník
je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie požiadal veriteľ (§ 563 Občianskeho
zákonníka). V predmetnej veci si odporcovia proti navrhovateľovi vo svojich započítacích právnych

úkonoch zo dňa 25.6.2010 a zo dňa 7.2.2013 uplatňovali pohľadávky, ktoré neboli splatné, ich splatnosť
nenastala ani dohodou účastníkov, ani zo zákona a keďže neboli judikované, nenastala ich splatnosť
ani rozhodnutím súdu. Splatnosť predmetných pohľadávok tak mohli odporcovia 1 a 2 ako veritelia
privodiť iba výzvou na splnenie adresovanou navrhovateľovi. Odporcovia však v konaní nepredložili anijeden dôkaz preukazujúci, že by navrhovateľa vyzvali na zaplatenie svojich uplatňovaných pohľadávok.
Odporcovia sa teda pokúsili započítať svoje nesplatné pohľadávky, preto boli ich oba právne úkony
smerujúce k započítaniu predčasné a nemohli mať účinky započítania. Samotné započítanie pritom

nemožno považovať za výzvu na zaplatenie pohľadávky, pretože kompenzačný prejav možno vykonať
až potom, čo sa stali splatnými započítavané pohľadávky. Avšak i za situácie, že by na strane odporcov
išlo o splatné pohľadávky, nemohlo by k zániku žalovanej pohľadávky uvedenými jednostrannými
započítaniami odporcov dôjsť, pretože je nutné prihliadnuť k neurčitosti ich kompenzačného prejavu.
Odporcoviatotižnešpecifikovali,čiavakomrozsahusivočinavrhovateľoviuplatňujúnároknazaplatenie

odplaty za predaj inžinierskych sietí správcom sietí či zmluvnej pokuty resp. poplatku z omeškania.

Pokiaľ ide o samotné posúdenie existencie pohľadávok odporcov voči navrhovateľovi, ktoré mali jednak
spočívať v ich nároku na vyplatenie podielu kúpnej ceny, ktorú navrhovateľ získal za predaj sietí od
jednotlivých správcov a jednak nároku na zaplatenie poplatku z omeškania, resp. neskôr uplatňovanej
zmluvnej pokuty, na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že odporcovia v konaní ani
existenciu takýchto svojich pohľadávok nepreukázali.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie poplatku z omeškania (ktorý si uplatňovali v započítaní zo dňa
25.6.2010), resp. zmluvnej pokuty (ktorú si uplatňovali v započítaní zo dňa 7.2.2013), z čl. VI. bod
7 Zmluvy o dielo č. 023 zo dňa 1.7.2005 vyplýva, že pre prípad oneskorenia dokončenia diela
bol dohodnutý poplatok z omeškania vo výške 0,05% z dohodnutej ceny diela, resp. časti diela v
Slovenských korunách denne.

Základným spôsobom zániku záväzku zo zmluvy o dielo, je jeho zánik splnením, teda zhotovením diela
riadne a včas podľa zmluvy a odovzdanie diela objednávateľovi. Pre prípad, že zhotoviteľ nezhotoví
dielo riadne a včas, môžu sa zmluvné strany v rámci zmluvnej voľnosti dohodnúť na rôznych sankciách
pre zhotoviteľa.

V prípadoch omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), má veriteľ

právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ zákon (Občiansky zákonník) nestanovuje povinnosť platiť
poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania poplatku z omeškania upravuje nariadenie vlády č.
87/1995 Z. z.

Z uvedeného vyplýva, že sankciu poplatok z omeškania možno požadovať od zmluvnej strany
záväzkovoprávneho vzťahu, ktorá je v omeškaní len s plnením peňažného dlhu a len v prípadoch, v

ktorých to ustanoví zákon. Takýto prípad upravuje napríklad ustanovenie § 697 Občianskeho zákonníka,
v súvislosti s nájom bytu. Tiež je dôležité, že poplatok z omeškania prichádza do úvahy, len pokiaľ ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, nie pokiaľ ide o omeškanie napr. s odovzdaním veci, resp.
zhotovením diela. Ustanovenia § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka povinnosť zhotoviteľa platiť pre
prípad omeškania s odovzdaním diela poplatok z omeškania neupravujú. Preto v prípade zmluvy o dielo

sa zmluvné strany na takejto sankcii dohodnúť nemôžu.

Z ustanovenia čl. VI. bod 7 Zmluvy o dielo jednoznačne vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli
na sankcii poplatku z omeškania. Takáto dohoda účastníkov však odporuje zákonu a preto je toto
ustanovenie zmluvy o dielo podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Zároveň z
uvedeného ustanovenia Zmluvy o dielo nepochybne vyplýva dohoda účastníkov na sankcii, ktorú

terminologicky presne nazvali v zmysle platného práva poplatkom z omeškania a nepochybne tak
uzatvorili presné dojednanie so zvolenou formuláciou o tomto druhu sankcie, pričom v konaní nebola
preukázaná nezhoda medzi navonok prejavenou vôľou zmluvných strán uzavrieť dohodu o poplatku
z omeškania a ich vnútornou vôľou. Dojednanie účastníkov konania o povinnosti platiť poplatok z
omeškania je určité z hľadiska obsahu, poznateľné z jeho textu a nevzbudzuje pochybnosti, že bola

uzavretá dohoda práve o poplatku z omeškania, obsah dohody účastníkov teda smeroval k právnej
kvalifikácii nároku podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - poplatku z omeškania.Odporcovia v konaní namietali, že právne úkony treba vykladať v prospech ich platnosti, a teda
dojednanie účastníkov v ustanovení čl. VI. bod 7 Zmluvy o dielo treba vykladať tak, že ide o sankciu s
omeškaním odovzdania diela, teda o zmluvnú pokutu.

V zmysle ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka, zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná
suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinnosti,
ktoré na seba zmluvou prevzal, a to aj vtedy , keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi
nevznikla škoda. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak je neplatná, musí
v nej byť ďalej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí. Zmluvná pokuta je teda špecifický

inštitút, ktorý vyžaduje dohodu v písomnej forme, z ktorej musí vyplývať výška dojednanej zmluvnej
pokuty, prípadne musí byť určený spôsob jej vyčíslenia a platnosť tohto dojednania je podmienená jeho
určitosťouazrozumiteľnosťou(§37Občianskehozákonníka).Podľaustálenejjudikatúrysúdovvdohode
o zmluvnej pokute - výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta
zabezpečuje, musia byť vymedzené určito, inak je dohoda neplatná (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z
19. novembra 2003, sp. zn. M Obdo 4/2003). Platnosť dohody o zmluvnej pokute je teda podmienená

všeobecnou požiadavkou zákona na určitosť a zrozumiteľnosť akéhokoľvek právneho úkonu v zmysle
ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o dojednanie účastníkov záväzkovoprávneho vzťahu o zmluvnej
pokute je potrebné, aby tento právny úkon bol predovšetkým určitý a zrozumiteľný. Ustanovenie čl. VI.
bod 7 Zmluvy o dielo jednoznačne neustanovuje, že účastníci zmluvy sa dohodli na inštitúte zmluvnej

pokuty, preto ak aj mienili takúto dohodu uzavrieť, bola by takáto ich dohoda o zmluvnej pokute pre jej
neurčitosť neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Napokon v súvislosti s určitosťou právneho úkonu je potrebné poukázať na to, že dojednanie určitej
sankcie tým spôsobom, že má byť určitá suma vyčíslená percentuálnym podielom z inej sumy, je
podmienený tým, že musí byť základ tejto sumy dojednaný jednoznačným spôsobom. V zmluve je

uvedený výpočet percentuálneho podielu 0,05% denne z dohodnutej ceny diela, resp. časti ceny diela,
čo nie je jednoznačným dojednaním o spôsobe určenia akejkoľvek sankcie, keďže nie je zjavným, či má
byť predmetná sankcia vyčíslená z celej ceny diela, alebo len z jej časti. Takéto pochybnosti o spôsobe
určenia, či už poplatku z omeškania alebo zmluvnej pokuty spôsobujú neplatnosť zmluvného dojednania
pre jeho neurčitosť.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, obrana odporcov spočívajúca v tom, že proti navrhovateľovi
majú pohľadávku titulom dojednaného poplatku z omeškania resp. zmluvnej pokuty teda neobstojí.

Odporcovia sa ďalej bránili tiež tým, že navrhovateľ neoprávnene predal jednotlivé siete a chodníky, či
zhotovenúcestujednotlivýmsprávcomsietíaodporcomriadneneodovzdalzhotovenédielo.Odporcovia
sa tak nestali spoluvlastníkmi diela podľa čl. VIII bod 3 zmluvy. Navrhovateľ mal pri predaji týchto sietí ich

správcomkonaťvmeneanaúčetobjednávateľovdielaapretojepovinnýimpodiel1/57nazinkasovanej
kúpnej cene vyplatiť.

Zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre objednávateľa
určité dielo na svoje nebezpečenstvo. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo je dohoda účastníkov
o predmete diela, o zhotovení diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa a dohoda na odplate (cene) za

zhotovenie diela. Zmluvu o dielo treba odlišovať od iných zmluvných typov, napr. od kúpnej zmluvy,
dohody o vykonaní práce, alebo od príkaznej zmluvy. Podobnosť týchto právnych vzťahov môže v
niektorých prípadoch viesť k ich zámene, pričom pri posudzovaní konkrétnej veci treba vychádzať
predovšetkým z toho, čo účastníci zmluvy jej uzavretím sledovali. Rozlišovacím znakom medzi nimi
je predovšetkým predmet plnenia. Predmet plnenia pri zmluve o dielo podľa Občianskeho zákonníka

musí mať vecný charakter v zmysle zhotovenia novej veci. Predmetom zmluvy o dielo je dielo, teda
určitý pracovný výsledok, a to buď prevažne fyzickej práce, alebo prevažne duševnej práce zhotoviteľa.
Vlastnosti diela sú dojednané v zmluve a zhotovená vec im musí zodpovedať.Na základe Zmluvy o dielo č. 023 sa zhotoviteľ zaviazal zhotoviť pre objednávateľov inžinierske siete
a komunikácie na parcelných číslach uvedených v čl. I. Podľa čl. I. mali byť teda tieto siete a
komunikácie zhotovené na parc. č. 4021/44 , v k. ú. W., vo výmere XX.XXX m2. V zmluve sa pritom

neuvádza konkrétny pozemok odporcov. Zmluvou o dielo sa teda zhotoviteľ zaviazal zhotoviť dielo -
inžinierske siete a komunikácie pre celú túto lokalitu, zaviazal sa, že zabezpečí tiež vydanie potrebného
stavebnéhopovoleniaakoikolaudačnéhorozhodnutia.Ďalejsazaviazal,žedieloodovzdápoúspešnom
vykonaní funkčných skúšok a vydaní kolaudačného rozhodnutia objednávateľovi (čl. čl. V bod 2 zmluvy).
Objednávateľ sa mal prevzatím diela stať jeho podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/57 (čl. VIII bod

3 zmluvy).

Odporcovia dôvodili, že navrhovateľ mal pri predaji sietí postupovať v ich mene a na ich účet. Týmto
titulom žiadali vyplatenie podielu na kúpnej cene.

Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka neupravuje otázku vlastníckeho práva k
dielu, ktoré má mať hmotnú podobu. Otázku vlastníckeho práva k dielu je potrebné riešiť podľa
všeobecných ustanovení zákona o nadobúdaní vlastníckeho práva. Z nich možno vyvodiť, že vlastníkom

zhotovenej hnuteľnej veci je zhotoviteľ a objednávateľ nadobúda vlastnícke právo k nej až jej prevzatím
(§ 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Túto skutočnosť možno vyvodiť už z toho, že zhotoviteľ znáša
nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci (§ 631 Občianskeho zákonníka). Toto nebezpečenstvo
prechádza na objednávateľa v okamihu, keď nadobudne vlastnícke právo k veci. Pokiaľ ide o spôsob
odovzdania a prevzatia diela, zákon neustanovuje žiadne pravidlá.

V tomto prípade sa zmluvné strany v Zmluve o dielo výslovne dohodli na okamihu prechodu vlastníckeho
práva na objednávateľov a to v čl. VIII. bod 3 a to tak, že objednávateľ sa stane vlastníkom diela jeho
odovzdaním po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o jeho kolaudácii. V zmysle predmetnej Zmluvy
o dielo č. 023 mal zhotoviteľ predovšetkým povinnosť postupovať pri zhotovení diela samostatne, mal
zabezpečiť všetky potrebné úradné dokumenty pre výstavbu a sprevádzkovanie diela. Mal zabezpečiť

úspešnú kolaudáciu diela a toto potom odovzdať odporcom. Zhotoviteľ sa zaviazal zhotoviť inžinierske
siete a komunikácie v lokalite Pekné pole, pričom objednávateľ sa zaviazal uhradiť zodpovedajúci
podiel 1/57 odhadovaných nákladov 28.500.000 Sk+ DPH, teda 500.000 Sk + DPH. Na základe celej
tejto konštrukcie možno dospieť k záveru, že podľa Zmluvy o dielo vlastníkom zhotovovaného diela
(jeho jednotlivých častí - sietí) mal byť až do jeho odovzdania objednávateľom po kolaudácii diela

zhotoviteľ. Zhotoviteľ preto vykonával všetky právne úkony smerujúce k tomu, aby dielo mohlo byť
riadne sprevádzkované, skolaudované a prenechané objednávateľom do užívania. Túto povinnosť si
navrhovateľ splnil, keď dňa 4.12.2006 bolo pre stavebníka AX Merlin s. r. o. Mestom Trnava vydané
kolaudačné rozhodnutie Zn. : OŽP- 28105/2006-82590/2006/Kch, pre užívanie časti stavby SO 08
STL plynovod + prípojky plynu v lokalite Pekné pole, Trnava - Kopánka na pozemkoch parc. č.

4021/44, 4021/173. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.12.2006. Kúpnou zmluvou zo dňa
27.3.2007 navrhovateľ zhotovený plynovod a prípojky previedol na SPP - distribúcia, a.s. za kúpnu cenu
2.136.350 Sk bez DPH. Rozhodnutím Mesta Trnava zo dňa 29.1.2008 č. OSaŽP/22091-5858/2008/
Kch, právoplatným dňa 6.2.2008 bolo pre stavebníka AX Merlin s. r. o. povolené užívanie časti stavby
káblové rozvody a verejné osvetlenie na parc. č. 4021/44, 4021/93, 4021/94, 4021/173. Kúpnou zmluvou

č. KH/08/04731/009 zo dňa 3.9.2008 potom navrhovateľ previedol vlastnícke právo k príslušnému
rozvodu elektrickej energie do vlastníctva ZSE Distribúcia, a.s. za kúpnu cenu 1.820.000 Sk bez DPH.
Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Trnava zo dňa 20.12.2006 č. G 2006/02612/ŠvS/
Ba, právoplatným dňa 8.1.2007 bolo stavebníkovi AX Merlin s. r. o. povolené užívanie vodnej stavby -
kanalizácia, vodovod v obytnej zóne IBV Pekné pole Trnava - Kopánka. Darovacou zmluvou č. 53/2007

zo dňa 23.8.2007 daroval navrhovateľ príslušné objekty vodovodu Trnavskej vodárenskej spoločnosti,
a.s. Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Trnava zo dňa 19.10.2007 č.
G 2007/02483/ŠvS/Ba, právoplatným dňa 12.11.2007 bolo stavebníkovi AX Merlin s. r. o. povolené
dočasné užívanie vodnej stavby kanalizácia v obytnej zóne IBV Pekné pole Trnava - Kopánka.
Rozhodnutím Mesta Trnava zo dňa 17.9.2008 č. OSaŽP/21831-68520/08/Kch právoplatným dňa

23.9.208 bolo stavebníkovi AX Merlin povolené užívanie časti stavby pozemné komunikácie v IBV Pekné
pole. Kúpnou zmluvou zo dňa 11.09.2008 navrhovateľ previedol predmetné pozemné komunikácie na
Mesto Trnava za cenu 4,- Sk. Po skolaudovaní jednotlivých sietí a komunikácií navrhovateľ jednotlivé
siete a komunikácie previedol na správcov sietí ako i na Mesto Trnava ešte ako ich vlastník. Po ichsprevádzkovaní správcami sietí tieto prenechal odporcom, aby sa na jednotlivé siete mohli napojiť, resp.
užívať zhotovené komunikácie. Bez toho, aby jednotlivé siete boli prevedené na príslušných správcov,
však dielo nebolo možné prevádzkovať a užívať, resp. nešlo by o príslušné siete ale len o spracovaný

stavebný materiál s potencionálom slúžiť ako príslušná sieť, či už elektrická, alebo vodovodná a ostatné.
K zápisničnému odovzdaniu a prevzatiu diela, tak ako tento postup upravila Zmluva o dielo v danom
prípade nedošlo a to predovšetkým vzhľadom na charakter diela, jeho predmet, ktorým boli príslušné
sieťové rozvody a miestne komunikácie. Zo zmluvy o dielo vyplýva, že účelom tejto zmluvy bolo,
aby navrhovateľ pre odporcov zhotovil k hraniciam ich pozemku, resp. na ňom prípojky k príslušným

sieťam a rovnako pozemné komunikácie mali byť zhotovené len k pozemku odporcov. Navrhovateľ
celé siete a komunikácie nezhotovoval len na pozemku odporcov, ale pre celú lokalitu Pekné pole,
preto sa ani odporcovia nemohli stať vlastníkmi sietí a komunikácií, ktoré boli zhotovované na cudzích
pozemkoch. V čl. II bod 2 Zmluvy o dielo splnomocnili objednávatelia zhotoviteľa na uzatváranie
zmlúv s prevádzkovateľmi inžinierskych sietí. Toto dojednanie Zmluvy o dielo je však neurčité (§ 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka) pretože z neho jednoznačne nevyplýva na uzatváranie akých zmlúv

za akým účelom odporcovia navrhovateľa splnomocnili. Nie je preto možné, aby sa odporcovia stali
spoluvlastníkmi sietí a komunikácií podľa nevykonateľného článku VIII bod 3 Zmluvy o dielo. Vlastníkom
inžinierskych sietí (ktoré boli prevedené na tretie osoby) bol v čase ich prevodu len navrhovateľ a
nie odporcovia, čo vyplýva aj zo stavebných a kolaudačných rozhodnutí, teda údajná pohľadávka
odporcov v sume 2.303,98 eura, ktorú žiadajú započítať neexistuje. Keďže vlastnícke právo svedčilo pre

navrhovateľa,najehostranenemohlodôjsťkbezdôvodnémuobohateniu,keďinžinierskesietepreviedol
za odplatu na iné subjekty.

Vykonaným dokazovaním mal teda súd jednoznačne preukázanú skutočnosť, že návrh navrhovateľa
na zaplatenie sumy 1.975,04 eura je dôvodný. Ďalej súd dospel k záveru, že zo strany odporcov 1
a 2 nedošlo k platnému započítaniu, ako aj k záveru, že pohľadávky, ktoré si odporcovia uplatňovali

v započítaní proti navrhovateľovi neboli uplatňované dôvodne. Vzhľadom na uvedené súd odporcov
zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi požadovanú istinu 1.975,04 eura spolu so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 1.975,04 eura od 29.11.2008 (deň
nasledujúci po dni splatnosti faktúry) do zaplatenia. O výške úrokov z omeškania súd rozhodol podľa §
517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, v znení účinnom do 31.12.2008,

podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou banku
Slovenska platnou k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková
sadzba NBS od 12.11.2008 do 9.12.2008 bola 3,25 %. Preto súd priznal navrhovateľovi právo na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 1.975,04 eura od 29.11.2008 do
zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.) a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania proti neúspešným odporcom
1 a 2. Náhrada trov konania pozostáva z iných trov konania za súdny poplatok za návrh v sume 118,50
eura a za súdny poplatok za odvolanie zo dňa 20.10.2011 v sume 118,50 eura, spolu teda 237 eur a z
trov právneho zastúpenia za osem úkonov právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia (§ 14 ods.

1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení účinnom do 31.5.2010) po 81,33 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) po 7,21 eura
a za náhradu za stratu času - cesta zo Zvolena do sídla klienta v Hrnčiarovciach nad Parnou a späť v
trvaní 1 hod. 50 min. (§ 17 ods. 1 cit. vyhl.) po 8 x 12,02 eura = 96,16 eura, 2. písomné podanie
návrhu vo veci samej (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.5.2010) po

81,33 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) po 7,21 eura, 3. účasť na pojednávaní dňa
7.3.2011 (§ 14 ods. 5 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013) po 1 z 81,33 eura
t. j. 20,33 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) po 7,41 eura a za náhradu za stratu času -
cesta z Babinej do Trnavy a späť v trvaní 2 hod. (§ 17 ods. 1 cit. vyhl.) po 8 x 12,35 eura = 98,80 eura,
4. účasť na pojednávaní dňa 27.4.2011 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do

30.6.2013) po 81,33 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) po 7,41 eura a za náhradu za
stratu času - cesta z Babinej do Trnavy a späť v trvaní 2 hod. (§ 17 ods. 1 cit. vyhl.) po 8 x 12,35 eura =
98,80 eura, 5. odvolanie zo dňa 20.10.2011 proti rozsudku (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v
znení účinnom do 30.6.2013) po 81,33 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) po 7,41 eura,
6. účasť na pojednávaní dňa 13.3.2013 (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do

30.6.2013) po 81,33 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) po 7,81 eura a za náhradu zastratu času - cesta z Babinej do Trnavy a späť v trvaní 1 hod. 40 min. (§ 17 ods. 1 cit. vyhl.) po 7 x 13,02
eura = 91,14 eura, 7. písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcov zo dňa 5.6.2013 (§ 14 ods. 1 písm. b)
vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013) po 81,33 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3

cit. vyhl.) po 7,81 eura, 8. účasť na pojednávaní dňa 28.11.2014 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhl. č. 655/2004
Z. z. v znení účinnom do 30.6.2013) po 81,33 eura, k tomu režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) po 8,04
eura a za náhradu za stratu času - cesta z Babinej do Trnavy a späť v trvaní 1 hod. 40 min. (§ 17 ods.
1 cit. vyhl.) po 7 x 13,40 eura = 93,80 eura, celkom teda trovy právneho zastúpenia v sume 1.128,65
eura (81,33 eura +7,21 eura + 96,16 eura +81,33 eura + 7,21 eura + 20,33 eura +7,41 eura + 98,80

eura+81,33 eura+7,41 eura + 98,80 eura +81,33 eura +7,41 eura +81,33 eura +7,81 eura+ 91,14 eura
+ 81,33 eura+ 7,81 eura + 81,33 eura + 8,04 eura +93,80 eura). Súd navrhovateľovi nepriznal právo
na náhradu trov právneho zastúpenia za účasť pojednávaní dňa 14.2.2011, ako si navrhovateľ uplatnil,
pretožezobsahuspisuvyplýva,ženavrhovateľanijehoprávnyzástupcasapojednávaniadňa14.2.2011
nezúčastnili, z ktorého dôvodu bolo predmetné pojednávanie odročené bez prejednania veci. Ďalej súd
za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 7.3.2011 navrhovateľovi nepriznal právo na odmenu

podľa§14ods.1písm.c)vyhláškyt.j.vplnejsumezákladnejsadzbytarifnejodmeny,alepodľa§14ods.
5 písm. b) vyhlášky, t. j. len ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny t. j. 1 z 81,33 eura = 20,33 eura,
pretože predmetné pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Vzhľadom na uvedené zaviazal
súd v konaní neúspešných odporcov 1 a 2, aby spoločne a nerozdielne zaplatili navrhovateľovi náhradu
trov konania pozostávajúcich z iných trov konania v sume 237 eur a trov právneho zastúpenia v sume

1.128,65 eura, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Predmetné trovy sú odporcovia povinní zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 149
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.