Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/67/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205037
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814205037.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej G. E., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXX, o zaplatenie
94,80 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 09.06.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
94,80 € spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 20.09.2010 vo výške
1,07 €, a ročný úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy 94,80 € od 21.09.2011 do zaplatenia a náhrady

trov konania.

Žaloba bola odôvodnená tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012
uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom ako postupníkom, nadobudol
pohľadávku voči žalovanej. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. - postupca a
žalovaná uzatvorili dňa 19.10.2005 zmluvu číslo XXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné
podmienkypostupcu.Nazákladeuzatvorenej zmluvypostupcaposkytolžalovanej finančnéprostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo Všeobecných

obchodnýchpodmienkach.Zmluvaobsahovalavšetkyznakyaspĺňavšetkypodstatnénáležitostizmluvy
oúverepodľa§497až507Obchodnéhozákonníka.Pohľadávkažalobcu kudňupostúpeniapohľadávky
predstavovala sumu 1.348,66 € a pozostávala z istiny vo výške 838,65 €, riadneho úroku vo výške
157,14 €, úroku z omeškania vo výške 352,87 €

a ostatného príslušenstva vo výške 0 € s uvedením, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.

Žalobca si sumu vo výške 352,87 € predstavujúci úrok z omeškania, v konaní neuplatňuje.

Podľa uzatvorenej zmluvy postupca poskytol žalovanej úver vo výške 863,04 €, ktorý mal byť splácaný
v mesačných splátkach vo výške 23,70 €, vždy ku 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v konaní uplatňujesplátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.09.2010 v počte 4 a v celkovej výške 94,80 €. Zostávajúce
splátky si žalobca v konaní neuplatňuje.

Žalobca si v konaní uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru

samostatne.

Podľa§115aods.2OSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.Akvpriebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že

podľaust.§120ods.1,4,OSP,súpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Všetkydôkazy
musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, súd preto rozhodol na základe obsahu listín predložených žalobcom
Zmluvou o splátkovom úvere čl. 4, všeobecnými obchodnými podmienkami čl. 5 -19 (pozn. súdu s
veľkosťou písma voľným okom nečitateľným !), oznámením o postúpení pohľadávky čl. 9, zmluvou
o postúpení pohľadávky čl.10-16, prílohou č. 1 čl. 19, pokusom o zmier čl. 20 a zistil nasledovný
skutkový stav:

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 19.10.2005 zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa čl. I. predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového
úveru veriteľom dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru
predstavovala 26.000,-Sk, druh úveru bol MINIúver do 10 minút, úroková sadzba bola 17,30% ročne a
pevná do konečnej splatnosti úveru bez poplatku, výška splátky bola určená vo výške 714,- Sk, splatnosť

prvej splátky bola určená na 10.11.2005, periodicita splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci, končená
splatnosť úveru dňa 20.09.2010.

Podľa čl. II bod 1 až bod 3 zmluvy veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver po splnení podmienok
uvedených v zmluve, a to takým spôsobom, že úver pripíše v prospech účtu dlžníka uvedeného v
základnýchpodmienkachzmluvy.Úversapovažujezaposkytnutýdňompripísaniaúverunaúčetdlžníka

uvedeného v základných podmienkach zmluvy. Dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v
dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky,

poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté
podmienky.

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 09.05.2014 vyzval žalovanú na splnenie svojej povinnosti

najneskôr do 12.05.2014 a dlh vyčíslil na sumu 2.133,- €.

Súd v prvom rade posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu - táto plynie zo zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.09.2012 podpísanej pôvodným veriteľom - Slovenskou sporiteľňou, a.s. a postupníkom -
žalobcom

Podľa zákona č. 483/2001 Z.z., o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení

účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, upravujúceho niektoré vzťahy súvisiace so
vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej
republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republikyna účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného
fungovania bankového systému, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky
založená ako akciová spoločnosť, ktorá na poskytovanie úverov a prijímanie vkladov má udelené

bankové povolenie (§ 2 zák. č. 483/2001 Z.z.). Pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., je týmto
zákonom definovaný ako banka.

Podľa v čase uzavretia zmluvy účinného § 92 ods. 7 zák. č. 483/2001 Z.z., o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na vznik právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi
pôvodným veriteľom a žalovanou dňa 05.06.2006 a nároky z neho plynúce,

súd aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii (ďalej len zákon č.
258/2001 Z.z.) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy v znení účinnom do jeho prvej novelizácie

zákonom č. 264/2006 Z. z.)

Druhý odsek ust. §-u 1 zákona č. 258/2001 Z.z., negatívnym spôsobom vymedzoval pôsobnosť zákona
vo vzťahu k tam uvedeným zmluvám.

Podľa ust. §-u 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., sa pre účely tohto zákona rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a

spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady (definované v
ust. písm.c) spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ust. §-u 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa ust. §-u 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Spotrebiteľská povaha zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania bola súdom konštatovaná, preto
súd poukazuje:

V súlade s čl. 7 ods. 2 ústavy SR, boli zákonom č. 150/2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov prevzaté právne akty Európskych spoločenstiev
a Európskej únie uvedené v prílohe zákona: Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29 34), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na
sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83

87), Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch

predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171,
7/7/1999, str. 12 16).

Právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanými, je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na
ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a

žalovanou bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver.
Ako vyplýva z dokumentu „Príloha č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa
27.09.2012 - aktíva“ (čl. 19) je uvedená splatnosť úveru dňa 20.09.2010 a posledná zaplatenej úhrada
bola dňa 12.12.2008.

Z prílohy č. 1 na čl. 19 vyplýva, že dátum poslednej úhrady bol dňa 12.12.2008 ( počet dní omeškania

1 375) .

Podľa § 103 OZ, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 565 OZ, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Ustanovenie § 565 OZ, teda pripúšťa, aby medzi

veriteľom a dlžníkom bolo dohodnuté, príp. aby rozhodnutím súdu (§ 160
ods. 1 OSP ) bolo určené, že
nesplnením jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh. V prípade, že dlžník pri takto dohodnutých
splátkach nesplní niektorú z nich, takže sa stane splatným celý zostávajúci dlh, premlčacia 3-ročná doba

pre právo na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou celá
nesplnená splátka.Podľa ustanovenia § 565 OZ však veriteľ môže svoje

právo na zaplatenie zostávajúceho dlhu ako celku uplatniť iba do
splatnosti najbližšej splátky. Ak toto právo nevyužije, prestane dňom splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba (§
101 OZ ) pre celý zostávajúci dlh.

Z toho dôvodu sa jednotlivé splátky budú nabudúce opäť premlčiavať samostatne v 3-ročnej premlčacej
dobe.

V konaní bolo preukázané, že pôvodný veriteľ nevyužil svoje oprávnenie plynúce z porušenia zmluvných
povinností žalovanou - od zmluvy neodstúpil, zmluvu nevypovedal, nevyhlásil splatnosť celého úveru.

Márne uplynutie premlčacej doby ako objektívna právna skutočnosť má za následok premlčanie práva,
o ktoré ide. Za premlčané sa považuje právo, ktoré sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom.

Premlčacia doba je stanovená presnou dobou začiatku plynutia (právna skutočnosť vyvolajúca začiatok
plynutia premlčacej doby) a koncom. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby súd stanovil konkrétny dátum,
odkedy premlčacia lehota začala plynúť, pretože inak nie je možné posúdiť, kedy premlčacia doba
skutočne uplynula.

Premlčanie (inveteratio) je jedným z právnych následkov márneho uplynutia času ustanoveného

zákonom bez toho, aby veriteľ uplatnil svoje právo na súde. Pokiaľ dlžník - žalovaný oprávnene vznesie
námietku premlčania, súd nemôže priznať veriteľom vymáhaný nárok. Je však treba zdôrazniť, že ak
sa žalovaný dovolá pred súdom premlčania, subjektívne

právo oprávneného naďalej trvá v podobe naturálnej obligácie, to znamená, že dobrovoľné plnenie zo
strany žalovaného by nezakladalo bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli
po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená
premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo

nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa
oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky
premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo
priznať.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenie súd ex offo skúmal a vyhodnotil prekážky uplatnenia práva.

Márne uplynutie premlčacej doby ako objektívna právna skutočnosť má za následok premlčanie práva,
o ktoré ide. Za premlčané sa považuje právo, ktoré sa nevykonalo v dobe ustanovenej zákonom.
Premlčacia doba je stanovená presnou dobou začiatku plynutia (právna skutočnosť vyvolajúca začiatok
plynutia premlčacej doby) a koncom. Z toho dôvodu je nevyhnutné, aby súd stanovil konkrétny dátum,
odkedy premlčacia lehota začala plynúť, pretože inak nie je možné posúdiť, kedy premlčacia doba

skutočne uplynula.Vychádzajúc zo dňa splatnosti úveru, ktorá nastala dňa 20.09.2010, by pri všeobecnej 3 premlčacej
dobe táto uplynula 20.09.2013, aj posudzujúc deň poslednej zaplatenej úhrady, ktorá bola uskutočnená
dňa 12.12.2008, je nárok uplatnený žalobou z potvrdenia súdu vyplývajúceho dátumu podania deň

09.06.2014, teda nárok je uplatnený po uplynutí premlčacej doby.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaná bola
v konaní úspešná, avšak táto si náhradu trov konania neuplatnila, ani zo spisu žalovanej žiadne trovy
konania nevyplynuli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).

Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.