Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou

Judgement was issued by JUDr. Andrea Zolotová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11Cb/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202516
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813202516.9

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcov: 1.
N. Q.V., W.. XX.XX.XXXX, M. XXX, XXX XX U. W. M. 2. Y. K., W.. XX.XX.XXXX, XXX XX L. XXX obaja
zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, IČO:
47236183,protiodporcovi:AGROMIXvýrobno-obchodnáspoločnosť,spol.s.r.o.,09409Sedliská367,
IČO: 31 719 627, zastúpenému: JUDr. Danica Holováčová, advokátka, Poštová č. 14, 040 01 Košice, o

zaplatenie sumy 10.217,- eur s príslušenstvom a sumy 10.217,- eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu v 1. rade a žalobu žalobcu v 2. rade z a m i e t a .

Žalobca v 1. rade je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 2.480,05 eur a za zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 613,- eur na
účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Danici Holováčovej a žalobca v 2. rade je p o v i n n ý
nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.611,27 eur a

za zaplatený súdny poplatok za odpor vo výške 613,- eur na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr.
Danici Holováčovej a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti odporcovi vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 10.217,00 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca je spoločníkom u
žalovanej spoločnosti od jej vzniku, t.j. od 09.01.1996 s peňažným vkladom vo výške 39.883 eur k

celkovému imaniu spoločnosti, ktoré je splatené v sume 199.165 eur. Podľa čl. 7 Spoločenskej zmluvy,
každý zo spoločníkov má právo na podiel z tej čiastky zisku, ktorú určí valné zhromaždenie na rozdelenie
medzi spoločníkov; zisk sa delí medzi spoločníkov rovnakým dielom. Dňa 30.03.1998 sa konalo valné
zhromaždenie žalovanej, na ktorom bola prerokovaná a schválená výročná spáva o hospodárení za rok
1997 (v zápisnici nesprávne uvedený rok 1998) a rozdelenie zisku spoločnosti za rok 1997. Uznesením
z tohto valného zhromaždenie bolo schválené rozdelenie zisku spoločnosti vo výške 24.351,66 eur

(733.618,- Sk) a to tak, že zisk vo výške 4.580,76 eur (138.000,- Sk) mal byť vyplatený žalobcovi,
ďalšiemu spoločníkovi Y. K. v rovnakej výške a T. U. - konateľovi spoločnosti v sume 6.107,68 eur
(184.000,- Sk). Napriek rozdeleniu zisku spoločnosti uznesením valného zhromaždenia tento podiel na
zisku za rok 1997 nebol do dnešného dňa vyplatený. Dňa 27.12.2004 sa konalo valné zhromaždenie
spoločníkov, ktoré prejednalo výročnú správu za rok 2003, schválilo účtovnú závierku za rok 2003 a
rozdelenie výsledku hospodárenia za rok 2003. Uznesením valného zhromaždenia bol zisk spoločnosti

za rok 2003 v celkovej výške 20.303,61 eur (611.666,64 Sk) po doplnení rezervného fondu rozdelený
medzi spoločníkov v rovnakom pomere, t.j. každému spoločníkovi po 6.429,46 eur (193.694,- Sk).
Napriek rozdeleniu zisku spoločnosti uznesením valného zhromaždenia tento podiel na zisku za rok
2003neboldodnešnéhodňavyplatený.Žalobcalistomzodňa25.01.2013vyzvalžalovanúnazaplatenie
pohľadávky vo výške 10.280 eur z titulu rozdeleného zisku za roky1997 - 2003 a žalovaná na túto výzvy
podala písomné stanovisko žalobcovi dňa 30.01.2013 s tým, že neeviduje voči žalobcovi pohľadávku.

Spoločenská zmluva o založení spoločnosti, ani valné zhromaždenia, ktoré rozhodovali o rozdelenízisku za rok 1997 a rok 2003 neurčili, dokedy má byť podiel na zisku medzi spoločníkov zaplatený,
preto žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie rozdeleného zisku v lehote do 01.02.2013. Z predložených
zápisníc z valných zhromaždení a prijatých uznesení je nepochybné, že žalobcovi vznikol nárok na

vyplatenie podielu na zisk za roky 1997 a 2003 v celkovej sume 10.217 eur a žalovanej týmto vznikol
záväzok vyplatiť tento podiel na zisku po tom, čo ju žalobca vyzval na splnenie tohto záväzku. Žalovaná
však napriek výzve svoj záväzok do dňa podania žaloby nesplnila, preto je žalovaná v omeškaní s
plnením svojho záväzku od 02.02.2013. V súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sa sadzba úrokov z omeškania platí počas

celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Z uvedených dôvodov žalobca uplatňuje aj úrok
z omeškania vo výške 9,75 % ročne od 02.02.2013 do zaplatenia.

Na tunajšom súde sa pod sp. zn. 8Cb/49/2013 viedla taktiež právna vec, kde spoločník Y. K. vystupoval
ako žalobca a spoločnosť AGROMIX výrobno - obchodná spoločnosť, spol. s.r.o., 094 09 Sedliská 367
bola žalovaná. Petit žaloby v konaní 8Cb/49/2013 bol plne totožný s petitom právnej veci 11Cb/44/2013,
keďže žalobcovia v obidvoch konaniach sú spoločníci v žalovanej spoločnosti.

Uznesením 11Cb/44/2013-129 došlo k spojeniu veci na spoločné konanie na základe § 112 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktoré v záujme hospodárnosti konania
môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa
týkajú tých istých účastníkov s tým, že konanie sa ďalej viedlo pod sp. zn. 11Cb/44/2013.

V danej právnej veci bol dňa 25.03.2013 vydaný platobný rozkaz č. k. 8Rob/46/2013-30. Žalovaný dňa

10.03.2013 doručil tunajšiemu súdu odpor voči vydanému platobnému rozkazu. V podanom odpore
uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a zároveň trvá na tom, že spoločnosť Agromix výrobno -
obchodná spoločnosť, spol. s.r.o., - žalovaný voči nemu neeviduje žiadnu pohľadávku tak, ako to uviedli
v stanovisku zo dňa 30.01.2013. Žalobca vo svojej žalobe zo dňa 13.03.2013 uviedol, že spoločenská
zmluva o založení spoločnosti, ani valné zhromaždenia, ktoré rozhodovali o rozdelení zisku za rok

1997 a rok 2003 neurčili, dokedy má byť podiel na zisku medzi spoločníkov zaplatený, preto nás
navrhovateľ vyznal na zaplatenie rozdeleného zisku v lehote do 01.02.2013. Podľa ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR právo na vyplatenie rozdeleného zisku spoločnosti s ručením obmedzeným sa
riadiustanoveniamiObchodnéhozákonníka,pretoajposudzovanievčasnostiuplatnenéhoprávastýmto
nárokom súvisiaceho sa vzťahuje ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pri právach vymáhateľných

na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon
neustanovuje niečo iné (§ 391 ods. 1 Obch. zák) a premlčuje sa v štvorročnej dobe (§ 397 Obch.).
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že premlčaniu podliehajú majetkové práva, ktorých uspokojenie
môže byť vynútené súdnou cestou a začiatok premlčacej lehoty je spojený s okamžikom, kedy sa
právo stáva vynutiteľné, splatné. Možnosť uplatnenia práva na súde sa posudzuje objektívne, teda

keď vznikla objektívna možnosť podať žalobu, pričom nezáleží na subjektívnej lehote. Z toho treba
vyvodiť jednoznačný záver, že pri posudzovaní sa uplatňuje objektívne hľadisko vylučujúce z úvahy
akékoľvek subjektívne prekážky účastníkov právneho vzťahu. Vzhľadom na to, že ani spoločenskou
zmluvou, ani uzneseniami z valných zhromaždení spoločnosti zo dňa 30.03.1998 a dňa 27.12.2004
nebolo určené, dokedy má byť spoločníkom vyplatený podiel na zisku, preto splatnosť nastáva prvým

dňom po konaní valných zhromaždením. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že navrhovateľ mohol
svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať o plnenie svojho práva, t.j. hneď ako mu to právo vzniklo.
Ak platí objektívne hľadisko pri výklade ustanovenia § 391 ods. 1 Obch. zák., potom navrhovateľ mohol
objektívne uplatniť svoje právo na vyplatenie podielu na zisku dňom nasledujúcim po prijatí valného
zhromaždenia spoločnosti, ktorými sa podľa navrhovateľa rozhodlo o rozdelení zisku spoločnosti medzi

spoločníkov, t.j. odo dňa 31.03.1998, resp. odo dňa 28.12.2004. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že
navrhovateľ neuplatnil svoje právo v rámci štvorročnej premlčacej doby ustanovenej zákonom, má za
to, že toto právo je už premlčané, nakoľko premlčacia doba pri práve na vyplatenie podielu na zisku
za rok 1997 uplynula dňa 31.03.2002 a pri práve na vyplatenie podielu na zisku za rok 2003 uplynula
dňa 28.12.2008, a preto vznáša námietku premlčania uvedenej pohľadávky. Čo sa týka merita veci

tak uviedol, že z listinných dôkazov, z ktorých navrhovateľ odôvodňuje svoj nárok, nepreukázal ani
existenciu uplatneného práva (nároku) s poukazom na ust. § 125 Obchodného zákonníka, a preto
odporca uplatnený nárok aj spochybňuje. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva názor, že
uplatnená pohľadávka je v celom rozsahu premlčaná a nedôvodná.Taktiež vo veci 8Cb/49/2013 bol vydaný platobný rozkaz. Voči platobnému rozkazu bol podaný odpor,
ktorého obsah bol totožný s obsahom odporu v konaní 11Cb/44/2013.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to zápisnicou

z valného zhromaždenia spoločníkov spoločnosti Agromix zo dňa 27.12.2004 a uznesením z valného
zhromaždenia spoločníkov spoločnosti Agromix zo dňa 27.12.2004, zápisnicou z valného zhromaždenia
spoločnosti konaného dňa 30.03.1998, uznesenia z valného zhromaždenia spoločnosti Agromix zo
dňa 30.03.1998, pozvánkou na valné zhromaždenie, spoločenskou zmluvou o založení obchodnej
spoločnosti Agromix výrobno-obchodná spoločnosť, spol. s.r.o., príjmovým dokladom spoločnosti
Agromix zo dňa 20.11.1995, podaním žalobcu - vyplatenie pohľadávky zo dňa 25.01.2013, stanovisko

žalovaného k listu zo dňa 25.01.2013, výpisom z obchodného registra žalovaného, vyjadrením žalobcu k
odporu zo dňa 01.08.2013, vyjadrením žalovaného zo dňa 14.08.2013, výsluchom účastníkov konania,
stanovisko T. U. - konateľa spoločnosti, pripojenými spismi sp. zn. 11Cb/44/20143 a 8Cb/49/2013,
spisom 2NcOR 10392/10, vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ č. ORP-204/OEK-VT-2012,
a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti konaného dňa 30.03.1998 vyplýva, že jedným z
bodov programu zhromaždenia bolo aj rozdelenie zisku spoločnosti vo výške 733618 Sk. Táto suma
bola rozdelená: 5 % rezervný fond, 36,79 % sociálny fond, spoločníkovi N. Q. suma 138.000 Sk, Y.
K. suma 138.000 Sk a T. U. suma 184.000 Sk. V závere zápisnice je uvedené, že všetci spoločníci
s navrhovaným rozdelením zisku spoločnosti súhlasili. Následne bolo vydané uznesenie z valného

zhromaždenia spoločnosti, ktorým sa schválilo rozvrhnutie výťažku zisku spoločnosti.

Dňa 27.12.2004 bolo vydané spoločnosťou uznesenie z valného zhromaždenia spoločnosti konajúceho
sa dňa 27.12.2004. Uznesením bola schválená účtovaná závierka za rok 2003 a rozdelenie zisku v
celkovej sume 611.666,64 Sk a to tak, že 5% predstavoval rezervný fond, sumu 193.694 Sk spoločník
N. Q., sumu 193.694 Sk spoločník Y. K. a sumu 193.694 Sk spoločník T. U..

Podľa článku 7 písm. a) Spoločenskej zmluvy o založení obchodnej spoločnosti Agromix výrobno -
obchodná spoločnosť, spol. s.r.o. (ďalej len „spoločenská zmluva“), každý zo spoločníkov má podiel
z tej časti zisku, ktorú určí valné zhromaždenie na rozdelenie medzi spoločníkov; zisk sa delí medzi
spoločníkov rovnakým dielom.

V zmysle článku 26 Spoločenskej zmluvy, o spôsobe rozdelenia zisku spoločnosti rozhoduje valné

zhromaždenie na návrh konateľa. Zisk spoločnosti dosiahnutý v účtovnom období sa po odpočítaní
čiastok pripadajúcich na dane a po doplnení rezervného fondu, pokiaľ nie je už naplnený, delí na časť,
ktorá zostane na ďalší rozvoj spoločnosti a na časť, ktorá sa delí medzi spoločníkov. Valné zhromaždenie
môže rozhodnúť, že sa celý čistý zisk po doplnení rezervného fondu ponechá v spoločnosti alebo sa
celý vyplatí spoločníkom.

Obchodný podiel spoločníka môže byť rozdelený a rozdelené na časti prevedené len so súhlasom
valného zhromaždenia (Spoločenská zmluva, článok č. 33).

Listom zo dňa 25.01.2013 žalobca vyzval žalovaného na vyplatenie pohľadávky vo výške 10.280 eur.
Listom zo dňa 30.01.2013 žalovaný oznámil žalobcovi, že voči nemu neeviduje žiadnu pohľadávku.

Dňa 06.08.2013 bolo tunajšiemu súdu doručené stanovisko žalobcu v ktorom uviedol, že nesúhlasí s

právnym názorom a jednotlivými tvrdeniami uvedenými žalovaným v podanom odpore. Podľa názoru
žalobcu žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka neurčuje splatnosť vyplatenia podielu na zisku,
pretože ide o dispozitívne ustanovenia, ktoré by mali byť upravené buď v spoločenskej zmluve o založení
obchodnej spoločnosti, alebo valné zhromaždenie malo určiť deň splatnosti vyplatenia podielu na zisku.
Keďže v danom prípade tomu tak nie je, žalobca poukazuje na ust. § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka,ktorý stanovuje, že ak čas plnenia nie je v zmluve určený je veriteľ oprávnený požadovať plnenie
záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom,
čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalobca listom zo dňa 25.01.2013 vyzval žalovanú na splnenie svojho

záväzku vyplatiť podiel na zisku za roky 1997 - 2003 a žalovaná na túto výzvu odpovedala žalobcovi
dňa 30.01.2013 so stanoviskom, že neeviduje voči žalobcovi žiadnu pohľadávku. Z vyššie uvedených
dôvodov nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku tak, ako to uvádza žalovaná v podanom odpore a námietka
premlčania je neopodstatnená.

Žalovaný k vyššie uvedeným tvrdeniam uviedol, že vzhľadom na to, že ani spoločenskou zmluvou, ani

uzneseniami z valných zhromaždení spoločnosti zo dňa 30.03.1998 a dňa 27.12.2004 nebolo určené,
dokedy má byť spoločníkom vyplatený podiel na zisku, čo uviedol aj samotný žalobca vo svojej žalobe zo
dňa 13.03.2013, preto splatnosť podielu na zisku nastáva prvým dňom po konaní valných zhromaždení,
t.j. podľa vyššie citovaného ust. Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri právach vymáhateľných na
súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. Vzhľadom na to,
že žalobca neuplatnil svoje právo v rámci štvorročnej premlčacej doby ustanovenej zákonom, má za

to, že toto právo je už premlčané, nakoľko premlčacia doba pri práve na vyplatenie podielu na zisku za
rok 1997 uplynula dňa 31.03.2002 a pri práve na vyplatenie podielu na zisku za rok 2003 uplynula dňa
28.12.2008, a preto trvá na tom, že právo žalobcu na vyplatenie podielu na zisku žalovanej spoločnosti
je už premlčané.

Dňa02.12.2013bolnapojednávanívypočutýY.K.,ktorýjevtomtokonanížalobcomv2.rade.Svedokna

otázku,čisazúčastnilvalnéhozhromaždeniavspoločnostižalovaného,ktorésakonalidňa30.03.1998a
dňa 27.12.2004 uviedol, že je to síce dlhá doba, ale myslí si, že áno. K otázke, či bolo medzi spoločníkmi
spoločnosti žalovaného uzavretá nejaká konkrétna dohoda ohľadom vyplatenia zisku v spoločnosti za
rok 1997 a 2003 uviedol, že tak to mali zaužívané aj po minulé roky, že zisk sa buď delil, alebo zostal
nerozdelený. Pokiaľ sa zisk delil nikdy si nestanovili termín dokedy sa má vyplatiť. Po nahliadnutí do

zápisnice z valného zhromaždenia uviedol, že je tam označený a podpis je jeho. Zisk sa delil podľa
spoločenskej zmluvy až do jej zmeny v roku 2006 sa zisk delil rovnakým dielom medzi spoločníkov,
pokiaľ valné zhromaždenie nerozhodlo inak. Zisk za posledné roky bol vyplatený. Predchádzajúce roky
sa zisk vyplácal na príjmový doklad, posledné roky sa peniaze posielali na účet. Uviedol, že písomne
požiadal žalovaného o vyplatenie zisku za rok 1997 a 2003 v roku 2013. Na otázku súdu prečo nežiadal

o vyplatenie zisku skôr uviedol, že nežiadal skôr nakoľko v účtovnej závierky videl, že sú tam pozdĺžnosti
voči spoločníkom, nevedel presne určiť z akého obdobia aká suma pripadá spoločníkovi. V minulom
roku (2012) prebehlo trestné vyšetrovanie, ktorého súčasťou bol aj znalecký posudok a na základe toho
znaleckého posudku bolo rozpísané presne za ktoré roky mali vyplatené podiely. Vtedy prišiel na to, že
nemal vyplatené alikvotnú čiastku podielu.

V písomnom stanovisku konateľa spoločnosti T. U. bolo uvedené, že rok 1997 bol v znamení začiatku
firmy, kedy nemali dostatok kapacít na zabezpečenie prevádzky, zápasili s nedostatkom strojov, chýbali
zdroje na zabezpečenie nových výsadieb, zamestnancov nemohli dostatočne odmeniť za ich vykonanú
prácu. Obdobným bol rok 2004, kedy zápasili s obrovským suchom a nízkymi realizačnými cenami.
Finančnásituáciaimnedovolilavyplatiťpodielynazisku.Vjednomajvdruhomprípadesaakospoločníci

dohodli, že podiely na zisku nebudú vyplatené aby sa stabilizovala ekonomika a zahájili prípravy na
čerpanie investícii cez európske fondy. Dohodli sa na spätnom nevyplatení podielov na zisku do roku
2003, nakoľko tie boli zdaňované sadzbou 23 %. Od roku 2004 podiely na zisku už boli od dane
oslobodené, preto v ďalších obdobiach boli vyplácané podiely na zisku až od roku 2004.

Na pojednávaní dňa 16.06.2014 bol vypočutý štat. zástupca spoločnosti T. U., ktorý uviedol, že sa plne

stotožňuje s prvotným vyjadrením k žalobe. Ďalej uviedol, že sa dohodli na tom, že za uvedené roky
zisk vyplatený nebude z dôvodov, ktoré uviedol. Na tomto postupe sa dohodli spoločne, preto nerozumie
konaniu ostatných spoločníkov. Na vyššie uvedené skutočnosti žalobca uviedol, že to nie je pravda.
Písomne a ani ústne sa nedohodli.Podľa § 122 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný zákonník“)
spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom
zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.

Podľa § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere
zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom
spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí:

a) schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom,

b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a

rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát,

c) schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak,

d) rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy (§ 141), ak je zákonom alebo spoločenskou zmluvou
zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia,

e) rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade,

f) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,

g) vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady,

h) vylúčenie spoločníka podľa § 113 a 121 a rozhodovanie o podaní návrhu podľa § 149,

i) rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa,

j) rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku,

k) ďalšie otázky, ktoré do pôsobnosti valného zhromaždenia zveruje zákon, spoločenská zmluva alebo
stanovy spoločnosti.

Podľa § 126 Obchodného zákonníka spoločník sa zúčastňuje na rokovaní valného zhromaždenia
osobne alebo v zastúpení splnomocnencom na základe písomného plnomocenstva. Splnomocnencom
nesmie byť konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti.

Podľa § 127 ods. 1 Obchodného zákonníka valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní
spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa § 127 ods. 4 Obchodného zákonníka na rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. a), c), d), e) a i)
je vždy potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Spoločenská zmluva
môže určiť vyšší počet hlasov potrebných na prijatie týchto rozhodnutí.

Podľa§135ods.2Obchodnéhozákonníka,Konateliapredkladajúvalnémuzhromaždeniunaschválenie
riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie
zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou a stanovami. Ak osobitný zákon ukladá
spoločnosti povinnosť vyhotoviť výročnú správu, konatelia predkladajú valnému zhromaždeniu na
prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou výročnú správu.

Podľa § 127a ods. 3 Obchodného zákonníka zápisnicu o valnom zhromaždení podpisuje predseda
valného zhromaždenia a zapisovateľ. K zápisnici sa priložia návrhy a vyhlásenia predložené na valnomzhromaždení na prerokovanie a listina prítomných spoločníkov; pravosť podpisu predsedu valného
zhromaždenia musí byť úradne osvedčená, ak programom valného zhromaždenia boli rozhodnutia
podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i), j) a ods. 2.

Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia
valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť
práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

Podľa § 324 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi plní včas a
riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol
odstúpením veriteľa od zmluvy.

Podľa § 340 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v
zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požiadať plnenie záväzku ihneď
po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a v čas svoj záväzok, a

to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podia§391ods.1Obchodnéhozákonníkapriprávachvymáhateľnýchnasúdezačínaplynúťpremlčacia
doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podia § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia

doba štyri roky.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovia sú od 09.01.1996 spoločníci v
žalovanej spoločnosti obaja s peňažným vkladom vo výške 39.883 eur. Dňa 30.03.1998 sa konalo valné
zhromaždenie žalovanej spoločnosti. Na tomto valnom zhromaždení bola prerokovaná a schválená
výročná správa o hospodárení za rok 1997 a rozdelení zisku spoločnosti za rok 1997. Na tomto valnom
zhromaždení došlo k vydaniu uznesenia na základe ktorého malo dôjsť k rozdeleniu a následnému

vyplateniu zisku spoločnosti. Lehota určujúca kedy mal byť podiel na zisku splatený stanovená nebola.
Napriek tomuto uzneseniu tento zisk spoločnosti za rok 1997 spoločníkom vyplatený nebol.

Dňa 27.12.2004 sa konalo valné zhromaždenie spoločníkov, ktoré prejednalo výročnú správu za rok 200
a následne schválilo účtovnú závierku za rok 2003 a rozdelenie výsledku hospodárenia za rok 2003.
Uznesením valného zhromaždenia bolo zisk spoločnosti za rok 2003 v celkovej výške 20.303,61 eur po

doplnení rezervného fondu rozdelený medzi spoločníkov v rovnakom pomere, t.j. každému po 6.429,46
eur. Lehota určujúca kedy mal byť podiel na zisku splatený stanovená nebola. Napriek rozdeleniu zisku
spoločnosti uznesením valného zhromaždenia tento podiel na zisku za rok 2003 nebol žalobcovi do
dnešného dňa vyplatený. Žalobcovia listami zo dňa 25.01.2013 vyzvali žalovaného na zaplatenie ich
pohľadávok vo výške 10.280 eur každý. Žalovaná spoločnosť na túto výzvu reagovala listom, v ktorom

uviedla, že neeviduje voči žalobcovi žiadnu pohľadávku.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania, preto bolo úlohou súdu v prvom rade sa s ňom vysporiadať.Súd považoval za preukázané a nesporné, že žalobcom ktorý sú spoločníci v žalovanej spoločnosti,
vznikol voči žalovanej nárok na vyplatenie podielu na zisku za rok 1997 a 2003. Dňa 30.03.1998 sa
konalo valné zhromaždenie na ktorom bolo prijaté uznesenie o schválení a rozdelení zisku spoločnosti

za rok 1997. Rovnako aj dňa 27.12.2004 sa konalo valné zhromaždenie na ktorom uznesením došlo
k schváleniu a rozdeleniu zisku spoločnosti za rok 2003. Ani v jednom prípade však nebola určená
lehota splatnosti vyplatenia týchto podielov na zisku. Deň splatnosti nebol určený v uznesení z valného
zhromaždenia a taktiež nie je určený ani spoločenskou zmluvou.

V danom prípade dochádza k spornosti kedy nastáva splatnosť jednotlivých podielov na zisku
spoločnosti. Výška zisku v konaní sporná nebola.

Podľa názoru súdu a v spojitosti s rozhodnutím NSSR, sp. zn. 3 Obdo52/2010 zo dňa 24.04.2012, ktorý
bolvydanývobdobnejprávnejveci,ktorýsatýkaprávanavyplateniepodieluzozisku,vzmysleustálenej
judikatúry NSSR nakoľko právo na vyplatenie podielu zo zisku sa riadi ustanoveniami Obchodného
zákonníka, aj na posudzovanie včasnosti uplatnenia práva s týmto nárokom súvisiaceho sa vzťahuje ust.
§ 391 ods. Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné
a premlčuje sa v štvorročnej dobe.

Na základe vyššie uvedeného súd podľa § 391 ods. 1 Obch. zákonníka posudzoval začiatok plynutia
premlčacej doby a vyslovil, že možnosť uplatnenia práva na súde treba posudzovať objektívne, čo
znamená, že premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď vznikla objektívne možnosť podať žalobu na

súd, pričom na subjektívnej možnosti oprávnenej osoby nezáleží. Teda odo dňa nasledujúceho po dni
konania Valného zhromaždenia, t.j. 31.03.1998 resp. 28.12.2004.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania nároku súd dospel k názoru, že nárok na zisk spoločnosti
za rok 1997 a 2003, je premlčaný s odkazom na § 397 Obch. zákonníka, podľa ktorého je premlčacia
doba pre jednotlivé práva štyri roky. Nakoľko zákon a ani spoločenská zmluva neupravuje splatnosť

zisku spoločnosti, súd je toho názoru, že splatnosť zisku spoločnosti nastáva prvým dňom po konaní
valného zhromaždenia a pre uplatnenie nároku na zisk platí štvorročná premlčacia lehota.

Súd toho názoru, že žalobcovia mohli svoje právo uplatniť prvý deň po konaní jednotlivých valných
zhromaždení,t.j.31.03.1998,resp.ododňa28.12.2004.Keďžežalobcoviapodalisvoježalobynatunajší
súd dňa 13.03.2013 súd má za to, že premlčacia doba pri práve na vyplatenie podielu na zisku za rok

1997 im uplynula dňa 31.03.2002 a pri práve na vyplatenie podielu na zisku za rok 2003 im uplynula
dňa 28.12.2008.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že právo
žalobcov na vyplatenie ich podielu na zisku spoločnosti za rok 1997 a 2003 je premlčané a preto žalobu
žalobcov zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“),
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súd dospel k záveru, že žalovaný mal vo veci plný úspech a preto mu v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami priznal plnú náhradu trov konania.

Trovy konania u žalovaného pozostávajú z trov právneho zastúpenia, zaplatených súdnych poplatok
za podaný odpor vo výške 1.226 eur ,t.j. 2x po 613 eur v oboch veciach, ktoré bude musieť žalovaný
súdu zaplatiť .

Trovy právneho zastúpenia:

Súd priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhlášky“), ktoré sú vyčíslené takto:

Trovy konania sp. zn. 8Cb/49/2013 (voči žalobcovi v 2. rade - Martin Ivanov):

Rok 2013 v sume 1.002,06 eur

- odmena za 3 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v platnom znení. Paušálna náhrada v roku 2013 bola vo výške 7,81 eur.

– Prevzatie a príprava zo dňa 08.04.213......................................270,54 eur + RP 7,81 eur

– Odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 08.04.2013...............270,54 eur + RP 7,81 eur

– Vyjadrenie žalovanej zo dňa 23.10.2013..................................270,54 eur + RP 7,81 eur

– DPH 20% zo sumy 835,05 eur.........................................................................167,01 eur

– Spolu s DPH..................................................................................................1.002,06 eur

Rok 2014 v sume 334,30 eur

- odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
platnom znení. Paušálna náhrada v roku 2014 bola vo výške 8,04 eur.

– Účasť na pojednávaní dňa 16.06.2014......................................270,54 eur + RP 8,04 eur

– DPH 20% zo sumy 278,58 eur...........................................................................55,72 eur

– Spolu s DPH.....................................................................................................334,30 eur

Spolu rok 2013 a 2014..............................................................................................1.336,36 eurPodľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného
právneho predpisu.

Cestovné:

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z., o cestovných náhradách, sumu základnej náhrady pre
jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví
opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Od 1.1.2009
účinné opatrenie č. 632/2008 Z.z. stanovilo výšku základnej náhrady pre osobné cestné vozidlá na sumu
0,183 eura. Súd priznal navrhovateľovi náhradu cestovného jeho právneho zástupcu podľa vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. účinného v čase jednotlivej cesty, za cestu 1 x Košice - Vranov nad Topľou a späť,
ktorá bola vykonaná osobným automobilom U. T. na pojednávanie dňa 16.06.2014. Súd priznal náhradu
cestovného takto:

- Košice - Vranov n/T a späť dňa 16.06.2014.........................(1/2)..................18,87 eur

Automobil: U. T.

Počet km: 120 km

Základná náhrada: 0,183 eur

Spotreba: 5,8 l/km

Cena PHM: 1,363 eur

Výpočet:

a) základná náhrada za 1 km jazdy - 0,183 x 120 = 21,96 eur

b) náhrada za PHM - (120/100 x 5,8 x 1,363) = 9,49 eur

DPH 20 % = 6,29 eur

Náhrada straty času:

Právnemu zástupcovi žalovaného patrí aj náhrada za stratu času podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1, §

17 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov:

Košice - Vranov nad Topľou a späť (4 polhodiny)

Výpočet: 13,40 eur x 4 = 53,60 eur

DPH 20% = 10,72 eur

Spolu 64,32 eur - 50 % = 32,16 eur

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu polovicu sumy z náhrady za cestovné a z náhrady za stratu
času, keďže dňa 16.06.2014 sa právny zástupca zúčastnil pojednávania vo veci 8Cb/49/2013 a tiež vo
veci 11Cb/44/2013.

Spolu trovy konania - 8Cb/49/2013...................................................................1.387,39 eur

Trovy konania sp. zn. 11Cb/44/2013 (Voči žalobcovi v 1. rade - Ladislav Humenník):Rok 2013 v sume 1.670,10 eur

- odmena za 3 úkony právnej služby podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v platnom znení. Paušálna náhrada v roku 2013 bola vo výške 7,81 eur.

– Prevzatie a príprava zo dňa 08.04.213......................................270,54 eur + RP 7,81 eur

– Odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 08.04.2013...............270,54 eur + RP 7,81 eur

– Vyjadrenie žalovanej zo dňa 14.08.2013..................................270,54 eur + RP 7,81 eur

– Účasť na pojednávaní dňa 11.09.2013......................................270,54 eur + RP 7,81 eur

– Účasť na pojednávaní dňa 02.12.2013......................................270,54 eur + RP 7,81 eur

– DPH 20% zo sumy 1.391,75 eur......................................................................278,35 eur

– Spolu s DPH..................................................................................................1.670,10 eur

Rok 2014 v sume 334,30 eur

- odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
platnom znení. Paušálna náhrada v roku 2014 bola vo výške 8,04 eur.

– Účasť na pojednávaní dňa 16.06.2014......................................270,54 eur + RP 8,04 eur

– DPH 20% zo sumy 278,58 eur...........................................................................55,72 eur

– Spolu s DPH.....................................................................................................334,30 eur

Spolu rok 2013 a 2014..............................................................................................2.004,40 eur

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného

právneho predpisu.

Cestovné:

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z., o cestovných náhradách, sumu základnej náhrady pre
jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví
opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Od 1.1.2009

účinné opatrenie č. 632/2008 Z.z. stanovilo výšku základnej náhrady pre osobné cestné vozidlá na sumu
0,183 eura. Súd priznal navrhovateľovi náhradu cestovného jeho právneho zástupcu podľa vyhlášky č.
655/2004 Z. z. účinného v čase jednotlivej cesty, za cestu 2 x Košice - Vranov nad Topľou a späť, ktorá
bola vykonaná osobným automobilom U. T. na pojednávanie dňa 11.09.2013 a 02.12.2013. Súd priznal
náhradu cestovného takto:

- Košice - Vranov n/T a späť dňa 11.09.2013...................................................38,09 eur

Automobil: U. T.

Počet km: 120 km

Základná náhrada: 0,183 eurSpotreba: 5,8 l/km

Cena PHM: 1,405 eur

Výpočet:

a) základná náhrada za 1 km jazdy - 0,183 x 120 = 21,96 eur

b) náhrada za PHM - (120/100 x 5,8 x 1,405) = 9,78 eur

DPH 20 % = 6,35 eur

- Košice - Vranov n/T a späť dňa 02.12.2013...................................................37,75 eur

Automobil: U. T.

Počet km: 120 km

Základná náhrada: 0,183 eur

Spotreba: 5,8 l/km

Cena PHM: 1,365 eur

Výpočet:

a) základná náhrada za 1 km jazdy - 0,183 x 120 = 21,96 eur

b) náhrada za PHM - (120/100 x 5,8 x 1,365) = 9,50 eur

DPH 20 % = 6,29 eur

- Košice - Vranov n/T a späť dňa 16.06.2014.........................(1/2)..................18,87 eur

Automobil: U. T.

Počet km: 120 km

Základná náhrada: 0,183 eur

Spotreba: 5,8 l/km

Cena PHM: 1,363 eur

Výpočet:

a) základná náhrada za 1 km jazdy - 0,183 x 120 = 21,96 eur

b) náhrada za PHM - (120/100 x 5,8 x 1,363) = 9,49 eur

DPH 20 % = 6,29 eur

Náhrada straty času:

Právnemu zástupcovi žalovaného patrí aj náhrada za stratu času podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1, §
17 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov:

Košice - Vranov nad Topľou a späť (8 polhodín) - 11.09.2013 a dňa 02.12.2013Výpočet: 13,40 eur x 8 = 104,08 eur

DPH 20% = 20,82 eur

Spolu 124,90 eur

Košice - Vranov nad Topľou a späť (4 polhodiny) - 16.06.2014

Výpočet: 13,40 eur x 4 = 53,60 eur

DPH 20% = 10,72 eur

Spolu 64,32 eur - 50 % = 32,16 eur

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu polovicu sumy z náhrady za cestovné a z náhrady za stratu
času, keďže dňa 16.06.2014 sa právny zástupca zúčastnil pojednávania vo veci 8Cb/49/2013 a tiež vo

veci 11Cb/44/2013.

Spolu trovy konania - 11Cb/44/2013.................................................................2.256,17 eur

Uznesením č. k. 11Cb/44/2013-129 zo dňa 27.06.2014 súd rozhodol o spojení vecí vedenými pod sp.
zn. 11Cb/44/2013 a 8Cb/49/2013 s tým, že tieto sa naďalej budú viesť pod sp. zn. 11Cb/44/2013.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide

o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa hodnoty sporu v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyššie citovanej
vyhlášky(hodnotasporuje10.217euružalobcuv1.radea2.rade)je270,54eur.Keďžeprávnyzástupca
zastupoval tak žalobcu v 1. rade ako aj žalobcu v 2.rade, súd má za to, že v zmysle ust. § 13 ods. 2 ide o
spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb a preto je potrebné v súlade s citovaným

ustanovením základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť o 50% , t.j. na sumu 135,27 eur.

Trovy konania sp. zn. 8Cb/49/2013:

Rok 2014 v sume 171,97 eur

- odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods.1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č.
655/2004 Z.z. v platnom znení. Paušálna náhrada v roku 2014 bola vo výške 8,04 eur. (Hodnota jedného

právneho úkonu sa znížila o 50% - § 13 ods. 2).

– Účasť na pojednávaní dňa 24.11.2014......................................135,27 eur + RP 8,04 eur

– DPH 20% zo sumy 143,31 eur...........................................................................28,66 eur

– Spolu s DPH.....................................................................................................171,97 eur

Trovy konania sp. zn. 11Cb/44/2013:

Rok 2014 v sume 171,97 eur

- odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods.1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č.
655/2004 Z.z. v platnom znení. Paušálna náhrada v roku 2014 bola vo výške 8,04 eur. (Hodnota jedného
právneho úkonu sa znížila o 50% - § 13 ods. 2).– Účasť na pojednávaní dňa 24.11.2014......................................135,27 eur + RP 8,04 eur

– DPH 20% zo sumy 143,31 eur...........................................................................28,66 eur

– Spolu s DPH.....................................................................................................171,97 eur

Cestovné:

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z., o cestovných náhradách, sumu základnej náhrady pre
jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví
opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Od 1.1.2009
účinné opatrenie č. 632/2008 Z.z. stanovilo výšku základnej náhrady pre osobné cestné vozidlá na sumu
0,183 eura. Súd priznal navrhovateľovi náhradu cestovného jeho právneho zástupcu podľa vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. účinného v čase jednotlivej cesty, za cestu 1 x Košice - Vranov nad Topľou a späť,
ktorá bola vykonaná osobným automobilom U. T. na pojednávanie dňa 24.11.2014. Súd priznal náhradu
cestovného takto:

- Košice - Vranov n/T a späť dňa 24.11.2014...................................................39,50 eur

Automobil: E.

Počet km: 120 km

Základná náhrada: 0,183 eur

Spotreba: 6,5 l/km

Cena PHM: 1,405 eur

Výpočet:

a) základná náhrada za 1 km jazdy - 0,183 x 120 = 21,96 eur

b) náhrada za PHM - (120/100 x 6,5 x 1,405) = 10,96 eur

DPH 20 % = 6,58 eur

V spojitosti s § 13 ods. 2 vyhlášky, súd zaviazal žalobcu v 1. rade na zaplatenie polovice zo sumy 39,50
eur t.j. 19,75 eur a taktiež žalobcu v 2. rade na zaplatenie polovice zo sumy 39,50 eur, t.j. 19,75 eur.

Náhrada straty času:

Právnemu zástupcovi žalovaného patrí aj náhrada za stratu času podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1, §
17 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov:

Košice - Vranov nad Topľou a späť (4 polhodiny)

Výpočet: 13,40 eur x 4 = 53,60 eur

DPH 20% = 10,72 eur

Spolu 64,32 eur

V spojitosti s § 13 ods. 2 vyhlášky, súd zaviazal žalobcu v 1. rade na zaplatenie polovice zo sumy 64,32
eur t.j. 32,16 eur a taktiež žalobcu v 2. rade na zaplatenie polovice zo sumy 64,32 eur, t.j. 32,16 eur.Teda u každého zo žalobcov ide o o trovy po spojení vo výške 223,88 eur ( 171,97 eur + 1 cestovného
( 19,75 eur a 1 náhrady za stratu času- 32,16 eur ). Keďže právny zástupca žalovaného zastupoval
žalovaného v oboch veciach na tom istom pojednávaní a cestu právny zástupca vykonal len rez nie je

možné priznať jej dvojnásobok, preto aj súdu náhradu za cestovné a stratu času rozdelil na 1/2 pomerne
medzi oboch žalovaných.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal žalobcu v 1. rade zaplatiť žalovanému trovy konania vo
výške 2.480,05 eur (trovy konania vo výške 2.256,17 eur v konaní 11Cb/44/2013 do spojenia veci, trovy
konania vo výške 223,88 eur po spojení veci s 8Cb/49/2013) a žalobcu v 2. rade trovy konania vo výške
1.611,27 eur (trovy konania vo výške 1.387,39 eur v konaní 8Cb/49/2013 do spojenia veci, trovy konania

vo výške 223,88 eur po spojení veci s 11Cb/44/2013).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.