Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/136/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5813010345
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5813010345.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanej

R. S., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 , 2 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obž. R. S., rod. R., nar. XX.X.XXXX v T., trvale bytom N. č. XXX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Námestovo č. Pv XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

že dňa XX.XX.XXXX s účinnosťou od XX.XX.XXXX v P. U., okres D. vypracovala ako vedúca
personálneho a mzdového oddelenia pracovnú zmluvu medzi zamestnávateľom Y. - I., spol. s. r. o. Or.
U., so sídlom P. U. č. XXXX, IČO: XXXXXXXX a zamestnancom R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
G. nad G. XXX, v ktorej bez súhlasu zamestnávateľa zmenila v Článku II. Povinné zmluvné náležitosti

bod 4. Mzdové podmienky základnú mzdu zo schválenej 1200,- Eur/mesiac na 1500,- Eur/mesiac a
pohyblivú zložku mzdy, ktorá môže byť do výšky 20 % zo základnej mzdy, t. j. z 240,- Eur/mesiac na
300,- Eur/mesiac, mzdu následne vypracovala, elektronicky zaslala do učtárne a nechala si ju vyplácať,
čím neoprávnene navýšila náklady spoločnosti v mesiaci júl 2012 o 190,11 Eur, v mesiaci august 2012
o 370,78 Eur, v mesiaci september 2012 o 453,12 Eur, v mesiaci október 2012 o 482,46 Eur, v mesiaci
november 2012 o 480,87 Eur, v mesiaci december 2012 o 462,93 Eur, v mesiaci január 2013 o 489,09
Eur, v mesiaci február 2013 o 460,- Eur, v mesiaci marec 2013 o 861,70 Eur a v mesiaci apríl 2013 o

135,44 Eur, čím spoločnosti Y.-I., spol. s.r.o. Or. U., so sídlom P. U. č. XXXX, IČO: XXXXXXXX spôsobila
škodu vo výške 4.386,50 Eur

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodeného Y. - I., s.r.o. P. U. č. XXXX, IČO: XXXXXXXX s nárokom
na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo pod sp. zn. Pv XXX/XX podal dňa X.XX.XXXX tunajšiemu
súdu obžalobu na R. S. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Trestného zákona.

Predmetná obžaloba bola prejednaná na hlavnom pojednávaní XX. 3. XXXX a dňa XX.X.XXXX.

ObžalovanáR.S.nahlavnompojednávaníneurobilažiadnezvyhlásenípodľa§257Tr.por.akpredmetu
obžaloby vypovedala, že v spoločnosti Y. pracovala ako vedúca mzdového oddelenia asi od roku
XXXX. V spoločnosti bol vypracovaný mzdový a motivačný poriadok, ktorý dodržiavali všetci manažéri
spoločnosti, bol podpísaný aj majiteľom spoločnosti p. Y., pričom najnižší plat pre manažérov, kde bola
zaradená predstavoval sumu 1.500 € plus pohyblivá zložka. Jej pracovnou náplňou bolo vypracovávanie
pracovných zmlúv pre zamestnancov spoločnosti. Problém nastal, keď p. L.. S., vedúci logistiky chcel,

aby odišla z firmy, chodil do jej kancelárie a z kancelárie jej bral osobné zložky zamestnancov, na
čo upozornila majiteľa spoločnosti. V desiatom mesiaci XXXX boli vypracované dodatky k pracovným
zmluvám pre všetkých zamestnancov, pretože firma prešla na 4.dňový týždenný pracovný čas, v tom
období konateľ podpisoval zmluvy všetkým zamestnancom. Majiteľ spoločnosti v októbri 2012 poveril
vedením spoločnosti p. L.. S., ktorý išiel po nej dosť tvrdo, zadával jej úlohy stále dookola, pričom ich už

malavypracované.VdecembriXXXXsavspoločnostizačalorozprávať,žemávysokýplataXX.X.XXXX
napísala p. Y., že ak si tie peniaze nezaslúži, tak ich vráti. (mail na čl. 130-131). A. Y. jej vyčítal, že
má vysoký plat, ale nevyjadril sa, že by mala ísť s platom dole. K XX.X.XXXX dostala výstup a na jej
miesto nastúpila p. W.. Opakovane sa obrátila mailom na p. Y., žiadala ho, aby bol prítomný, keď bude
odovzdávať pracovné veci. V tom období bola psychicky unavená z p. S., ktorý jej udelil karné opatrenie.

Dňa X.X.XXXX odišla na PN, mala záujem sa so zamestnávateľom dohodnúť, keďže boli kolegovia, aby
boli upravené výplaty podľa nižšej mzdy a že rozdiel doplatí, ale z druhej strany záujem nebol. Pred
podpisom pracovnej zmluvy, ktorá je predmetom obžaloby, majiteľ p. Y. jej sľúbil zvýšenie platu, v tom
období bol vo vedení spoločnosti p. G.. Po odchode kolegyne L. G., p. G. súhlasil so zvýšením platu
s tým, aby vypracovala pracovnú zmluvu, ktorú aj vypracovala s dátumom XX.X.XXXX a položila ju

p. G. na stôl spolu s ďalšími zmluvami. Podpísanú zmluvu našla u seba v kancelárii na stole. A. Y. o
zvýšení jej platu vedel, osobne ho o tom informovala, pretože to bolo jej povinnosťou. S p. G. viac o
tejto pracovnej zmluve nehovorila. Tiež každý mesiac posielala súbory, prehľad o vyplatených mzdových
prostriedkoch pánovi Y. a pánovi F., majiteľom spoločnosti. Údaje v týchto súboroch boli rozdelené na
platy manažérov, ale nie jednotlivo, ale hromadne a tiež platy pre administratívu a robotníkov. Pokiaľ ide

o jednotlivé mzdy, tak posielala do učtárne rozpis výplat a zoznam účtov a potom už učtáreň rozhodovala
komu a kedy sa budú vyplácať výplaty. Obsah pracovnej zmluvy zo XX.X.XXXX sa začal prejednávať
až potom ako odišla z firmy, počas doby ako vo firme pracovala, tak sa riešilo iba to, že má vysoký
plat. Dňa XX.X.XXXX, okrem zmluvy, ktorá je predmetom obžaloby bola podpísaná aj pracovná zmluva
s jej dcérou O. S., ktorá vo firme pracovala ako personalistka. Potvrdila, že ešte aj pred XX.X.XXXX

predkladala p. G. na podpis pracovné zmluvy, išlo vlastne o navýšenie jej platu a navýšenie platu L.
G.. P. G. vtedy povedal, že to ešte prejedná s pánom Y. a zmluvy vtedy vrátil nepodpísané. Originál
pracovnej zmluvy z XX.X.XXXX ostala v jej pracovnej zložke.

Svedok L.. O. S. vypovedal, že obžalovaná do firmy nastúpila na pozíciu mzdovej účtovníčky a postupne
prešla na funkciu vedúcej personálneho a mzdového oddelenia a túto funkciu vykonávala až do jej

odchodu z firmy. Počas jej pôsobenia sa vo firme vystriedali viacerí riaditelia, po odchode p. G. od
X.XX.XXXXbolpoverenývedenímspoločnostivneprítomnostikonateľa.Keďžebolnespokojnýsprácou
obžalovanej, tak bola písomne upozornená na porušenie pracovnej disciplíny a bola jej ponúknutá
pozícia mzdovej účtovníčky. Toto sa riešilo pred Vianocami 2012 a po novom roku sa obžalovaná pred
p. Y. vyjadrila, že s nižšou pracovnou pozíciou bude súhlasiť, ale za iných platových podmienok ako

jej to bolo navrhnuté, s čím vedenie nesúhlasilo a s obžalovanou bol rozviazaný pracovný pomer. V
čase upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny bolo zistené, že mzda obžalovanej na pracovnej
zmluvejeneúmernevysokáoprotiposlednémuzvýšeniu.Pretokontaktovalp.G.,čipredmetnúpracovnú
zmluvu zo dňa XX.X.XXXX podpísal, čo písomne poprel. Následne bolo podané trestné oznámenie.
Obžalovanej bol daný ústny príkaz, že bez vedomia konateľa spoločnosti nemôže byť vypracovaná

nová pracovná zmluva, pretože konateľ chcel byť o všetkých personálnych veciach vopred informovaný.
Zmena mzdy vo firme prebiehala tak, že vedúci oddelenia dal návrh na zvýšenie mzdy, riaditeľ si vyžiadal
súhlas od p.Y. a po jeho schválení obžalovaná vypracovala novú pracovnú zmluvu, ktorú predložila
na podpis riaditeľovi spoločnosti a zamestnancovi, ktorého sa zmena týkala a zmluvu podpisovala ajobžalovaná.VofirmesamzdazamestnancovriadilapodľamzdovéhoamotivačnéhoporiadkuZvktorom
boli upravené mzdové tabuľky pre jednotlivé funkcie. Obžalovaná patrila medzi riadiacich pracovníkov
so zaradením do B ale keď sa stala vedúcou automaticky prešla do B kde mzda riadiaceho pracovníka

bola určovaná po dohode s konateľom p. Y.. Ako poverený riadením firmy mal všetky oprávnenia okrem
podpisového práva, to znamená, že keby bol podaný nejaký návrh, týkajúci sa aj mzdových opatrení,
vždy bol povinný predložiť ho konateľovi, ktorý ako jediný za firmu mohol písomnosť podpísať. To že
pracovná zmluva zo XX.X.XXXX je sfalšovaná mal podozrenie už v decembri XXXX, keď sa riešilo
porušenie pracovnej disciplíny obžalovanou. Keď o svojom podozrení povedal obžalovanej, iba sklopila

hlavu a nepovedala nič. Pred podaním trestného oznámenia prebehol pokus o zmier, obžalovaná
chcela vrátiť všetky peniaze, telefonovali o tom spolu s obžalovanou, prítomní boli svedkovia W. a P..
Obžalovanej vtedy povedal, že vec musí konzultovať s konateľom, konateľ jej napísal výzvu na vrátenie
finančných prostriedkov, načo obžalovaná sa vyjadrila, že je to pre ňu neprijateľné. Originál spornej
pracovnej zmluvy sa na firme nenachádza, pričom originál zmluvy by mal byť v osobnom spise každého
zamestnanca, predpokladá tak, že obžalovaná si originál zmluvy odniesla domov.

Svedok O. Y. vypovedal, že je konateľom spoločnosti Y.. Fyzicky nebýva často na firme, momentálne ho
zastupuje p. S., ktorý je poverený vedením spoločnosti. Pred p. S. bol riaditeľom firmy p. G.. Obžalovanú
R. S. pozná ako zamestnanca spoločnosti, zastávala funkciu účtovníčky. Pokiaľ ide o spornú pracovnú
zmluvu z XX.X.XXXX, nevedel o žiadnom zvýšení mzdy obžalovanej, pričom bolo dohodnuté a platilo, že
o každej personálnej zmluve musel byť upovedomený ako konateľ a musel ju odsúhlasiť, vrátane zmien

mzdy. O existencii spornej zmluvy sa dozvedel od p. S., bolo to ešte v období, kedy bola obžalovaná
zamestnancom firmy. Nevie o žiadnej pracovnej zmluve alebo dodatku, ktorý by podpísal p. G. bez jeho
vedomia. Ako konateľ mal prehľad o mzdách svojich zamestnancov a aj manažérov. Obžalovaná mu
viac krát povedala, že by chcela zvýšiť mzdu. Mal informáciu, že je so svojou mzdou nespokojná, ale so
zvýšením mzdy obžalovanej nesúhlasil. Jej výkon v práci nezodpovedal tomu, že by si zvýšenie mzdy

zaslúžila. Od vedenia zistil, že obžalovaná má s kolegami v práci problémy osobného charakteru a že sú
nespokojní s jej prácou, predovšetkým išlo o jej správanie sa. Tieto poznatky mal už pred XX.X.XXXX.
Tietoproblémysobžalovanousariešili,riešilisapriosobnýchstretnutiach,naktorýchbolprítomnýajpán
G. a tiež aj on osobne, pričom p. G. ako riaditeľ s prácou obžalovanej tiež nebol spokojný. Teraz presne
nevie či v októbri XXXX sa prerábali pracovné zmluvy, ale môže potvrdiť, že keď firma nemala prácu, tak

sa potom prerábali aj pracovné zmluvy pre zamestnancov. Zmeny v pracovných zmluvách sa vykonávali
hromadne, takže tam bola medzi týmito zamestnancami zahrnutá určite aj obžalovaná. Tieto zmeny
podpisoval riaditeľ a zamestnanec, ktorého sa zmena dotýkala, pretože išlo o hromadné zmluvy. Pokiaľ
ide o pracovné zmluvy s manažérmi, tieto podpisoval osobne a pokiaľ ide o rádových zamestnancov,
tak právo podpísať zmluvu mal riaditeľ a vedúci oddelenia. Mzda sa menila zamestnancom, ktorí mali

skrátenú pracovnú dobu.

Svedok L.. O. P. vypovedal, že je vedúcim oddelenia kvality, zastupuje p. S. počas jeho neprítomnosti
a tiež bol priamym nadriadeným obžalovanej. Pokiaľ ide o predmet obžaloby v decembri XXXX si ho
zavolal p. S. do kancelárie a požiadal ho, aby verifikoval podpis p. G. na zadnej strane pracovnej zmluvy.
Podpis označil ako podpis p. G. a vtedy mu S. povedal, že má podozrenie, že obžalovaná si svojvoľne

navýšila mzdu, na čo povedal, že tomu neverí, ale viac to nerozoberali. P. S. ho zavolal k overeniu
podpisu preto, že pozná podpis p. G.. Tiež bol prítomný pri rozhovore medzi p. S. a obžalovanou, kde p.
S. obžalovanej povedal, že má podozrenie alebo že je presvedčený, že si zmenila mzdu. Obžalovaná
sa vtedy vyjadrila, že to nie je pravda, že k zvýšeniu mzdy došlo s vedomím p. G.. Vo vedení sa o
sfalšovaní pracovnej zmluvy tiež diskutovalo, niektorí vo vedení tvrdili, že to je pravda a niektorí, že to

pravda nie je. Predmetom telefonického rozhovoru medzi obžalovanou a p.S. bolo vrátenie pracovnej
zmluvy, riešil sa aj list, ktorý bol odovzdaný obžalovanej, kde bola vyzvaná, aby vrátila pracovnú.. Na
návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo dňa XX.X.XXXX,
ohľadom predmetného telefonického rozhovoru, svedok svoju výpoveď z prípravného konania potvrdil.
K procesu zmeny pracovnej zmluvy uviedol, že návrh zmluvy vrátane mzdy v nej zakomponovanej musel

byť odsúhlasený konateľom a až potom dochádzalo k podpísaniu pracovnej zmluvy. Tiež uviedol, že
ku koncu roka XXXX firma riešila zmenu pracovného režimu z dôvodu nedostatku objednávok. Zmeny
sa týkali obdobia november, december 2012, kde firma prechádzala z 5-dňového pracovného týždňa
na 4-dňový. Obžalovaná dostala pokyn od p. S., aby pripravila hromadne zmenu pracovných zmlúv,
pričom boli výnimky, ktorých sa tieto zmeny nedotýkali. Výnimky boli tiež udelené s vedomím konateľa

spoločnosti, či sa výnimka týkala aj obžalovanej sa vyjadriť nevedel.Svedkyňa O. W. vypovedala, že do firmy nastúpila X.X.XXX, vymenila obžalovanú. Pri odovzdávaní
agendy sa spolu s obžalovanou rozprávali, obžalovaná jej povedala, že ju obviňujú z toho, že si navýšila
mzdu, ale o tom či to urobila sa nerozprávali. K pracovnej zmluve zo dňa XX.X.XXXX obžalovanej iba

povedala,žepolicajtivedianazákladezmluvyzistiť,žečiideooriginálalebofalzifikát,žečiideopodvod.
Potom ako na firme zistili, že originál zmluvy nie je v spise obžalovanej, obžalovaná bola vyzvaná, aby
originál zmluvy doložila. Obžalovaná na to nereagovala. Pokiaľ ide o mzdu obžalovanej, mzda jej išla vo
výške ako bola v programe nastavená. Bola svedkom telefonického rozhovoru medzi S. a obžalovanou,
bol tam aj pán P., obžalovaná sa mala vyjadriť, že tie jej navýšené peniaze si má firma nechať, na čo

svedkyňa zareagovala, že takto to nejde a obžalovaná sa na to vyjadrila, že ako mzdárka, svedkyňa
pozná spôsob ako to opraviť. Obžalovaná sa tiež v tom telefonáte vyjadrila, že to neznamená, že je
pravda to, že si mzdu sama navýšila a že by sa obohatila. Potom ako nastúpila na miesto obžalovanej,
prešla karty a zložky všetkých zamestnancov, že či v týchto kartách sú všetky listiny ako majú byť, pri
kontrole žiadne závažné pochybnosti nezistila, originály zmlúv boli vo všetkých spisoch, okrem spisu
obžalovanej.

Svedok L.. M. G. vypovedal, že o predmete obžaloby sa dozvedel na polícii. Počas výpovede zotrval, že
zmluvu o navýšení platu obžalovanej nepodpísal a zároveň uviedol dôvody, pre ktoré tak neurobil a ani
urobiť nemohol. Jedným z tých dôvodov bolo, že s tým vnútorne nesúhlasil. Obžalovaná mu spomenula,
že by chcela navýšiť plat, na čo jej povedal, že ak chce navýšiť plat, tak sa musí viac etablovať vo
firme, zapájať sa a byť viac akceptovaná. Druhým dôvodom, prečo nesúhlasil so zvýšením platu bolo,

že nemal oprávnenie podpísať návrh na zvýšenie platu, pretože išlo o priamu podriadenú a v takom
prípade návrh na zvýšenie platu musel odsúhlasiť konateľ spoločnosti p. Y.. Za svojho pôsobenia upravil
platy svojim priamym podriadením celkom 3- krát, a to vždy len so súhlasom konateľa spoločnosti.
Ďalším dôvodom bolo, že koncom júna XXXX počas služobnej cesty sa dohodol s p. Y., že začne hľadať
novú personalistku, čo obžalovaná ešte nevedela. V júli aj začal hľadať náhradu za obžalovanú, takže

je nelogické, aby jej podpísal zvýšenie platu. Predtým než bol vypovedať na polícii, ohľadom spornej
pracovnej zmluvy komunikovali s p. S., dostal od neho mail, že či podpísal zvýšenie platu obžalovanej,
na mail reagoval, že nie a tým ich komunikácia skončila. Pokiaľ išlo o zmenu platových podmienok
zamestnancov, záviselo to od toho, o akého zamestnanca sa jednalo, boli to vlastne dva stupne .V
prípade ak malo dôjsť k zmene platových podmienok u radových zamestnancov, postup bol iný ako v

prípade zamestnancov jemu priamo podriadených. Pokiaľ chcel zvýšiť alebo zmeniť plat jemu priamo
podriadenéhozamestnanca,museltoodkonzultovaťskonateľom,ktorýpotomzaslalsúhlasobžalovanej
mailom,alepripúšťam,žemohloísťajoústnysúhlasanáslednedošlokvypracovaniupracovnejzmluvy.
V prípade ostatných zamestnancov to priamo neriešil, len podpisoval pracovné zmluvy. Svedkovi bola
predložená k nahliadnutiu sporná pracovná zmluva z XX.X.XXXX ku ktorej uviedol, že na 99 % podpis

na zmluve nie je jeho, zmluva mu bola daná k nahliadnutiu na polícii a predtým túto zmluvu nevidel.

V rámci dokazovania súd ďalej čítal a oboznámil najmä: pracovnú zmluvu zo dňa X.X.XXXX (čl.
9-13), pracovnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX (čl. 14-17), pracovnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX(čl.
18-21), pracovnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX (čl. 22-25), pracovnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX (čl.
26-29), pracovnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX (čl. 30-31) vo všetkých prípadoch sa jednalo o pracovné

zmluvy postupne chronologicky uzatvorené medzi zamestnávateľom Y. - I., spol. s r. o. Or. U. a
zamestnancom R. S., nar. XX.XX.XXXX, popis pracovnej funkcie - vedúci personálneho oddelenia
v spoločnosti Y. - I., s. r. o. (čl. XX-XX), okrem iného v pracovnej náplni je aktualizácia mesačných
platov, príprava podkladov pre výpočet miezd, vystavovanie návrhov zmien pracovných a mzdových
podmienok, upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny udelené obžalovanej zo dňa XX.XX.XXXX

(čl. 34), výzvu na vrátenie originálu aktuálnej pracovnej zmluvy z 8.3.2013 a doklad o doručení výzvy (čl.
35-36), mailovú komunikáciu (čl. 38-39) medzi svedkami L.. O. S. a Ing. M. G., v rámci ktorej sa svedok
L.. M. G. vyjadril, že zvýšenie platu obžalovanej nepodpísal, nemal na to dôvod a nebol k tomu ani
kompetentný, písomné dôvody sa zhodujú s výpoveďou svedka na hlavnom pojednávaní, rozviazanie
pracovného pomeru s obžalovanou ku dňu XX.X.XXXX ( čl. 40), mzdové listy za júl až december 2012

a január až apríl 2013 (čl. 41-44) a výpisy z účtu (čl. 45-52), ktoré dokladujú prehľad miezd vyplatených
obžalovanej v sledovanom období, vyjadrenie pokusu o zmier zo dňa 3.5.2013 (čl. 68) adresovaný
poškodeným obžalovanej obsahujúci výzvu na vrátenie sumy -neoprávnene získaných finančných
prostriedkov, mailovú komunikáciu z čl. 69 reakcia obžalovanej na pokus o zmier, rozhodnutie konateľa
spoločnosti zo dňa 19.9.2012 (čl. 70) ohľadom organizačných zmien spoločnosti, mailové správy na čl.129-133 v ktorých obžalovaná žiada o osobné stretnutie so svedkom O. Y., správa spoločnosti Y. I. (č.
143-147) a správy k osobe obžalovanej. Po vypočutí obžalovanej, svedkov a oboznámení s listinnými
dôkazmisúdrozhodoltak,žeobžalovanúuznalvinnouzprečinupodvodupodľa§221ods.1,2Trestného

zákona a uložil jej trest vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu a stanovením
skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov a uložil jej povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti škodu vo
výške 4.386,50 Eur.

Proti rozsudku prvostupňového súdu č.k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX podala odvolanie
obžalovaná. Na základe podaného odvolania Krajský súd v R., ako odvolací súd uznesením č. k. XTo/

XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vrátil mu vec, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd uviedol, že záver prvostupňového súdu o vine
obžalovanej je predčasný a nepresvedčivý, súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
prerozhodnutie.Zust.§2ods.11Tr.por.vyplýva,žesúdmôževykonaťajdôkazy,ktoréstranynenavrhli,
ale v zmysle ust. § 1 a § 2 ods. 18 Tr. por. je trestný proces upravený ako kontradiktórne konanie dvoch
protistrán- prokurátora na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu na druhej strane. Preto nie súd, ale

strany trestného konania pred nezávislým súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného
usvedčujú alebo oslobodzujú. Z intencii rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že na uznanie viny
by musel byť vykonaný dôkaz, ktorý bez ďalších pochybností preukázal, že obžalovaná v pracovnej
zmluve z 17.7.2012 bez súhlasu zamestnávateľa zmenila v čl. II. Povinné zmluvné náležitosti, bod 4.
Mzdové podmienky základnú mzdu zo schválenej 1200,- Eur/mesiac na 1500,-Eur/mesiac a pohyblivú

zložku mzdy, ktorá mohla byť do výšky 20% zo základnej mzdy, t.j. z 240,-Eur/mesiac na 300,-Eur/
mesiac, mzdu následne vypracovala, elektronicky zaslala do učtárne a nechala si ju vyplácať, keďže
prokurátor kladie za vinu obžalovanej, že na predmetnej zmluve mala sfalšovať podpis Ing. M. G..
Zároveň súdu vyplynula povinnosť dopočuť svedka L.. M. G., aby sa vyjadril k podpisu na pracovnej
zmluve, ktorá mala byť uzavretá dňa XX.X.XXXX s dcérou obžalovanej O. S.. Odvolací súd konštatoval,

že v prejednávanom prípade nie je bez pochybností preukázané, za akých okolností došlo k uzatvoreniu
predmetnej pracovnej zmluvy, najmä však, či zmluvu vlastnoručne podpísal L.. M. G. (pochybnosti v
tomto smere vniesol svojou výpoveďou samotný svedok L.. G., ktorý pred súdom uviedol, že podpis
na pracovnej zmluve nie je 99% jeho) v nadväznosti na svedeckú výpoveď svedka P., ktorý sa vyjadril,
že po prezretí podpisu na spornej pracovnej zmluve p. S. uviedol, že podpis je p. G.. Obžalovaná sa

bránila, že p. G. so zvýšením platu súhlasil, povedal jej, aby vypracovala pracovnú zmluvu čo aj urobila
s dátumom 17.7.2012, dala ju na stôl p. G. spolu s ďalšími zmluvami, pričom či p. G. zmluvu podpísal
nevie, nebola pri tom, ale našla ju podpísanú na svojom stole.

Po zrušení rozhodnutia a vrátení veci okresný súd na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v zmysle
intencii rozhodnutia odvolacieho súdu dopočul svedka Ing. M. G., ktorý sa vyjadril, že pracovnú zmluvu

o zvýšení platu obžalovanej nemohol podpísať, ako sa už vyjadril na predchádzajúcom pojednávaní
nemal dôvod zmluvu podpísať, resp. by mohol povedať, že mal X dôvodov na to, aby navýšenie mzdy
obžalovanej nepodpísal. Má vedomosť, že dcéra obžalovanej bola zamestnaná vo firme, ale nepamätá
si, či podpisoval nejakú pracovnú zmluvu týkajúcu sa dcéry obžalovanej. Po nahliadnutí do pracovnej
zmluvy z XX.X.XXXX na čl. 144-145 uviedol, že je možné, že zmluvu podpísal, pripúšťa tú možnosť.

Podpis na tejto zmluve môže byť jeho a pripúšťa, že zmluvu s dcérou obžalovanej dňa 17.7.2012
skutočne aj podpísal. S obžalovanou o zvýšení platu skutočne rozprával, ale iba jej povedal, že ak sa
začne presadzovať vo firme po odbornej stránke, tak sa spolu môžu baviť o zvýšení platu. V závere
výsluchu dodal, že nech je podpis na spornej zmluve o zvýšení platu obžalovanej kohokoľvek, pokiaľ
neexistuje písomný súhlas konateľa firmy na zvýšenie jej platu, táto zmluva o navýšení platu je podvrh.

Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu
o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na

hlavnom pojednávaní vykonané.Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, 2 Trestného zákona sa dopustí ten, na škodu cudzieho majetku
seba obohatí tým, že uvedie iného do omylu a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Obžalovaná sa bránila, že predmetnú pracovnú zmluvu ohľadom navýšenia svojej mzdy vypracovala so
súhlasom svedka Ing. M. G., ktorý v uvedenej dobe zastával pozíciu riaditeľa spoločnosti, vypracovanú
zmluvu svedkovi predložila na podpis, pri podpise zmluvy síce nebola, ale podpísanú zmluvu si našla
na stole a o navýšení platu vedel aj majiteľ a konateľ firmy svedok O. Y., ktorému to osobne oznámila.

Zároveň uviedla, že originálom dotknutej pracovnej zmluvy nedisponuje, mala by sa nachádzať v jej
osobnej zložke. Obsah pracovnej zmluvy z 17.7.2012 sa začal prejednávať až potom ako odišla z
firmy, počas toho keď vo firme pracovala, tak sa riešilo iba to, že má vysoký plat, pričom pravidelne
odosielala záznamy o výške miezd konateľovi spoločnosti a keby si svojvoľne navýšila mzdu, reálne
by to nadriadení zistili a danú situáciu by riešili. Obžalovaná nepopierala a nebolo tak ani sporným, že

pracovnú zmluvu z 17.7.2012, ktorou došlo k navýšeniu jej platu osobne vypracovala a na podklade tejto
zmluvy jej bola v rozhodnom období vyplácaná zvýšená mzda, čo v konečnom dôsledku vyplynulo aj z
obsahu v spise sa nachádzajúcich listinných dôkazov, konkrétne spornej pracovnej zmluvy, mzdových
listov, výpisov z účtu a aj mailovej korešpondencie, ktorej v nejednom prípade pisateľkou bola práve
obžalovaná. Obranu obžalovanej sa ani doplnením dokazovania nepodarilo bezpečne vyvrátiť a ostalo

naďalej pochybným, že by na predmetnej zmluve mala sfalšovať podpis Ing. M. G.. V tejto súvislosti súd
uvádza, že ani vykonaním znaleckého dokazovania, ktoré navrhol vykonať prokurátor, keďže súd mal
k dispozícii iba kópiu zmluvy z 17.7.2012, by sa pochybnosti ohľadom podpisu na zmluve nepodarilo
jednoznačne odstrániť a naďalej by existovali pochybnosti. Keďže súd nemal k dispozícii originál
pracovnej zmluvy z 17.7.2012, aj vzhľadom na obranu obžalovanej, že podpísanú pracovnú zmluvu si

našla na svojom stole a pri podpise zmluvy nebola a výpoveď svedka P., že na dotaz p. S., po prezretí
podpisu na spornej pracovnej zmluve mu uviedol, že podpis na zmluve je podpisom p. G. v spojitosti s
výpoveďou svedka L.. G., ktorý jednoznačne neopoznal ani svoj podpis na pracovnej zmluve podpísanej
s dcérou obžalovanej, stále existovali pochybnosti, kto skutočne pracovnú zmluvu podpísal, či zmluvu
podpísal skutočne p. G. alebo iná osoba. Na odstránenie tak existujúcich pochybností, by muselo

byť znaleckým posudkom konštatované, že podpis L.. M. G. na zmluve sfalšovala práve obžalovaná,
alebo by museli byť súdu predložené iné relevantné dôkazy. Z vyššie uvedených dôvodov, súd návrh
prokurátora na vykonanie znaleckého dokazovania pre neúčelnosť zamietol a zároveň rozhodol tak, že
obžalovanú v zmysle zásady in dubio pro reo spod obžaloby oslobodil.

Keďže súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil mal obligatórnu povinnosť odkázať poškodeného s

nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.