Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216734
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216734.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/97/2013-43 zo dňa 19. novembra 2013,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 25C/97/2013-43 zo dňa 19. novembra 2013 p o t

v r d z u j e.
Súd odporcovi trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 175,-- eur z titulu majetkovej škody a sumy 387,24 eura z titulu nemajetkovej ujmy
zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnením rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným
dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 125,-- eur ako majetkovej škody a titulom
nemajetkovej ujmy v sume 400,15 eura. Svoj návrh odôvodnil tým, navrhovateľ sa písomne podaným

návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody v sume 175,--
eur a nemajetkovej ujmy v sume 387,24 eura, keď Okresný súd Levice viac ako 237 dní nerozhodol o
návrhu na zmenu exekútora.

Mal za to, že danom prípade bol nesprávny úradný postup v exekučnom konaní v tom, že nerozhodol
o zmene exekútora v stanovenej lehote.

NavrhovateľakooprávnenýprostredníctvomsúdnehoexekútorapodalnávrhnaOkresnýsúdLevicedňa
03.12.2004 na vykonanie exekúcie voči povinnému: S. T.. Exekučným titulom bola Notárska zápisnica.
Príslušnýokresnýsúdvydalpovereniedňa16.03.2005.Exekučnémusúduboldoručenýnávrhnazmenu
exekútora zo dňa 23.08.2010. Oprávnený pred podaním návrhu na zmenu exekútora dňa 02.06.2010 a
po podaní návrhu dňa 27.09.2010 žiadali informáciu o stave konania o zmene exekútora. Po doručení
vyjadrenia pôvodného exekútora s vyčíslením trov dňa 28.01.2011 dňa 12.04.2011 exekučný súd vyšším
súdnym úradníkom zamietol návrh na zmenu exekútora a exekučné konanie zastavil.

Majetková škoda predstavovala údajne náklady navrhovateľa v období medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia a rozhodnutím o nej. Pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného
systému predstavovali sumu 70,-- eur. Náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu40,-- eur a administratívne náklady v sume 50,-- eur za komunikáciu s pôvodným exekútorom a 15,-- eur
za urgencie súdu. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím času
boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, keď mohlo dôjsť k

zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy
však sám nepredložil.

K samotnému postupu súdu odporca uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na zmenu exekútora
objektívne nedodržateľná, vzhľadom na úkony súdu spojené s týmto návrhom ako je doručenie
návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas
prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený
vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia

existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal.

K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať
len ústavný súd. Všeobecný súd nemôže hodnotiť, či iný všeobecný súd i nadriadený nekonal, bez

zbytočných prieťahov.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného
súdu.Odporcamalzato,ženavrhovateľnepreukázal,žebyvnamietanomkonaní,došloknesprávnemu

úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny

úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 44 ods.6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 01.09.2005, ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom od 01.09.2005 oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia
podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.Súd v tomto prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej
lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Konanie
bolo začaté 03.12.2004. Podľa vtedy platného exekučného poriadku a § 238 zák. 233/1995 Z. z. v

konaniach začatých do 31.08.2005 lehota 30 dní na vydanie rozhodnutia o zmene exekútora neplatila.
V predmetnom exekučnom konaní tak neexistovala zákonná lehota na rozhodnutie o zmene exekútora,
exekučný súd tak nespôsobil nesprávny úradný postup. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ
uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,

resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne
konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či
Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v súčasnom znení by
len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od
01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať
do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z. z. platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania.

Podľa súdu v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode
nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony
exekučného konania. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím v zákonnej lehote nevznikol

stav právnej neistoty. Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ
nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje
tvrdenia.

Navrhovateľ navrhoval v tomto smere znalecké dokazovanie, alebo postup podľa § 136 O.s.p. I k

takémuto postupu je potrebné, aby účastník predložil podklady - dôkazy, bez nich nie je možné
posudok vypracovať, či rozhodnúť podľa § 136 O.s.p. Znalecký posudok je na preskúmanie správnosti
preukázaných tvrdení účastníkov konania. Z tohto dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania
znaleckým posudkom ako nehospodárne zamietol, i s poukazom na ďalšie dôvody pre zamietnutie
návrhu. Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik

nemajetkovej ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených
kritérií posúdiť vznik a rozsah ujmy.

Exekučný súd rozhodoval o celej exekúcii teda o jej prípustnosti, čo je podľa názoru tohto súdu
komplikovanejšie rozhodnutie, ako len o zmene exekútora. Správne bolo aj to, že rozhodoval exekučný

súd jedným rozhodnutím, keďže zastavenie exekúcie malo vplyv aj na rozhodnutie o zmene exekútora.

O návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný
súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo uvedené žiadne konanie, v ktorom je možné
konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený,
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku toho skúmať, či
v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s
ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok
vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku

navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. V konaní nebola preukázaná priama
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konania.

V dôvodoch odvolania poukázal na odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), f) OSP.
Navrhovateľ namieta v prvom rade nesprávnu aplikáciu ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorý súd
aplikoval v znení, ktoré sa stalo súčasťou nášho právneho poriadku až po tom, čo došlo k založeniuzodpovednostného právneho vzťahu. Ďalej navrhovateľ namietal skutočnosť, že súd nemôže založiť
odôvodnenie o zániku nároku na náhradu škody na nedôveryhodnosti údajov.

Navrhovateľ taktiež súdu vyčítal, že tento vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty.

Záverom navrhovateľ uviedol, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní
zákonnými lehotami, keďže súd má aplikovať platné právo.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP, pričom vo
veci rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP tak, že napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
s poukazom na ust. § 219 ods. 1, 2 OSP, a teda odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia

súdu prvého stupňa ako v rozsahu skutkových zistení, ktoré zodpovedajú vykonanému dokazovaniu
tak aj v rovine právneho posúdenia prejednávanej veci.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že nerozumie str.4 odvolaciemu dôvodu v zmysle ktorého došlo
postupom súdu k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom, keď navrhovateľ tento odvolací dôvod

vôbec nekonkretizuje. Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ sa pojednávania pred súdom prvého stupňa
zúčastnil a mal možnosť predniesť svoje vyjadrenie, procesné návrhy a vyjadriť sa k vykonanému
dokazovaniu.

Nesprávne je aj tvrdenie navrhovateľa, že súd aplikoval nesprávne znenie ust. § 9 ods. 2 zák. č.

514/2003 Z. z., nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd aplikoval ust. § 9 ods. 2 v znení
platnom a účinnom v čas navrhovateľom tvrdeného vzniku zodpovednostného vzťahu. V odôvodnení
rozhodnutia súd vysvetlil, že citáciu ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení po 01.01.2012
použil len na potvrdenie správnosti výkladu ust. § 9 ods. 2 v pôvodnom znení. Ani ďalšie odvolacie
dôvody nepovažuje odvolací súd za relevantné. To či je vhodné aby súd prvého stupňa polemizoval

o vhodnosti limitácie súdnych konaní zákonnými lehotami, nemá v konečnom dôsledku žiaden vplyv
na správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Pri prejednávaní vec je podstatnou skutočnosťou to, že
nebol zistený ani konštatovaný nesprávny úradný postup, keďže ust. § 44 ods. 6 zák. č. 233/1995 Z.z.
v znení platnom a účinnom v čase začatia exekučného konania žiadnu lehotu na rozhodnutie súdu o
zámene exekútora neobsahovala, pričom navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz (rozhodnutie súdu), v

ktorom by bolo konštatované, že postupom exekučného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní.

Hoci odporca bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, súd mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súvislosti odvolacím konaním
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.