Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/124/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612204396
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:8612204396.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci žalobkyne: Y. U. rod. O.,

nar.X.XX.XXXX, bytom Č. O. Z., L. XXX/X, zast. JUDr. Igorom Šafrankom advokátom AK ul. Sov. hrdinov
163/66, Svidník proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72
Bratislava o zaplatenie 5.000,-Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému zaplatenia 5.000,-Eur s prísl.. Svoju žalobu odôvodnila tým,
že Uznesením OO PZ Kráľovský Chlmec číslo ČVS:OPP-661/KC-TV-2009 zo dňa 24.8.2009 bolo
voči nej vznesené obvinenie za prečin podvodu podľa §221 ods.1 Tr. zákona a Uznesením Okresnej

prokuratúry v Trebišove sp.zn. 2Pv/437/09 zo dňa 7.4.2011 bolo trestné stíhanie zastavené. Obvinenie
pre ňu znamenalo a bude znamenať až do smrtí príkorie, s ktorým sa nedokáže vyrovnať. Celý doterajší
život sa snažila prežiť čestne a je to pre ňu nepochopiteľné, trápi sa pre to, nevie spávať, cíti sa byť
ponížená, zahanbená a to len preto, lebo sa stala obeťou úžerných praktík dodávateľov. Pre trestné
stíhanie ju začalo odsudzovať aj okolie, pretože pre svoje okolie to znamená, že musela urobiť niečo
trestné. Z toho dôvodu je toho názoru ,že spĺňa podmienky na odškodnenie , a preto žiada sumu 5.000,-
Eur podľa ust. §17 ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. Zároveň si uplatnila aj zákonné úroky z omeškania od

2.5.2012 od nasledujúceho dňa po uplynutí 6 mesačnej lehoty na uspokojenie jej nároku žalovaným na
základe žiadosti o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody.

Žalovaný nesúhlasil so žalobou, žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že v danom prípade nie sú splnené
zákonné podmienky v zmysle zák.č.514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Predovšetkým poukázal na ust. §6 ods.1,2 §8 ods.6 písm. e/ cit. zákona. Zdôraznil, že žalobkyňa
nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia, ani existenciu škody v príčinnej súvislosti s jej
trestným stíhaním, ktoré trvalo krátko, pričom dôkazné bremeno bolo na nej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi, obsahom vyšetrovacieho

spisu OO PZ Kráľovský Chlmec ČVS:OPP-661/KC-TV-2009, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn.
11C/1/2012 a zistil tento skutkový stav veci.

Uznesením OO PZ v Kráľovskom Chlmci č.k. ČVS: OPP-661/KC-TV-2009 zo dňa 24.8.2009 bolo
vznesené obvinenie voči žalobkyni za prečin „podvod“ podľa §221 ods.1 Tr.zákona, lebo na podklade
zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že obvinená s úmyslom úver nesplácať dňa
24.10.2008 v Meste Čierna nad Tisou prostredníctvom obchodného zástupcu uzatvorila zmluvu o úvere
č.9083350 so spoločnosťou Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:35807598 na úver vo výške10.000,-Sk /331,94 Eur/, ktoré finančné prostriedky v uvedenej výške si v deň uzatvorenia zmluvy aj
prevzala, pričom sa zaviazala poskytnutý úver splácať v 12 mesačných splátkach po 1.640,-Sk /54,44
Eur/ počnúc dňom 26.12.2008 aj o sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9.680,-Sk /321,32 Eur/,

čižecelkovosazaviazalasplatiťúvervovýške19.680,00Sk/653,26Eur/,avšakúverdodňarozhodnutia
nesplácala, čím takto spôsobila škodu k 24.8.2009 pre spoločnosť Pohotovosť s.r.o. , Pribinova 25,
Bratislava vo výške 13.120,-Sk /435,50 Eur/.

UznesenímprokurátoraOkresnejprokuratúryvTrebišoveč.k.2Pv/437/09-26zodňa7.4.2011bolopodľa
§215 ods.1 písm. b/ Trestného poriadku zastavené trestné stíhanie obvinenej U. Y., ktorej bolo vznesené

obvinenie povereným príslušníkom OO PZ Kráľovský Chlmec sp.zn. OPP-661/KC-TV-2009 zo dňa
24.8.2009 za prečin podvodu, lebo nebol tento skutok trestným činom a nebol dôvod na postúpenie
veci. Z odôvodnenia uznesenia okresnej prokuratúry vyplývajú tieto skutočnosti: uznesením povereného
príslušníka OO PZ Kráľovský Chlmec sp.zn. OPP-661/KC-TV-2009 zo dňa 24.8.2009 bolo vznesené
obvinenie U. Y. za prečin podvodu podľa §221 ods.1 Tr.zákona a uznesením prokurátora Okresnej
prokuratúry v Trebišove pod sp.zn. 2Pv/467/09 zo dňa 28.10.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 6.11.2009, bolo podľa §216 ods.1 Tr.poriadku podmienečne zastavené trestné stíhanie obvinenej,
kde jej súčasne bola stanovená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov, ako aj uložené, aby v priebehu
skúšobnej doby uhradila škodu vo výške 108,26 Eur. Na základe podania U. Y. adresovaného
Generálnej prokuratúre si nadriadená prokuratúra vyžiadala vyšetrovací spis, kde po preskúmaní
uložila prokurátorovi vydať uznesenie o pokračovaní v trestnom stíhaní, nakoľko na postup podľa

§199 ods.1 a 206 ods.1 Tr.poriadku neboli splnené zákonné podmienky. Uznesením prokurátora OP
v Trebišove sp.zn. 2Pv/437/09 zo dňa 26.1.2011 , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2011 bolo
pokračované v trestnom stíhaní, nakoľko náprava právneho stavu prichádza do úvahy len vydaním
uznesenia o pokračovaní v trestnom stíhaní a následne rozhodnutím o zastavení trestného stíhania.
Opätovným preskúmaním vyšetrovacieho spisu nebolo jednoznačne preukázané, aby obvinená Y.

uviedla poškodenú stranu Pohotovosť s.r.o. Bratislava do omylu alebo využila jej omyl a tým sa na
škodu ich majetku obohatila. Nevyplýva takýto úmysel obvinenej, lebo motívom jej konania nebola
snaha neoprávnene obohatiť sa, ale splatiť skôr poskytnutý úver a vykryť zlú finančnú situáciu rodiny
po poskytnutí ďalšieho hypotekárneho úveru Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava v záujme riešenia
bytovej otázky, pričom nad touto situáciou stratila kontrolu. Obvinená mala príjem z titulu poberania

peňažného príspevku za opatrovanie, ako aj mzdy jej manžela a taktiež aj finančnej výpomoci matky
U. O.. Uvedený príjem mal pokryť pravidelné mesačné splátky vo vzťahu k poškodenej strane, ktoré
splácala nepravidelne. Keďže nebolo preukázané úmyselné konanie obvinenej nesplácať úver v zmysle
ust. §15 Tr. zákona, kde pri prečine podvodu podľa §221 ods.1 Tr.zákona sa vyžaduje úmyselné
zavinenie, bolo potrebné rozhodnúť o zastavení trestného stíhania. Uznesenie o zastavení trestného

stíhania nadobudlo právoplatnosť dňa 6.5.2011.

Tieto skutočnosti boli zistené zo spisu OO PZ Kráľovský Chlmec sp.zn. ČVS: OPP-661/KC-TV-2009.

Žalobkyňa listom zo dňa 25.10.2011 požiadala Ministerstvo vnútra SR Bratislava o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, v rámci ktorého žiadala náhradu škody vo výške 5.000,-Eur.
Svoj nárok o náhradu škody odôvodnila tým, že bolo voči nej vznesené obvinenie za prečin podvodu

podľa §221 ods.1 Tr.zákona uznesením OO PZ Kráľovský Chlmec ČVS: OPP-661/KC-TV-2009 zo
dňa 24.8.2009 a trestné stíhanie bolo zastavené uznesením Okresnej prokuratúry v Trebišove sp.zn.
2Pv/437/09 zo dňa 7.4.2011, pričom toto obvinenie pre ňu znamenalo a bude znamenať príkorie, s
ktorým sa nedokáže vyrovnať , pretože celý doterajší život sa snažila prežiť čestne, trápi sa preto, nevie
spávať, cíti sa byť ponížená, zahanbená len preto, lebo sa stala obeťou úžerných praktík dodávateľov.

Pre trestné stíhanie ju začalo odsudzovať okolie, pretože pre jej okolie to znamená, že musela urobiť
niečo trestné. Z toho dôvodu si uplatnila odškodnenie v zmysle §17 ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. vo výške
5.000,-Eur, súčasne si uplatnila aj náhradu odmeny za právne služby v súvislosti s týmto uplatnením
náhrady škody v rámci predbežného prerokovania nároku z hodnoty 5.000,-Eur v zmysle vyhlášky
č.655/2004 Z.z. v celkovej výške 451,97 Eur. Tento list žalobkyne na predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody bol doručený žalovanému 31.10.2011. Tieto skutočnosti vyplývajú z listu žalobkyne - zo
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 25.10.2011 čl.7 s doručenkou čl.8.

Z odpovede žalovaného na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
11.4.2012 pod č.SLV-PS-270/2012 vyplýva, že žalovaný žiadosti žalobkyne nevyhovel z dôvodu, že
základné podmienky pre vznik zodpovednosti orgánu verejnej moci za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím v prípade žalobkyne neboli naplnené.Z výpovede žalobkyne /čl.59/vyplýva, že predtým, než voči nej bolo vznesené obvinenie za prečin
podvodu, bývala spolu s matkou, manželom a so synom v spoločnej domácnosti. Bola opatrovateľkou
svojej matky, zdržiavala sa doma. Nemala žiadne dôležité postavenie v Meste Čierna nad Tisou, kde

býva. Nezastávala žiadne funkcie v meste. Celé dni sa zdržiavala doma, lebo sa starala o matku.
Jej manžel pracoval, chodil do práce. Výlučne udržiavala vzťahy iba so svojou rodinou, so svojimi
súrodencami. Čo sa týka zdravotného stavu, tak jej zdravotný stav bol taký, že vedela sa tešiť zo života.
Potom, keď voči nej bolo vznesené obvinenie, tak sa hanbila za to, že voči nej bolo vznesené obvinenie,
pretože pred tým žili stále poctivým životom, hoci mali ťažký život, mali problémy, nikdy nebolo voči nim

dané trestné oznámenie, ani začaté trestné stíhanie alebo vznesené obvinenie, preto sa hanbila pred
ľuďmi v meste za to, čo sa jej stalo. Začala mať strach aj z polície, čo predtým nikdy nemala, keďže v ich
bytovke býva aj policajt. V trestnej veci bola vypočutá na policajnej stanici, ale potom pre doklady mal ku
nim domov prísť policajt menom V.. Ten policajt, prvýkrát prišiel ku nej domov pre doklady, mal na sebe
policajnú uniformu, takže to ľudia videli. Potom mala pozbierať doklady, pre tie doklady tiež prišiel, ale už
do obchodu/čínskeho/, kde vtedy pracovala na základe dohody 1-2x týždenne, nevstúpil, pretože ona

keď ho zbadala, že je vonku, tak ona vyšla vonku a na otázku zamestnávateľa neodpovedala prečo ju
policajt hľadal. Žalobkyňa tvrdila, že celé konanie pred policajným orgánom vyvolalo v nej hanbu, strach,
úzkosť. Potvrdila, že už aj predtým mala problémy s tlakom, so srdcom, ale po vznesení obvinenia
musela brať riadne lieky. U odborného lekára sa neliečila, chodila iba k svojmu všeobecnému lekárovi.
Nevedela vysvetliť ako dospela k sume 5.000,-Eur a v ktorej oblasti jej života takáto škoda vznikla.

Tvrdila, že jej v tomto prípade ide o spravodlivosť, aby také veci sa nediali, aby policajt nestresoval ľudí.
Ona totiž sa priznala v trestnom konaní, ale preto, lebo bolo jej povedané, že keď sa prizná, tak vec
môže byť odložená, preto sa priznala k tomu, že sa chcela dopustiť podvodu.

Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov zo dňa 17.7.2013 č. TV1/KOMP/
SOC/2013/32330 bolo zistené, že od 1.7.2013 žalobkyňa poberala peňažný príspevok na opatrovanie

fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je matka mesačne vo výške 112,49 Eur /čl.68/.

Z písomného podania žalobkyne zo dňa 5.11.2013 čl.84 vyplýva, že finančnú čiastku 5.000,-Eur uviedla
iba podľa vlastného uváženia ako východiskovú sumu, poukazujúc na postup súdu podľa §136 O.s.p a
v podaní /čl.116/ uviedla, že psychické útrapy sa u nej prejavili aj po fyzickej stránke a predložila na to
lekárske správy týkajúce sa operácie žlčníka a uviedla, že suma, ktorú žiada je priemeraná vzhľadom

na prežité utrpenie v súvislosti so začatým a neskôr zastaveným trestným stíhaním.

Z lekárskej správy všeobecného lekára žalobkyne zo dňa 3.2.2014 čl.100 vyplýva, že žalobkyňa je
jeho pacientkou od 1.4.2003, je liečená na vysoký krvný tlak minimálne od r.1985. Prvý dostupný
záznam o poruche srdcového rytmu prechodného charakteru je z r.2004. Priebeh ochorení u žalobkyne
má štandardný charakter, nebol zaznamenaný žiadny extra vplyv vonkajších okolností. Do istej miery

na ňu samozrejme môže vplývať čoraz ťažšia starostlivosť o jej chorú matku, o ktorú ako dcéra sa
stará a už opakovane aj u neho sa vyjadrila, že to zvláda čoraz ťažšie. V posledných 5 rokoch
hospitalizáciabolaibavobdobíod4.3.2013do22.3.2013nachirurgickomoddeleníNsPŠaca,dôvodom
hospitalizácie - operačné odstránenie žlčových kameňov. V dostupnej zdravotnej dokumentácii nemá
záznam z posledných 5 rokov o odborných vyšetreniach, vykonaných z dôvodu zhoršenia zdravotného

stavu, okrem uvedeného prípadu z 3/2013, kedy podstúpila operáciu žlčových kameňov.

Z výpovede svedka K. V. čl.106 vyplýva, že pôsobil na OO PZ Kráľovský Chlmec ako policajt v období
rokov 1995 až do 1.4.2011, odkedy je už výsluhový dôchodca. Mal viac prípadov, ktoré sa týkali úverovej
zmluvy uzavretej Pohotovosťou s.r.o. Tvrdil, že takýto prípad bol riešený aj u žalobkyne z ich strany,
ako aj u jej matky. Pamätá sa na to, že žalobkyňa sa vyjadrovala v tom smere, že stratila kontrolu nad

pôžičkami, a preto vlastne toto jej vyjadrenie bolo vzaté tak, ako keby sa priznala ku skutku a išiel návrh
na podmienečné zastavenie, čo vlastne okresný prokurátor prvý krát aj prijal. Žalobkyňa potom zaplatila
všetky splatné splátky ku dňu rozhodovania. Zápisnica o výsluchu bola vyhotovená a podpísaná priamo
na OO PZ v Kráľovskom Chlmci. V prípade žalobkyne nebol v byte u žalobkyne za účelom prevzatia
žiadnych listinných dôkazov. Čo sa týka druhého prípadu - jej matky, tiež nebol v byte za tým účelom,

aby prevzal nejaké doklady , ale išiel do bytu vtedy, keď matka žalobkyne sa už nemohla dostaviť na OO
PZ Kráľovský Chlmec a len telefonicky boli pozisťované skutočnosti a zaniesol zápisnicu za účelom ,
aby sa matka žalobkyne podpísala. Pri šetrení boli vyžiadané všetky listinné dôkazy a postupovali
podľa usmernení z Generálnej prokuratúry. Poprel /po položení otázky žalobkyňou/, žeby bol povedal
žalobkyni, že ak sa neprizná tak pôjde sedieť na 5 rokov.Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11C/1/2012 bolo zistené, že aj matka žalobkyne, U. O., podala
žalobu na podobnom skutkovom a právnom podklade ako žalobkyňa a žiadala nemajetkovú ujmu vo
výške 5.000,-Eur voči štátu, v mene ktorej konalo Ministerstvo vnútra SR. V priebehu konania U. O. dňa

27.2.2014 zomrela. Z toho dôvodu uznesením zo dňa 29.4.2014 konanie bolo zastavené právoplatne v
zmysle ust. §104 ods.1 O.s.p. v spojitosti s §107 ods. O.s.p..

Z výpovede svedka - manžela žalobkyne vyplýva, že bývali spolu so svokrou U. O., ktorá približne pred
10 rokmi dostala mozgovú porážku a jeho manželka, teda žalobkyňa, sa o ňu starala. Po mozgovej
príhode nebola pripútaná k lôžku, chodila, ale v poslednom období sa zhoršil jej zdravotný stav a t.r. aj

zomrela. Ďalej uviedol, že s manželkou žili jednoduchým, skromným životom, nechodili do spoločnosti,
navrhovateľka sa starala o matku. Má vedomosti o tom, že voči jeho manželke bolo začaté trestné
stíhanievsúvislostispôžičkou,ktorúvybralasosvokrou.Vieajotom,žetrestnéstíhaniebolozastavené,
ale bližšie k tomuto sa nevedel vyjadriť. Z jeho výpovede vyplýva, že potom keď bolo trestné stíhanie
začaté voči jeho manželke, tak mala problémy s tlakom, musela brať lieky. Nevie o tom, že by sa liečila
u odborného lekára, keby sa liečila, tak by mu to určite bola povedala. Bola operovaná na žlčník. Jeho

rodičia a súrodenci ani nevedeli o trestnom stíhaní manželky, vedela o tom len jej rodina, jej súrodenci
a ich postoj sa ku nej nezmenil.

Zo správy Mesta Čierna nad Tisou čl.38 vyplýva, že žalobkyňa býva spolu s manželom v byte, ktorý
je v osobnom vlastníctve. Majú spolu jedného syna G., ktorý už je plnoletý, býva s nimi v spoločnej
domácnosti, s nimi bývala v spoločnej domácnosti aj matka žalobkyne, ktorá vyžadovala starostlivosť z

dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu. Žalobkyňa je bez pracovného pomeru.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Zákon č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v ust. §3
vymedzuje rozsah zodpovednosti.

Podľa ust. §3 ods.1 cit.zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci:
a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, d/ nesprávnym
úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť /§3 ods. 2 cit. Zákona/.

Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci sú:
a/nezákonné rozhodnutie, b/škoda, c/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Pre
vznik zodpovednosti za škodu musia byť kumulatívne splnené všetky predpoklady.

Podľa ust. §6 ods.1 cit.zákona ak tento zákon neustanovuje inak právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ust. §6 ods.2 cit.zákona právo podľa ods.1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. §8 ods.6 písm. e/ právo na náhradu škody nevznikne, ak došlo k podmienečnému zastaveniu
trestného stíhania podľa osobitného predpisu.

Podľaust.§5ods.1právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastníkkonania,
ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. §15 ods.1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa §4 a 11.Podľaust.§17ods.1cit.zákonauhrádzasaskutočnáškodaaušlýziskakosobitnýpredpisneustanovuje
inak.

Podľa ods.2 ust. §17 cit. zákona v prípade ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa ods.3 ust. §17 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods.2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na : a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b/závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom
uplatnení.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd žalobu žalobkyne
zamietol ako nedôvodnú, a to z týchto dôvodov:

Na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje, aby boli splnené všetky zákonom

ustanovené podmienky. Keďže citovaný zákon bližšie nedefinuje pojem škody, ani neupravuje rozsah
jej náhrady, treba v tejto súvislosti aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy Občianskeho
zákonníka a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného,
ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým peňažného. Podľa Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo /ušlý zisk/. Ďalším predpokladom nároku na náhradu škody je objektívna existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou ako následkom týchto príčin.
Existencia príčinnej súvislosti na vznik práva na náhradu škody je nevyhnutná, a to bez zreteľa na
to, či povinnosť na náhradu škody je založená na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej
zodpovednosti. Vychádza sa z toho, že protiprávnosť musí byť jednou z hlavných príčin vzniku škody. Ak

nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu. Nestačí len pravdepodobnosť príčinnej
súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz jej existencie. Dôkazné bremeno v takom prípade zaťažuje vždy
poškodeného.

Predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
sú:

a/ nezákonné rozhodnutie, b/škoda, c/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.

Zákon č.514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu /bez ohľadu na zavinenie/, ktorej sa
nemôžezbaviť.Neposudzujesasprávnosťrozhodnutiajehoorgánuzhľadiska,čiprirozhodovaníporušil
právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania, vedeného orgánom
verejnej moci, je výsledok tohto konania.

Zákon č.514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby a v prípade zastavenia trestného stíhania. Judikatúra dospela k záveru, že
ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania,
pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia

o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo
oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia , ktorým sa začína trestné
stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na /
ne/ správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný
výsledok trestného stíhania /rozhodnutie NS 3Cdo/194/2010 zo dňa 30.3.2011/.

VychádzajúczjudikatúryNSSRvdanomprípadejemožnékonštatovať,žeideonezákonnérozhodnutie
vychádzajúc z výsledku trestného konania. Je to však iba jedna zákonná podmienka pre vznik
zodpovednosti za škodu, pretože ďalšia podmienka - samotná ujma a príčinná súvislosť medzi ujmou
a nezákonným rozhodnutím v konaní preukázaná nebola. Dôkazné bremeno v tomto smere bolo na
žalobkyni, ktorá svoje tvrdenie o vzniku ujmy vôbec nepreukázala. V konaní totiž nestačí iba tvrdiť vznikujmy a príčinnú súvislosť medzi ujmou a nezákonným rozhodnutím , ale toto tvrdenie treba aj preukázať
a žalobkyňa v tomto smere dôkazné bremeno neuniesla.

Vzhľadom k tomu, že všetky predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

orgánu verejnej moci musia byť naplnené kumulatívne, a žalobkyňa v konaní dôkazné bremeno
neuniesla , keď nepreukázala existenciu ujmy a príčinnú súvislosť medzi ujmou a nezákonným
rozhodnutím, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že z postoja ako aj z vyjadrenia samotnej žalobkyne, sa súdu
javí, že aj samotná žalobkyňa si uvedomuje, že v súvislosti s trestným stíhaním jej nevznikla žiadna

škoda, keď na začiatku výsluchu sama žalobkyňa uviedla, že „asi“ trvá na návrhu, ale potrebuje sa
poradiť so svojim právnym zástupcom, a po porade už uviedla, že trvá na návrhu, ale na konci výpovede
zase uviedla, že jej len ide o spravodlivosť, aby policajt nestresoval ľudí, na výzvu súdu neoznačila
svedkov /na pojednávaní pri výsluchu uviedla, že mená príbuzných nebude udávať/, ktorí by preukázali
jej tvrdenie napr. o tom, že ju okolie začalo odsudzovať, pretože pre jej okolie to znamenalo, že musela
urobiť niečo trestné. Toto jej tvrdenie dokonca nepotvrdil ani jej manžel, z výpovede ktorého bolo zistené,

že o jej trestnom stíhaní vedela iba jej rodina, jej súrodenci, ktorí nezmenili svoj postoj k žalobkyni,
teda o jej trestnom stíhaní nevedela ani jeho rodina, jeho rodičia a jeho súrodenci. Tak isto jej tvrdenie
o zdravotných problémoch v súvislosti s trestným stíhaním nepotvrdil jej všeobecný lekár, zo správy
ktorého bolo zistené, že žalobkyňa zdravotné problémy so srdcom a s tlakom mala už dávno predtým,
u odborného lekára sa neliečila, jedine sa podrobila operácie na žlčník a pri návštevách ambulancie sa

sťažovala iba na to, že ťažko zvláda starostlivosť o matku, ktorá vyžadovala každodennú starostlivosť.

Podľa ust. §142 ods.1 O.sp. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. §150 ods.1 O.sp. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkony, ktorý mu patril. To neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Úspešný žalovaný na základe zásady úspešnosti má nárok na náhradu trov konania, ale súd vzhliadol
dôvody hodné osobitného zreteľa v pomeroch žalobkyne, ktorá je bez pracovného pomeru, dlhodobo
sa starala o matku a mala príjem iba peňažný príspevok ako opatrovateľský príspevok, a preto náhradu

trov konania úspešnému žalovanému nepriznal. Na druhej strane neúspešná žalobkyňa, ktorá tak isto
si uplatnila trovy konania, nemá právo na náhradu trov konania, keďže v konaní mala neúspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v
zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie .