Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233457
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112233457.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. Grösslingova 4, Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 6C/785/2012-48 zo dňa 18. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutí vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou
ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. d/, § 6, § 9, § 17, § 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a niektorých zákonov, § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu zo dňa 01. 10. 2012 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 462,45 eur

titulom škody (337,45 eur nemajetková ujma + 125,- eur majetková škoda), ktorá škoda jej vznikla v
dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra, a to v exekučnej veci vedenej na tom
súde medzi oprávnenou: POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným: W. K., pretože súdny exekútor predložil
návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nitra. Prijatím tejto
žiadosti došlo k založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu sa zaoberať danou žiadosťou a rozhodnúť o
nejvrámcipriznanejprávomocivzákonomustanovenejdobe.PodľaExekučnéhoporiadkubolexekučný
súd povinný o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnúť do

15 dní od doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd však rozhodol až dňa 17. 02. 2011, a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, tzn. že k rozhodnutiu o žiadosti udelenie poverenia došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 183 dní). Tieto skutočnosti považuje žalobca za
nesprávnyúradnýpostupjednakpreto,ženebolovydanérozhodnutievzákonomstanovenejdobe,resp.
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a bol vykonaný úradný postup bez splnenia zákonných
podmienok, v dôsledku čoho jej vznikla materiálna škoda a nemajetková ujma.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 24Er/961/2010 súd zistil, že dňa 09. 12. 2010 súdny exekútor
doručil Okresnému súdu Nitra žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému: W. K. o vymoženie 504,-
eurspríslušenstvom.Dňa13.12.2010OkresnýsúdNitravydaluznesenieč.k.24Er/961/2010-9,ktorýmzamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Toto uznesenie nebolo napadnuté odvolaním
a nadobudlo právoplatnosť. Následne uznesením zo dňa 02. 02. 2012 č. k. 24Er/961/2010-16 Okresný
súd Nitra zastavil exekučné konanie.

Súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca si v danej veci uplatňuje náhradu majetkovej škody vo
výške 3.279,45 eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 655,89 eur, a to z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu, ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 22. 03. 2011, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (§ 44 ods. 2 Exekučného

poriadku). K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby
s omeškaním viac ako 42 dní. Žalobca sa písomne obrátil na žalovaného ako na príslušný orgán so
svojím nárokom na náhradu škody. Žalovaný ním uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojil, a
preto sa žalobca obrátil so svojím návrhom na súd.

V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že pojem nesprávneho úradného postupu

zákon vymedzuje len uvedením príkladov, čo sa má považovať za nesprávny úradný postup, avšak
úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby
zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci. Všeobecne možno nesprávnosť úradného
postupu charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou tých orgánov (ktoré zákon

uvádza) než rozhodovacou činnosťou.

Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu

pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje, ale prejavuje sa v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych.
Pojem príčinnej súvislosti Občiansky zákonník nijako nevymedzuje, a preto ju treba chápať ako súhrn

príčin, ktoré viedli k určitému výsledku, teda ku vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného
postupu, t. j. ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, toto tvrdenie bolo podľa názoru súdu prvého stupňa irelevantné, pretože Exekučný
poriadok stanovuje len lehotu na udelenie poverenia, ale nie lehotu na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia. Za mylný považoval názor žalobcu, že lehota 15 dní sa vzťahuje i na rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. Len pre úplnosť treba dodať, že v

predmetnej exekučnej veci od podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do vydania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti prešla lehota 4 dni.

Konštatoval, že v exekučnej veci Okresného súdu Nitra sp. zn. 24Er/961/2010 nedošlo ani k
nesprávnemu úradnému postupu, ani nebolo vydané nesprávne súdne rozhodnutie. Dodal, že v

exekučnej veci, v ktorej oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň aj povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky).

V závere rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žiadny nesprávny postup zo strany exekučného

súdu (Okresného súdu Nitra) vo veci sp. zn. 24Er/961/2010 uskutočnený nebol, preto v dôsledku
neexistujúceho nesprávneho úradného postupu a v príčinnej súvislosti s ním žalobcovi žiadna škoda
nemohla vzniknúť. Súd uzavrel, že nie sú dané zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie. Namietal, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, skutočnosť, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplné zistenie skutkového stavuveci a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa
rozhodol v merite veci na základe úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom v
právnomštáteniejemožné,abysúdinterpretovalhmotnéprávoplatnévčasevznikuprávnejskutočnosti

a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu. Mal za to, že ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii,
dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktoré
musí byť zrušené. Konštatoval, že súd prvého stupňa vytvára konštrukciu, podľa ktorej návrh žalobcu

na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy bol anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov,
avšak bol toho názoru, že samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže nič zmeniť na fakte, že zo strany
štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to preto, že rozhodnutie nebolo vydané v
zákonom ustanovenej lehote. Poznamenal, že súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastával názor, že
účastníkom konania nevznikol stav právnej neistoty. V danej veci vytvoril zákonodarca legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, ktorú exekučný súd ignoroval a posunul

trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Mal za to, že súdu neprináleží polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní
zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným
súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Ďalej uviedol, že súd svojimi
úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

v Štrasburgu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis
mutandis I. ÚS 56/0 l). Odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa (žalobcu) i rozhodnutie ESĽP prípad
Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999, z ktorého tiež vyplýva, že sa nevyžadujú, aby na každý
argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument,
ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. Podľa rozsudku

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Helle v. Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri
potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia súdu nižšieho stupňa.

Súd je toho názoru, že súd prvého stupňa riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS
241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivéhoprocesu(článok46anasl.ÚstavySRačlánok6ods.1Dohovoru),ktorévylučujúľubovôľu
pri rozhodovaní, lebo povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa

výrok rozhodnutia zakladá.
Pri riadnom a dôslednom oboznámení sa s rozsudkom okresného spisu je zrejmé a nepochybné, že
všetky otázky všeobecne namietané odvolateľom v odvolaní boli už súdom prvého stupňa vysvetlené.
Odvolací súd nepovažuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vnútorne rozporné. K záveru súdu prvého
stupňa o rozpore exekučného titulu so zákonom sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa

v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje v tejto otázke na ustálenú judikatúru NS SR (pozri napr.
rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6Cdo 6/2013, R 46/2012 - 3Cdo 146/2011, 6Cdo105/2011).

S poukazom na vyššie uvedený záver súdu prvého stupňa, ktorý urobil a ustál vo svojom rozhodnutí,
zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade so zákonom. Z týchto

dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku tak, že rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Úspešný žalovaný si v odvolacom konaní trovy neuplatnil (nepodal návrh), a preto mu odvolací súd
podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP náhradu trov konania nepriznal.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.