Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/709/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513226291
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513226291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EditySzabovejačlenieksenátu

JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zast.: JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom, AK ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: C. M., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XX, XXX XX A., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou F.
W., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 eur, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 10.7.2014, č.k. 42C/90/2014-23, pomerom
hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave o p r a v u j e rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k.
42C/90/2014-23 v časti dátumu jeho vydania tak, že správne znie :

„V Bratislave dňa 10.7.2014“.

II. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 10.7.2014, č.k. 42C/90/2014-23

p o t v r d z u j e .

III. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 50,70 eur, nakoľko odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa
bez cestovného lístka. V konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Keďže sa odporca v mieste trvalého bydliska nezdržiava, ustanovil mu súd podľa § 29 ods. 2 a 6
O.s.p. opatrovníka pre dané konanie. Opatrovníčka odporcu vzniesla námietku premlčania uplatneného

nároku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok
mal preukázané, že odporca dňa 8.12.2011 cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa linkou č. 68
(autobusom) a pri kontrole sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Totožnosť odporcu bola zistená
z jeho občianskeho preukazu. Cenu lístka a úhradu na mieste nezaplatil a neurobil tak ani po zaslaní
Pokusu o zmier s výzvou na zaplatenie.Pri rozhodovaní vychádzal súd z ust. §§ 9 písm. b), 12 ods. 3, 4 a 5 zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej
doprave, v znení neskorších predpisov, ako aj z ust. §§ 760, 100 ods. 1 a 108 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ).

Jednoročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odporca
bol prepravným kontrolórom kontrolovaný dňa 8.12.2011, ktorý mal oprávnenie prevziať úhradu dlžného
cestovného a úhrady v sume 50,- eur. Nasledujúcim dňom 9.12.2011 sa teda odporca dostal s plnením
záväzku do omeškania a zároveň začala plynúť jednoročná premlčacia doba, ktorá skončila dňom
9.12.2012. Navrhovateľ podal predmetný návrh až 5.8.2013, teda po uplynutí jednoročnej premlčacej

lehoty a preto súd návrh navrhovateľa zamietol ako premlčaný.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., avšak úspešnej odporkyni náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietol, že súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že zmluvou o preprave (§ 760 OZ) vzniká právny vzťah

medzi dopravcom (fyzickou alebo právnickou osobou prevádzajúcou dopravu na základe príslušného
povolenia) a cestujúcim. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva v preprave
predmetu (veci) a osoby dopravným prostriedkom do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené
cestové. Občiansky zákonník obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch
a spôsoboch prepravy. Podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe

vydaným vykonávacím právnym normám, v tomto prípade zákonu o cestnej doprave. V tejto súvislosti
argumentoval tiež ust. v § 9 písm. b), § 11 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave a čl. 6
ods. 2 a 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, platného v čase porušenia
tarifných a prepravných podmienok.

Uviedol, že odporca sa na výzvu revízora dňa 8.12.2011 na linke MHD č. 68 nepreukázal platným

cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, je preto povinný navrhovateľovi v zmysle
čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave čl. 5 Tarify mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave zaplatiť cestovné 0,70 eur a úhradu 50 eur. Túto skutočnosť preukazuje hlásenie
o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 8.12.2011, ktoré je založené v súdnom spise.

S poukazom na vyššie uvedené má navrhovateľ za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Táto povinnosť odporcu zaplatiť úhradu navrhovateľovi totiž vznikla v zmysle citovaných ustanovení
zákona o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva
z prepravy v zmysle § 760 OZ. Zdôraznil, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so
všeobecnou premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je

Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená premlčacia doba. Zákon o doprave na
dráhach neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a
preto je namieste použiť § 101 OZ, a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,- eur nebola v čase
podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná.

Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (rozsudok sp. zn. 15Co/67/2011 a rozsudok

14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom v oboch
prípadoch vyhovel odvolaniu navrhovateľa.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj trovy konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s
§ 156 ods. 3 O.s.p. (rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.11.2014), a dospel k záveru, že nie je dôvod

na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Po
tom, ako sa odvolací súd podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj
s jeho skutkovými a právnymi závermi konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci
(§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i dostatočným spôsobom
odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd.

Odvolací súd pri preskúmavaní napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa v písomnom
vyhotovení rozsudku uviedol nesprávny dátum jeho vydania 10.7.2013, keďže podľa zápisnice rozsudok
verejne vyhlásil dňa 10.7.2014. V zmysle ust. §§ 211 ods. 2 a 164 O.s.p. odvolací súd opravil túto zrejmú
chybu v písaní prvým výrokom svojho rozhodnutia.

K samotnému odvolaniu uvádza, že neobstojí námietka navrhovateľa, že súd mal vo veci nároku na
zaplatenie úhrady za nepreukázanie sa cestovným lístkom aplikovať ust. § 101 OZ (všeobecnú trojročnú

premlčaciu dobu), lebo úhrada nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Aj podľa názoru
odvolacieho súdu, právne vzťahy účastníkov konania, a tým aj oba uplatnené nároky navrhovateľa
ako dopravcu na zaplatenie cestovného a úhrady vo výške stonásobku základného cestovného bez
príplatkov a zliav voči odporcovi (cestujúcemu), vyplývajú zo zmluvy o preprave (§ 760 OZ), a preto nie
je dôvod na to, aby sa na každý z týchto nárokov aplikovala iná premlčacia doba. Právo na zaplatenie

cestovného a úhrady má rovnaký právny základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave, teda na ich
uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak vzťahuje ust. § 108 OZ. Právo na zaplatenie úhrady („pokuty“)
nemôže vzniknúť samostatne a oddelene, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Oba
nároky vznikli zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch nárokov
preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba stanovená v ust. § 108 OZ. Správny je preto záver

súdu prvého stupňa o premlčaní navrhovateľovho nároku, pretože návrh na začatie konania bol súdu
doručený až dňa 1.7.2013, t.j. po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby.

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na dva skoršie rozsudky Krajského súdu v Bratislave, odvolací súd pre
úplnosť uvádza, že v dôsledku rozdielneho posudzovania otázky premlčania jednotlivými senátmi v
skutkovo a právne rovnakých veciach, došlo na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Krajského súdu

v Bratislave k zjednoteniu rozdielnych právnych názorov na otázku premlčania nárokov vyplývajúcich
z porušenie podmienok zmluvy o preprave.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému odporcovi nepriznal trovy odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne

nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.