Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 12, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010201
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714010201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 12.11.2014 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaného 1/ L. P. a obžalovaného 2/ L. N.,
stíhaných pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný 1/ L. P., nar. XX.XX.XXXX v Detve, trvale bytom W.,

obžalovaný 2/ L. N., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom W., Š.Á. XXXX/XX,

s ú v i n n í,

že

dňa08.08.2012včaseokolo01.10hod.vmesteHriňová,okresDetvanaul.Š.,predpanelákomč.XXXX
spoločne fyzicky napadli N. Š.E., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že po predchádzajúcom verbálnom
konflikte tohto obidvaja začali udierať päsťami rúk najmä do oblasti tváre a následne keď spadol na zem,
tu ho nohami kopali do rôznych častí tela, kde v útokoch prestali až po upozornení náhodnej svedkyne,
čím N. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., Š. XXXX/X spôsobili zranenia a to pomliaždenie hrudnej
steny vpravo ťažšieho stupňa, povrchové odreniny pravej strany hrudnej steny, ktoré zranenia by si
vyžiadali práceneschopnosť spojenú s dobou liečenia v trvaní 10 dní,

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,
- na mieste verejnosti prístupnom sa dopustili výtržnosti najmä tým, že napadli iného,

č í m s p á c h a l i

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchané formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.Z a t o s a o d s u d z u j ú

Obžalovaný 1/ L. P.

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona,
§ 41 ods. 1 Tr. zákona, § 49 ods. 2 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 16 /šestnásť/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného 1/ na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný 2/ L. N.

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 4, 8 Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 41
ods. 1 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 /šestnásť/ mesiacov

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému 2/ podmienečne

odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona, súd určuje obžalovanému 2/ skúšobnú dobu 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému 1/ a 2/ ukladá povinnosť a to spoločne a nerozdielne

nahradiť škodu poškodenému F., J..P.., L. XX, 850 05 Bratislava, IČO: XXXXXXX4 vo výške 10,93,- Eur
z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku, súd poškodeného N. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., Š. XXXX/
X, s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd pod sp. zn. 2Pv/50/13/6611 dňa
25.03.2014 obžalobu na obvinených L. P. a L. N. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zákonavjednočinnomsúbehusprečinomvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a/Tr.zákonaspáchaného
formou spolupáchateľstva na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obaja obžalovaní spáchanie skutku, ktorý sa im kladie za vinu, popreli a na hlavnom pojednávaní pred
tunajším súdom urobili vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku o tom, že sú nevinní.

Obžalovaný 1/ L. P. sa na hlavnom pojednávaní obhajoval tým, že celý fyzický konflikt ako prvý začal

práve poškodený. Dokazoval, že v čase skutku a na mieste jeho spáchania bol prítomný s obžalovaným
2/ a jeho priateľkou U. Š.E., keď k nim prišiel poškodený a začal slovne skákať do obžalovaného
2/ z dôvodu vrátenia určitých peňazí. Následne chytil obžalovaného 2/ pod krkom za odev, spolu sa
naťahovali a do tohto ich konfliktu vstúpil obžalovaný 1/ s cieľom oddeliť ich od seba. Poprel, že by
bol poškodeného udrel, naopak dokazoval, že práve jeho poškodený udrel sklenenou fľašou po hlave

a tiež do rúk, v čase, keď sa snažil údery vykryť. Pritom bol obžalovaný 1/ zasiahnutý aj do chrbta
a trupu. Počas tohto ich konfliktu obžalovaný 2/ išiel do bytovky pre svoju matku, aby ona vysvetlila
nezrovnalosti ohľadom dlžných peňazí. Po tom, čo niekto na nich zakričal, poškodený ukončil útok na
jeho osobu. Následne prišla sanitka, pričom obžalovaný 1/ nevedel uviesť, kto ju privolal, či on alebo U.
Š.. Menovaná počas konfliktu kričala a snažila sa obžalovaného 1/ a poškodeného od seba oddeliť, ona

žiadne zranenia neutrpela. V prípravnom konaní obžalovaný 1/ ohľadom skutku nevypovedal a uviedol,
že sa vyjadrí až pred súdom, lebo nedôveruje hriňovskej polícii.

Obžalovaný 2/ L. N. na hlavnom pojednávaní ohľadom miesta činu a osôb na ňom prítomných vypovedal
zhodne ako obžalovaný 1/. Dokazoval, že všetci traja stáli pred vchodom domu, keď prišiel poškodený,

ktorý mal vypité, a požadoval od neho vrátenie dlžných peňazí. Zo začiatku sa jednalo iba o slovnýkonflikt,poškodenýbolnervózny.Dotohtosazapojilobžalovaný1/,ktorýpovedal,abyneriešilisomariny,
načopoškodenývzalsklenenúfľašuaudrelňouobžalovaného1/soslovami,žečosastará.Obžalovaný
1/ najskôr vykryl svojimi rukami útoky fľašou od poškodeného, pričom fľaša sa mu na rukách rozbila.

Vtedy obžalovaný 2/ odišiel do vchodu bytovky zavolať svoju matku. Vrátil sa až v okamihu, keď už na
mieste činu bola sanitka. Videl, ako mal obžalovaný 1/ dorezanú mikinu v oblasti trupu a na rukávoch. Na
hlavnom pojednávaní vypovedal, že do vchodu odchádzal vtedy, keď bol už kľud, ktorý nastal po útoku
poškodeného s fľašou na ruky obžalovaného 1/. Poprel, že by bol na poškodeného zaútočil, a to ani
nohou ani päsťou. Poprel tiež to, že by sa svedkyňa U. Š. do tohto konfliktu nejako zapojila, ona bola iba

v šoku. Obžalovaný 2/ ani nevidel, či obžalovaný 1/ na poškodeného zaútočil päsťou, nevidel ani žiadne
kopance. V tejto súvislosti podotkol, že trpí stratou pamäti a lieči sa u neurológa. Pokiaľ v prípravnom
konaní vypovedal, že po incidente s poškodeným ho bolel nos, pričom na hlavnom pojednávaní toto
neuviedol, ohľadom vysvetlenia rozporov v jeho výpovediach obžalovaný 2/ na hlavnom pojednávaní
tvrdil,žehoprostebolelnos,žemáasialergiu.Uvedenépritomvypovedalposmešne,zaktorénevhodné
správanie bol zo strany samosudkyne aj upozornený.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj poškodený N. Š., ktorý uviedol, že dňa 08.08.2012 sa okolo
01.00 h v noci vybral domov z baru J. spolu s priateľom T. B., a keď prechádzal okolo panelákov na Š.
ulici, videl tam stáť obžalovaných 1/ a 2/ spolu s nejakou slečnou. Obžalovaný 2/ ho oslovil s tým, že
dokedy chce dlhovať jeho mame peniaze, na čo poškodený reagoval slovami, že práve obžalovaný 2/

dlhujeeštevJ.okolo100,-Eur.Ohľadomvysvetleniatohtokonfliktu,išielobžalovaný2/zazvoniťdobytu,
v ktorom býva spolu s matkou, avšak z bytu nikto neodpovedal. Následne k obžalovanému 2/ pristúpil
obžalovaný 1/ a začali spoločne poškodeného udierať päsťami do tváre. Prvý ho udrel obžalovaný 2/ a
keď poškodený spadol na zem, obaja obžalovaní ho kopali do celého tela a on sa snažil tieto kopance
vykrývať. Pri takejto obrane, jedného z obžalovaných niečím udrel, čím, to uviesť nevedel. Počul ako

počas tohto útoku na obžalovaných niekto kričal z balkóna, aby poškodeného nebili, pričom obžalovaní
s napádaním prestali. Potom z paneláku vyšla matka obžalovaného 2/ pani N. a objasnila, že poškodený
jej nebol dlžný žiadne peniaze. Následne bola privolaná sanitka. Neskôr v priebehu dňa poškodený sám
išiel na lekárske ošetrenie, pretože pociťoval bolesti v hlave, v oblasti hrudníka, na nohe a mal na ruke
tržnú ranu. Pri lekárskych vyšetreniach bolo zistené, že má narazené rebrá a práceneschopný bol od

08.08.2012 do 30.09.2012.
Poškodenýsivprípravnomkonaníuplatnilnároknanáhraduškody,ktorúvšakdoskončeniaprípravného
konania bližšie nešpecifikoval. Na hlavnom pojednávaní si uplatnil náhradu škody za stratu zlatej
retiazky, jej hodnotu však rovnako nešpecifikoval.

Poškodená F. S. U., a.s. si v prípravnom konaní uplatnila nárok na náhradu škody za vynaloženie
liečebných nákladov na ošetrenie poškodeného /č.l. 25/ vo výške 10,93,- Eur.

Svedok T. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on na mieste incidentu nebol, pretože hoci v deň
skutku odišiel spolu s poškodeným z pohostinstva J.a, počas cesty sa rozdelili a každý išiel smerom k

sebe domov - poškodený sa vybral na Školskú ulicu a svedok pokračoval ďalej do mestskej časti Krivec.
Domov prišiel asi o polhodinu a hneď si ľahol spať. Až na druhý deň ráno sa telefonicky od poškodeného
dozvedel, že ho obžalovaní napadli. Iné mu poškodený neuviedol.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok L. L., ktorý vypovedal, že pozná poškodeného, aj oboch

obžalovaných, lebo títo sú rovesníci jeho syna. Na ulici Š. v Hriňovej sa zdržiava v byte svojej matky, a
tu bol aj v noci dňa 08.08.2012. Okolo 01.10 hod. sa zobudil na krik z ulice, a keďže krik neprestával,
vyšiel na balkón a videl, že na ulici sa bijú muži. Jeden z nich ležal na zemi na chrbte, druhý muž ležal
na ňom a ďalší nad nimi stál. Nevedel presne uviesť, koľko rán a od ktorého z útočníkov ležiaci muž
dostal, ale určite ho obaja napádali rukami. Svedok na nich kričal, aby prestali a títo tak o chvíľu aj

urobili. Až následne svedok zistil totožnosti týchto osôb. Jednoznačne identifikoval poškodeného a tiež
oboch obžalovaných, pričom poškodeného označil za osobu, ktorá ležala na zemi (dvíhal sa zo zeme
ako posledný), na ňom bol obžalovaný 1/ a nad nimi bol sklonený obžalovaný 2/. Svedok sa nevedel
vyjadriť k tomu, ako a kto incident začal, keďže jeho začiatok nevidel, nevidel ani to, či poškodený útočil
nejakou fľašou. Počul však, že si vykrikovali niečo ohľadom dlžných peňazí. Na druhý deň ráno videl na

mieste činu rozbité sklo, podotkol, že obžalovaní v tú noc pred vchodom požívali pivo, pričom pivové
fľaše sa nachádzali na tomto mieste aj ráno.Svedkyňa U. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je priateľkou obžalovaného 1/ L. P., chodia spolu
2 roky a v súčasnosti spolu bývajú v Bratislave. Dokazovala, že na mieste činu stála asi 1 meter od
obžalovaných a poškodeného. Potvrdila nejakú hádku medzi obžalovaným 2/ a poškodeným ohľadom

peňazí. Videla, ako sa poškodený na obžalovaného 1/ zahnal pivovou fľašou, ktorú rozbil buď o ruky
obžalovaného 1/ alebo o jeho hlavu a následne ho ňou udrel do chrbta. V tom okamihu obžalovaný 2/
zazvonil na zvonček vchodu domu. S poukazom na odstup času na hlavnom pojednávaní už nevedela
uviesť, či do vchodu aj vošiel. Ďalej dokazovala, že obžalovaný 2/ sa nijako do fyzického konfliktu
nezapojil. Incident medzi poškodeným a obžalovaným 1/ ďalej podrobnejšie popísala tak, že po tom, čo

poškodenýstrčilobžalovaného1/,tentospadolnazemanaňombolpoškodený.Svedkyňasaichsnažila
od seba oddeliť tak, že chytila poškodeného a odťahovala ho. Poškodený sám v útoku prestal. Ona pri
uvedenom konaní neutrpela žiadne zranenie. Až po uvedenom konflikte vyšiel pred vchod obžalovaný
2/ so svojou matkou. Následne prišla sanitka a polícia. Videla, ako obžalovaný 1/ mal roztrhnuté tričko a
krv na chrbte. Na ostatných osobách zranenia nevidela. Nevidela ani žiadne údery päsťou či kopance
zo strany obžalovaného 1/ na poškodeného. Pokiaľ aj v prípravnom konaní vypovedala, že sa medzi

sebou naťahovali obaja obžalovaní a poškodený, ktorú skutočnosť naopak na hlavnom pojednávaní
takto neuvádzala, rozpory v jej výpovediach vysvetlila tým, že pod naťahovaním mala na mysli to, že sa
všetci traja medzi sebou hádali a kričali na seba.

Zo záverov znaleckého posudku č. 84/2013 zo dňa 09.07.2013 vypracovaného Znaleckou lekárskou

organizáciou s.r.o. v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia vyplýva, že poškodený utrpel
dňa 08.08.2012 pomliaždenie hrudnej steny vpravo ťažšieho stupňa bez zlomeniny rebier a povrchové
odreniny pravej strany hrudnej steny. Jedná sa o tupé zranenie, ktoré vzniká buď po údere aktívnym
konaním inej osoby, alebo aj pri páde a narazením hrudníka o prekážku či podložku. Narazenie
hrudnej steny je pritom časté pri páde, ale aj kopnutím do hrudníka najmä u ležiaceho. Sila pôsobiaca

na poškodeného spôsobila aj natiahnutie medzirebrových väzov a svalov a narazenie rebier, avšak
neprekonala elasticitu kosti. Možný mechanizmus vzniku poranení poškodeného znalec na základe
zdokumentovaných zranení charakterizoval ako spôsobené kopnutím do ležiaceho poškodeného,
konkrétne do pravej bočnej strany hrudníka, bez známok opakovaného bitia či iného druhu násilia.
Pravdivosť tvrdenia poškodeného o opakovaných tupých úderoch útočníkov však nie je vylúčená, avšak

tieto údery museli byť slabej intenzity a nespôsobili objektívne známky zranení. Čo sa týka vzniknutých
odrenín, tieto mohli na koži hrudníka poškodeného vzniknúť oterom o drsný povrch, napr. betónovú či
asfaltovú podložku. Znalec určil dobu liečby a práceneschopnosti poškodeného na 14 dní, s bodovým
ohodnotením zranení pri náhrade za bolesť vo výške 308,- Eur.

Samosudkyňa na hlavnom pojednávaní vykonala dokazovanie aj čítaním listinných dôkazov, a to
lekárskych správ ohľadom ošetrenia obžalovaného 2/ a tiež obžalovaného 1/ /č.l. 39-41/, priestupkového
spisu Obvodného oddelenia PZ Hriňová /č.l. 73-96/, odpisu z registra trestov na oboch obžalovaných /
č.l. 126-127/ a ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím
slobody až na tri roky.

Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na

šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 20 Tr. zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Obaja obžalovaní spáchanie skutku popreli.
Obžalovaný 1/ sa obhajoval tým, že poškodený napadol jeho ako prvý, tým, že na neho zaútočil
sklenenou fľašou a spôsobil mu pritom viaceré zranenia ( hlbšiu reznú ranu na chrbte pod lopatkou na
ľavej strane hrudníka o hĺbke 3-4 cm a plytšiu pri nej šikmo o hĺbke 2-3 cm, tiež pomliaždeniny tváre /č.l.
41/), pričom dôvodom útoku poškodeného podľa obžalovaného 1/ bola tá skutočnosť, že sa zamiešal

do konfliktu medzi poškodeným a obžalovaným 2/ v čase, keď sa títo medzi sebou začali naťahovať
( poškodený chytil obžalovaného 2/ pod krkom za odev a naťahovali sa ) a on sa ich snažil oddeliť.
Obžalovaný 2/ sa obhajoval tým, že on sa poškodeného ani nedotkol, medzi nimi prebehol len slovný
konflikt, pričom poškodený sklenenou fľašou zaútočil na obžalovaného 1/ z dôvodu, že bol nervóznykvôli ich vzájomnej slovnej výmene názorov ohľadom dlžných peňazí, a keď sa obžalovaný 1/ zamiešal
do tohto ich slovného konfliktu so slovami, aby neriešili somariny, bol to práve poškodený, ktorý ako prvý
začal fyzický konflikt a udrel ňou obžalovaného 1/.

Obaja obžalovaní teda zhodne tvrdili, že to bol poškodený, ktorý zaútočil ako prvý a v podstate bez
príčiny.

Obhajobu obžalovaných v naznačenom smere však vyvracia skupina dôkazov a to najmä výpoveď
samotného poškodeného, ktorý od začiatku vyšetrovania podrobne a presvedčivo popisoval konanie

páchateľov, pričom sa od svojich výpovedí neodchýlil ani na hlavnom pojednávaní, tiež ich obhajobu
vyvracia aj výpoveď jediného objektívneho svedka - suseda L. L., ktorý z balkóna prvého poschodia
videl oboch obžalovaných, ich postavenie počas útoku na osobu poškodeného, spôsob ich konania
podrobne popísal, pričom jeho výpoveď korešponduje s výpoveďou poškodeného. Naopak, obhajoba
obžalovaných je nekonzistentná, sú v nej logické rozpory a tiež si ňou odporujú v rôznych detailoch. Pri
hodnotení dôkazov súd vzhliadol takéto rozpory ohľadom začatia fyzického konfliktu medzi poškodeným

a obžalovanými, keď obžalovaný 1/ na hlavnom pojednávaní tvrdil, že konflikt začal poškodený, ktorý
chytil obžalovaného 2/ pod krkom za odev a začali sa naťahovať. On sám - t.j. obžalovaný 1/ naopak
vypovedal, že s poškodeným mal len slovný konflikt, nič neuvádzal o tom, že ho mal poškodený chytiť
za odev pod krkom, že konflikt začal tým, že poškodený chytil fľašu a udrel ňou obžalovaného 1/. Okrem
toho súd videl rozpor aj v tej časti výpovedí obžalovaných, kde obžalovaný 1/ tvrdil, že keď mal on a

poškodený konflikt s fľašou, obžalovaný 2/ odišiel do vchodu, pričom však obžalovaný 2/ vypovedal, že
vstúpil do tohto konfliktu s fľašou tak, že chcel zabrániť poškodenému v jeho útoku na obžalovaného
1/ a to tak, že ho chcel rukami zastaviť. Výpoveď obžalovaného 2/ ohľadom tejto skutočnosti vníma
súd zároveň ako účelovú aj z dôvodu, že sa javí nelogické, aby sa poškodený mal po slovnej výmene
názorov s obžalovaným 2/ zahnať na obžalovaného 1/ pivovou fľašou.

Výpoveď svedkyne U. Š. s poukazom na jej osobné pomery k obžalovanému 1/ a najmä s poukazom
na to, že jej tvrdenia v čase hlavného pojednávania nezodpovedali jej výpovedi učinenej v prípravnom
konaní, súd vyhodnotil ako účelovú s cieľom napomôcť obžalovaným vyhnúť sa trestnému stíhaniu.
Svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že všetci traja (t.j. obaja obžalovaní a poškodený) sa
naťahovali, ale v konaní pred súdom už uvádzala, že obžalovaný 2/ sa nijako do konfliktu nezapojil,

pričom uvedený rozpor v jej výpovediach vysvetlila tak, že mala na mysli, že sa medzi sebou hádali,
kričali. V prípravnom konaní pritom tvrdila, že nevie uviesť, kto konflikt vyvolal, lebo prišla ku vchodu až
v čase, keď bola bitka - vzájomné naťahovanie medzi nimi už začaté. Tu súd ale poukazuje na to, že
kričanie a naťahovanie sa sú úplne inými pojmami s iným gramatickým významom, než krik, hádka.

Súd pripúšťa, že počas incidentu, ktorý je predmetom tohto trestného konania, došlo aj k zraneniu
obžalovaného 1/, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto mu spôsobil s najväčšou
pravdepodobnosťou poškodený. Na druhej strane s poukazom na všetky na hlavnom pojednávaní
vykonané dôkazy má súd za nepochybné, že zranenia obžalovaného 1/ vznikli v súvislosti so
sebaobranou poškodeného, ktorý sa počas útoku na svoju osobu snažil konanie páchateľa prerušiť,

pričom na toto využil sklenenú pivovú fľašu, nachádzajúcu sa v jeho dosahu.

Vykonané dôkazy sú navzájom v súlade, dopĺňajú sa a vo svojom súhrne vyvracajú obhajobu
obžalovaných, keď preukazujú, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a
tento spáchali práve obžalovaní, pričom obaja obžalovaní po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnili

zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, a
to zároveň v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zákona, keďže
pritom,akoúmyselnýmkonanímnamiesteverejnostiprístupnomfyzickynapadliiného,tomutospôsobili
také poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého
bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Preto súd obžalovaných 1/ a 2/

uznal za vinných v zmysle podanej obžaloby.

Zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
najehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a v takej výmere, ako ustanovuje Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
len trestné sadzby trestu odňatia slobody.Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky,
zavinenie a pohnútku obžalovaných, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľov,
ich pomery a možnosť nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona. Závažnosť spáchaného prečinu spočíva

v tom, že obžalovaní svojím konaním narušili záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným zákonom,
ktorým je pri prečine výtržníctva ochrana majetku a pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími
útokmi narušujúcimi verejný poriadok, a pri prečine ublíženia na zdraví aj ochrana pred ohrozením
zdravia iného.

Obžalovaný 1/ je slobodný a bezdetný. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s priateľkou U. Š.
v Bratislave, z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je. Priestupkovo prejednávaný bol od
roku 2010 päťkrát, prevažne za priestupky menšej závažnosti proti verejnému poriadku či občianskemu
spolunažívaniu. Doposiaľ bol 2-krát súdom potrestaný, pričom v jednom prípade sa na neho hľadí, akoby
nebolodsúdený.NaposledybolodsúdenýrozsudkomOkresnéhosúduZvolensp.zn.5T/41/2011zodňa
11.06.2012, právoplatným dňa 02.08.2012, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zákona

a prečin výtržníctva podľa 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a to k trestu odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Z uvedeného je zrejmé,
žeobžalovanýsažalovanéhoskutkudopustilprávevčaseplynutiatejtoskúšobnejdobypodmienečného
odsúdenia, a to iba 6 dní od právoplatnosti vydaného rozhodnutia.
Obžalovanému 1/ nepoľahčuje žiadna okolnosť, naopak priťažuje mu spáchanie viacerých trestných

činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona) a tiež skutočnosť, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený (§ 37
písm. m/ Tr. zákona).
Vzhľadom na vyššie uvedené a predovšetkým na skutočnosť, že obžalovaný 1/ si z predchádzajúceho
odsúdenia Okresným súdom Zvolen sp. zn. 5T/41/2011, ktorým mu bol za obdobný skutok uložený
podmienečný trest odňatia slobody, nezobral ponaučenie a v priebehu plynutia skúšobnej doby sa

opätovne dopustil prečinu výtržníctva a ublíženia na zdraví, súd dospel k záveru, že na jeho prevýchovu
a nápravu z titulu individuálnej ako aj generálnej prevencie je potrebné pôsobiť represívne, nakoľko
režim podmienečného odsúdenia zjavne nemal na obžalovaného 1/ prevýchovný vplyv a nebol v
danom prípade z hľadiska ochrany spoločnosti a nápravy páchateľa dostačujúci. Pritom vychádzajúc z
absorpčnej zásady pri ukladaní trestu za súbeh trestných činov, uvedenej v § 41 ods. 1 Tr. zákona, sa

úhrnný trest ukladá podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie
trestný. Súd v danom prípade rozhodoval v medziach trestnej sadzby pre trestný čin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a pri prevahe priťažujúcich okolností súd v súlade s ustanovením §
38 ods. 2, 4 a 8 Tr. zákona upravil dolnú hranicu trestnej sadzby tak, že túto zvýšil o jednu tretinu.
S poukazom na všetky vyššie konštatované skutočnosti obžalovanému 1/ uložil trest v rámci takto

upravenej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 16 mesiacov, nakoľko podľa názoru súdu takto uložený trest
postačínazabezpečenieochranyspoločnosti,akoajnaprevýchovupáchateľa.Spoukazomna§49ods.
2 Tr. zákona uložil obžalovanému tento trest ako nepodmienečný a pre jeho výkon súd obžalovaného
1/ zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, nakoľko sa obžalovaný 1/ v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu

nenachádzal vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Obžalovaný 2/ je slobodný, bezdetný, z miesta bydliska rovnako bližšie hodnotený nie je. Od roku
2009 bol 21 krát priestupkovo prejednávaný, v rámci ktorých mu boli uložené blokové pokuty a tiež
pokarhania. Uvedený výpis prejednávaných priestupkov nasvedčuje výbušnej povahe obžalovaného

2/, pričom jeho konania častokrát, ale nie výlučne, smerovali voči jeho rodičom. V registri trestov má
obžalovaný 2/ dva záznamy, avšak obe odsúdenia má zahladené, preto sa na neho hľadí, ako keby
neboltrestaný.Súdpovažujezapotrebnépodotknúť,žeobžalovaný2/nahlavnompojednávaníznačnou
mierou zľahčoval svoje protispoločenské správanie čo sa týka spáchaných priestupkov, snažil sa ich
bagatelizovať a zároveň sa na hlavnom pojednávaní správal voči konajúcej samosudkyni nedôstojne

a pohŕdavo.
Obžalovanému 2/ nepoľahčovala žiadna okolnosť, priťažovalo mu spáchanie viacerých trestných činov
(§ 37 písm. h/ Tr. zákona). Aj v jeho prípade súd aplikoval absorpčnú zásadu pri ukladaní trestu za
súbeh trestných činov, a rozhodoval v medziach trestnej sadzby pre trestný čin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ako trestného činu najprísnejšie trestného. Pri prevahe priťažujúcich

okolností súd v súlade s ustanovením § 38 ods. 2, 4 a 8 Tr. zákona upravil dolnú hranicu trestnej sadzby
tak, že túto zvýšil o jednu tretinu, pričom obžalovanému 2/ uložil trest takmer na spodnej hranici takto
upravenej trestnej sadzby, t.j. vo výmere 16 mesiacov s určením primeranej skúšobnej doby v trvaní 24
mesiacov. Súd má teda s poukazom na všetky konštatované skutočnosti za to, že nepodmienečný trestodňatia slobody v prípade obžalovaného 2/ nie je nevyhnutný a na jeho nápravu z titulu individuálnej
ako aj generálnej prevencie postačí podmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný 2/ bude musieť
počas plynutia skúšobnej doby spôsobom svojho života preukázať, že výkon trestu odňatia slobody na

jeho nápravu a ochranu spoločnosti nie je nevyhnutný. Nesmie sa teda dopustiť žiadneho úmyselného
protiprávneho konania, lebo v opačnom prípade by súd vyslovil, že podmienečný trest, uložený mu týmto
rozhodnutím, vykoná.

S poukazom na ustanovenie § 287 ods. 1 Tr. poriadku, keďže súd uznal obžalovaných v celom rozsahu

vinnými zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku, uložil im zároveň povinnosť spoločne
a nerozdielne nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., škodu z titulu poskytnutej
zdravotnej starostlivosti poškodenému vo výške 10,93 Eur. Pokiaľ ide o škodu spôsobenú poškodenému
N. Š., tohto súd s jeho nárokom odkázal na občianske súdne konanie, pretože hoci si poškodený škodu
uplatnil včas (t.j. do skončenia prípravného konania), neuplatnil si ju riadne, pretože svoj nárok čo do
výšky a dôvodu nešpecifikoval, a súd mu teda nemohol na základe neurčitého prejavu vôle náhradu

škody priznať. Poškodený je však oprávnený domáhať sa náhrady spôsobenej škody či už titulom
bolestného, alebo z iného dôvodu občianskoprávnou cestou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní
od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2 ).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony

alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku,

ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.