Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/234/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211210086
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4211210086.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Marty Polyákovej a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci navrhovateľky: E. I., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko N., L. XXXX/X, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek s.r.o., Komárno,
Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, za ktorú koná JUDr. Roman Blažek, advokát, proti odporcom: 1/ G.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko O. W., J. XXX/XX, 2/ F. K., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko N., Z. XXXX/X,
odporcovia zastúpení: JUDr. Imrich Vajlik, bydlisko Kolárovo, Ružová 2713/13, o určenie neplatnosti
právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 12.03.2014
pod č.k. 10C/162/2011-206 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľka domáhala
neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej s odporcami dňa 23.11.2011 z dôvodu, že ju odporcovia uviedli
do omylu v časti kúpnej ceny. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na výsledky
vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že účastníci konania uzavreli celkovo 3 kúpne zmluvy
predmetom ktorých boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. územie N.. Dňa 12.01.2011
uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej si dohodli kúpnu cenu 50.000 eur. Následne 10.02.2011
uzavreli kúpnu zmluvu za dohodnutú kúpnu cenu 51.500 eur. Kúpnu zmluvu podpísala predávajúca

navrhovateľka na matrike mesta N. v piatich vyhotoveniach. Jej podpis bol osvedčený pod poradovým
číslom 943/2011. Dňa 23.03.2011 bol overený podpis navrhovateľky na kúpnej zmluve, ktorá nie je
opatrená dátumom. V tejto kúpnej zmluve bola dojednaná kúpna cena 44.223 eur a nebol dohodnutý
deň splatnosti kúpnej ceny. Zmluva nebola zavkladovaná na Správe katastra N. pod č. V-XXXX/XX z
dôvodu prerušenia vkladového konania. Sporná nehnuteľnosť bola predmetom dražby vyhlásenej na
deň 29.03.2011. Dražba sa nekonala pre uhradenie pohľadávky. Ďalej prvostupňový súd poukázal na
výpovede účastníkov konania a svedkov. Na svedecké výpovede svedkýň X. I., dcéry navrhovateľky a

W. G. neprihliadol, pretože výpoveď G. považoval za nevierohodnú pre jej protirečivé tvrdenia a výpoveď
dcéry pre blízky príbuzenský vzťah. Poukázal na ustanovenie § 80, §120 OSP, § 132, § 37, § 39, § 40
ods. 1, § 40a, § 49a Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že navrhovateľka preukázala naliehavý
právny záujem na danom určení. Neuniesla však dôkazné bremeno jej tvrdenia, že bola odporcami
uvedená do omylu pri uzatváraní zmluvy, čo bolo preukázané jej výpoveďou a výpoveďami svedkov
G. a jej dcéry, ktoré obe potvrdili, že bola uzrozumená s kúpnou cenou 44.223 eur. Kúpnu zmluvu
podpísala na matrike, k jej podpísaniu nebola fyzicky a psychicky nútená. S veľkou pravdepodobnosťou

súhlasila s nižšou kúpnou cenou, aby zabránila dražbe nehnuteľnosti. Prijala peniaze od odporcov,
zálohu 2.300 eur 16.03.2011, 4.352,83 eura 23.03.2011, v súlade s článkom III. kúpnej zmluvy z
23.03.2011 a čiastky 36.360,23 eura a 1.420,36 eura. Nepodpísanie návrhu na vklad vlastníckeho práva
navrhovateľkou nemá za následok prerušenie konania alebo zamietnutie návrhu na vklad vlastníckehopráva katastrálnym úradom. Tým, že navrhovateľka nepreukázala, že kúpnu zmluvu uzavrela v omyle,
tiesni, pod nátlakom, žalobu zamietol.

Navrhovateľka napadla rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu. Odvolanie zdôvodnila ustanovením § 205 ods.
1 písm. d/, f/ OSP a namietala, že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia. Podrobne poukazovala na celý priebeh uzatvárania zmlúv a ako v priebehu konania tvrdila,

že spornú zmluva uzavrela len kvôli čerpaniu úveru odporcov. Následne sa vyjadrovala k okolnostiam
nastalým po uzavretí zmluvy po 23.03.2011, ktorú súd nebral do úvahy a nevyhodnotil falšovanie jej
podpisu na návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktorý odporcovia podali až 26.05.2011. Ďalej namietala,
že súd vyhodnotil výpovede svedkýň T. a jej dcéry za nevierohodné, tieto svedkyne však potvrdili jej
verziu. Na druhej strane výpovede odporcami navrhnutých svedkov nemali žiadnu dôkaznú silu. V
závere namietala rozporné tvrdenia súdu o tom, že nepreukázala tieseň a jeho tvrdenie, že zmluvu

podpísala v obave predaja nehnuteľnosti na dražbe.

Odporcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadali napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vyjadrili sa k námietkam navrhovateľky k dôvodom uzavretia
viacerých kúpnych zmlúv a uviedli, že žiadna kúpna zmluva dňa 10.02.2011 v priebehu dokazovania

nebola spomenutá. Navrhovateľka spornú zmluvu podpísala na matrike 23.03.2011 a úverová zmluva
bola podpísaná 17.02.2011, preto jej tvrdenie, že ju podpisovala iba za účelom poskytnutia úveru pre
nich nie sú pravdivé. Z kúpnej ceny prijala všetky plnenia a zaplatili za ňu ešte úroky 499,91 eura za
omeškanú úhradu úveru. Kúpnou zmluvou bola zmenená kúpna zmluva zo dňa 10.02.2011.

Navrhovateľka podala písomné vyjadrenie k vyjadreniu odporcov a uviedla, že kúpna zmluva zo dňa
10.02.2011 nemá pre daný spor význam. Návrh na vklad vlastníckeho práva zmluvy zo dňa 10.02.2011
nepodala skôr z dôvodu vyriešenia tohto sporu. Podala ho neskôr z dôvodu neuplynutia 3 ročnej lehoty.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v

zákonom stanovenej lehote a spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvého stupňa (§213 ods.1OSP), pretože nezistil výnimky v ods. 2-7 ustanovenia § 213 OSP a
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie,
ktoré mu predchádzalo na odvolacom pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je
dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto napadnutý

rozsudok podľa § 219 OSP potvrdil.

Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 OSP). Ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiaďalšiedôvody(§219ods.2OSP)-tzv.skrátenáforma
odôvodnenia. Odvolací súd môže podľa tohto ustanovenia postupovať, ak sú splnené dve podmienky:
a/ výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia je vecne správny, b/ odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, že tieto
podmienky sú splnené, má aplikácia § 219 ods. 2 OSP oporu v zákone. Aplikáciou § 219 ods. 2

OSP odvolací súd vyjadruje nielen svoj záver, že napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie považuje
za vecne správne, ale zároveň (i keď bez výslovného vyjadrenia) aj záver, že námietky vznesené
účastníkomkonaniavodvolaníniesúdôvodné,právnevýznamnéalebospôsobiléspochybniťsprávnosť
záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú v sporovom konaní naplnením prejednacej zásady, podľa
ktorej je zásadne vecou účastníkov konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Právna kvalifikácia skutkových okolností tvrdených účastníkmi pred súdom je však vždy vecou
súdu.

Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a to od začiatku (ex tuc)
a i bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Súd prihliada na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu i bez návrhu t.j. z úradnej povinnosti a účastník v takomto prípade nemusí tvrdiť a
namietať neplatnosť takéhoto úkonu, lebo súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti.Platí tiež, že vzhľadom na prejednaciu zásadu prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
len za predpokladu, že sa o dôvode neplatnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu
zmluvu uzavrieť, rozpor so zákonom a pod.) dozvie procesne korektným spôsobom. Znamená to, že ak

konkrétny dôvod absolútnej neplatnosti v konaní nie je tvrdený a ani nijak v konaní nevyjde najavo, nie
je dôvod preto, aby súd pre takéto okolnosti z vlastnej iniciatívy pátral a nahradzoval tak v sporovom
konaní zákonom predpokladanú aktivitu účastníkov.

Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu

odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
kúpnu cenu.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Kúpna zmluva je zmluva, z ktorej vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať do vlastníctva a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu

dohodnutú kúpnu cenu. Na vznik kúpnej zmluvy treba zhodný prejav vôle (konsens) zmluvných strán,
teda od akceptácie návrhu (oferty) obsahujúceho podstatné náležitosti zmluvy. Týmito náležitosťami sú
predmet kúpy a kúpna cena. Kúpnu zmluvu môže ako predávajúci platne uzavrieť zásadne len vlastník
nehnuteľnosti, lebo len on je oprávnený s vecou takto disponovať. Obsahom právneho vzťahu z kúpnej
zmluvy sú práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho. Tieto práva a povinnosti zmluvných strán sú

vzájomné (synalagmatické), z čoho vyplýva, že každý z účastníkov je povinný plniť len, keď už druhý
účastník plnil, alebo je pripravený plniť.

Navrhovateľka sa domáhala absolútnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 23.03.2011
z dôvodu, že nebola jej vôľa predať nehnuteľnosť za nižšiu kúpnu cenu a odporcovia ju uviedli do omylu.

Z ustanovenia § 49a OZ vyplýva, že právny úkon je neplatný, ak ho osoba konajúca urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela mať vedomosť. Citované ustanovenie nemožno
vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti sama, podľa
okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto

osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom
úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenie zamýšľaného právneho úkonu. Omyl pri
právnom úkone je podstatný, ak sa týka právneho dôvodu, alebo inej právnej skutočnosti, ktorá bola
pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca. Omyl vo vôli musí byť právne významný, musí mať na
následok neplatnosť právneho úkonu len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom

zo skutočnosti, ktorá je pre právny úkon rozhodujúca (podstatný omyl), bez nej by k právnemu úkonu
nedošlo. V druhej vete § 49a OZ je upravený omyl vyvolaný ľsťou účastníka, pri ktorom sa nevyžaduje,
aby išlo o podstatný omyl. Citované ustanovenie upravuje podmienky relatívnej neplatnosti právneho
úkonu v spojení s stanovením § 40a OZ. V priebehu konania nebolo medzi účastníkmi konania sporné,
že navrhovateľka podala žalobu - vydanie platobného rozkazu na doplatenie kúpnej ceny z uzavretej

kúpnej zmluvy zo dňa 10.02.2011 a zároveň podala návrh na vklad vlastníckeho práva z tejto zmluvy. Z
uvedeného konania navrhovateľky vyplýva, že jej úmyslom bolo a je nehnuteľnosť predať. Odvolací súd
sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu v tom, že navrhovateľka nepreukázala omyl pri uzatváraní
kúpnej zmluvy, a preto rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom prvostupňovým súdom, z ktorého vyplýva,
že účastníci konania uzavreli 2 kúpne zmluvy. V spise na čl. 58 sa nachádza zmluva zo dňa
10.02.2011 , ktorú navrhovateľka nepodpísala a v je v nej uvedená kúpna cena 50.000 eur. Prvú kúpnu
zmluvu uzavreli 10.02.2011 s dohodnutou kúpnou cenou 51.500 eur a následne došlo k uzatvorenie
druhej zmluvy bez uvedenia dátumu, ktorú navrhovateľka ako predávajúca podpísala na matrike dňa

23.03.2011 a bola dohodnutá kúpna cena 44.233 eur. Predmetom tohto konania nie je posudzovanie, či
je prvá zmluva platná, ale z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania uzavreli
druhú zmluvu o prevode nehnuteľnosti, čím došlo k naplneniu ustanovenia § 40 ods. 2 OZ.Navrhovateľka v odvolaní namietala nesprávne vyhodnotenie svedeckých výpovedí svedkýň W. G.
a jej dcéry X. I.. Výpoveď svedkyne G. vyhodnotil prvostupňový súd ako nevierohodnú pre jej
protirečivé tvrdenia v súdnom konaní a pred vyšetrovateľom, s čím sa odvolací súd stotožnil. Na

svedeckú výpoveď dcéry pre blízky rodinný vzťah a záujem na výsledku sporu neprihliadal, okrem
jej výpovede, že upozorňovala navrhovateľku na kúpnu cenu a odhovárala ju od podpísania kúpnej
zmluvy. Na tejto výpovedi svedkyne ako jednom dôkaznom prostriedku založil svoje rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto jeho posúdením plne stotožnil. Z výpovede svedkyne jednoznačne vyplýva, že
kúpnu zmluvu zobrala na právne posúdenie, odhovárala navrhovateľku od podpísania a navrhovateľka

túto zmluvu napriek tomu, po upozornení podpísala. Zmluvu, na ktorej nie je dátum, podpísala
až 23.03.2011 a jej podpis bol overený na matrike. Preto tvrdenie navrhovateľky, že nevedela, čo
podpisuje a bola uvedená do omylu, nebolo preukázané. Tým, že zmluvu podpísala až 23.03.2011
nepreukázala ani ďalšie tvrdenie, že ju podpísala len z dôvodu poskytnutia úveru odporcom. Odporcovia
podpísali žiadosť o poskytnutie úveru 27.01.2011 a zmluvu o úvere 17.02.2011. V čase podpísania
zmluvy neexistoval navrhovateľkou tvrdený dôvod podpísania zmluvy a prijala plnenia zo zmluvy. Z

dražobného spisu vyplýva, že navrhovateľka bola vyzvaná na umožnenie ohliadky nehnuteľnosti listom
zo dňa 08.10.2011, ktorú si neprevzala. Bol vypracovaný znalecký posudok, ktorým bola nehnuteľnosť
ocenená na sumu 51.300 eur k 26.10.2010. Oznámenie o dražbe bolo uverejnené v centrálnom registri
24.02.2011 a dražba bola vyhlásená na deň 29.03.2011 .V inzertných novinách bola oznamovaná
dražba od 03.03.2011 do 28.03.2011. Ku konaniu dražby nedošlo z dôvodu zaplatenia dlžnej sumy

odporcami. Z celého priebehu predaja nehnuteľnosti, úverového konania a dražobného konania vyplýva,
ženavrhovateľkapristúpilaknižšejpredajnejcenezdôvodu,abynehnuteľnosťnebolapredanávdražbe.
Na jej tvrdenia, že bola znaleckým posudkom ohodnotená vyššou cenou, a preto by nehnuteľnosť
nepredala za nižšiu cenu, súd neprihliadal, pretože to bola vyvolávacia cena. Námietka navrhovateľky,
že je nepochopiteľný záver súdu, že nekonala v tiesni a pod nátlakom, nie je dôvodná. Odvolací súd

poukazuje na dôvody rozhodnutia NS ČR z 29.08.2006 sp. zn. 30Cdo/1658/2006, z ktorého vyplýva,
že aj keď predávajúci v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy bol viac ako pol roka nezamestnaný,
odkázaný na dávky hmotného zabezpečenia a potreboval peniaze na zaplatenie dlhu, nemožno
uvažovať o uzatvorení kúpnej zmluvy v tiesni, teda o takom stave (hospodárskom, sociálnom, resp. i
psychickom), ktorý by na predávajúceho doliehal takým spôsobom a s takou závažnosťou, ktorý by ho

obmedzoval v slobode rozhodovania natoľko, že by urobil právny úkon, ktorý by inak neurobil, ako to
má na mysli ust. § 49 OZ. Ani uvedené okolnosti spočívajúce v rýdzo osobných dôvodoch nemohli
totiž slobodu rozhodnutia predávajúceho pri uzatváraní zmluvy obmedziť natoľko, že by nebol schopný
reálne uvažovať o tom, či má alebo nemá kúpnu zmluvu o predaji predmetných nehnuteľností spísanú
advokátom uzavrieť.

Odvolací súd sa stotožnil s prijatým názorom Najvyššieho súdu a vzhľadom na celý proces uzatvárania
zmluvy dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala tieseň pri uzatváraní zmluvy, ktorá aby bola
dôvodom len na postup podľa § 49 OZ, ktorý počas celého konania nezvolila.

Prvostupňový súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Preto bude jeho povinnosťou rozhodnúť aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.