Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 35Cb/117/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111228568
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1111228568.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v

právnej veci navrhovateľa: Správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná 13, Banská Bystrica, správca
konkurznej podstaty úpadcu INTERWOOD, a.s., Bellova 696/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 393 185,
zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., Horná 13, Banská Bystrica proti odporcovi:
Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. JUDr. Michal Luknár,
advokát, Zvolenská 8, Nitra na zaplatenie 998.040,98 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporca nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd dňa 6.9.2011 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil istinu vo výške

998.040,98 EUR s príslušenstvom z titulu úhrady poddĺžnického nároku a priznať nárok na náhradu trov
konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, notárska
zápisnica N 198/2009 zo dňa 4.8.2009, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v
banke zo dňa 7.12.2009, uznesenie tunajšieho súdu 2Er 1121/2009 zo dňa 16.4.2010, exekučný príkaz
č.k. Ex 117/09 zo dňa 22.7.2010, výpisy z účtu CI HOLDING, výzva na splatenie úveru zo dňa 2.12.2009,
prehľad obratov zo dňa 28.9.2012, odpoveď na list zo dňa 22.3.2011, zmluva o úvere č. 042/07/550088
zo dňa 12.12.2007 v znení dodatkov a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci

skutkový stav:

Z notárskej zápisnice N 198/2009 zo dňa 4.8.2009 súd zistil, že úpadca ako veriteľ poskytol spoločnosti
CI HOLDING, akciová spoločnosť finančné prostriedky vo výške 1.327.756,80 EUR, ktorých vrátenie
najneskôr do 12.10.2009 mal úpadca okrem iného zabezpečené aj exekučným titulom vo forme
notárskej zápisnice N 198/2009, NZ 26300/2009, NCRIs 26727/2009.

Z príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zo dňa 7.12.2009 súd zistil, že z
dôvodu nezaplatenia splatnej pohľadávky dlžníkom bolo dňa 16.11.2009 začaté exekučné konanie pod
č. Ex 117/09, pričom odporca bol o tejto skutočnosti informovaný 11.12.2009, kedy mu bol doručený
príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke.Zuzneseniatunajšiehosúdu2Er1121/2009zodňa16.4.2010súdzistil,žetunajšísúdzamietolnámietky
povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie.

Z exekučného príkazu č.k. Ex 117/09 zo dňa 22.7.2010 súd zistil, že súdny exekútor JUDr. Alena

Bohovičová prikázal odporcovi pripísať vykonateľnú pohľadávku oprávneného na jeho bankový účet v
tejto výške:

- Istina 1.337.180,13 EUR

- Trovy právneho zastúpenia 3.698,00 EUR

- Súdny poplatok 16,50 EUR

- Predbežné trovy exekúcie 40.910,94 EUR

Z výpisov z účtu CI HOLDING súd zistil, že na podnikateľský účet povinného č. 20174649/6500 vedený u
odporcu bola dňa 8.12.2009 pripísaná suma 2.323.574,32 EUR vo výpise označená ako čerpanie úveru
XXX/XX/XXXXXX-X.. Z výpisu z účtu povinného ďalej vyplýva, že zúčtovanie debetu vo vzťahu k prijatej
platbe prebehlo k 10.2.2010, kedy bol výsledok na účte -5,04 EUR.

Z výzvy na splatenie úveru zo dňa 2.12.2009 súd zistil, že odporca vyzval povinného na splatenie úveru

v celom rozsahu ku 2.12.2009.

Zprehľaduobratovzodňa28.9.2012súdzistil,žekudňu8.12.2009odporcaevidovalnapodnikateľskom
účte povinného stav -2.323.477,29 EUR. Dňa 8.12.2009 prijal na uvedený účet platbu vo výške
2.323.574,32 EUR, na základe ktorého sa stav podnikateľského účtu povinného zmenil na stav 97,03
EUR a po zúčtovaní úrokov vo výške 97,03 EUR sa stav na účte zmenil na sumu -0,33 EUR.

Z odpovede na list zo dňa 22.3.2011 súd zistil, že odporca oznámil exekútorovi, že dňa 8.12.2009
viedolnaúčtepovinnéhopočiatočnýstav-2.324.434,12EURzdôvodučerpaniafinančnýchprostriedkov
povinným z úveru poskytnutého odporcom. V ten istý deň bol odporcom na účet povinného pripísaný
vklad sumy 2.323.434,12 EUR označený ako čerpanie úveru XXX/XX/XXXXXX, ktorý predstavoval
technické vysporiadanie účtu. Týmto dňom pohľadávka odporcu z úveru poskytnutého povinnému ďalej

nebola evidovaná na účte povinného a konečný zostatok po realizácii transakcií ku dňu 8.12.2009
predstavoval sumu -0,33 EUR. Príkaz na začatie exekúcie bol odporcovi doručený 11.12.2009 a odporca
nemal do dňa doručenia povinnosť blokovať účet povinného.

Zo zmluvy o úvere č. 042/07/550088 zo dňa 12.12.2007 v znení dodatkov súd zistil, že odporca
ako veriteľ poskytol povinnému CI HOLDING, akciová spoločnosť úver do výšky úverového rámca

70.000.000,-Sk na financovanie podnikateľskej činnosti v rámci holdingu - prostriedky na preklenutie
krátkodobého časového nesúladu medzi splatnými pohľadávkami a záväzkami v rámci skupiny. Povinný
sa zaviazal vrátiť čerpané finančné prostriedky do 365 dní od ich čerpania vrátane príslušenstva.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu uviedol, že v čase doručenia exekučného príkazu mal povinný na účte
dostatok finančných prostriedkov, z ktorých mal byť odporca uspokojený v rámci exekučného konania. V

rámci rokovaní o vysporiadaní nároku sporových strán tieto dospeli k dohode o úhrade kreditov prijatých
na účet povinného po 11.12.2009 a odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 155.000,-EUR. Prostriedky
prijaténaúčetpovinnéhodňa8.12.2009odporcaodmietolzahrnúťdovysporiadania.Navrhovateľmalza
to, že odporca zákonným spôsobom nereagoval ani na vykonanie blokácie, ani na vykonanie exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke a postupoval tak v rozpore s ust. § 95, ods. 1, písm. a v spojení

s ust. § 96, ods. 3 a ust. § 97 Exekučného poriadku, na základe čoho sa navrhovateľ môže domáhať
zaplatenia sumy, na ktorú by mal nárok ak by odporca postupoval správne. Na základe uvedeného mal
navrhovateľ nárok na istinu v sume 1.133.180,13 EUR. Z poddlžnického nároku mu odporca dohodou
o urovnaní uhradená suma 155.000 EUR, exekútor v rámci exekučného konania na hnuteľný majetokpovinného vymohol sumu 34.766,15 EUR a v rámci konania na veci patriace povinnému sumu 149.373
EUR. Zohľadnením čiastočných úhrad zostal teda navrhovateľovi ako oprávnenému neuhradený nárok
vo výške 998.040,98 EUR. Navrhovateľ ďalej žiadal priznať úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa

nasledujúceho po doručení exekučného príkazu.

Odporca vo vyjadrení k žalobe uviedol, že vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a
zastavenie exekučného konania ex lege podľa ust. § 48 ZKR nemôže byť poddlžnická žaloba úspešná.
Namietol ďalej nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa.

Podľa ust. § 95, ods. 1, písm. a EP exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže banke, ktorá vedie
účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke

(ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z
účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva
a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom.

Podľa ust. § 96, ods. 3 EP banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej
príslušenstvo oprávnenému; ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.

Podľa ust. § 97 EP poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie
exekúcie. Ak sa jej doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, tieto
pohľadávky majú rovnaké poradie; ak nestačia prostriedky na účte povinného na uspokojenie všetkých
týchto pohľadávok, uhradia sa pomerne. Ustanovenia § 110 ods. 2 a 3 tu platia obdobne.

Podľa ust. § 103 EP ak banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, 96 ods. 3, § 97, 98

a 99, môže sa oprávnený na súde domáhať, aby mu banka zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby
banka postupovala správne, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov.

Podľa ust. § 48 ZKR na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania
sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo

k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému,
výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate;
akjeoprávnenýmveriteľzabezpečenejpohľadávky,výťažokexekútoraleboinývymáhajúciorgánvyplatí
veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol
vyhlásený.

Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 153, ods.1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich

pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 155, ods.1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Súd sa v konaní zaoberal argumentáciou sporových strán k oprávnenosti a momentu započítania vkladu
na účet úpadcu dňa 8.12.2009 voči debetnému zostatku na jeho účte vedenom u odporcu s ohľadom

na doručenie exekučného príkazu navrhovateľa ako oprávneného dňa 11.2.2009.Vykonaním dôkazov mal súd za preukázané, že odporca poskytol dlžníkovi CI Holding v rámci zmluvne
dohodnutého úverového rámca finančné prostriedky, ktoré tento v dohodnutom rozsahu nesplácal.
V súvislosti s poskytnutým úverom odporca viedol dlžníkovi debetný účet. S ohľadom na porušenie

povinností dlžníka splácať úver v dohodnutom rozsahu a čase odporca dôvodne odstúpil od úverovej
zmluvy a vyhlásil splatnosť úveru v nesplatenom rozsahu a súvisiacich nárokoch. Z toho dôvodu mal súd
za nesporné, že dňa 8.2.2009 bol na debetnom účte dlžníka debetný zostatok vo výške -2.324.534,12
EUR. Za nesporný súd ďalej považoval fakt, že dňa 8.2.2009 bol na účet dlžníka pripísaný kredit vo
výške 2.323.574,32 EUR a fakt, že exekučný príkaz v prospech navrhovateľa ako oprávneného bol

odporcovi doručený dňa 11.2.2009.

Úverovýúčetdlžníkajenespornedebetnýmúčtomsozápornýmzostatkomaždodobyúplnéhosplatenia
poskytnutého úveru vrátane príslušenstva. Pripísaním kreditu dňa 8.2.2009 došlo k automatickému
zúčtovaniu kreditu voči debetu k momentu pripísania kreditu a zostatok na účte po tomto zúčtovaní
predstavoval - 0,33 EUR. Z toho dôvodu v čase doručenia exekučného príkazu navrhovateľa ako
oprávneného sa tento mohol vzťahovať len na finančné prostriedky pripísané na účet povinného až po

11.2.2009 a len k finančným prostriedkom predstavujúcim kredit na účte nakoľko blokované môžu byť len
finančnéprostriedkytvoriaceplusovýzostatoknaúčte,keďžeexekučnýpríkazjevedenýnaúčetvbanke
len vo vzťahu ku kreditnému zostatku. Bez ohľadu na uvedené k zúčtovaniu kreditu zo dňa 8.2.2009
voči debetnému zostatku preukázateľne došlo v moment pripísania finančných prostriedkov na účet dňa
8.2.2009, pred doručením exekučného príkazu navrhovateľa ako oprávneného dňa 11.2.2009 a preto

odporca nebol povinný blokovať kredit zo dňa 8.2.2009 v prospech exekučného konania navrhovateľa
ako oprávneného.

Argumentáciu navrhovateľa, že zúčtovanie kreditu voči debetu predstavuje započítanie v zmysle čl. VI.,
ods. 5 úverovej zmluvy a z toho dôvodu vyžaduje pre svoju platnosť doručenie písomného oznámenia o
započítaní dlžníkovi súd vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú. Uvedené ustanovenie oprávňuje odporcu

ako banku započítať voči pohľadávkam dlžníka kreditné zostatky z iných účtov úverového dlžníka
vedených u odporcu ( formulácia „ podnikateľský alebo vkladový účet vedený pre klienta“ ) a teda sa
nevzťahuje na kredity vložené na debetný úverový účet. Akceptáciou výkladu navrhovateľa vzhľadom k
uvedenémuustanoveniubynastalasituáciakedybyvkladdlžníkavhotovostinadebetný-kontokorentný
účet za účelom vyrovnania debetu bolo možné zúčtovať až písomným započítacím prejavom, čo súd

vyhodnotil ako absurdné.

Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a
nepreukázal dôvodnosť žalobného návrhu v žiadnej z jeho častí.

Súčasne súd prisvedčil argumentácii odporcu, že aktívna legitimácia navrhovateľa v zmysle ustanovenia
§103EPjevýrazomnútenéhovýkonupráva,ktorýmsazasahujedohmotnoprávnehovzťahupovinného

a poddlžníka. Ak poddlžník nevyplatí oprávnenému riadne a včas pohľadávku, je oprávnený oprávnený
zákonom vo vlastnom mene a na vlastný účet túto pohľadávku vymáhať, čím oprávnenému vzniká
procesné oprávnenie na použitie plnenia, získaného od poddlžníka na uspokojenie vlastnej pohľadávky.
Prikázaním pohľadávky oprávnenému zostáva veriteľom pohľadávky naďalej povinný avšak právo
zažalovať pohľadávku prechádza na veriteľa. Z toho dôvodu nedochádza z hľadiska hmotného práva k

zmene veriteľa a teda namiesto vzťahu veriteľ - dlžník nenastupuje žiadny hmotnoprávny vzťah medzi
oprávneným a poddlžníkom.

V zmysle ust. § 48 ZKR sa začaté exekučné konania vyhlásením konkurzu zastavujú. Na majetok
úverového dlžníka CI HOLDING bol nesporne 2.6.2012 vyhlásený konkurz. Vyhlásením konkurzu na
majetok úverového dlžníka sa exekúcia navrhovateľa ako veriteľa na majetok úpadcu zastavila a tým

zanikla aj aktívna legitimácia navrhovateľa na vedenie poddlžníckej žaloby voči odporcovi z dôvodu,
že po zastavení exekúcie už pohľadávka navrhovateľa nemôže byť uspokojená v rámci exekučného
konania a teda ani v rámci poddlžníckej žaloby ale len v rámci konkurzu na majetok úpadcu. Vyhlásením
konkurzu na majetok povinného z exekúcie zaniká povinnosť poddlžníka plniť oprávnenému.Vyhlásením konkurzu na majetok CI Holding dňa 2.6.2012 došlo v zmysle ust. § 48 ZKR k zastaveniu
exekučného konania vedeného súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Bohovičovou pod č. k. EX 117/09 a
teda navrhovateľ stratil nárok na vedenie poddlžníckej žaloby.

Súd teda nárok navrhovateľa vyhodnotil ako nezákonný a preto rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 142 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149, ods.1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151, ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151, ods.5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v

písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu
konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR.

Odporca si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Odporca si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Súd v zmysle ust. § 100, ods. 2 ZKR konštatoval, že z

uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v konaniach súvisiacich
s týmto konaním a z toho dôvodu by výrok priznávajúci náhradu trov konania odporcu bol z dôvodu
vylúčenia z uspokojenia nevykonateľný a preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú
vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti
rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d/ doteraz súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo inédôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.