Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/485/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207211120
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1207211120.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu

JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: SLOVAKWOOD, s.r.o.,
so sídlom v Lučenci, Maloveská 68, IČO: 35 852 941, zast. JUDr. Renátou Endrődyovou, advokátkou
v Lučenci, Dr. Herza 26, proti odporcovi: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, Bratislava, Chlumeckého 2, IČO: 00 166 260, o zaplatenie 6.631.384,44 eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo
dňa 30. mája 2012 č.k. 7C/77/2007-325 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal
zaplatenia 199.777.238,40 Sk (6.631.384,44 eur) s príslušenstvom (úrokom z omeškania 13% ročne od
19.6.2006 do zaplatenia) z titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pri výkone
verejnej moci, odporcovi nepriznal náhradu trov konania a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
náhradu trov konania vzniknutých štátu vo výške 22,60 eur na účet prvostupňového súdu do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že dňa 17.12.2002 uzatvorili Hlavné mesto SR Bratislava ako budúci povinný
z vecného bremena a AVANT a.s., Lučenec, ako budúci oprávnený z vecného bremena Zmluvu o

vecnom bremene č. XX XX XXXX XX 00, ktorej predmetom bolo zriadenie vecného bremena v prospech
oprávneného z vecného bremena k pozemkom v kat. úz. Staré Mesto, parc. č. XXX/XX - ostatná plocha

o výmere 929 m2, parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha o výmere 4.479 m2 a parc. č. XXX

- 2 -

- ostatná plocha o výmere 3.114 m2. Povinný z vecného bremena sa zaviazal strpieť na týchto
pozemkoch realizáciu a následné užívanie objektov v súvislosti s investičnou výstavbou v lokalite
Podhradie. V čl. 4 bod 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ak do 36 mesiacov odo dňa podpisu
zmluvy oprávnený z vecného bremena nezíska územné rozhodnutie, zmluvné strany podajú návrh na

vklad výmazu vecného bremena z údajov katastra. Dňa 21.3.2003 bol podaný návrh na vklad práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu na Katastrálny úrad v Bratislave, Správu katastra Bratislava I.
Vklad bol povolený dňa XX.X.XXXX H. R. XXXX/XX.Dňa 15.9.2003 uzatvorili O.. I.. D. C., O.. D. C., O.. Z. G., O.. E. P., O.. D. H., O.. S. C. I. O.. I. E., B.. ako
budúci predávajúci a Q. P. I. H. ako budúci kupujúci Zmluvu o budúcej zmluve o kúpe cenných papierov,
v ktorej sa dohodli, že uzatvoria Zmluvu o kúpe cenných papierov do 10 dní odo dňa doručenia písomnej

výzvy budúceho kupujúceho budúcim predávajúcim, najneskôr však v lehote do 10.1.2004. Výzvu na
uzatvorenie zmluvy o kúpe cenných papierov zašle budúci kupujúci budúcim predávajúcim len v tom
prípade, ak spoločnosť AVANT a.s. právoplatne nadobudne v lehote dohodnutej zmluvnými stranami
práva z vecného bremena zriadeného zmluvou o zriadení vecného bremena č. XX XX XXX XXX XX.
Predmetom Zmluvy o kúpe cenných papierov malo byť 41.900 ks akcií spoločnosti AVANT a.s. za cenu

10.025,- Sk za jednu akciu, teda celkom za cenu 420.047.500,- Sk za všetky akcie.

Notárskou zápisnicou zo dňa XX.X.XXXX, Č.. F. XX/XXXX, F. XXXX/XXXX spísanou na Notárskom
úrade JUDr. Ivana Macáka bola spísaná Zakladateľská listina o založení súkromnej akciovej spoločnosti
bez výzvy na upísanie akcií, podľa ktorej spoločnosť AVANT a.s., Lučenec založila obchodnú spoločnosť
Vydrica a.s., so sídlom Zámocká 3, Bratislava, so základným imaním vo výške 237.795.000,- Sk,
tvoreným nepeňažným vkladom. Základné imanie bolo rozdelené na 47.559 ks akcií v emisnej hodnote

5.000,- Sk.

Listinou zo dňa 3.2.2004 vložila spoločnosť AVANT a.s., Lučenec do základného imania spoločnosti
Vydrica a.s. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Staré Mesto, obec Bratislava - m. č. Staré Mesto,
okres Bratislava I zapísané na LV č. XXXX (bližšie špecifikované v listine) v hodnote 237.795.000,- Sk.

Dňa 27.4.2006 podala spoločnosť NEO - A.V.T. a.s. na Okresný súd Bratislava I proti odporcovi

Hlavnému mestu SR Bratislave návrh na určenie, že vecné bremeno zriadené zmluvou o vecnom
bremene č. XX XX XXXX XX XX W. C. XX.XX.XXXX existuje a odporca je povinný umožniť
navrhovateľovi užívanie nehnuteľností a výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa X.X.XXXX, Č.. P.. XXC XX/XXXXX - XX,

- 3 - 5Co/485/2012-352

právoplatným dňa 13.5.2008, v právnej veci navrhovateľa NEO - A.V.T. a.s. proti odporcovi Hlavnému
mestu SR Bratislave o nariadenie predbežného opatrenia uložil odporcovi zákaz akýmkoľvek spôsobom
nakladať s vecným bremenom zriadeným v prospech navrhovateľa zmluvou o vecnom bremene č. XX
XX XXXX XX XX W. C. XX.XX.XXXX a uložil odporcovi povinnosť strpieť na pozemkoch, na ktorých bolo
vecné bremeno zriadené, realizáciu a následné užívanie objektov súvisiacich s investičnou výstavbou

v lokalite Podhradie, najmä mu zakázal uskutočniť také právne úkony, ktoré by mali za následok výmaz
vecného bremena z katastra nehnuteľností. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa A..X.XXXX,
Č.. P.. XCo XXX/XX-XX potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V odôvodnení uznesenia okrem iného
uviedol, že po celú dobu trvania vecného bremena nemal odporca schválený územný plán zóny, v ktorej
chcel pre investičnú výstavbu získať územné rozhodnutie navrhovateľ a až do zániku vecného bremena

tento územný plán zóny nevypracoval a neschválil, čím zmaril navrhovateľovi získanie územného
rozhodnutia.

Listom zo dňa 15.6.2006 doručeným Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu dňa 19.6.2006
spoločnosť NEO - A.V.T. a.s. (predtým AVANT, a.s.) vyúčtovala náklady a náhradu škody. V liste
spoločnosť uviedla, že v súvislosti s prípravou projektu Podhradie - Vydrica po odkúpení pozemkov

od Hlavného mesta SR Bratislava o výmere 2,5 ha v cene 202.467.600,- Sk Kúpnou zmluvou
č. XXXXXXXXXXXX W. C. XX.X.XXXX, bola medzi týmito zmluvnými partnermi dňa 17.12.2002
uzatvorená aj Zmluva o vecnom bremene č. XXXXXXXXXXXX. Takýmto spôsobom celá lokalita
nadobudla celistvosť a komplexnosť a spoločnosť pristúpila k príprave a následnej realizácii uceleného
projektu Podhradie - Vydrica. Plynulosť v príprave uvedeného projektu z časového hľadiska bola

narušená v dôsledku nečinnosti katastra tým, že v zákonnej lehote nekonal vo veci registrácie zmluvy
o vecnom bremene, ktorá bola zaregistrovaná až 26.7.2005, teda cca 2,5 roka po predložení na vklad.
Takýmto postupom postupne došlo k zmareniu investičného zámeru spoločnosti v lokalite Podhradie -
Vydrica. V septembri 2002 už bola zrealizovaná verejná urbanisticko - architektonická súťaž. Následne
bol vydaný katalóg a tým zverejnené výsledky súťaže. Náklady projektu Podhradie - Vydrica geometricky

narastali, bolo treba začať splácať úver voči bankám, keď pozemky z väčšej časti boli nakúpené
z cudzích zdrojov. Nakoľko problémy pretrvávali ďalej, spoločnosť musela hľadať iné riešenie, ako
realizáciu svojho investičného zámeru v tejto lokalite. V druhom polroku 2003 došlo k rokovaniuo odpredaji cenných papierov spoločnosti - akcií v cene 420 miliónov Sk, podmienkou čoho bola
komplexnosť a celistvosť územia. Tým, že k 10.1.2004 neboli doriešené v katastri nehnuteľností vecné
práva zo zmluvy o vecnom bremene aj tento obchod bol zmarený. Boli v tiesni, a tak so súhlasom

financujúcich bánk boli nútení vložiť vlastné pozemky v lokalite Vydrica ako nepeňažný vklad do a.s.
VYDRICA v hodnote 237.795.00,- Sk s upísaním akcií v počte 47.559 ks v menovitej hodnote

- 4 -

5.000,- Sk, a to vo februári roku 2004. Znamenalo to priznanie zmarenia uceleného projektu Podhradie -
Vydrica. Takýmto spôsobom spoločnosť prišla o preukázateľnú sumu vo väzbe na možnosť predaja akcií

za 420 miliónov Sk, nehovoriac o stratách z titulu nerealizácie investičného zámeru v lokalite Podhradie
- Vydrica. Vzniknutú škodu tak predstavujú vynaložené priame náklady v sume spolu 17.524.738,40
Sk (bližšie špecifikované v liste) a ušlý zisk v sume 182.252.500,- Sk, ako rozdiel medzi sumou
420.047.500,- Sk, ktorá predstavovala cenu prevodu akcií vyplývajúcu zo Zmluvy o budúcej zmluve
okúpe cenných papierov zo dňa 15.9.2003 a sumou 237.795.000,- Sk, ktorá predstavovala cenu
pozemkov vyplývajúcu z Listiny o vklade nehnuteľnosti do základného imania akciovej spoločnosti zo

dňa 3.2.2004.

Listom zo dňa 28.6.2006, doručeným Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu dňa 28.6.2008
požiadalo Hlavné mesto SR Bratislava o výmaz vecného bremena z katastra nehnuteľností, ktorého
vklad bol povolený dňa 26.7.2005 pod V-l XXX/XXXX na základe zmluvy o vecnom bremene zo dňa
17.12.2002 a to z dôvodu, že oprávnený z vecného bremena nezískal územné rozhodnutie, nakoľko to

neumožňuje územný plán zóny Podhradie.

Dňa 15.9.2006 uzatvorili NEO - A.V.T. a.s., Lučenec ako postupca a STYL-2E spol. s r. o., Lučenec
ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom mala byť pohľadávka postupcu
voči dlžníkovi Kataster nehnuteľností, k. ú. Staré Mesto Bratislava 1, Pekná cesta 15, Bratislava
týkajúca sa vyúčtovania nákladov a náhrady škody vo výške 199.777.000,- Sk. Dňa 30.9.2008 uzatvorili

STYL-2E spol. s r. o., Lučenec ako postupca a EMPORA CAPITAL, a.s., Rimavská Sobota, a JUDr.
Renáta Endrődyová, Lučenec ako postupníci zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom
mala byt' pohľadávka postupcu voči dlžníkovi Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky vo výške 6.631.389,44 eur s príslušenstvom z titulu nároku na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu. Dňa 3.5.2010 uzatvorili

EMPORA CAPITAL, a.s., Rimavská Sobota, a JUDr. Renáta Endrődyová, Lučenec ako postupcovia a
SLOVAKWOOD, s.r.o., Lučenec ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom mala
byť pohľadávka postupcov voči dlžníkovi Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky vo výške 6.631.389,44 eur s príslušenstvom z titulu nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu.

Súd prvého stupňa konštatoval, že zákon, ktorý vyžaduje na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
písomnú formu, zároveň predpokladá, že z hľadiska určitosti je zmluva platná, ak je v nej jednoznačne
určená postupovaná pohľadávka, najmä vymedzením predmetu plnenia, osoby dlžníka, prípadne
právneho dôvodu, natoľko nepochybne, aby bolo možné jednoznačne zistiť, aká pohľadávka je
predmetom postúpenia, a aby ju nebolo možné zameniť s inou pohľadávkou. V zmluve o postúpení

pohľadávky zo dňa 15.9.2006, od ktorej pôvodný navrhovateľ

- 5 - 5Co/485/2012-353

(STYL-2Espol.sr.o.)odvodzovalsvojuaktívnulegitimáciu,bolapostúpenápohľadávkavymedzenáako
pohľadávka postupcu voči dlžníkovi Kataster nehnuteľností, k. ú. Staré Mesto Bratislava 1, Pekná cesta
15, Bratislava týkajúca sa vyúčtovania nákladov a náhrady škody vo výške 199.777.000,- Sk. Kataster

nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Nie je teda subjektom práva, kataster
nehnuteľností nemôže byť ani nositeľom právnej povinnosti, teda ani dlžníkom. Pokiaľ teda bola v
zmluve o postúpení pohľadávky vymedzená postupovaná pohľadávka označením dlžníka ako „Kataster
nehnuteľností“, teda neexistujúceho subjektu, tak potom predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky
bola neexistujúca pohľadávka, teda zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná (§ 37 ods. 2, § 39 OZ),

resp. predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bola iná pohľadávka, ako je uplatňovaná v tomto
konaní, nakoľko v tomto konaní ide o pohľadávku proti dlžníkovi „Slovenská republika - Úrad geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky“. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný navrhovateľ (STYL-2Espol. s r. o.) nebol nikdy nositeľom resp. vlastníkom pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, a
teda nebol aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu. Rovnako nemá aktívnu vecnú legitimáciu
ani súčasný navrhovateľ, ktorý ju odvodzuje od ďalších vyššie citovaných zmlúv o postúpení pohľadávky,

ktoré však takisto nemôžu byť platné, nakoľko pôvodný navrhovateľ nemohol postúpiť pohľadávku, ktorú
nikdy nemal. Z uvedených dôvodov súd musel návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane navrhovateľa.

Je síce pravdou, že súd v konaní na základe vyššie uvedených zmlúv o postúpení pohľadávok pripustil
zámenu účastníka na strane navrhovateľa, avšak tu súd poukázal na to, že predpokladom pre vyhovenie

návrhu v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. je preukázanie formálnych podmienok (že nastala právna
skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva na iného, ďalej že táto
skutočnosť nastala po začatí konania, a napokon, že nadobúdateľ práva súhlasí so vstupom do konania,
ak má nastúpiť na miesto doterajšieho navrhovateľa). V štádiu, pri ktorom súd posudzuje splnenie
uvedených predpokladov, skúma tvrdenia, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť takéhoto procesného
návrhu, len z hľadiska ich možnosti (spôsobilosti) vyvolať tvrdený právny účinok - prevod alebo prechod

práva na iného. Posúdenie toho, či k prevodu alebo prechodu práva skutočne došlo, je vyhradené až
rozhodnutiu vo veci samej (pri skúmaní vecnej legitimácie účastníka konania).

Súd prvého stupňa nakoniec ale návrh zamietol aj z ďalších dôvodov. Navrhovateľ sa v konaní domáhal
náhrady škody voči štátu, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že o
vklade práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, ale až po viac

ako 2 rokoch odo dňa podania návrhu na vklad. Je pravdou, že v danom

- 6 -

prípade došlo zo strany orgánu správy katastra k porušeniu zákona, konkrétne § 32 ods. 1 zák. č.
162/1995 Z.z., čo možno považovať za nesprávny úradný postup. Predpokladom vzniku zodpovednosti
štátu za škodu je však nielen nesprávny úradný postup, ale aj existencia príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Navrhovateľ v konaní uplatňoval náhradu škody súvisiacu so zmarením investičného zámeru v lokalite
Podhradie - Vydrica. Predpokladom realizácie tohto projektu bolo získanie územného rozhodnutia,
ktoré však nemohlo byť vydané, pokým hlavné mesto neschválilo územný plán. Ako vyplýva z
listinných dôkazov založených v spise, ako aj z vyjadrenia samotného navrhovateľa, hlavné mesto

do zavkladovania vecného bremena územný plán neschválilo a navrhovateľ resp. jeho právny
predchodca územné rozhodnutia nezískal. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ by aj bol povolený vklad
vecného bremena v zákonom stanovenej lehote, projekt by nemohol byť realizovaný, nakoľko nebol
schválený územný plán a nebolo vydané územné rozhodnutie. Nie je teda daná príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a vznikom škody, nakoľko ak by aj nedošlo k

nesprávnemu úradnému postupu, škoda by vznikla aj tak, keďže schválenie územného plánu nezáviselo
od rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu vecného bremena.

V neposlednom rade súd návrh zamietol aj z dôvodu premlčania. Podľa zák. č. 58/1969 Zb. (rovnako aj
podľa zák. č. 514/2003 Z.z.) právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Z listinných dôkazov založených v spise vyplýva, že všetka navrhovateľom vyčíslená

škoda, či už priame náklady alebo ušlý zisk, vznikli do februára 2004, kedy si aj spoločnosť AVANT a.s.
mala priznať zmarenie projektu Podhradie - Vydrica, pričom celú škodu malo spôsobiť to, že nebolo
zavkladované vecné bremeno, pričom vo februári 2004 uplynul už takmer rok od podania návrhu na
vklad do katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že poškodený, teda spoločnosť AVANT a.s. sa
najneskôr vo februári 2004 dozvedela o škode. Trojročná premlčacia doba potom uplynula vo februári

2007, pričom návrh na súd bol podaný až dňa 24.4.2007, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. K
prerušeniu plynutia premlčacej doby nedošlo, nakoľko poškodený nepožiadal o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody (aspoň to v konaní netvrdil ani nepreukázal).

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody zamietnutia návrhu, sa súd už bližšie nezaoberal výškou
uplatnenej škody, ktorej výška, najmä v časti ušlého zisku, nebola riadne preukázaná, rovnako súd tiež

nevykonal ostatné účastníkmi navrhnuté dôkazy (napr. výsluch svedka D.. D. E. a ďalšie), nakoľko by
to bolo nadbytočné, uzavrel súd prvého stupňa.O trovách konania odporcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže

- 7 - 5Co/485/2012-354

úspešný odporca nenavrhol, aby mu bola priznaná náhrada trov konania, súd mu náhradu trov konania

nepriznal (§ 151 ods. 1 O.s.p.). O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Trovy štátu tvorí
svedočné vyplatené svedkovi Ing. arch. D. C. v sume 22,60 eur na základe uznesenia prvostupňového
súdu zo dňa 20.2.2012 č.k. XC XX/XXXX-XXX.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p, keď súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, a následne jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na ustanovenie § 524 Občianskeho zákonníka (O.z.), v zmysle ktorého veriteľ môže svoju
pohľadávku postúpiť písomnou zmluvou inému aj bez súhlasu dlžníka. V zmysle ustanovenia §
526 ods. 2 O.z. ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Listom zo dňa 30. 12. 2006 postupca NEO-A.V.T., a.s.
oznámilpostúpeniepohľadávkydlžníkovi.Takétooznámeniejejednostrannýmprávnymúkonom,ktorým

vznikajú právne účinky postúpenia a to bez ohľadu na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky. Záver
prvostupňového súdu o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je teda nesprávny. Relevantné
oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky bez toho, aby súd ako prejudiciálnu otázku skúmal
existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať

neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, toho by sa mohol domôcť len vtedy,
ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.

Taktiež odvolateľ nesúhlasil s názorom prvostupňového súdu, že napriek tomu, že v konaní bola
pripustená zámena účastníkov na strane navrhovateľov vychádzajúc z uvedenej zmluvy o postúpení
pohľadávky, bolo to v štádiu, kedy súd skúmal preukázanie formálnych podmienok a skúmanie toho, či k

prevodu pohľadávky skutočne aj došlo, je vyhradené až rozhodnutiu vo veci samej. Ak súd právoplatne
zámenu účastníkov konania pripustil a ďalej s navrhovateľom riadne konal, nemôže neskôr toto svoje
rozhodnutie sám zrušiť s poukazom na následné skúmanie vecnej legitimácie účastníka konania. Ak
mal prvostupňový súd za to, že už prvá zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná a preto ani
žiadna ďalšia nemohla byť platná, nemal pripustiť v konaní zámenu účastníkov konania, pretože tou

rozhodnou skutočnosťou, s ktorou právne predpisy v posudzovanej prípade spájajú prechod práva, je
práve postúpenie pohľadávky.

Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom prvostupňového súdu, že pokiaľ by aj bol povolený vklad vecného
bremena v zákonnej lehote, projekt by nemohol byť realizovaný a teda nie je daná príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a vznikom škody. Navrhovateľ poukazoval na

skutočnosť,

- 8 -

že spoločnosti AVANT, a.s. vznikla škoda, okrem priamych nákladov aj tým, že sa jej majetok zmenšil
o majetkovú hodnotu, ktorú by tento majetok mal, keby bol vklad zmluvy o zriadení vecného bremena
povolený, teda o hodnotu práv z vecného bremena. Hodnota týchto práv bola významná bez ohľadu na

to,čivčaseichvznikuužúzemnýplánschválenýbolalebonie.Všetkaúzemnoplánovaciadokumentácia
uvedenej lokality, platná vtedy či dnes predpokladala reanimáciu pôvodnej zástavby tak, aby bola
dosiahnutá kontinuita so zástavbou celého podhradia. V danej lokalite sa nikdy teda neriešila otázka, či
tam zástavba bude alebo nebude povolená, riešilo sa len to, akou formou bude realizovaná. Keďže so
zástavbou uvedenej lokality sa vždy počítalo a bolo úplne nepochybné, že skôr alebo neskôr sa s ňou

začne, nebolo nepodstatné, v akom rozsahu a s akými právami tam kto vlastní pozemky. Uplatňovanú
výšku škody vo forme ušlého zisku odvodil navrhovateľ zo zmluvy o budúcej zmluve o prevode cenných
papierov, ktoré v tom čase bolo možné predať za sumu 420.047.500 Sk a to aj napriek tomu, že ešte
nebol schválený územný plán. Pritom hodnota uvedených akcií reálne odrážala cenu pozemkov, ktoré
spoločnosť AVANT, a.s. v tom čase vlastnila v lokalite Vydrica a to aj s právami z vecného bremena,

ktoré mali vzniknúť na základe vyššie uvedenej zmluvy o zriadení vecného bremena. Táto zmluva bola
predsa uzatvorená v čase, kedy nebol ešte schválený územný plán uvedenej lokality, avšak nie toto
bolo podstatnou skutočnosťou pre stanovenie hodnoty akcií spoločnosti AVANT, a.s. v tom čase, týmfaktorom bola hodnota práv z vecného bremena, ktorý výrazne ovplyvňoval cenu týchto pozemkov. V
tejto súvislosti navrhovateľ namietol aj nevypočutie vtedajšieho primátora ako svedka, čo súd prvého
stupňa odmietol, a teda neúplne zistil skutkový stav veci, pri hodnotení dôkazov potom jednostranne

prihliadal len na argumentáciu odporcu, bez poznania širších súvislostí celej veci.

Napokon navrhovateľ rozporoval aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní práva, keď o vzniku škody sa
mohol navrhovateľ resp. jeho právny predchodca dozvedieť prvýkrát až v momente, kedy sa dozvedel
o povolení vkladu práva z vecného bremena do katastra nehnuteľností, do doby právoplatnosti tohto
rozhodnutia vždy existovala možnosť, že z nejakého dôvodu bude jeho návrh na povolenie vkladu

zamietnutý, v takom prípade by ani meškanie príslušnej správy katastra nemohlo privodiť škodu, ak by
napr. sama zmluva vykazovala také vady, pre ktoré by nebolo možné povoliť jej vklad. Okrem toho z
výpovede svedka Ing. I.. D. C. vyplynulo, že právny predchodca navrhovateľa sa domnieval, že proces
vkladu zmluvy o zriadení vecného bremena zdržiava mesto Bratislava ako druhý účastník zmluvy, ktorý
určitými právnymi krokmi skutočne v niektorých prípadoch môže vkladové konanie zdržiavať (napr.
návrhom na prerušenie vkladu v prípade odstúpenia od zmluvy a pod.). Až momentom rozhodnutia o

povolení vkladu zmluvy sa teda mohol navrhovateľ dozvedieť, kto za škodu zodpovedá, resp. v prípade
povolenia tohto vkladu získal istotu, že zmluva je po právnej i formálnej stránke v poriadku a teda nič
nebránilo povoleniu vkladu v

- 9 - 5Co/485/2012-355

zákonnej lehote. Do doby tohto rozhodnutia túto istotu nemal a nemohol teda vidieť, kto za spôsobenú

škodu nesie zodpovednosť, uzavrel odvolanie navrhovateľ, ktorý z vyššie uvedených dôvodov navrhol
zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa podrobne rozobral predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu v danom prípade a ich splnenie, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

navrhol z jeho správnych dôvodov potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel pritom k záveru, že výrok napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa je vecne správny.

Podľa § 524 ods. 1 O.z. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 O.z. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Podľa 526 ods. 1 O.z. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa 526 ods. 2 O.z. ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

V zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 15.9.2006 bola postúpená pohľadávka vymedzená ako
pohľadávka postupcu voči dlžníkovi Kataster nehnuteľností, k. ú. Staré Mesto Bratislava 1, Pekná cesta

15, Bratislava, týkajúca sa vyúčtovania nákladov a náhrady škody vo výške 199.777.000,- Sk.

Ak oznámil postupca dlžníkovi, že pohľadávku postúpil postupníkovi, potom dlžník nemá (s výnimkou
prípadov uvedených v § 525 O.z., eventuálne prípadov, kedy by dlžník preukázal, že postúpenie
pohľadávky malo za následok zmenu - zhoršenie - jeho právneho postavenia voči postupníkovi v
spore o úhradu pohľadávky) k dispozícii obranu založenú na námietke neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky. Ku zmene v osobe veriteľa môže dôjsť len na základe platnej zmluvy o postúpení
pohľadávky. Otázka platnosti tejto zmluvy však nie je rozhodná z hľadiska účinkov splnenia dlhu
postupníkovi, ak oznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi postupca. Za tejto situácie, keď dlžník nie je
oprávnený dožadovať sa zmluvy o postúpení pohľadávky, zaniká jeho záväzok splnením i v prípade, že- 10 -

zmluva o postúpení pohľadávky z akéhokoľvek dôvodu neexistuje. Zmena osoby oprávnenej prijať
plnenie sa viaže na oznámenie postupcu dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky, tieto účinky

nastanú aj vtedy, ak k cesii nedošlo vôbec alebo zmluva o postúpení bola neplatná. Pre dlžníka nie je
rozhodné, či k postúpeniu pohľadávky aj skutočne došlo, podstatné je, či postupovaný dlh existuje, nie
je už vecou dlžníka, kto ho vymáha; dlžník má plniť podľa pokynov veriteľa. Otázku, či k postúpeniu
došlo a či postúpenie bolo platné, je možné riešiť len v spore medzi postupcom a postupníkom. Ak nie
je podľa hmotného práva pre určenie osoby, ktorá je v dôsledku postúpenia pohľadávky a následnej

notifikácie veriteľa dlžníkovi oprávnená prijať plnenie s účinkami splnenia dlhu, rozhodné, či zmluva o
postúpeníbolaplatnáačiknejskutočnedošlo,potomtátookolnosťnemôžebyťvýznamnáanivsúdnom
konaní. Súd skúma to, čo je dané podľa hmotného práva, toto sa nemení len preto, že dôjde k sporu.
Námietka neplatnosti zmluvy o postúpení tak s výnimkou prípadov uvedených v § 525 O.z. dlžníkovi
voči postupníkovi neprináleží.

Hoci záver súdu prvého stupňa, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 15.9.2006 je v danom

prípade absolútne neplatná, považuje odvolací súd za správny, tento záver je pre spor postupníka s
dlžníkom, ktorému postúpenie pohľadávky notifikoval postupca, nerozhodný za predpokladu, že išlo o
notifikáciu platnú. Oznámenie o postúpení pohľadávky (notifikácia) je jednostranným právnym úkonom
postupcu voči dlžníkovi, z tohto dôvodu musí oznámenie spĺňať všetky náležitosti právneho úkonu, ktoré
vyžaduje § 34 a nasl. O.z. Ak nebude oznámenie o postúpení pohľadávky platným právnym úkonom,

nemôže ani vyvolať účinky predvídané v § 526 ods. 1 a 2 O.z. Dlžník nie je oprávnený dožadovať
sa preukázania zmluvy o postúpení, pokiaľ bude oznámenie možné považovať za platný právny úkon.
V prípade neplatnej notifikácie nemôže dôjsť k zmene v osobe oprávnenej na prijatie plnenia, za tejto
situácie sa dlžník zbaví záväzku plnením postupcovi, ibaže ku zmene osoby oprávnenej prijať plnenie
dôjde novou (platnou) notifikáciou, alebo tým, že postupník dlžníkovi postúpenie pohľadávky preukáže

predložením platnej zmluvy o postúpení pohľadávky.

O platnosti notifikácie (oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 12. 2006) na rozdiel od zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 15.9.2006 v danom prípade niet žiadnych pochýb. Postúpenie pohľadávky
bolo postupcom (NEO-A.V.T., a.s.) listom zo dňa 30. 12. 2006 oznámené tak Katastrálnemu úradu v
Bratislave, Ministerstvu financií SR v Bratislave, ako aj Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v

Bratislave, v oznámení je identifikovaná pohľadávka v rovnakej výške ako v zmluve o postúpení, z titulu
náhrady škody spôsobenej Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR
Bratislava. Záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého pôvodný navrhovateľ (STYL-2E spol. s r. o.) nebol
nikdy nositeľom resp. vlastníkom pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, a teda

- 11 - 5Co/485/2012-356

nebol aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu, rovnako nemá aktívnu vecnú legitimáciu ani
súčasný navrhovateľ, ktorý ju odvodzuje od ďalších zmlúv o postúpení pohľadávky, ktoré však takisto
nemôžu byť platné, nakoľko pôvodný navrhovateľ nemohol postúpiť pohľadávku, ktorú nikdy nemal,
pre ktorý dôvod súd prvého stupňa návrh zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na
strane navrhovateľa, vecne správny nebol. Dlžníkovi, ak je o úhradu dlhu žalovaný novým veriteľom,

označeným v oznámení o postúpení pohľadávky pôvodného veriteľa, neprísluší námietka nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa, pretože túto otázku súd v tomto konaní vôbec nie je oprávnený
skúmať, spor o platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky je možné skúmať len v konaní medzi pôvodným
a novým veriteľom. Dlžníkovi však zostáva zachovaný charakter a rozsah námietok v rovnakej podobe,
v akej ich mal pred postúpením pohľadávky resp. pred doručením oznámenia o postúpení pohľadávky,

jeho možnosť obrany sa postúpením pohľadávky nezužuje, ale ani nerozširuje.

Celkom nesprávny však bol názor odvolateľa, podľa ktorého ak mal prvostupňový súd za to, že už
prvá zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná a preto ani žiadna ďalšia nemohla byť platná,
nemal pripustiť v konaní zámenu účastníkov konania, pretože rozhodnou skutočnosťou, s ktorou právne
predpisy v posudzovanej prípade spájajú prechod práva, je práve postúpenie pohľadávky, keď z ust.

§ 92 ods. 3 vety prvej O.s.p. síce vyplýva, že súd rozhodujúci o súhlase so zmenou musí posúdiť, či
navrhovateľ preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely takéhoto rozhodnutia
stačí preukázanie, že nastala (formálno-právna) skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva
za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť,či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotnoprávnej úpravy. To
znamená, že nie je jeho úlohou prechod alebo prevod práv a povinností posúdiť podľa hmotného práva v
rozsahu zodpovedajúcom možnému záveru pre rozhodnutie vo veci samej (posúdiť, či podľa hmotného

práva skutočne k prechodu alebo prevodu práv a povinností došlo). Súd teda nemá v rámci rozhodnutia
podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie
naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotnoprávnej úpravy a teda o riešenie
predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej.

Predpokladom objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

je 1/ skutočnosť, že poškodenému vznikla škoda alebo majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, 2/
príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu a 3/ škoda je príčinnej súvislosti s
týmto postupom, teda nesprávny postup orgánu štátu je so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre
konanie štátneho orgánu v rámci jeho činnosti;

- 12 -

spravidla ide o postup nesúvisiaci s rozhodovacou činnosťou. Nesprávnym úradným postupom
súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napríklad aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia,
ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané alebo malo byť vydané v určitej lehote,
prípadne tým môže byť aj iná nečinnosť štátneho orgánu alebo iné vady týkajúce sa vedenia konania.

Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené

kumulatívne, v prípade nesplnenia čo aj len jedného z nich nie je daná táto zodpovednosť.

O vzťah príčinnej súvislosti (tzv. kauzálny nexus) v prípade objektívnej zodpovednosti štátu za škodu sa
jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, teda
ak je doložené, že nebyť vydania nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu, ku škode
by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva; príčinou

vzniku škody môže byť len tá okolnosť, ktorá škodu spôsobila a bez ktorej by škodlivý následok nenastal.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako
príčiny škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon zodpovednosť v danom prípade spája. Príčina musí
mať nepochybnú vecnú väzbu na vznik škody; príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím či
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je naopak daná tam, kde do deja vstúpila

iná - od právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť, ktorá je pre vznik škody
rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah k
vydaniu nezákonného rozhodnutia či nesprávnemu úradnému postupu.

Príčinouvznikuškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupommôžebyťlentakýúradnýpostup,bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez existencie

nesprávneho úradného postupu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť daná nie je.

V súdenej veci navrhovateľ identifikoval škodu ako rozdiel medzi hodnotou pozemkov, na ktorých sa
mal realizovať projekt Vydrica, teda nielen pozemkov vo vlastníctve právneho predchodcu navrhovateľa
získaných na základe kúpnej zmluvy, ale tiež vrátane pozemkov zo zmluvy o zriadení vecného bremena,
išlo de facto o hodnotu investičného projektu Vydrica, čo bola hodnota 420.047.500,- Sk, a hodnotou

pozemkov bez pozemkov zo zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorú predstavuje cena za predaj akcií
spoločnosti,ktorávlastnilatietopozemky(237.795.000,-Sk).Škodutvoriaajpriamenákladyvynaložené
v súvislosti s realizáciou investičného projektu Vydrica vo výške 17.524.738,- Sk.

Právny predchodca navrhovateľa sa stal víťazom verejnej súťaže vyhlásenej hlavným mestom SR
Bratislavou na výstavbu v oblasti Vydrica. Za týmto účelom

- 13 - 5Co/485/2012-357

nadobudol časť pozemkov do svojho vlastníctva, v prípade pozemkov, na ktorých sa nachádzali
archeologické fragmenty a technická infraštruktúra (napr. cesty) to nebolo možné riešiť prevodom
vlastníckeho práva, preto sa možnosť realizácie projektu zabezpečila vecným bremenom v prospech
právneho predchodcu navrhovateľa. Keďže projekt investičnej výstavby sa mal realizovať aj na

pozemkoch, ktoré nemohli byť predmetom prevodu, zabezpečilo sa právo stavať na týchto pozemkochv prospech predchodcu navrhovateľa vecným bremenom. Bez získania práva stavať na uvedených
pozemkoch zo zmluvy o zriadení vecného bremena nemohlo dôjsť k realizácii investičného projektu.
Celý projekt bol koncipovaný ako jednotný celok, ktorý mal byť postavený na pozemkoch vo vlastníctve

právneho predchodcu navrhovateľa a na pozemkoch, ku ktorým bolo zriadené vecné bremeno.

Súd prvého stupňa teda správne skonštatoval, že predpokladom realizácie projektu Vydrica bolo
získanie územného rozhodnutia, ktoré však nemohlo byť vydané, pokým hlavné mesto neschválilo
územný plán, pričom hlavné mesto do zavkladovania vecného bremena územný plán neschválilo a
navrhovateľ resp. jeho právny predchodca územné rozhodnutie nezískal. Z uvedeného je zrejmé, že

pokiaľ by aj bol povolený vklad vecného bremena v zákonom stanovenej lehote, projekt by nemohol byť
realizovaný, nakoľko nebol schválený územný plán a nebolo vydané územné rozhodnutie. Nie je teda
daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a vznikom škody, nakoľko
akbyajnedošloknesprávnemuúradnémupostupu,škodabyvzniklaajtak,keďžeschválenieúzemného
plánunezáviseloodrozhodnutiasprávykatastraopovolenívkladuvecnéhobremena.Škodlivýnásledok
by tak nepochybne nastal aj bez existencie nesprávneho úradného postupu, príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a vznikom škody daná byť nemôže. Nesprávny úradný
postup tak v danom prípade nemal nepochybnú vecnú a bezprostrednú väzbu na vznik škody; príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou nie je daná tam, kde do deja
vstúpila iná - od právne kvalifikovanej okolnosti na strane štátu nezávislá - skutočnosť, ktorá je pre vznik
škody rozhodujúca, teda ak je vznik ujmy vyvolaný bezprostredne okolnosťou, ktorá nemá vecný vzťah

k vydaniu nezákonného rozhodnutia či nesprávnemu úradnému postupu.

Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by
právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Účelom inštitútu premlčania je na jednej strane viesť oprávneného (veriteľa) k tomu, aby
v prípade nesplnenia záväzku povinným (dlžníkom) zbytočne neodkladal uplatnenie svojho práva, na

druhej strane poskytnúť dlžníkovi nástroj na obranu proti veriteľovi, ktorý svoje právo neuplatnil v
stanovenej lehote. Premlčacou dobou sa rozumie doba, v

- 14 -

ktorej musí byť vykonané právo, aby nedošlo k jeho premlčaniu. Vznesenie tejto námietky nemá
za následok zánik samotného práva; dlžníkom účinne vznesená námietka premlčania bráni súdnej

vymáhateľnosti premlčaného práva. Námietka premlčania môže byť úspešne uplatnená len za
predpokladu, že sa veriteľ svojho práva behom premlčacej doby nedomáhal uplatnením na súde.

Podľa § 22 ods. 1 až 3 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)

zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému
bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide
o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1),
premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich
mesiacov, neplynie.

Poškodený sa v zmysle ust. § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. (rovnako ako v zmysle ust. § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka) dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odôvodniť
vznik škody a orientačne (približne) i jej rozsah (tak, aby bolo možné aspoň približne určiť výšku škody
v peniazoch).

V danom prípade bol nárok na náhradu škody uplatnený titulom zodpovednosti za nesprávny úradný

postup orgánu štátu, ku ktorému došlo dňa 22. júna 2003 (márnym uplynutím lehoty určenej na
rozhodnutie príslušného orgánu v zmysle § 32 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z.). Skutkové okolnosti, z
ktorých navrhovateľ resp. jeho právny predchodca mohol odôvodniť vznik škody a jej rozsah, boli tomuto
známe po zistení rozdielu medzi cenou za prevod akcií vyplývajúcich zo zmluvy o budúcej zmluve o kúpe
cenných papierov zo dňa 15. 9. 2003 a cenou pozemkov vyplývajúcou z listiny o vklade nehnuteľností

do základného imania akciovej spoločnosti zo dňa 3. 2. 2004 a notárskej zápisnice zo dňa 15. 1. 2004 N
29/2004, Nz 3352/2004. Od týchto dátumov potom začala plynúť trojročná subjektívna premlčacia doba
podľa ust. § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. Podľa tohto ustanovenia sa právo na náhradu škody premlčíza 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Toto ustanovenie neuvádza ako predpoklad
začiatku plynutia premlčacej doby, okrem vedomosti poškodeného
o škode i vedomosť poškodeného o tom, kto za škodu zodpovedá. Uvedená úprava na rozdiel oproti

úprave podľa ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že subjektom zodpovedným
podľa zák. č. 58/1969 Zb. je vždy štát (§ 18 a § 25 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb.). Pre zistenie počiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby v zmysle citovaného ustanovenia nie je preto potrebné zaoberať
sa vedomosťou poškodeného o osobe škodcu (§ 18 a § 25 ods. 1 citovaného zákona). Otázku, ktorý
orgán vystupuje v mene štátu v právnych vzťahoch upravených v tomto zákone rieši ust. § 25 ods. 2

a § 9 ods. 1 citovaného zákona.

- 15 - 5Co/485/2012-358

Vzhľadom na skutočnosť, že subjektívna 3-ročná premlčacia doba navrhovateľovi resp. jeho právnemu
predchodcovi uplynula najneskôr dňa 3. februára 2007 a návrh na začatie konania bol podaný na súde
dňa 24. apríla 2007, správne dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu
škody je so zreteľom k ust. § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. premlčaný.

Pokiaľ navrhovateľ argumentoval tým, že až momentom rozhodnutia o povolení vkladu zmluvy sa mohol
jeho právny predchodca dozvedieť, kto za škodu zodpovedá, resp. že až v prípade povolenia tohto
vkladu získal istotu, že zmluva je po právnej i formálnej stránke v poriadku a teda nič nebránilo povoleniu
vkladu v zákonnej lehote, keď do oznámenia tohto rozhodnutia túto istotu nemal a nemohol teda vidieť,
kto za spôsobenúškodu nesiezodpovednosť, poukazujeodvolacísúdnazákonnúpovinnosťpríslušnej

správy katastra rozhodnúť o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad v zmysle §
32 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, pričom v zmysle § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995
Z.z. ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne, resp. ak sú
podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len
o časti návrhu.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že hoci v danom prípade došlo zo strany štátu ako zodpovednostného
subjektu k nesprávnemu úradnému postupu jeho orgánu, vznik škody v príčinnej súvislosti s týmto
nesprávnym úradným postupom preukázaný nebol, absentujú tak predpoklady pre priznanie (tiež
premlčaného)nárokunavrhovateľaapretosúdprvéhostupňarozhodolsprávne,keďnávrhnavrhovateľa
zamietol. Vzhľadom na uvedený právny záver sa rovnako správne samotnou výškou škody v konaní

nezaoberal.

Odvolaciemu súdu potom neostalo než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť podľa § 219
ods. 1 O.s.p. z hľadiska vecnej správnosti jeho výroku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keď

odporcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.