Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by Mgr. Viera Milatová, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 14C/119/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513228321

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Milatová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1513228321.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V samosudkyňou Mgr. Vierou Milatovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa:
Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: XX XXX XXX, Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného: JUDr.
Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER-KÁN & partners, Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava,

proti odporkyni: K. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., K. námestie 6, t.č. na neznámom mieste,
zastúpená opatrovníčkou p. A. N., pracovníčkou V. súdu D. V, o zaplatenie 50,70 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni súd náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žiadal návrhom, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 50,70 eur, lebo odporkyňa
cestovala dopravným prostriedkom navrhovateľa a na výzvu kontrolného orgánu sa nevedela preukázať
platným cestovným lístkom.

Odporkyňa sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, zásielky sa vracajú z pošty adresát neznámy.
Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporkyne ani vykonaným úradným šetrením, preto jej sú v zmysle § 29
ods.2 OSP ustanovil na konanie opatrovníka.

Opatrovník odporcu sa pojednávania nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal, aby súd rozhodol
v súlade so zákonom.

Pojednávania sa účastníci nezúčastnili, ospravedlnili svoju neúčasť, preto súd vec prejednal a rozhodol
podľa § 101 ods.2 OSP v ich neprítomnosti.

S poukazom na ustanovenie § 115a O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p. a § 200ea/ O.s.p. súd vo veci nenariadil

pojednávanie, nakoľko sa jedná o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinným dokladov založených v spise, najmä hlásením o
porušení tarifných a prepravných podmienok a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok mal súd preukázané, že odporkyňa dňa
23.02.2012 cestovala dopravným prostriedkom navrhovateľa linkou č. 99 - autobusom o 09:14 hod.a pri kontrole sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Totožnosť odporkyne bola zistená z jej
občianskeho preukazu.

Podľa § 9 písm. b/ zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov sú vodič,

iný člen osádky autobusu, alebo revízor oprávnení „uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným
cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu ( § 14 ods.3) alebo sa preukázať osobnými údajmi
potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné
číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu ( cestovného pasu prípadne iného dokladu
totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu,“

Podľa § 11 ods.1 písm. d/ zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov

cestujúci je povinný „zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo
revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu ( §14 ods.3 cit.zák.), ak sa
pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na
vymáhanie...... ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo zničenie autobusu,“.

Na základe § 14 ods.2 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave: „Úhrada pri nepreukázaní sa platným

cestovným lístkom / § 9 písm.b) cit.zák./ je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a
zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav
určí dopravca v prepravnom poriadku.“

V zmysle článku 6 ods.2 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave platného v
čase porušenia tarifných a prepravných podmienok: „Cestujúci je povinný na vyzvanie revízora predložiť

na kontrolu cestovný lístok, v prípade zľavneného cestovného lístka spolu s prekážkou na tarifnú zľavu.“

V zmysle článku 6 ods.3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave platného v
čase porušenia tarifných a prepravných podmienok: „Cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2
tohto článku nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a
úhradu vo výške do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Aktuálnu výšku úhrady

stanovuje tarifa. Ak cestujúci má platný predplatený cestovný lístok na meno s minimálne 30 dňovou
platnosťou a v lehote po 48 hodinách do 30 dní od tarifného zistenia predloží na nahliadnutie doklad
totožnosti, originál predplateného cestovného lístka, ktorý bol platný v čase zistenia v doplatkovej
pokladni dopravcu, zaplatí v tejto pokladni úhradu vo výške desaťnásobku základného cestovného bez
príplatkov a zliav.“

Dopravca je povinný zverejniť tarifu na svojom webovom sídle a zabezpečiť, aby sa aspoň základné
údaje sprístupnili verejnosti v cestovnom poriadku, a ak je to možné,

aj v priestoroch autobusovej stanice a v autobusoch, a aby osádka autobusu a revízori boli schopní
informovať cestujúcich o sadzbách a ostatných cenách pred začatím prepravy a počas nej.

Súd mal preukázané, že odporkyňa cestovala dopravným prostriedkom navrhovateľa bez cestovného

lístka, preto je povinná zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu.

Pri spotrebiteľských zmluvách má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník,
teda úprava spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho
vykonanie.

Podľa § 52 ods.2 Obč.zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahomalebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 5b zák.č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku ako zákonný
dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Odporca svoj zmluvný záväzok riadne a včas

nesplnil.

Podľa§2písm.b/zák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľajepredávajúcimosoba,ktorápriuzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo
povolania.

Navrhovateľ si peňažný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy uplatnil na súde žalobou podanou dňa
21.08.2013.

V občianskoprávnych vzťahoch sa v zmysle ust. § 101 Obč.zák. právo premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 108 Obč. zák., práva z prepravy sa premlčujú za 1 rok, s
výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.

V zmysle zákonnej úpravy zavedenej zák.č.102/2014 Z.z. v spojení s § 5b zák.č.250/2007 Z.z., súd bol
povinný zaoberať sa v prejednávanej veci aj otázkou premlčania žalobou uplatneného nároku.

Podľa § 100 ods.1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za 1 rok s výnimkou práv na náhradu škody
pri preprave osôb.

Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby
sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Konkrétnym právnym účinkom premlčania je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie dovolať sa

premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného
práva. Premlčaním právo veriteľa síce nezaniká, trvá ďalej, avšak iba vo forme naturálneho záväzku, čo
znamená, že jeho vymožiteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.

V § 108 Obč.zák. je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Toto
zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 a § 773

Obč.zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč.zák., pre ktoré platí § 106 Obč.zák.
V jednoročnej premlčacej dobe v zmysle § 108 Obč.zák. sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu
na cestovné vyplývajúci z § 760 Obč.zák., ale i jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom v zmysle zák.č.168/1996 Z.z. I tento nárok totiž patrí medzi práva z prepravy v zmysle
§ 760 Obč.zák., i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený.Zákon č.168/1996 Z.z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi
cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon neupravuje premlčanie
nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 9 písm.b/ v spojení s

§ 14 ods.2 zákona č. 168/1996 Z.z.), treba otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853
Obč.zák. na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú
vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením Občianskeho zákonníka je práve § 108.
Zákon č. 168/1996 Z.z. neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné
a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Preto podľa § 563 Obč.zák. dlžník -

cestujúci je povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Takýmto
dňom teda nastáva splatnosť dlhu a týmto dňom bolo možné právo vykonať podaním žaloby na súd.

Predmetný spor sa týka nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd ex offo (§ 5b zák.č.250/2007 Z.z.)
musel prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa z dôvodu premlčania, ktorá skutočnosť
bránisúdupriznaťplnenienavrhovateľovivočiodporcoviakospotrebiteľovi,ajkeďbyinakbolopotrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Jednoročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Odporkyňa bola prepravným kontrolórom kontrolovaná dňa 23.02.2012, kedy mal oprávnenie prevziať
úhradu dlžného cestovného a úhrady v sume 50,- eur. Nasledujúcim dňom 24.02.2012 sa teda
odporkyňa dostala s plnením záväzku do omeškania a zároveň začala plynúť jednoročná premlčacia
lehota. Navrhovateľ podal predmetný návrh až 21.08.2013, teda po uplynutí jednoročnej premlčacej

lehoty a preto súd s poukazom na uplatnenú námietku premlčania jeho návrh zamietol ako premlčaný
(§ 100 ods.1 Obč.zák.)

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP, zásady úspechu odporcu v konaní. Odporkyni
trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do l5 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti :

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované

- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že :

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a OSP/

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny

poplatok za návrh.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.