Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/379/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610204986
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3610204986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľov X) Q. S., bytom O., B. XX,
X) F. Q., bytom Z., X. XXXX/XXX, X) U. V., bytom I., X. XXXX/X, X) F. P., bytom V., T. XXX/X, X) Q.T.,
bytom V., Z. XXX, X) U. G., bytom V., X. XXX/XX, X) F. Q., bytom V., Y. XXX/XX, X) P. R., bytom O., S.
XXX/X, X) V. G., bytom O., Q. XXX/XX, všetci zastúpení V. proti odporcovi V., zastúpeného U., o vydanie

bezdôvodného obohatenia, na odvolanie navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, zo
dňa 19. júla 2012, č.k. 6C/130/2010-423, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovatelia sú p o v i n n ínahradiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 142,61
Eur, do troch dní, k rukám jeho právneho zástupcu U.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľov zamietol. Právne svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 1 ods. 2, § 10 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z., § 451 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predmetom konania je návrh na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že odporca užíva predmetné nehnuteľnosti v
katastri obce V., na ktorých má odporca postavené stavby. Podielové vlastníctvo navrhovateľov 1)
až 9) k predmetným nehnuteľnostiam - pozemkom bolo preukázané listinnými dôkazmi, výpisom z
listu vlastníctva, podporne rozhodnutiami, ktorými boli schválené dohody o vyporiadaní dedičstva. Bolo
preukázané, že nájomná zmluva, uzavretá medzi navrhovateľmi a odporcom, predmetom ktorej bolo
užívanie predmetných pozemkov, bola písomne vypovedaná zo strany navrhovateľov, pričom nájomný

vzťah skončil dňom 31.10.2009. Od 01.11.2009 užíva odporca predmetné pozemky bez
zmluvného vzťahu s navrhovateľmi, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Sporným medzi účastníkmi
konania bola výška náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností a s tým súvisiaci spôsob jej určenia.
Predmetné pozemky sa nachádzajú v intraviláne obce. Listinnými dôkazmi a podporne i výsluchmi
účastníkov konania a svedkov mal súd prvého stupňa za doloženú genézu stavieb
postavených na predmetných pozemkoch. Mal za preukázané a zo strany navrhovateľov

nebolo spochybňované, že tieto stavby sa používajú na poľnohospodárske
účely a boli postavené do 24.06.1991. Za účelom ustálenia výšky náhrady za užívanie predmetných
pozemkov súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie, najskôr znalcom z odboru stavebníctvo,
odhad hodnoty nehnuteľností. Zo záveru znaleckého posudku, v ktorom znalec
stanovil náhradu za užívanie predmetných nehnuteľností na sumu 1.690 Eur za rok vyplýva, že znalec
pri stanovení výšky náhrady postupoval v zmysle vyhlášky č. 492/2003 Z. z. bez prihliadnutia k § 1 ods.
2 zákona č. 504/2003 Z. z. Dôvodom, pre ktorý znalec neprihliadal na zákon č. 504/2003 Z.

z., bola skutočnosť, že ako znalec z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, nie je na takýpostup oprávnený. Následne súd prvého stupňa nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy. Zo záverov a
z obsahu znaleckého posudku, vyhotoveného znalcom z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad

hodnoty poľnohospodárskej pôdy, súd prvého stupňa vychádzal pri určení výšky náhrady za užívanie
predmetných nehnuteľností. Výšku náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností za obdobie od
01.11.2009do31.12.2010znalecstanovilnasumu48,19Eur.Ideosumu,ktorájeporovnateľnásvýškou
nájmu nehnuteľností zastavaných poľnohospodárskymi stavbami nachádzajúcimi sa v intraviláne obce
v susedných katastrálnych územiach. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že predmetné pozemky

sú zastavané stavbami na poľnohospodárske účely a boli postavené do 24.06.1991, preto na
stanovenie náhrady za užívanie týchto pozemkov boli použité ustanovenia zákona č.
504/2003 Z. z. Uviedol, že v danom prípade preto nie je rozdiel v tom, či sú pozemky v
intravilánealeboextraviláne.Výškanájomného(náhradyzaužívanienehnuteľností)vychádzazhodnoty
poľnohospodárskej pôdy určenej podľa BPEJ. Podľa § 10 ods. 1 je výška nájomného najmenej 1 %
z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. Znalec vzhľadom na znenie

uznesenia súdu o znaleckom dokazovaní určil výšku náhrady 1,5 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy
určenej podľa BPEJ; uviedol, že ku dňu vypracovania znaleckého posudku považuje za objektívnu
hodnotu 2,5 % z poľnohospodárskej pôdy určenej podľa BPEJ.
Zmenou návrhu na začatie konania došlo k rozšíreniu žalobného návrhu až po obdobie
do 01.11.2011. S prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov konania na pojednávaní dňa 19.07.2012 súd

prvého stupňa doplnenie znaleckého dokazovania nevykonal, nakoľko mal za to, že pri výpočte výšky
náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností v zmysle rozšíreného žalobného návrhu je možné
vychádzať z obsahu znaleckého posudku vypracovaného znalcom H., a
to z konštatácie znalca, že ku dňu vypracovania posudku by vychádzal z percentuálnej hodnoty z ceny
pôdy podľa BPEJ, ktorú objektívne vyčíslil na 2,5 %. Súd prvého stupňa konštatoval, že výška náhrady

za užívanie predmetných nehnuteľností, stanovená znalcom H.. S. Z., V.., predstavovala 0,0034665
Eur za m2 za rok, v zmysle tohto výpočtu preto náhrada za užívanie predmetných nehnuteľností za
obdobie od 01.11.2009 do 01.11.2011 predstavuje 82,58 Eur (za použitia hodnoty 2,5 %
z ceny pôdy podľa BPEJ sumu 137,45 Eur). Pri takto určenom výpočte vyvodil záver, že na strane
odporcu k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, keďže odporca preukázateľne za užívanie

predmetných nehnuteľností za obdobie od 01.11.2009 do 01.11.2011 navrhovateľom 1) až 9) uhradil
celkovo sumu 494,30 Eur (49,43 Eur + 49,43 Eur + 98,84 Eur + 61,79 Eur + 61,79 Eur +
61,79 Eur + 61,79 Eur + 24,72 Eur + 24,72 Eur). Na základe týchto skutočností súd prvého stupňa návrh
navrhovateľov 1) až 9) zamietol.

Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí sa domáhali zmeny

napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu. Nestotožňovali sa s právnym záverom súdu prvého stupňa,
že pri výpočte výšky náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností treba vychádzať z hodnoty pôdy,
určenej podľa BPEJ, teda zo znaleckého posudku vyhotoveného znalcom z odboru poľnohospodárstvo
H. Uviedli, že pre prípad, že predmetné pozemky boli zastavané stavbami na poľnohospodárske účely
do 24.06.1991, je možné použiť zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v danom prípade
len analogicky, nakoľko navrhovatelia sa v predmetnom konaní domáhajú vydania bezdôvodného
obohatenia a nie zaplatenia nájomného. Poukázali na to, že v § 10 ods. 1 citovaného zákona
je ustanovená len minimálna výška nájomného za užívanie pozemkov na poľnohospodárske účely vo
výške1%zhodnotypoľnohospodárskejpôdyurčenejpodľaBPEJ(niejezákonomstanovenémaximum)

a toto ustanovenie nemožno pre daný prípad (výpočet bezdôvodného obohatenia za užívanie
zastavaných plôch a nádvorí, nachádzajúcich sa v intraviláne obce) aplikovať ani analogicky. Dôvodili,
že pokiaľ prvostupňový súd vychádzal pri výpočte výšky náhrady zo znaleckého posudku znalca Z.,
ktorý výšku tejto náhrady stanovil podľa BPEJ pôdy, postupoval súd prvého stupňa nesprávne. Zastávali
názor, že pri stanovení náhrady za užívanie predmetných nehnuteľností je potrebné vziať do úvahy

skutočnú cenu pôdy a súčasné trhové podmienky v dotknutej lokalite, resp. že náhrada za užívanie
predmetných nehnuteľností musí zodpovedať trhovej cene nájmu, v danom prípade cene stanovenej
znalcom H. v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ktorý pri výpočte náhrady vychádzal zo všeobecnej
hodnoty týchto pozemkov, vypočítanej podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku.K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý sa domáhal potvrdenia napadnutého
rozsudku. Potvrdil, že v danom prípade pre žalované obdobie nie je uzavretá nájomná zmluva,
navrhovatelia sa preto domáhajú vydania bezdôvodného obohatenia. Nestotožnil sa však s tvrdením

navrhovateľov, že nemožno použiť analogicky ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z., najmä ustanovenie
§ 1. Pre posúdenie výšky bezdôvodného obohatenia, keďže ustanovenia o bezdôvodnom obohatení
o tom nič neobsahujú, sú najbližšími ustanoveniami pre ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia
ustanoveniaonájomnejzmluveavýškenájomného.Malzato,žepotrebnéjevychádzaťzust.§853ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého občiansko-právne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani

týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj
účelom im najbližšie. Takýmto vzťahom, obsahom, aj účelom najbližším je vzťah založený nájomnou
zmluvou, t. j. úprava obsiahnutá v ust. § 663 a nasl. a úprava obsiahnutá v zákone č. 504/2003 Z.
z., keďže tento zákon je podľa § 1 ods. 1 vo vzťahu k všeobecnej úprave, obsiahnutej v Občianskom
zákonníku, v postavení špeciálneho zákona, majúceho prednosť pred všeobecnou úpravou. Zastával
názor, že v danom prípade je ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. použiteľné. Uviedol, že

pozemkom na účely tohto zákona je okrem samotnej poľnohospodárskej pôdy aj pozemok zastavaný
stavbou na poľnohospodárske účely do 24.06.1991, ako aj iný pozemok prenechaný
na poľnohospodárske účely. Len pre účely tohto zákona sa aj pôda, na ktorej v súčasnej dobe stoja
stavby na poľnohospodárske účely, postavené do 24.06.1991, posudzuje vo všetkých kritériách rovnako
ako poľnohospodárska pôda, t. j. vrátane stanovenia výšky nájmu, prípadne náhrady za bezdôvodné

užívanie. Postup súdu, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku znalca H.. S. Z.,
považuje preto za správny. Poukazoval zároveň na 5 potvrdení poľnohospodárskych družstiev o výške
ceny nájmu obdobných pozemkov v rovnakom čase a blízkom okolí, nachádzajúce sa v spise s tým, že
ide o plne porovnateľné pozemky. Reálne predstavujú niekoľko stoviek nájomných zmlúv, keďže ide o
plne reprezentatívnu vzorku nájomný vzťahov, z ktorých možno pri posudzovaní vychádzať, aj pokiaľ ide

o cenu nájmu. Znalec H.. Z. vo svojom posudku ustálil nielen cenu užívania pozemkov navrhovateľov
s prihliadnutím k § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z., ale aj zároveň táto cena je skutočnou trhovou
cenou za užívanie pozemkov. To, čo znalec H.. A. W. ustálil, je zisťovanie výšky náhrady za užívanie
administratívnym spôsobom, t. j. polohovou diferenciáciou podľa vzorca obsiahnutého v zákone. Táto
metóda je však nesprávna vo chvíli, keď možno použiť porovnávaciu metódu, ako je tomu v danom

prípade. Znalec pri jeho výsluchu otázku v tomto smere uspokojilo nezodpovedal, iba sa odvolal na
BPEJ.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľmi
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými právnymi závermi súdu prvého stupňa.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, vykonané dôkazy
správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p. a správne aplikoval predpisy
hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za

následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. daný nebol.

Odvolacie námietky navrhovateľov sú totožné s ich tvrdeniami, ktoré uplatnili pred súdom prvého stupňa
a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané
také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného
titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219

ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len
okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V prejednávanej veci
navrhovatelia v podanom odvolaní neuvádzajú žiaden z odvolacích dôvodov, pričom však z obsahu
podaného odvolania vyplýva, že súdu prvého stupňa vytýkajú, že na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), ako aj
nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným
zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov
súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia

hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmipreukázané,aleboakhodnoteniedôkazovodporujeust.§133až§135O.s.p.Týmtoodvolacím

dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je
možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Pokiaľ navrhovatelia uplatnili odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., tento odvolací dôvod
spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej

normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok,
otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú
vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že ani tento odvolací
dôvod nie je daný.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1

O.s.p. a vzhľadom na plný úspech odporcu v odvolacom konaní mu priznal náhradu trov odvolacieho
konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby 111,21 Eur, režijný paušál
1 x 7,63 Eur a 20 % DPH 23,77 Eur v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších
predpisov spolu v sume 142,61 Eur.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .