Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216980
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312216980.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 19C/71/2013-127 zo dňa 18.12.2013,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 19C/71/2013-127 zo dňa 18.12.2013 p o t v r d z u j e.

Súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súd v Nitre návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi nepriznal
náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 28.9.2012 domáhal, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie titulom majetkovej škody sumu vo výške 175,- eur a titulom nemajetkovej
ujmy sumu 774,48 eur, ako aj k náhrade trov konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ navrhol
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní zo strany
dlžníka R. U. a vymôcť pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere

č. 4440075. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu na rozhodnutie, nerozhodol o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote 30 dní, ale bol nečinný viac ako 420 dní.
Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. § 44 ods. 7 a
od 01.12.2006 v rozpore s § 44 ods. 8 EP, pričom nečinnosť súdu je neospravedlniteľná, pretože počas
špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej

neistoty.
Odporca žiadal žalobu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania. Poukázal na to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy
však sám nepredložil. Uviedol, že nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. K postupu súdu odporca
uviedol,že praxukázala,želehotanapoverenieexekútorajevýraznouprekážkoutoho,abymohlisúdny
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučný titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly

neplatí. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy
v konaní. Lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie
poverenia a 15 dňová lehota sa týka len prípadu, keď sú poverí exekútora vykonaním exekúcie na
základe exekučného titulu (okrem titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP). Ak ho súd nepoverí, 15dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o
zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa. Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo
k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.

ZfotokópieexekučnéhospisuOSLevicesp.zn.12Er/589/2005súdzistil,žežiadosťoudeleniepoverenie

na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na súd dňa 09.11.2005, k čomu pripojil návrh na vykonanie
exekúcie spísaný dňa 06.10.2005. K žiadosti pripojil notársku zápisnicu, úverovú zmluvu a súd vydal
poverenie dňa 22.11.2005. Dňa 23.11.2010 požiadal oprávnený o zmenu exekútora, dňa 12.05.2011 súd
vyzýval súdneho exekútora na špecifikáciu trov exekúcie a urgoval ho dňa 13.09.2011. Súdny exekútor
zaslal súdu vyjadrenie dňa 06.06.2011 a uznesením zo dňa 12.1.2012 súd návrh na zmenu exekútora
zamietol. Oprávnený podal odvolanie a KS v NR rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.zákona/vzneníplatnom včasezačatiatohtokonaniaapodania
návrhu na vydanie poverenia/, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 44 ods. 6 Zák. č. 233/1995 účinného do 31.08.2005 ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí
súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní, ale či bola dodržaná zákonná 30 dňová lehota na vydanie

rozhodnutia, pričom zistil, že táto dodržaná zo strany súdu nebola. Ohľadne prípadného prieťahu sa
neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd
Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva.

Podľa názoru súdu, v priebehu exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej

škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať
úkony exekučného konania. Pokiaľ by v dôsledku nedržania zákonnej lehoty na rozhodnutie o zmene
exekútora mala vzniknúť navrhovateľa škoda, musel by preukázať, že táto škoda vznikla v príčinnej
súvislostisnedodržanímuvedenejlehoty,čopodľanázorusúdunavrhovateľnepreukázal.Právnyzáklad
takéhoto nároku by musel spočívať v zodpovednosti odporcu za konanie súdneho exekútora, ktorý

mal vykonať až do právoplatného rozhodnutia súdu o jeho zmene všetky potrebné úkony v prospech
oprávneného a pokiaľ by ich neurobil, musel by navrhovateľ preukázať, že práve nečinnosťou tohto
pôvodného exekútora mu vznikla škoda. Súd má za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik škody na
jeho strane v dôsledku oneskoreného rozhodnutia súdu o jeho návrhu na zmenu exekútora. Pokiaľ
ide o náklady spojené so správou pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov

má súd za to, že túto škodu navrhovateľ nešpecifikoval, nie je možné, podľa názoru súdu považovať
uvedené položky za škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Uvedené
položky sú uvedené paušalizovane, pričom podľa názoru súdu poplatky spojené s pracovným výkonom
zamestnancov informačného systému má navrhovateľ v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou
a nemôže vyčísliť, akú hodnotu by mali výkony jeho zamestnancov práve so správou pohľadávky, ktorý

bola predmetom exekučného konania.
Počas doby od podania návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia o tomto návrhu, ku ktorému došlo
po zákonom stanovenej lehote, navrhovateľovi nevznikla žiadna škoda. Nedodržanie zákonnej lehotyautomaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Ako už bolo konštatované majetková ujma nebola
preukázaná.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve a len týmto postupom. Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku
navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa
nezmenšil. Navrhovateľ tieto skutočnosti nepreukázal, nepreukázal, že majetková škoda mu vznikla

v príčinnej súvislosti s oneskorene vydaným rozhodnutím exekučného súdu o jeho návrhu na zmenu
exekútora, navyše návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovené nebolo a rozhodnutie súdu prvého
stupňa bolo aj odvolacím súdom potvrdené.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na nemajetkovú ujmu, uplatnený žalobou v tomto konaní, túto môže súd
priznať s ohľadom na ust. § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, s prihliadnutím najmä na a/osobu poškodeného,
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Súd má za to, že tak, ako
sú v zákone koncipované, tieto sa vzťahujú na poškodeného - fyzickú osobu, okrem písm. b/, podľa

ktorého by mal súd prihliadnuť na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo. V tejto
súvislosti súd poukazuje na to, že k vydaniu rozhodnutia po zákonom stanovenej lehote došlo v čase,
kedy sa oprávnený domáhal v exekučným konaniach zaplatenia svojich pohľadávok a z rozhodovacej
činnosti konajúceho súdu je súdu známe, že išlo o veľký počet návrhov, ktoré nebolo možné fyzicky
s takým obsadením oddelení zaoberajúcich sa exekúciami, vybaviť v zákonom stanovenej lehote v

každom prípade.
O návrhu na zmenu exekútora bolo rozhodnuté. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný
súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo uvedené, žiadne konanie, v ktorom je možné
konštatovaťprieťahyvkonaní,saneviedlo.Nebolapreukázanáanipríčinnásúvislosťmedzinesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. V prvom rade mal súd za to, že žiadna škoda nevznikla a v

druhom rade, ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s
nedodržaním zákonnej lehoty na zmenu exekútora, teda že by mu ním tvrdené náklady nevznikli aj tak.

Súd zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania oboznámením sa so znaleckým posudkom,
ktorý si dal navrhovateľ vypracovať, nakoľko v znaleckom posudku sa znalec zaoberá otázkou výšky

škody, pričom súd si vyhodnotil, že navrhovateľovi žiadna škoda nevznikla.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a
vrátenia veci tomuto súdu na ďalšie konanie.

Dôvod pre takýto postup videl navrhovateľ v naplnení ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), f) OSP.
Navrhovateľ súdu vyčítal, že tento rozhodol na základe ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.

v znení, ktoré sa stalo súčasťou nášho právneho poriadku až po tom, čo už došlo k založeniu
zodpovednostného právneho vzťahu. Navrhovateľ taktiež nesúhlasí s konštrukciou súdu, na základe
ktorej založil odôvodnenie o zániku nároku na náhradu škody na nedôveryhodnosti údajov, čo je
neprípustné. Ďalej namieta, že súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty.

Záverom navrhovateľ uviedol, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie súdnych konaní
zákonnými lehotami, keďže súd má aplikovať platné právo.
Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP, pričom
vo veci rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP tak, že napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 2 OSP v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
súdom prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje ako v rovine skutkových zistení, ktoré zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu, tak aj v časti právneho posúdenia, ktoré odvolací súd považuje za správne.Vo vzťahu k dôvodom odvolania s cieľom zamedziť arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací
súd uvádza, že z jeho rozhodovacej činnosti je mu známe, že navrhovateľ podáva opakovanie
paušalizované odvolania voči rozhodnutia súdov prvého stupňa, bez ich akejkoľvek konkretizácie na tú

ktorú vec. Tak je tomu aj v prejednávanej veci, keď z obsahu odvolania vôbec nevyplýva v čom alebo
akým postupom súdu malo dôjsť k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom, nakoľko tento
sa pojednávania zúčastnil, mal možnosť predniesť svoje vyjadrenie, navrhnúť vykonanie dokazovania
resp. sa vyjadriť k už vykonanému dokazovaniu.
Uvedené sa vzťahuje aj na navrhovateľom namietanú nesprávnu aplikáciu ust. § 9 ods. 2 zák. č.

514/2003 Z.z., keďže z obsahu odôvodnenia rozhodnutia je evidentné, že súd aplikoval na pojednávaní
vec ust. § 9 ods. 2 cit. zák. v znení platnom a účinnom v čase navrhovateľom tvrdeného vzniku
zodpovednostného vzťahu.
Keďže ani ďalšie dôvody odvolania nesmerujú voči odôvodneniu rozhodnutia súdom prvého stupňa, sú
paušálne a súd prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí nimi ani nezaoberal, odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Hoci odporca bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, v súvislosti s odvolacím konaní mu žiadne
trovy nevznikli, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.