Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/279/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613234366

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oto Jurčo

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7613234366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ota Jurča a sudkýň JUDr. Viery
Bodnárovej a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu: Profi Credit Slovakia, a.s., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea

Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, proti žalovanému U. Z., O..
XX.X.XXXX, bývajúcemu v F. Č.. XXX, zaplatenie 1 330,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti Okresnému súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28.1.2014 č.k. 9C/354/2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu
78,20 eura a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne

- zo sumy 68,12 eur od 12.10.2010 do 17.10.2010

- zo sumy 68,12 eur od 12.12.2010 do 12.12.2010

- zo sumy 68,12 eur od 12.2.2011 do 16.2.2011

- zo sumy 68,12 eur od 12.5.2011 do 16.5.2011

- zo sumy 68,12 eur od 12.6.2011 do 12.6.2011

- zo sumy 68,12 eur od 12.7.2011 do 21.7.2011

- zo sumy 55,87 eur od 12.12.2011 do 12.12.2011

- zo sumy 55,87 eur od 12.4.2012 do 10.5.2012

- zo sumy 55,87 eur od 12.5.2012 do 25.7.2012

- zo sumy 36,24 eur od 26.7.2012 do zaplatenia

- zo sumy 68,12 eur od 12.6.2012 do zaplatenia

- zo sumy 10,08 eur od 12.7.2012 do zaplatenia,všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu súd zamietol
a o trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá právo na ich náhradu.

Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 8.9.2010 medzi účastníkmi konania

bola uzavretá Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru č. 83000310058, podľa ktorej žalobca ako
veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 1 200 eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť ho
v 36 - mesačných splátkach po 68,12 eura so splatnosťou k 11. dňu v mesiaci. V zmluve je uvedená
celková suma, ktorú žalovaný ako dlžník má zaplatiť, t.j. vrátenie úveru s úrokmi spolu vo výške 2
452,32 eura. Tiež je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 69,38 %, priemerná ročná

percentuálna miera nákladov 47,39 %, predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov úveru po
poskytnutí revolvingu 68,12 %, ročná sadzba úveru 70 % a ročná úroková sadzba revolvingu 68,44 %.

Predmetná zmluva obsahuje časť 8, kde v bode 8.1 sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi odplatu za
poskytnutie služby, spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok vo výške 178,60 eura a za
poskytnutie služby odkladu splatnosti splátok revolvingového úveru vo výške 108,24 eura v prípade, že
dlžníkovi bude revolving poskytnutý. Podľa článku 13 zmluvy boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj

zmluvné dojednania. V zmysle článku 14 bod 14.1 veta prvá, v prípade omeškania dlžníka s úhradou
splátky úveru alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % z
dlžnej sumy za každý deň omeškania, t.j. vo výške 23,725 % ročne.

Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri prvej splátke a napokon zaplatil celkovú
sumu 1 121,80 eura. Keďže žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok o viac ako 3 mesiace, bolo

mu doručené oznámenie veriteľa o uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. nastala
okamžitá splatnosť úveru z dôvodu omeškania. Žalobca tvrdil, že mu vznikol nárok na zmluvné pokuty
v zmysle článku 14 bod 14.1 vo výške 0,065 % denne a popri týchto zmluvných pokutách si uplatňuje
aj úrok z omeškania vo výške tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú pred vznikom omeškania

o viac ako 10 % bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania.

Súd posúdil vec v zmysle ust. § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,5, ods. 3, podľa § 54 ods. 1,2 Obč.
zákonníka, podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, podľa zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských
úveroch, ako aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dokazovaním mal preukázané, že žalovaný sa
zaviazal zaplatiť za poskytnutý úver 1.200 eura, spolu sumu 2.452,32 eura, teda odplata za úver

presahuje100%poskytnutéhoúveru.Takútoodplatupovažovalsúdakodohodnutúzmluvnúpodmienku
za absolútne neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom. Poukázal, že priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov za druhý štvrťrok 2010 u spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500
eura s dobou platnosti od 1 do 5 rokov predstavovala 47,39 % tak, ako je to aj uvedené v zmluve
uzatvorenej medzi účastníkmi. Ročná percentuálna miera nákladov úveru poskytnutého žalovanému

túto značne prevyšujúe. Ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve vo výške 70 % taktiež značne
prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistených z internetovej stránky NBS. Preto súd poukazujúc
na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, na ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj
na § 11 ods. 2 citovaného zákona úver je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zaviazal
preto žalovaného zaplatiť neuhradený zostatok úveru vo výške 78,20 eur (1 200 eur mínus uhradené

splátky 1 121,80 eura) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd vyslovil pochybnosť, či vzhľadom
na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský úver, keď spotrebiteľovi bolo pri poskytnutí úveru predložené
tlačivo zmluvy vrátane Zmluvných dojednaní je otázne, či mal dostatok času a možnosť oboznámiť sa s
celým obsahom zmluvy a pochopiť význam podmienok v nej uvedených. Zrejme tomu tak nebolo, keďže
zmluva je písaná malým nahusteným písmom a ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej

právnej terminológie. Pokiaľ v texte zmluvy a zmluvných dojednaní sú uvádzané také dojednania, ktoré
sú pre spotrebiteľa nevýhodné a zmluva neobsahuje výslovné upozornenie na tieto nároky, nemožno
ich žalobcovi priznať pre rozpor s dobrými mravmi. V súvislosti so zmluvnou pokutou súd uviedol, že
táto musí mať písomnú formu, ktorá predpokladá dve náležitosti, a to že písomnosť obsahuje prejav
vôle zachytený v texte listiny a podpis konajúcej osoby. Tak, ako každá zmluva aj dohoda o zmluvnej

pokute má byť ukončená podpismi zmluvných strán, ktoré svojim podpisom potvrdzujú uzavretie dohody
s obsahom, ktorý sa nachádza nad ich podpismi. V danom prípade zmluvná pokuta je zakomponovanádozmluvnýchdojednaní atietoniesúpodpísanéžalovaným, pretopodľanázorusúduniejetudodržaná
písomnáformadohodyozmluvnejpokute.Konštatoval,žezmluvnédojednania,ktorésúprespotrebiteľa
nevýhodné, (napr. aj zmluvná pokuta) práve pre drobný text spotrebiteľovi pravdepodobne uniknú a

takýto postup veriteľa možno považovať za postup v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že zmluvné
pokuty a nevýhodnejšie zmluvné podmienky pre spotrebiteľa by mali byť zreteľne špecifikované priamo
v zmluve a nestačí len odkaz na ostatné zmluvné dojednania. Súd prvého stupňa preto zamietol návrh
žalobcu aj na zaplatenie zmluvnej pokuty. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal však
úrok z omeškania za splátky s úhradou ktorých bol žalovaný v omeškaní, tak ako je to uvedené vo

výrokovej napadnutého rozsudku, a to v zmysle vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobca mal v konaní úspech len
čiastočný, menší ako žalovaný, preto mu náhrada trov konania nebola priznaná. O trovách žalovaného
súd nerozhodoval poukazujúc na ust. § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd o trovách konania
rozhoduje len na návrh a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

Proti výrokom rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a ktorým

súdrozhodol,žežalobcanemáprávonanáhradutrovkonaniapodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ a podľa ust.
§ 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ Občianskeho súdneho poriadku. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté
výroky rozsudku súdu prvého stupňa tak, že žalovaného zaviaže na zaplatenie uplatnených nárokov,
na náhradu trov konania a na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu v konaní pred súdom prvého

stupňa, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, príp., aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celkovej výške 95,20 eur, pričom tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia jedného
úkonu, podanie odvolania v hodnote 85,64 €, vrátane DPH, k tomu režijný paušál a tiež za zaplatený
súdny poplatok za odvolanie.

Nestotožnilsasozáveromaargumentáciousúduprvéhostupňa,ktorýuzavrel,žeodplatazaposkytnutie
úveru presahovala 100 % poskytnutého úveru. Táto argumentácia je podľa odvolateľa zavádzajúca,
pretože odplata za poskytnutie úveru sa vyjadruje pomocou ukazovateľa, a to ročnej percentuálnej
miery nákladov, ktorý ako zo samotného názvu vyplýva, obsahuje hodnotu za 1 kalendárny rok, to
znamená, že odplata vo výške 1.252,32 eura je súčtom jednotlivých ročných odplát za poskytnutý úver.

Úver mal splatnosť 36 mesiacov, t.j. mal byť splatený v priebehu 3 rokov a tak primeranosť, resp.
neprimeranosť odplaty sa musí posudzovať nie za celú dobu, ale len za 1 kalendárny rok, čo v tomto
prípade činí sumu 417,44 eura. Skutkové zistenia súdu sú preto v tomto smere nesprávne. Otázka
odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy v čase poskytnutia úveru bola upravená
v § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom uzatvoreniu zmluvy a podľa tohto ustanovenia

odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti. Vyplýva z toho, že odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov
sa neporovnávajú len s odplatami bánk, ale v zmysle teórie finančného práva finančným trhom sa

rozumie sústava subjektov finančného trhu, jeho nástrojov a transakcií, teda finančných investícií s
týmito nástrojmi a medzi týmito subjektami. Ide pritom o nepriame sprostredkované financovanie,
ktorého rizikom je návratnosť finančných prostriedkov, resp. je to hmotne motivované, inštitucionálne
organizované nakupovanie a predávanie peňazí. Záver súdu prvého stupňa, ktorým vyslovil zmluvnú
podmienku za absolútne neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom a o neprijateľnosti odplaty je

neodôvodnený. Aplikácia všeobecných ustanovení o dobrých mravoch (§ 39 OZ), je v tomto prípade
aplikáciou ustanovenia lex generalis oproti ustanoveniam o spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa v tomto
prípade považujú za ustanovenia lex specialis. Takéto použitie sa javí ako nepriliehavé, vzhľadom
na ust. § 53 ods. 6 OZ, ktorý ohľadne odplaty ustanovuje zákaz jej podstatného prevýšenia. Súd sa
vôbec pritom nezaoberal úvahami, aká výška odplaty by bola primeraná a aká by bola ešte v súlade

s dobrými mravmi. Závery súdu ohľadne zmluvných dojednaní, že sú nečitateľné a ťažké je s nimi sa
oboznámiť, sú len nastoľovaním otázok súdom, na ktorý si súd sám aj odpovie a je neprípustné takýto
postup akceptovať, pretože skutočnosť, že žalovaný sa nemal reálne možnosť oboznámiť s obsahom,
nemal súd žiadnym vykonaným dokazovaním preukázanú. To isté platí o ustanoveniach o zmluvnejpokute. Zmluvné dojednania boli súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, pričom žiaden právny predpis
neobsahuje zákaz, aby zmluvná pokuta nemohla byť dohodnutá v zmluvných dojednaniach. Samotná
zmluva o úvere v bode č. 7 obsahuje odkaz na ďalšiu úpravu uvedenú v zmluvných dojednaniach, t.j.

zahŕňa odkaz na zmluvné dojednania ako na súčasť zmluvy. Žalovaný svojím podpisom na zmluve
potvrdil, že súhlasí so všetkými ustanoveniami zmluvy, teda aj s tými, ktoré odkazujú na jej časti, resp.
prílohy. V tomto kontexte teda neobstojí tvrdenie súdu, že nebola dodržaná písomná forma dohody
o zmluvnej pokute. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany listiny o právnom úkone boli samostatne
podpisované a aj v súdnej praxi sa ustálil názor, že ak je listina o právnom úkone tvorená viacerými

hárkami, tak aby tvorili jednu listinu, musia byť tieto spojené tak, aby tvorili technickú jednotu a len listina
ako celok má byť podpísaná. Dojednania o zmluvnej pokute sú v súlade s maximálnou výškou sankcií
stanovenou v § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nespĺňajú definíciu neprijateľnej podmienky
ani podľa § 53 ods. 1, ani podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez

nariadenia pojednávania. Preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Verejné vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p. riadne oboznámené.

Po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z náležite zisteného
skutkovéhostavu,jevecnesprávnyasprávnesúajdôvodyuvedenévnapadnutomrozsudkuanemožno

ani konštatovať, že by tu boli iné dôvody, ktoré by napadnuté rozhodnutie robili nesprávnym. Súd prvého
stupňa vykonal potrebné dokazovanie na návrh účastníkov konania a preukázanie skutkových tvrdení
hodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1,2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi a názorom súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti
uvádza:

Jedným z cieľov legislatívy Európskej únie a členských štátov je zvýšenie ochrany záujmov

spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Dôvodom zavedenia
definícii vzťahov obchodných a spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany
spotrebiteľa pred silnejšími subjektami dodávateľmi. Dôvody takejto potreby je potrebné hľadať v
charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov, najmä pre aktuálnu potrebu

uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese uzatvárania právnych
vzťahov a zmlúv sa vyžaduje od subjektu, a to zmluvnej strany nie spotrebiteľa a iná kvalita sa vyžaduje
od spotrebiteľa.

Aj odvolací súd má za to, že je potrebné so všetkými svojimi dôsledkami ozrejmiť spotrebiteľovi takým
spôsobom a v takom čase, aby si aj priemerný spotrebiteľ uvedomil vážne dôsledky zaviazania sa

na platenie úveru, ktorého odplata podstatne prevyšuje odplaty za úvery poskytované v bankových
inštitúciách. Argumentácia odvolateľa, že do sústavy finančných trhov je potrebné v zmysle teórie
finančného práva zahrnúť aj nebankové subjekty neobstojí, pretože práve podmienky poskytovanie
takýchto úverov ako je všeobecne známe, sú v značnej miere súdmi vyslovované za neprijateľné a
odplaty úverov pre ich výšku za rozporné s dobrými mravmi. Pri takejto výške odplaty, ktorá aj pri

zohľadnení podnikateľského rizika žalobcu v súvislosti s návratnosťou úverov je v rozpore s dobrými
mravmi, priznanie ďalších poplatkov a sankcie - zmluvnej pokuty je neprijateľné. Vzhľadom na text (malépísmo a množstvo odborných výrazov) zmluvy a zmluvných dojednaní, v ktorých je zahrnutá zmluvná
pokuta, priemerný spotrebiteľ si len ťažko môže reálne uvedomiť dôsledky dojednaní a práve súd je
tou inštitúciou, ktorá chráni spotrebiteľa aj v zmysle ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa. Znamená to, že súd sám prihliadne na tieto skutočnosti aj vtedy, ak sa ich spotrebiteľ
nedovolá.

Vecne správny je aj výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania, keď podľa ustanovenia § 142
ods. 2 O.s.p., žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech nižší ako žalovaný, nebola mu priznaná náhrada
trov konania a úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.

s tým, že náhradu odvolacích trov žalovanému nepriznal, keďže nebol v odvolacom konaní úspešný a
úspešná žalobkyňa náhradu nežiadala.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z., o súdoch, v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.