Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/355/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712207490
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2712207490.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr.

Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci žalobkyne: GOLDKREDIT, a. s., so sídlom
Pařížská 1067/8, Praha, Česká republika, IČO: 28 870 191, zastúpenej: JUDr. Pavol Čičmanec, advokát
so sídlom Trenčín, Braneckého 161/12, proti žalovanému: U. O., nar. X.XX.XXXX, bytom M., F. O. XXXX/
XX, t. č. M., M. A. XX, (u Y. Q.), o zaplatenie 288,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Skalica z 15. apríla 2013 č. k. 3C/452/2012-37, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu, určil zmluvné podmienky v

článku II bod 8 a v časti splnomocnenia veriteľa zo strany dlžníka ako aj zmluvné podmienky vo
všeobecných podmienkach úveru v bodoch 2, 7, 8, 9, 10, 13, 14, 17, 18 a 19 za neprijateľné a neplatné
a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že právny vzťah medzi účastníkmi bol založený úverovou zmluvou
č. 1000747 z 3.6.2008, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Súd zmluvu preskúmal a zistil, že obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré uviedol vo výroku rozhodnutia. Zároveň, pretože žalovaný
vzniesol na pojednávaní námietku premlčania, súd túto vyhodnotil a dospel k záveru, že je dôvodná.
Žalobkyňa tvrdila, že predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená 8.9.2008. V zmysle § 103 Občianskeho

zákonníka je premlčacia doba trojročná, začala plynúť 9.9.2008 a uplynula 10.9.2011. Žaloba bola
podaná na súd 3.10.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, preto ju súd prvého stupňa zamietol.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že v právnej veci o zaplatenie dlžnej
sumy zo zmluvy o úvere č. 10000747 z 3.6.2008, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobkyne
a žalovaným, prebiehalo od 1.12.2009 do 23.3.2012 konanie pred Stálym rozhodcovským súdom
Slovenská rozhodcovská a. s. v zmysle exekučného konania vedeného Okresným súdom Skalica
pod sp. zn. 2Er 1017/10, preto premlčacia doba spočívala a nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku
žalobkyne. Žalobkyňa predložila kópie návrhu na začatie rozhodcovského konania, rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu sp. zn. SR 22762/09 z 23.4.2010, uznesenie Okresného súdu Skalica sp. zn.
2Er/1017/2010 z 5.1.2011, uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 2Er/1017/2010 z 29.2.2012.
Ďalej uviedla, že hoci súd uviedol zoznam neprijateľných podmienok dojednaných v zmluve o úvere,
žalobkyňa si tieto neprijateľné podmienky nikdy voči žalovanému neuplatňovala a tiež nežiadalaneprimerane vysokú odplatu za poskytnutie úveru. Na základe uvedeného sa domnieva, že súd nemôže
zamietnuť žalobný návrh bez priznania v minimálnej miere aspoň istiny úveru, teda 199,16 eur spolu
s odplatou zodpovedajúcou výške odplaty úverov poskytovaných bankami v mieste a čase poskytnutia

predmetného úveru. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, resp. aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 288,78 eur a náhradu trov
konania 92,97 eur.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne
správne.

Podľa § 153 ods. 3 O. s. p. (účinný od 15.10.2008) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu
zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Podľa § 153 ods. 4 O. s. p. (účinný od 1.3.2010), ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa § 53a Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinného od 1.3.2010, ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je

obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len
časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti
(ods. 2). Týmto ustanovením sa v zmysle § 879l OZ spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28.2.2010,
avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 1.3.2010 sa posudzujú podľa

doterajších predpisov.

Odvolací súd poukazuje na to, že z citovaného § 153 ods. 3 O. s. p. vyplýva, že súd môže o
neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu.
Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom
právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť

spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky
v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4 cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym
§ 53a OZ uviedol vo výroku rozsudku znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu
jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh aj bez návrhu účastníka
konania - spotrebiteľa je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky

vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Tento výrok ale
nepredstavujeprekážkurozsúdenejveci(resiudicatae)presporytohtododávateľasinýmispotrebiteľmi,
ktorí neboli účastníkmi tohto konania.Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa bol oprávnený aj bez návrhu rozhodnúť, že zmluvné
podmienky použité žalobkyňou v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je predmetom konania sú neprijateľné
a neplatné. Je nesporné, že žalobkyňa odvodzuje svoj nárok v konaní z úverovej zmluvy č. 1000747

z 3.6.2008, a že ide o spotrebiteľský právny vzťah (čo žalobkyňa nenamietala). Súd prvého stupňa
potom bol oprávnený zmluvu preskúmať z pohľadu či obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, bez ohľadu na to, či konkrétne nároky v konaní odvodila žalobkyňa práve od tých ustanovení
zmluvy, ktoré súd preskúmal a vyhodnotil ako neprijateľné. Dôsledkom takéhoto určenia neprijateľnosti
zmluvných podmienok je totiž vyššie uvedená povinnosť dodávateľa zdržať sa používania takýchto

podmienok alebo podmienok s rovnakým významom v ďalších zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd námietku žalobkyne ohľadom skutočnosti, že svoje
nároky neodvodzovala od tých zmluvných podmienok, ktoré vyhodnotil súd prvého stupňa za
neprijateľné ako irelevantnú vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia.

Podstata odvolania žalobkyne však spočíva na tvrdení, že jej nárok nebol premlčaný, a že rozhodnutie
súdu prvého stupňa je nesprávne, pretože sú tu ďalšie dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené, a ktoré

túto skutočnosť preukazujú (tvrdenie o prebiehajúcom rozhodcovskom a exekučnom konaní a dôkazy
o týchto skutočnostiach).

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 205a ods. 1 písm. d) O. s. p., podľa ktorého skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo
uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol

označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný vzniesol námietku premlčania na pojednávaní 15.4.2013.
Na uvedenom pojednávaní žalobkyňa nebola prítomná, hoci bola na pojednávanie riadne predvolaná.
Predvolanie bolo žalobkyni prostredníctvom právneho zástupcu riadne doručené 22.3.2013. Žalobkyňa
zaslala súdu ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z 12.4.2013, v ktorom vyjadrila súhlas s

prejednaním a rozhodnutím vo veci samej v jej neprítomnosti. Žalobkyňa teda nevyužila svoje právo
zúčastniť sa pojednávania, na ktorom bola vznesená námietka premlčania. Na základe uvedeného
dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa mohla uplatniť a predložiť dôkazy o nepremlčaní jej nároku
už v konaní pred súdom prvého stupňa a neurobila tak výlučne z jej vlastnej viny. Skutočnosti a dôkazy
o nepremlčaní jej nároku, ktoré v konaní pred súdom prvého stupňa neuplatnila, tak nie sú odvolacím

dôvodom v zmysle § 205a ods. 1 O. s. p. a odvolací súd na ne nie je oprávnený prihliadať.

Na základe uvedeného odvolací súd po vyčerpaní prípustných odvolacích dôvodov uvedených v
odvolaní žalobkyne vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p. Keďže úspešný žalovaný náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p.

nežiadal, a zo spisového materiálu vyplýva, že mu ani žiadne trovy nevznikli, ich náhradu mu odvolací
súd nepriznal.

Senát odvolacieho súdu rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.