Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/646/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108229811
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7108229811.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu Š. T., nar. XX.X.XXXX, bytom U. X,
S., zast. advokátom X.. Q. W., so sídlom S. XX, S., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi Rapid life životná
poisťovňa, a.s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom F. X, S., zast. advokátom X.. F. F., so sídlom K. XX, S.,
v konaní o zaplatenie 2 660,46 € s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I
č.k. 38C/267/2008-357 zo 14.2.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy

konania na účet X.. W. Q. v sume 119,25 €, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) konanie o zaplatenie 1 100,80 €, ako aj o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 1 100,80 € od 22.8.2011 do zaplatenia
a úroku z omeškania vo výške 0,5% ročne zo sumy 1 559,66 € od 7.3.2012 do zaplatenia zastavil a
vyslovil, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 559,66 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne z tejto sumy od 7.3.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1 209,67 € na účet
jeho právneho zástupcu X.. Q. W. do troch dní od právoplatnosti rozsudku a že súd vrátil navrhovateľovi

zaplatený súdny poplatok vo výške 99,58 €, ktorý mu bude vyplatený prostredníctvom Daňového úradu
Košice do ôsmich dní od doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu.
Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 159,50 € na účet Okresného súdu Košice I do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 22.8.1996 uzavrel s odporcom Poistnú zmluvu č.XXXXX
XXXXX, typ UDP-K na poistenie smrti a dožitia, na poistnú dobu 15 rokov, so začiatkom poistenia od

21.8.1996, s koncom poistenia dňa 21.8.2011. Dňa 21.8.2003 navrhovateľ a odporca podpísali Dodatok
kpoistnejzmluve,vktoromsadohodlinaantiinflačnomzvýšenífinančnýchparametrov,vzmyslektorého
došlo k zvýšeniu z poistného plateného navrhovateľom zo sumy 12,31 € (371,- Sk) na sumu 15,24 €
(459,- Sk) a k zmene vo výške poistného plnenia pre prípad smrti zo sumy 1 659,70 € (50 000,- Sk) na
sumu 1 775,87 € (53 500,- Sk) a pre prípad dožitia zo sumy 2 515,73 € (75 789,- Sk) na sumu 2 660,46
€ (80 149,- Sk). Navrhovateľ si po celú dobu poistného vzťahu riadne plnil svoje zmluvné povinnosti,
avšak túto sumu mu odporca v celom rozsahu nevyplatil. Preto si navrhovateľ tento nárok na zaplatenie

istiny 2 660,46 € spolu s príslušenstvom a náhradou trov konania uplatnil prostredníctvom súdu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v
spise a to žalobou, internetovým výpisom z obchodného registra odporcu, poistnou zmluvou UDP-
K č. XXXXX XXXXX, dodatkom k poistnej zmluve, všeobecnými poistnými podmienkami pre životnépoistenie, písomnýmipodaniami účastníkov a ich právnychzástupcov, vyčíslením poistného po prepočte
k poistnému produktu UDP-K, povolením MF SR pre PČSP a.s. č. j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995
na výkon poisťovacej činnosti, oznámením o zániku poistenia s výplatou odkupnej hodnoty z 20.6.2008,

písomnou korešpondenciou medzi účastníkmi konania, platobným kalendárom, ako aj ďalším spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav :
Odporca je obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I. v odd.
Sa, vo vl. č. 470/V v období od 6.6.1994 do 13.2.1995 pod obchodným názvom Prvá česko-slovenská
všeobecná, a.s., od 3.11.2006 do 31.12.2008 pod obchodným názvom Prvá česko-slovenská poisťovňa

Rapid, a.s. a od 1.1.2009 pod obchodným názvom Rapid life životná poisťovňa, a.s. a dňa 22.8.1996
navrhovateľ ako poistník a súčasne poistenec uzavrel s odporcom ako poisťovateľom Poistnú zmluvu
typu UDP-K, pod č. XXXXX XXXXX so začiatkom poistenia od 21.8.1996 a koncom poistenia 21.8.2011,
t.j. na poistnú dobu 15 rokov, s dobou platenia poistného 10 rokov na poistenie pre prípad smrti na
poistnú sumu 50 000,- Sk a pre prípad dožitia na poistnú sumu 75 789,- Sk, za dohodnuté poistné 371,-
Sk splatné mesačne. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie (ďalej

v texte len VPP pre ŽP).
Súd uznesením č.k. 38C/267/2008-147 zo dňa 18.12.2009 (práv. 23.8.2010 v spojení s Uznesením
Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/61/2010-181) návrh odporcu prerušenie na konanie podľa §109
ods. 1, písm.b) O.s.p. zamietol.
Právny zástupca navrhovateľa v písomnom podaní zo dňa 4.10.2010 uviedol, že odporca nemal

právo jednostranne zrušiť zmluvu, pretože to odporuje ustanoveniam Občianskeho zákonníka a tiež
zmluvnému záväzku, ktorý si navrhovateľ počas celého trvania zmluvného vzťahu riadne a včas plnil.
Súd citoval § 95 O.s.p. a dôvodil, že odporca v podaní zo dňa 12.9.2012 uviedol, že k zmene
obsahu poistenia, t.j. k redukcii poistného plnenia došlo v dôsledku porušenia Všeobecných poistných
podmienok v čl. 9, ako dôsledok neplatenia poistného zo strany navrhovateľa. Toto znamená, že

dohodnutá poistná suma sa mení na sumu zníženú, ktorá sa stanoví poistno-technickými zásadami.
Redukcia tak nastáva automaticky vtedy, ak poistník poruší zmluvnú povinnosť platiť poistné riadne a
včas. Poukázal na platobný kalendár navrhovateľa, podľa ktorého navrhovateľ neplatil poistné riadne a
včas. Odporca tvrdil, že sporným nie je len podstata nároku, ale aj výška uplatneného nároku.
Predmetom konania a sporným tak zostal nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžného poistného plnenia

vo výške 1 559,66 € s príslušenstvom titulom poistného plnenia po zániku zmluvy.
Podľa § 2 ods.2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké
postavenie.
Podľa §43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Súd citoval § 788 ods.3, § 790, § 800, § 801, § 802a O.z. a konštatoval, že v zmysle čl.169 ods.1
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátnehoprávanebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluvabolapodľatýchtopodmienoknaďalej
záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej
únie.
S poukazom na § 53, § 54 O.z., ako aj čl. 3 bodov 1, 2, 3 VPP pre ŽP súd dôvodil, že z výsledkov
vykonaného dokazovania a to zo zhodných tvrdení účastníkov a ich právnych zástupcov mal za

nesporné, že navrhovateľ a odporca dňa 22.8.1996 uzavreli Poistnú zmluvu typu UDP-K na životné
poistenie, pod č.XXXXX XXXXX, na poistenie smrti a dožitia, ktorej súčasťou boli Všeobecné poistné
podmienky pre životné poistenie. Poistenie bolo dohodnuté od 21.8.1996 na poistnú dobu 15 rokov, t.j.
do 21.8.2011, s dobou platenia poistného 10 rokov.
Súd v konaní za nesporné mal aj zistenie, že v priebehu existencie poistného vzťahu odporca listom

dňa 25.4.2008 oznámil navrhovateľovi potrebu nového prepočtu poistného produktu UDP-K pre životné
kapitálové poistenie, ktorý je predmetom ich zmluvného vzťahu s odôvodnením, že orgán dohľadu v
roku 2008 skonštatoval nesprávnosť prepočtu produktu UDP-K pre PČSP, a.s. a uložil mu nápravu
pod hrozbou sankcií. Odporca týmto súčasne vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril k trom navrhovanýmalternatívam úpravy zmluvného vzťahu v zmysle troch ponúkaných alternatív, a to: pri alternatíve A,
poistné do budúcna by zostalo nezmenené, s tým, že rozdiel medzi nanovo stanoveným poistným a
pôvodným poistným vysporiada poisťovňa podľa metódy a postupu určeným poisťovňou, pri alternatíve

B, by sa poistné do budúcna dopočítalo a zvýšilo podľa metodiky NBS, a pri alternatíve C nesúhlas
s alternatívou A a B, na základe čoho by došlo k výplate odkupnej hodnoty stanovenej poisťovňou a
vypočítanou poisťovňou k 15.5.2008, po odpočítaní dlžného poistného podľa metodiky NBS najneskôr
do 90 dní od 15.5.2008. Navrhovateľ však dňa 5.5.2008 a dňa 13.6.2008 oznámil odporcovi, že odmieta
navrhovanú zmenu, a že trvá na zachovaní pôvodných poistných podmienok dohodnutých v zmluve.

Odporca aj napriek tomu dňa 20.6.2008 oznámil navrhovateľovi zánik poistenia z poistenej zmluvy ku
dňu 16.5.2008.
Z obsahu posudzovaného právneho vzťahu - poistnej uzavretej medzi poisťovňou, právnickou osobou
a poisteným, fyzickou osobou zistil, že ide o súkromno - právny vzťah bez regulácie verejným
právom, obsahom ktorého je vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení
v zmysle §788 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska typu poistnú zmluvu medzi účastníkmi posúdil

súd ako spotrebiteľskú adhéznu zmluvu, vzhľadom na to, že obsah, výšku poistného plnenia a ani
výšku poistného nemohol navrhovateľ v odporcom vopred pripravenom návrhu na uzavretie zmluvy
individuálne ovplyvniť, mohol sa len rozhodnúť, či navrhovanú poistnú zmluvu v takejto navrhovanej
podobe uzavrie, alebo nie.
V konaní bolo tiež nesporne preukázané, že postavenie a činnosť odporcu pri výkone poisťovníctva

je zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného práva, predovšetkým zákonom č.8/2008
Z. z. o poisťovníctve, zákonom č.566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č.747/2004
Z. z. o dohľade nad finančným trhom a na základe toho boli preukázané relevantné zásahy štátu do
podnikateľskej činnosti odporcu od počiatku podnikania schválením matematického vzorca v rámci
obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF SR (č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995),

previerkou činnosti odporcu orgánom dozoru MF SR (dňa 31.7.1999) pričom neboli zistené žiadne
závažné nedostatky, kontrolou Úradu pre finančný trh Slovenskej republiky (od 18.2.2003) ako
nastupujúcim orgánom po MF SR, kedy boli zistené nedostatky v oblasti účtovníctva či formálneho
výkazníctva, ďalej dohľadom vykonaným NBS, ako nastupujúcim orgánom dohľadu nad kapitálovým
trhom a poisťovníctvom po Úrade pre finančný trh Slovenskej republiky (v období od 30.4.2007 do

21.2.2008, Protokol č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že „kalkulačné vzorce
uvedené v Poistno-matematických modeloch produktov ŽP nie sú v súlade s poistno-matematickými
metódami na výpočet poistného PČSP.
Súd vysvetlil, že zásada odlišnosti verejno-právnej a súkromno-právnej úrovne je napríklad upravená
v §3 ods.1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že

sa určitej osobe zakázalo podnikať, alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie z čoho
vyvodzuje, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na platnosť právneho úkonu vykonanú v súvislosti s
týmto „kvázipodnikaním“, a z uvedeného vyplýva záver, že odporca bol nepochybne povinný zjednať
nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v Poistno-matematických modeloch produktov životného
poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o poisťovníctve.

Zákonodarca v spoločných, prechodných a záverečných ustanoveniach citovaného zákona nepochybne
uložil odporcovi upraviť svoje právne pomery v rámci výkonu podnikateľskej činnosti podľa novo
zavedeného §31a smerom do budúcna v zákonnej lehote do 30.4.2005, čo znamená, že nevykonanie
tejto zákonom uloženej povinnosti by dňom 1.5.2005 znamenalo protiprávne konanie odporcu a znenie
ustanovenia §575 OZ upravuje dodatočnú nemožnosť plnenia, ku ktorej môže dôjsť až po vzniku

právneho vzťahu.
Tvrdenie odporcu, že plnenie pôvodne dohodnutého poistného pre navrhovateľa je v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko ho zaväzuje k povinnosti, ktorá oproti jeho právam nezaslúžená, neadekvátna a
nevyvážená je nedôvodné a práve naopak, s ohľadom na základný princíp zmluvného práva „pacta
sunt servanda“, (zmluvy sa musia dodržiavať) vyplývajúci z čl.2 ods.3 Listiny základných práv a slobôd,

na princíp rovnosti strán záväzkového právneho vzťahu, na platné zásady právneho štátu (zákaz
retroaktivity, právnu istota v zmluvných vzťahoch), na zásadu odlišnosti verejno-právnej a súkromno-
právnej regulácie právnych vzťahov ako aj na základe predchádzajúcich právnych záverov súdu o tom,
že Poistná zmluva uzavretá s navrhovateľom dňa 22.8.1996 zostala platná a účinná v nezmennej
podobe aj napriek jednostrannému oznámeniu odporcu o zániku poistenia ku dňu 16.5.2008 súd dospel

k záveru, že plnenie zo zmluvy tak, ako bolo dohodnuté neodporuje dobrým mravom zakotveným v §3
OZ.
Preto dospel k záveru, že Poistná zmluva uzavretá s navrhovateľom dňa 22.8.1996 zostala platná
a účinná v nezmennej podobe aj napriek jednostrannému oznámeniu odporcu o zániku poistenia kudňu 16.5.2008 a že zánik poistenia nastal až v účastníkmi dohodnutej dobe dňa 21.8.2011 vznikom
poistnej udalosti - dožitia. Na základe toho vznikla odporcovi zmluvná povinnosť vyplatiť navrhovateľovi
dohodnuté poistné plnenie pre prípad dožitia vo výške 2 660,46 €, po odpočítaní už zaplatenej sumy

počas súdneho konania (dňa 6.3.2012) vo výške 1 100,80 € zostávajúcu sumu 1 559,66 € titulom
poistného plnenia po vzniku poistnej udalosti v prípade poistenia pre prípad dožitia.
Súd argumentoval, že z poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok (čl.8, bod 2 a 3) vyplýva,
že poistné bolo splatné vždy k 1. dňu poistného obdobia a toto poistné obdobie je určené podľa spôsobu
platenia poistného, v tomto prípade bolo dohodnuté splácanie mesačne, t.j. nakoľko prvé poistné bolo

zaplatené pri uzavretí poistnej zmluvy dňa 21.8.1996, tak dňom splatnosti každej ďalšej splátky bol 21.
deň príslušného kalendárneho mesiaca a z platobného kalendára pre Poistnú zmluvu č.XXXXX XXXXX
mal za preukázané, že navrhovateľ platil poistné vždy k 1.dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca,
resp. najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ale vždy pred ukončením daného
poistného obdobia, t.j. daného mesiaca, v ktorom bola platba poistného splatná
Vzhľadom na čl. 9 VZP (po prípadnej redukcii) súd konštatuje, že neboli splnené podmienky pre redukciu

poistného v zmysle čl. 9, bod 2, písm. a)Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie.
Súd rozhodol podľa §563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal a keďže navrhovateľ listom zo dňa 7.2.2012 oznámil odporcovi, že žiada o
plnenie z poistnej zmluvy, nakoľko nastala poistná udalosť dožitím dátumu 21.8.2011. Odporca túto

zásielku prevzal dňa 10.2.2012.
Súd citoval § 517 O.z., § 3 ods.1 nar. vl. č. 58/2008 Z.z. a uvádzal, že ak sa počas trvania omeškania
zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška
úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Dňom nasledujúcim potom, ako túto skutočnosť navrhovateľ oznámil odporcovi, t.j. od 11.2.2012 sa
odporca s týmto plnením dostal do omeškania, na základe čoho vznikol navrhovateľovi podľa §517 OZ
aj nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania od 11.2.2012. Nakoľko však navrhovateľ v žalobe žiadal
zaplatiť úroky z omeškania až od 7.3.2012, súd v súlade so zásadou, že nemožno prisúdiť viac, ako

navrhovateľ žiada, zaviazal odporcu k zaplateniu úrokov z omeškania z dlžnej sumy od 7.3.2012. K
uvedenému dátumu bola maximálna výška úrokov v občiansko-právnych vzťahoch vo výške 9%, čo
zodpovedá súčtu 8 percentuálnych bodov plus 1% základnej úrokovej sadzby ECB.
Trovy právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľovi podľa vyhl. č.655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len vyhlášky) v znení účinnom k

dátumu vykonania jednotlivých úkonov právnej pomoci.
Podľa §10 ods.1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých
aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
Predmetomtohtokonaniajenároknavrhovateľa,ktorýbolúspešnýa nazaplateniepohľadávkyvovýške

2 660,46 EUR (žaloba bola v celej žalovanej sume podaná dôvodne, nakoľko odporca sumu, súd priznal
navrhovateľovi 1 209,67 na trovách konania, keď popísal vykonané úkony advokáta plná moc, č.l. 337.
Nakoľko si však právny zástupca navrhovateľa vyčíslil sumu nižšiu, ako mu patrila, súd v súlade s cit.
vyhláškou a so zásadou nepriznať viac, ako je žalované, ale priznal náhradu trov konania vo výške 1
209,67 EUR a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (§ 142 ods.1 O.s.p.).

Vzhľadomnauvedenéjeprocesneneúspešnýodporcapovinnýnahradiťtrovykonanianaúčetprávneho
zástupcu navrhovateľa X.. Q. W. a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa §4 ods.2, písm.za) z.č.71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený spotrebiteľ
domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
V pochybnostiach pri aplikácii zákona o súdnych poplatkoch musí byť uprednostnený ten výklad, ktorý

je v prospech poplatníka (NS SR sp. zn.4 Cdo/268/2005), a teda podľa názoru súdu je spotrebiteľ
oslobodený vo všetkých konaniach, v ktorých požíva status spotrebiteľa, inak povedané, keď druhou
stranou sporu je podnikateľ a spor vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy (žalobca je oslobodený, § 2 ods.2
zák. č. 71/92 Zb.).
Podľa pol.1a Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná

sadzba v konaní sa platí súdny poplatok z ceny (z úhrady) predmetu konania vo výške 6% najmenej
16,50 €.V podanom odvolaní žiadal odporca zrušiť rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie a pre prípad, ak by
odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci a potvrdil rozsudok, žiadal podľa § 238 ods.3 O.s.p.
vo výroku tohto rozsudku pripustiť z dôvodu riešenia horeuvedených otázok naliehavého právneho

významu dovolanie, ktoré doteraz riešené neboli a môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci
samej ako aj v ďalších sporných prípadoch.
Odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods.2 písm.b/, c/, d/, f/ O.s.p., nebol zistený komplexne skutkový stav
veci. Odporca v rámci svojho postoja poukázal plnenie voči navrhovateľovi vo výške 1 100,80 € dňom
likvidácie poistnej udalosti (dožitia sa poistnej doby) a dohodnutá poistná suma podľa jeho názoru pre

dožitie je vo výške 1 872,13 € po dojednanej zmene poistnej zmluvy zásahom orgánov verejnej moci.
Navrhovateľ je síce spotrebiteľ, ale nejde o neobmedzené nadbiehanie tomuto subjektu súdom, lebo
orgán verejnej moci - NBS zasiahol v rokoch 2007-2008 do poistno-matematických prepočtov výšky
poistného pri produkte ÚDP-K poskytovaného odporcom. Nesmie sa to regulovať štátom a v čase
uzavretia zmluvy s navrhovateľom boli podmienky vzniku zániku zmluvného vzťahu jasne definované.
Ingerencia štátneho orgánu vo forme priameho zásahu do poistných súkromnoprávnych vzťahov je

neprípustná. Napokon odporca bol nútený vypovedať poistný vzťah so zreteľom na § 37 ods.1 písm.a)
Z.z. o poisťovníctve. Odôvodňuje odvolanie aj nálezom Ústavného súdu ČR zo dňa 6.11.2007 sp.zn.
II. ÚS 3/06, podľa ktorého je úlohou súdu hľadať výsledok sporu tak, aby bol zlučiteľný s predstavou
spravodlivosti,poistno-matematickývzorecvýpočtupoistnéhojenesprávneschválenýštátnymorgánom
a v tomto omyle zotrval až do tretej kontroly vykonanej Národnou bankou Slovenska odporca, bolo

to v rokoch 2007-2008, súd odoprel odporcovi prístup ku spravodlivosti svojím rozhodnutím, keď z
nesprávnych skutkových záverov vychádzal a právnymi úvahami vyhovel žalobe. Nebyť záverov NBS
o zistenom nedostatku v určení výšky poistného na základe príslušnej poistno-matematickej metódy,
ktorú stále používal od začiatku činnosti odporca ako poisťovateľ, ku zmenám by nikdy neprekročil
odporca a z toho nemôže mať prospech navrhovateľ (vonkajšie faktory - zmena zákona o poisťovníctve

č. 95/2002 Z.z. a zásah NBS ako orgánu štátneho dozoru až do súkromnoprávnych vzťahov. Pravidlá
Európskeho zmluvného práva sú aplikovateľné na tento sporný prípad, súd rozhodol v rozpore s § 575
Obč.zák. dôkaz k správnym spisom Ministerstva financie SR k vykonanej kontrole nebol vykonaný a
ani neurobil výsluch svedka X.. Š., generálneho riaditeľa správy poistenia. K vyváženosti niektorých
verejných zmlúv je jasná, čo vyplýva z literatúry odbornej českej, pri verejnej doprave poistné zmluvy

a iných vzťahov hromadne distribuovanej spotreby je stanovená právna doktrína analyzujúcej poistnej
zmluvy, ktorý hovorí o vytvorení osobitného úrad, ktorý vykonáva kontrolu týchto zmlúv (Csach, K. :
Štandardné zmluvy, Plzeň, Aleš Čeněk 2009). Podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy a
to cenou plnenia a jej hlavným predmetom plnenia NBS stanovil pre odporcu záväznými kritériami v
súvislosti so správou nad poisťovníctvom, predtým bol nadriadený Ministerstvo financií SR (§ 9 a § 11

zák. č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve). Aj list NBS zo dňa 30.7.2012, ktorý odporca pripája o tom hovorí.
Štátom stanovená výška poistného, ktorej zodpovedala príslušná výška poistného plnenia sa preniesla
do obsahu poistnej zmluvy, žiadna zo zmluvných strán nemohla predpokladať omyl tretieho subjektu (aj
štát môže byť omylný). Výška poistného v poistnej zmluve uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom
bolo príslušným orgánom verejnej moci v roku 1998 konštatované, že táto nezodpovedá všetkým

záväzkom z poistenia. Odporca svojim postupom len reagoval podľa § 31a, § 70a ods.1 zák. č. 95/2002
Z.z. o poisťovníctve na rozpor obsahu poistnej zmluvy v časti poistno-matematickej závislosti medzi
výškoupoistnéhoapoistnýmplnením.Absolútnezotrvanienazásadepactasuntsevandavokolnostiach
prípadu na trvaní poistného vzťahu vedie na strane odporcu k porušovaniu noriem práva, ktoré sú
záväzné vo verejnom práve. Prvostupňový rozsudok poskytol právnu ochranu situácii, v ktorej odporca

porušuje povinnosti uvedené vo všeobecne záväznom právnom predpise. Občiansky zákonník účinný
ku dňu, kedy malo podľa jednej zo zmluvných strán viesť k zániku zmluvy, pre nesúhlas navrhovateľa
vyústil do tohto súdneho sporu, vyslovene neobsahuje takú právnu úpravu, ktorá by umožňovala v
prípade synalagmatickej odplatnej zmluvy, aby jednu z podstatných obsahových náležitostí určil orgán
verejnejmoci.Odporcapoukázalnapriliehavejšieprávneriešeniaskutkovejsituáciešpecifickejpretento

prípad a napokon v odvolaní namieta, že väčší počet doteraz vedených sporov vyústilo k potrebe, aby
k predmetnému prípadu vyslovil záväzný právny názor dovolací súd. Napokon položil otázku odvolateľ,
či v prípade, ak poisťovňa k poistnej zmluve, ktorej jednotlivé obsahové náležitosti a časti poistnej
zmluvy reguloval orgán štátnej správy nad poisťovníctvom s nadobudnutím účinnosti do 1.5.2004
mala aj po 30.4.2005 určené štátom poistno-matematicky tak, že výška poistného nezabezpečovala

trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov ako aj ďalšiu otázku (ak by oboma zmluvnými stranami
nepredvídateľných podmienok mohla zaniknúť taká poistná zmluva v dôsledku čiastočnej následnej
nemožnostiplneniapodľa§575Obč.zák. anazáklade§70aods.1zák.č.95/2002Z.z.opoisťovníctvea
o zmene a doplnení niektorých zákonov pre prípad poistnej udalosti vzniknutej po 30.4.2005 a poisťovnipotom povinnosť poskytnúť časť poistného plnenia vo výške rozdielu medzi poistným plnením pre
prípad dožitia sa konca poistnej doby dohodnutým v zmluve a poistným plnením podľa určeného vzorca
poistno-matematicky správne, t.j. v inej nižšej výške než bolo dohodnuté v poistnej zmluve, lebo zmluvne

dohodnuté poistné muselo zabezpečovať podľa orgánov štátneho dohľadu nad poisťovníctvom trvalú
splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne.

Odvolateľ pripojil list zo dňa 2.12.2013 pre Arbitrážny súd Košice v kópii Národnej banky Slovenska
označený ODT-13070/2013, podľa ktorého kalkulácia sadzby poistného poistenia UDP-K boli

odsúhlasenéMinisterstvomfinancieSRvrámcipovoľovaciehokonaniaapovydanípovoleniasatakstali
pre poisťovňu záväznými a okrem iného protokol č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 uvádza nedostatky
a porušené zistené dohľadom na miestne vykonaným NBS poisťovni v roku 2007 a súčasne uvádzal
odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov, v dôsledku poistno-matematickej nesprávnosti
už poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného produktu UDP-K uvedené v
obchodnom pláne činnosti poisťovne, lebo kalkulačné vzory „C“ nie sú v súlade s poistno-matematickými

metódami na výpočet poistného a nezohľadňuje všetky záväzky voči poisteniu, ktoré sa poisťovňa
zaväzovala plniť v prípade nastania poistnej udalosti. O.i. k otázke č. 6 NBS uviedla: Nesprávny poistno-
matematický postup poisťovne bolo potrebné revidovať a nesprávne kalkulácie prepočítať a podľa
vykonaného prepočtu prijať opatrenia, ktoré by odvrátili riziko nesprávnej tvorby technickej rezervy na
životnépoistenie.NBSvykonávaajdohľadnadtrhomcennýchpapierov,poisťovníctvomadôchodkovým

sporením a povolení na výkon poisťovacej činnosti udelené rozhodnutím MF SR bolo rozšírené v roku
1997 a v roku 2011 (predmetom bolo rozšírenie poisťovacej činnosti v súlade s klasifikáciou poistnej
odvety podľa poistných druhov, ktorá tvorí prílohu k zákonu o poisťovníctve - A - životné poistenia).

Vovyjadreníkodvolaniužiadalnavrhovateľpotvrdiťrozsudokakovecnesprávny,keďžesaonstotožňuje

s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Vo všetkých vyhovujúcich častiach aj vrátane
trov konania žiadal priznať sumu podľa výroku rozsudku, náhradu trov odvolacieho konania a žiadal
podľa posledného vyčíslenia na poslednom pojednávaní, ak dňa 23.6.2014 doručí odvolaciemu súdu
špecifikáciutrovodvolaciehokonania119,25€zajedenúkon111,21€podľa§16ods.1vyhl.č.655/2004
Z.z., aj režijný paušál za vyjadrenie.

O.i. vo vyjadrení uviedol, že tvrdenie odporcu o namietaní princípu spravodlivosti a o nesprávnosti
rozhodnutia je nepredstaviteľné, odporca nemal právo jednostranne zrušiť zmluvu, lebo takýto úkon
odporcu odporuje ust. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ komunikoval s odporcom a prejavil svoju
vôľu, keď dňa 5.5.2005 a 13.6. v tom roku oznámil odporcovi, že odmieta navrhovanú zmenu a trvá
na zachovaní pôvodných poistných podmienok. Stotožnil sa so stanoviskom súdu prvého stupňa, pri

právnom vzťahu, že ide o právnickú osobu s vykonávaním poistenia, o súkromnoprávny vzťah bez
regulácie verejným právom, vzájomná dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o životnom poistení v
zmysle § 788 Obč.zák. a rozhodne úprava v poisťovníctve po lehotách určených dohliadajúcim štátnym
orgánom NBS sa nemal dotknúť už uzavretých poistných zmlúv bez súhlasu, resp. vzájomnej dohody
medziúčastníkmi,leboideopactasuntservanda.Zmenazmluvnýchpodmienokspoistencomvzhľadom

na nariadenie sa týkalo zmlúv uzatváraných odporcom s jeho klientmi do budúcna a táto textácia,
ktorá by odporovala základným princípom súkromného práva ani nevyplýva z protokolu samotného
dohliadajúceho orgánu. Počas dokazovania pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že z protokolu
NBS č. ODO-12990/2007 z 29.10.2007 nevyplýva zákonný zákaz pre odporcu plniť za dohodnutých
podmienok pri vzniku poistnej udalosti z už existujúcich poistných vzťahov, či vo všeobecnosti príkaz

pre odporcu akýmkoľvek spôsobom sa dotknúť podmienok už existujúcich záväzkovo právnych vzťahov.
V zmysle princípu retroaktivity právnej normy vyplýva, že nová úprava v § 31a zák. č. 186/2004 Z.z.
od 15.4.2004 zaväzovala odporcu k určeniu novej výšky poistného na základe poistno-matematických
metód v zmluvných vzťahoch s jeho klientmi smerom do budúcna od momentu účinnosti zákona a
nepredstavovala pre odporcu objektívnu právnu nemožnosť plnenia z poistných zmlúv uzavretých pred

účinnosťou tohto zákona, ako je aj v prípade poistného vzťahu s navrhovateľom.

Odvolací súd podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (lebo v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez
nariadenia pojednávania) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu uvedenom v § 212 ods. 1,
3 O.s.p. a zistil, že rozsudok je vecne správny, odvolací súd sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu

prvého stupňa stotožňuje v celom rozsahu, lebo sú správne a zákonné a so skutočnosťami namietanými
v odvolaní sa vyrovnal už prvostupňový súd (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. a podľa § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok
verejne vyhlásil).Podľa čl. 152 ods.4 Ústavy, zavedenej zákonom č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, výklad a
uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí
byť v súlade s touto ústavou.

Z ust. čl. 46 ods.1 Ústavy SR vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
SR.
Podľa § 212 ods.3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132
O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132
až § 135 O. s. p.

Súdvzaldoúvahyibaskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázané,resp.vyšlipočaskonania
najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas
konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok

hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p.,
preto tento odvolací dôvod tiež nie je v prejednávanej veci daný nie je povinný doplňovať dokazovanie
súd podľa § 120 ods.4 O.s.p., ak dôkazy nemôžu zvrátiť skutkový stav.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného

právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.] je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov
ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny
predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia
skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov

konania). Súd vec správne právne posúdil, jeho rozsudok je presvedčivý.
Zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 120 O.s.p. rešpektuje zásadné rozdiely medzi sporovým a
nesporovým konaním. Okrem toho akceptuje tú skutočnosť, že vzhľadom k odporcovmu návrhu na
dokazovanie, je takýto návrh nadbytočný.
Súdprvéhostupňavysvetlilvrozsudkuargumenty,prektorévyhovelžalobe,ďalejargumenty,nazáklade

ktorýchjeodporcapovinnýzaplatiťtrovyprávnehozastúpenianavrhovateľa,nazákladektorýchodporca
je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 159,50 € na účet prvostupňového súdu a na základe ktorých
vrátiť navrhovateľovi zaplatený súdny poplatok vo výške 99,58 €.

Napokon je treba poukázať na protokol NBS č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007, kde z tohto protokolu

nevyplýva zákonný zákaz pre odporcu plniť za dohodnutých podmienok pri vzniku poistnej udalosti z už
existujúcich poistných vzťahov, či vo všeobecnosti príkaz pre odporcu akýmkoľvek spôsobom sa dotknúť
podmienok už existujúcich záväzkovo-právnych vzťahov. Pri princípe retroaktivity právnej normy, z toho
teda vyplýva že nová úprava v § 31a zák. č. 186/2004 Z.z. od 15.4.2004 zaväzovala odporcu určením
novej výšky poistného na základe poistno-matematických metód zmluvných vzťahoch s jeho klientmi a

to len profudúro (do budúcna), t.j. ad momentum účinnosti zákona a nepredstavuje zásadne pre odporcu
objektívnu právnu nemožnosť splnenia poistných zmlúv uzavretých pred účinnosťou tohto zákona.V ostatných podrobných dôvodoch a argumentoch súdu prvého stupňa odvolací súd potom odkazuje
na presvedčivé dôvody rozsudku tohto súdu.

Odvolací súd o.i. nemohol pripustiť dovolanie vo veci vzhľadom na to, že už išlo o riešené právne vzťahy
Najvyšším súdom SR, keď pri tejto judikatúre je treba poukázať na rozsudok sp.zn. 2Cdo 229/2013
z 30.septembra 2014, lebo dovolanie je upravené v OSP ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu a len tento odvolací súd rozhoduje, či sú
splnené procesné podmienky pre vyslovenie pripustenia dovolania. V žiadnom prípade nepripustením

dovolania nemôže dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom u odporcu. Poistná zmluva je platná
a aj prípadné pochybenie dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného plánu
poisťovacej činnosti odporcu, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie s väzbou na poistné sadzby UDP-K a
za následný prípadný nesprávny úradný postup tohto orgánu nie je pre posúdenie nároku navrhovateľa
významné podľa § 238 ods.3 O.s.p. Poistenie sa spravuje všeobecnými poistnými podmienkami
odporkyne z 21.5.2001. Skutkový stav sa nemenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto ak

odporkyňa mala poistno-matematické chyby v kalkulácii poistnej sadzby, ktorá vznikla nezákonným
rozhodnutím, prípadne postupom štátu, z uvedeného dôvodu to ale neznamená, že je treba pripustiť
dovolanie v riešenej veci.

Odvolací súd podľa § 224 ods.1, § 142 ods.1 (§ 151) O.s.p. priznal úspešnému navrhovateľovi trovy

odvolacieho konania, lebo ich žiadal, ale len za jeden úkon, vyjadrenie sa k odvolaniu (§ 10 vyhl. č.
655/2004 Z.z.).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.