Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 21, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 21C/217/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313224128
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1313224128.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej

veci navrhovateľky: T. T. , rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, B., t.č. H. XX, F., proti odporcom:
1. L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, B., t.č. O. X/D, B., 2. maloletá Q. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u navrhovateľky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Bratislava III, o
zapretie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že odporca 1 L. T., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletej odporkyne 2 Q. T., nar.
XX.XX.XXXX z matky T. T.Š., nar. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom došlým súdu dňa 08.11.2013 domáhala zapretia otcovstva odporcu 1 k

maloletej odporkyni 2 narodenej z nej ako navrhovateľky z dôvodu, že hoci odporcovi 1 svedčí zákonná
domnienka otcovstva, navrhovateľka sa s ním v čase kritickom pre splodenie dieťaťa intímne nestýkala,
preto nemôže byť otcom maloletej odporkyne 2.

Odporca 1 s návrhom navrhovateľky súhlasil z dôvodu, že skutočne v čase rozhodnom pre počatie
odporkyne 2 s navrhovateľkou sa intímne nestýkal a k odporkyni 2 nemá ani žiadne väzby.

Kolízny opatrovník maloletej odporkyne 2 sa v rámci prípravy pojednávania k návrhu nevyjadrili.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka A. O., oboznámil sa
slistinnýmidokladmi:rozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIč.k.49P/512/2011-29zodňa19.03.2012,
pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/512/2011-29 zo dňa 19.03.2012, právoplatným dňa

25.04.2012 , súd rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa 10.03.2007 a maloletého
Q. T., nar. XX.XX.XXXX zveril na čas po rozvode do výchovy navrhovateľky s povinnosťou odporcu
1 prispievať na neho výživným. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že manželia nežili v spoločnej
domácnosti a nehospodárili spolu od januára 2012, intímne sa nestýkali po dobu troch rokov. Návrh na
rozvod manželstva bol podaný navrhovateľkou dňa 05.12.2011.Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že s odporcom uzatvorila manželstvo dňa 10.03.2007 a ich
manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 25.04.2012. V decembri 2011 navrhovateľka opustila
spoločnú domácnosť s odporcom a odsťahovala sa k jej terajšiemu partnerovi - svedkovi A. O., nar.

XX.XX.XXXX, s ktorým sa od tejto doby výlučne intímne stýkala a žije s ním do dnešného dňa. Dňa
21.12.2012 sa navrhovateľke narodila maloletá odporkyňa 2 a jedine A. O. môže byť jej biologickým
otcom. Keďže zákonná domnienka svedčí odporcovi 1, ktorý však nie je biologickým otcom maloletej
odporkyne 2, svedok otcovstvo k maloletej odporkyni 2 uznáva, podala tento návrh na zapretie otcovstva
na súd.

Z výpovede odporcu 1 súd zistil, že s navrhovateľkou sa i počas trvania manželstva intímne nestýkal od
roku 2008. Jej terajšieho partnera - svedka A. O. osobne pozná, s týmto navrhovateľka v čase kritickom
pre splodenie dieťaťa chodila a intímne sa stýkala. Už po narodení maloletej odporkyne 2 navrhovateľka
so svedkom chceli do rodného listu maloletej uviesť meno otca „A. O.“, čo z dôvodu svedčiacej zákonnej
domnienke otcovstva odporcovi 1 nebolo možné učiniť.

Z výpovede svedka A. O. súd zistil, že tento sa osobne pozná s účastníkmi konania, s navrhovateľkou

sa spoznal v roku 2010 a udržiaval s ňou intímny vzťah od januára 2012. Je si vedomý, že výlučne on je
biologickým otcom maloletej odporkyne 2. S navrhovateľkou žijú v spoločnej domácnosti do dnešného
dňa i s maloletou odporkyňou 2.

Kolízny opatrovník s návrhom navrhovateľky súhlasil z dôvodu, že biologický otec - svedok uznal svoje
otcovstvo k maloletej odporkyni 2 , čo je v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 85 ods. 1 Zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine /ďalej len „ZR“/, ak sa narodí dieťa v čase
od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za
neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa § 87 ods. 1 ZR, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva
a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo

zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

Podľa § 88 ods. 1 ZR, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive,
a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.

Podľa § 88 ods. 2 ZR, aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je
jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka a odporca 1 uzavreli manželstvo
dňa 10.03.2007, pričom ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 25.04.2012. Od januára 2012
navrhovateľka nežila s odporcom 1 v spoločnej domácnosti, pričom intímne sa prestali spolu stýkať od
roku 2008. Od januára do dnešného dňa nadviazala intímnu známosť so svedkom A. O., s ktorým sa
od tejto doby výlučne intímne stýkala a obaja sa považujú za biologických rodičov maloletej odporkyne

2. Navrhovateľka so svedkom a maloletou odporkyňou 2 do dnešného dňa žijú v spoločnej domácnosti
a svedok mieni uznať svoje otcovstvo k maloletej odporkyni 2.

Napriek tomu, že odporcovi 1 svedčí zákonná domnienka otcovstva v zmysle § 87 ods. 1 ZR , otcovstvo
u neho k maloletej odporkyni 2 je vylúčené s prihliadnutím na zhodné vyjadrenia navrhovateľky, odporcu
i svedka, ktorými mal súd za preukázané, že navrhovateľka sa skutočne s odporcom 1 v čase kritickom

pre splodenie dieťaťa - odporkyne 2, intímne nestýkali a je vylúčené, že otcom maloletej odporkyne
2 je odporca 1. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd preto v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami návrhu navrhovateľky vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke
nepriznal ich náhradu, nakoľko táto žiadne trovy nežiadala.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.