Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 50C/176/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223821
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512223821.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
zastúpeného advokátskou kanceláriou: G. X., s.r.o., D.: XX XXX XXX, so sídlom U. 4, B., proti odporcovi:
Q. republika - F. spravodlivosti SR, D.: XX XXX XXX, so sídlom I. námestie č. XX, XXX XX B., v konaní
o náhradu škody 125,00 EUR a nemajetkovej ujmy 271,07 EUR takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 09. 2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady

škody 125,00 EUR a nemajetkovej ujmy 271,07 EUR.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučnej veci
vedenej pod č. k. XXEr XXXX/XXXX podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012
tým, že v exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel Exekučného poriadku je
založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti ak je titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti; nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu a žiadosti na
vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom, rozhodol o
žiadostiachoudeleniepovereniaatorozhodnutímozamietnutížiadostioudeleniepovereniapouplynutí
zákonom stanovenej doby.

Predmetný postup namieta navrhovateľ ako nesprávny v rozpore so zákonom. Nečinnosť okresného
súdu nie je ničím ospravedlniteľná, súd nevykonával žiadne úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu
právnej neistoty.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetkovú škodu vyčíslil ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ náklady, resp.majetkovú škodu v celkovej sume 175,- EUR špecifikoval nasledovne: 70,- EUR správa pohľadávky
- pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému, 40,- EUR udržanie a správa
informačného systému, 50,- EUR administrácia listín a komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom

a 15,- EUR administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštové a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ uplatnil v sume 271,07 EUR za každý
rok poznačený prieťahmi, ako potrebu náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá má základ v požiadavke

na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov štátu. Výšku nemajetkovej ujmy ako primeranú satisfakciu vyčíslil
paušálne s poukazom na v žalobných návrhoch uvedené Z. Y. súdu SR sp.zn.: D.. ÚS XXX/XX-XX,
D.. ÚS XXX/XX-X, D.. ÚS XXX/XX, D.. ÚS XXX/XX-XX, D.. ÚS XXX/XX-XX, D.. ÚS 125/04-44, III. ÚS
229/04-52, III. ÚS 21/05-30, III. ÚS 190/05-36, III. ÚS 301/05-38, v ktorých veciach bolo ústavným súdom
sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy v trvaní viac ako jeden rok v sume

15.000,- Sk až 20.000,- Sk.

Súčasne navrhovateľ žiadal v každom žalobnom návrhu vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152
ods.2vetadruházákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(OSP)tak,žeodporcajezodpovedný
za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V,

pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní
vedenom pre pohľadávky navrhovateľa, ktoré vznikli neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o
úvere.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 29. 10. 2013, žiadal žalobný návrh z dôvodu

nepreukázania splnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a ako právne
neopodstatnený v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Odporca žalobný návrh považoval za zmätočné podanie, v ktorom nie sú splnené procesné podmienky.
V žalobe nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátumy

doručenia podaní súdu, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval
vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, atď.
Navrhovateľ odkazuje na exekučný spis a uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek

tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Neoznačenie spisových značiek exekučných
konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd
Slovenskej republiky odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou
exekučného súdu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 211/2012, IV. ÚS 366/2012, IV.

ÚS 374/2012). Odporca v tejto súvislosti navrhol aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) vzhľadom na skutočnosť, že v tomto momente nie je jasný ani
titul nároku na náhradu škody keď navrhovateľ namieta rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietnutie nezákonného rozhodnutia,
ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov konania.

Čo sa týka prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie ani po
vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu. Odporca má za to, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Odporca eviduje žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súčasne poukazuje na skutočnosť, že
dňa 23. 04. 2012 mu boli doručené prvé žiadosti a dňa 27. 09. 2012 boli okresnému súdu doručené
žalobné návrhy, ktoré boli podané pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Napriek opakovaným výzvam
na doplnenie žiadostí, adresovaných navrhovateľovi, bola odporcovi doručená všeobecná odpoveď,

kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nepreukázal
požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode,
doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu
na prieťahy/ústavné sťažnosti. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovaniepodaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o
ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods.
1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Odporca má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Na splnenie podmienok úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody odporca poukázal na
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorých všeobecnými podmienkami, pri splnení ktorých
štát zodpovedná za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci sú: nezákonné

rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, za takýto nemožno považovať zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Za nesprávny úradný postup možno považovať, v súlade s
rozhodovacou praxou súdov, porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho

orgánu, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí ( rozsudok NS SR č. 4
Cdo 24/2004, uverejnený pod publikačným číslom 23/2011 ). V zmysle uvedeného akýkoľvek postup
súdu, ktorý nájde svoj výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom,
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená. V danom
prípade nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže podľa

ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je o. i. nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia

bola konštatovaná príslušným orgánom, táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnená.

K tvrdeniu navrhovateľa, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal „ opätovné
posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu “ odporca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z

03. 03. 2011 sp.zn. IV. ÚS 60/2011 - 13, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. 10. 2011 sp.zn. 3Cdo
146/2011, z 26. 09. 2011 sp.zn. 3Cdo 11/2010, z 29. 03. 2011 sp.zn. 5Cdo 291/2010, v zmysle ktorých
vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa,
preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v

takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných
prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote odporca poukázal na to, že zo samotnej dikcie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v
podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia.

K existencii prieťahov v konaní odporca poukázal na znenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v
znení účinnom od 01. 01. 2013, podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.Navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia
sťažnosti, že by existovalo akékoľvek právoplatné rozhodnutie, ktorým by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, z uvedených

dôvodov má odporca za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii
prieťahov.

V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, odporca v konaní

vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, ak došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 04. 2009, teda tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

V časti uplatnenej materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom vymáhanej od povinného odporca
poukazuje na skutočnosť, že pre úspešné uplatnenie nároku je nevyhnutné preukázať existenciu

škody, dlžníka a nevymožiteľnosť pohľadávky. Navrhovateľ nepreukázal ani vznik ani výšku škody,
nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk.

V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou vo výške 271,07 EUR odporca poukázal na
skutočnosť, že navrhovateľova požiadavka nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či

rozumnou úvahou. Navrhovateľ nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim
zadosťučinením, nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy, ktorej náhrada by sa mala poskytnúť v
peniazoch.

Rovnako navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť nesprávneho úradného postupu a vzniku škody či

nemajetkovej ujmy.

V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, odporca v konaní
vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, ak došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia

žiadosti o udelenie poverenia pred dňom 23. 04. 2009, teda tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Podľa ust. § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu

škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa
právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)
rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu
spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa

§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Navrhovateľovi bolo rozhodnutie o zamietnutí poverenia súdneho exekútora doručené dňa 17. 08. 2011,
navrhovateľ sa preto mohol o škode a jej výške dozvedieť najskôr dňa 17. 08. 2011 a pokiaľ si návrh
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podal na súd dňa

27. 09. 2012, nie je možné konštatovať premlčanie jeho práva a to s poukazom na ust. § 19 ods. 1, 2
zákona č. 514/2003 Z. z. pre prípad, že by mu predmetný nárok vznikol.

V predmetnom konaní sa súd zaoberal námietkami odporcu poukazujúcimi na nedostatok procesných
podmienok v konaní, ktoré vidí v zmätočnom žalobnom návrhu, ako aj predčasnom podaní návrhu a

nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jedenrovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom štát,
návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát
konať. Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré

nemôže pripojiť bez svojej viny.

Náležitosti návrhu na začatie konania, vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava platná do 31. 12.
2012 nevyžadovala osobitné náležitosti, Občiansky súdny poriadok upravuje tak, že trvá len na tých,
ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodovať.
Opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľ prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje

opodstatnenosť svojho návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplýva aj
z ustanovenia § 120 O.s.p, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania.
Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy obsiahnutej
v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti musia byť
opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. So zreteľom na ust. §

101 Občianskeho súdneho poriadku, splnenie povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie
je procesnými prostriedkami vynútiteľné a môže nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej.
Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred tým, ako bude požadovaný nárok vecne
prejednaný, súdu neprislúcha. Riziko, že takto formulovanej žalobe nebude vyhovené, nesie v plnom
rozsahu navrhovateľ.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Ustanovenie, podľa ktorého otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, bolo vnesené
do právnej úpravy až novelou zákona č. 514/2003 Z. z. účinnou od 01. 01. 2013, preto v súlade s právnou
teóriou je potrebné aplikovať hmotnoprávne ustanovenie platné v čase vzniku škody, nároku, resp. v
čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom a na súde. Navrhovateľ
uplatnil svojou žalobou nárok na súde pred účinnosťou novelizovaného znenia zákona. Na predmetné

konania je nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady škody, t.j. do
31. 12. 2012. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nároku navrhovateľa
v prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného postupu, uplatneného žalobou dňa 27. 09.
2012 podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31. 12. 2012.

Nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímakoajspôsobenejnesprávnymúradným
postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanienárokusorgánompríslušnýmpodľaustanovenia§4a§11zákonač.514/2003Z.z.Právna
úpravaumožňujepoškodenémudomáhaťsasvojhonárokunanáhraduškody,resp.neuspokojenejčasti
na súde, avšak iba v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov

odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez predchádzajúceho
predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť, ale má poškodeného
vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej lehoty podľa § 43 ods.
1 O.s.p. V prípade podania návrhu na predbežné prerokovanie mal by súd počkať až do skončenia
prerokovania pred príslušným ústredným orgánom bez toho, aby konanie prerušil (R 20/1981).

Súdu je známe, že navrhovateľ podľa Sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody zo dňa 30. 05. 2012 ( podľa zoznamu uloženom na Okresnom súde Bratislava V v
Spr. 3482/2012 ), žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podal dňa 30. 05. 2012, svoj nárok uplatnilspôsobom podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a tým splnil podmienku predbežného prerokovania
nároku hromadným podaním žiadostí zo dňa 30. 05. 2012 na Ministerstve spravodlivosti SR ako orgáne
príslušnom podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z.z.. Odporca v šesťmesačnej lehote, t.j. do 30. 11. 2012

nárokom navrhovateľa nevyhovel, čím má súd preukázané splnenie procesných podmienok na konanie
v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. o nárokoch na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnených
podľa cit. zákona v znení do 31. 12. 2012. Skutočnosti uvádzané odporcom vo vyjadrení, týkajúce sa
nečinnosti navrhovateľa pri predbežnom prerokovaní jeho nárokov (vzhľadom na právnu úpravu účinnú
do 31.12.2012) nemá za následok, že k predbežnému prerokovaniu nedošlo a žaloby sú podávané

predčasne.

Navrhovateľ žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p. Súd v
prejednávaných veciach nevyhovel návrhu navrhovateľa ako nedôvodnému, pre ktorý postup súdu nie
je potrebné vydanie zvláštneho rozhodnutia.

Navrhovateľ ďalej namietol príslušnosť Okresného súdu Bratislava V ako súdu, ktorý by mal byť
vylúčený z konania a rozhodovania vo veci z dôvodu, že tunajší súd svojím nesprávnym úradným
postupom/nezákonným rozhodnutím v exekučných konaniach spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú
svojim žalobným návrhom navrhovateľ uplatňuje voči štátu.

Odvolací súd rozhodnutím č. 5NcC 140/2012 zo dňa 17. 10. 2012 nevylúčil sudkyňu JUDr. Evu
Mészárosovú z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

Vzhľadom na uvedené, Okresný súd Bratislava V v zmysle § 85 ods. 3 a § 87 písm. a) a b) O.s.p. je
miestne príslušným všeobecným súdom na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu ako dôkaz označil príslušný spis exekučného súdu, žiadne ďalšie
dôkazy neoznačil.

Súdvpredmetnejvecinariadilpojednávanieažpoprávoplatnostiuznesenia50C176/2012-52zodňa03.

03.2014vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvBratislaveč.k.5Co377/2014-78z25.07.2014,ktorým
súd odmietol odvolanie navrhovateľa s odôvodnením, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa
na zákonného sudcu a práva na nestranný súd je právoplatné, je zrejmé, že navrhovateľ už nemôže
mať záujem na prerušení aktuálneho konania do právoplatnosti uvedeného rozhodnutia Ústavného

súdu. Preto zanikla potreba rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu navrhovateľa
na prerušenie konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 24. 09. 2014. Pojednávanie bolo
nariadené na termín 30. 10. 2014. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal opätovne
návrh na prerušenie konania a to z rovnakých dôvodov ako uvádzaných v návrhu zo dňa 05. 12. 2013.
Okrem skutočnosti, že o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania bolo právoplatne rozhodnuté,

ústavný súd v prejednávaných veciach rozhodol, sťažnosti pre nedostatok právomoci odmietol, t.j.
odpadol aj dôvod uvádzaný samotným navrhovateľom na prerušenie konania.

Súd vykonal na pojednávaní v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., v neprítomnosti účastníkov konania,
dokazovanie výpisom navrhovateľa z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, pripojeným

spisom sp. zn. 36 Er 2640/2011, v ktorom navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu a uplatnil
náhradu škody a nemajetkovej ujmy a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec a zistil
nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro vl.č. 23636/

B slovenskou právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetom podnikania je
aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Odporca nepoprel, že mu boli doručené písomné žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V.

Z návrhu navrhovateľa a z pripojeného spisu sp. zn. 36Er/2640/2011 súd zistil nasledovné skutočnosti:Navrhovateľ uplatnil náhradu škody v sume 125,- EUR ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu a sumu 271,07 EUR titulom
primeranej náhrady nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti z dôvodu, že podľa tvrdenia

navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, konanie malo začať 13. 04.
2011, pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 102300370, dlžníka/povinného: Monika Ďuricová,
nar. 23. 05. 1972, vedenej exekútorom pod sp.zn. EX/6110/2011. Súdny exekútor požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, súd o žiadosti mal rozhodnúť až dňa 07. 09. 2011 (v omeškaní viac
ako 147 dní) rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, t.j. po zákonom stanovenej 15

dňovej lehote.

Súd zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36Er/2640/2011 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudol Krutý, EX
6110/11 na návrh navrhovateľa proti povinnému: Monika Ďuricová, nar. 23. 05. 1972 na vymoženie
pohľadávky 808,87 EUR s prísl., na základe zápisnice spísanej súdnym exekútorom dňa 07. 04. 2011,
požiadal listom doručeným súdu dňa 19. 05. 2011 o udelenie poverenia na vymoženie pohľadávky, na

základe exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 14093/10 zo dňa 03. 02.
2011, právoplatného dňom 21. 02. 2011, vykonateľný 24. 02. 2011, ktorým Stály rozhodcovský súd
zaviazal povinného na zaplatenie istiny 1 008,87 EUR spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 %
denne zo sumy 1 008,87 EUR od 03. 10. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo
sumy 1 008,87 EUR od 08. 11. 2010 do zaplatenia a náhradou trov rozhodcovského konania.

Záväzok vznikol zo zmluvy o úvere č. 1023000173 z 04. 11. 2009 a zmenky č. 1023000173 z 04. 11.
2009.OkresnýsúdBratislavaVuznesenímzodňa02.08.2011č.k.36Er/2640/2011-10,zamietolžiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého sp.zn. EX 5613/11 na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie doručenú súdu 19. 05. 2011 z dôvodu, že úverová zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré je

potrebné považovať za neplatné, keďže odporujú dobrým mravom.

Zo spisu sp. zn. 36Er/2640/2011 je preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu dňa 19. 05. 2011 a súd rozhodol po preskúmaní exekučného titulu uznesením dňa
02. 08. 2011 a nie ako tvrdí navrhovateľ, 07. 09. 2011.

Exekučné konanie bolo začaté 07. 04. 2011. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v
znení platnom do 31. 05. 2011.

Podľa § 44 ods. 1, 2 z.č. 233/1995 Z.z. v znení platnom do 31. 05. 2011 exekútor, ktorému bol

doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších

predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Na rozhodnutie súdu o žiadosti na udelenie poverenia, ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom, sa nevzťahuje zákonná 15 dňová lehota, v predmetnej veci vzhľadom
na uvedenú skutočnosť súd nezistil nesprávny úradný postup ani zbytočné prieťahy v konaní.

V prejednávanej veci navrhovateľ tvrdil, že nesprávny úradný postup v exekučných veciach je
charakterizovaný a) nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. bez zbytočných prieťahov,
b) vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, t.j. rozhodnutím o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby, ktorý sa prejavil v následku vzniku
materiálnej škody predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní a nemôže preto tiež nastať
akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.Súčasne navrhovateľ žiadal v žalobnom návrhu vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2
veta druhá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP) tak, že odporca je zodpovedný

za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V,
pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní
vedenom pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o
úvere.

Navrhovateľ v prejednávanej veci uplatňoval voči štátu, zastúpenom Ministerstvom spravodlivosti SR
podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení do 31. 12. 2012, náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala
byť navrhovateľovi spôsobená uvedeným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava
V v exekučných konaniach.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení do 31. 12. 2012 štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012, zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje

na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa
účinnosti zákona, a na škodu spôsobenú odo dňa účinnosti zákona nesprávnym úradným postupom;
zákon nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2004.

Ustanovenie § 9 zákona zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa

nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup,
2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ich
existenciamusíbyťvsúdnomkonaníbezpečnepreukázanáanepostačujelenzáveropravdepodobnosti
splnenia niektorej z nich.

Nesprávny úradný postup v zmysle ust. § 9 zákona možno vykladať ako porušenie pravidiel stanovených
právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú
vykonávané v rámci činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného
rozhodnutia. Z tohto hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné
považovať aj nevydanie, resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými

pravidlami správne vydané v stanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v
spôsobe vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej
súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku. (Rozsudok NS ČR 28Cdo 5171/2008 z 13.11.2012)

Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom štátu definuje pojem škody v ust. § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ust. § 18. V zmysle § 25
ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania
nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Spôsob a rozsah
náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1) zákona č. 514/2003 Z.z. upravuje § 442 ods. 1)

Občianskeho zákonníka.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom do 31. 12. 2012 uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch,
ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vzniklipoškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Žiadny právny predpis Slovenskej republiky nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle na
majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak bolo
preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Na základe vykonaného dokazovania pripojeným súdnym spisom v exekučnom konaní, exekučný súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže zistil rozpor
exekučného titulu a to rozsudku rozhodcovského súdu so zákonom, v časti uplatňovaného zmenkového
úroku, resp. úroku z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, ktorý vzhľadom na jeho výšku,
t.j. 91,25% ročne posúdil ako zjavne neprimeraný, v dôsledku čoho spotrebiteľské úverové zmluvy
obsahovali neprimerané zmluvné podmienky. Uznesenie o zamietnutí žiadostí o vydanie poverenia

nadobudlo právoplatnosť. Žiadnym iným súdnym rozhodnutím nebolo toto uznesenie ako nezákonné
zrušené (navrhovateľom tvrdená procesná deformácia).

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v prípade zistenia rozporu so zákonom a
následnom zamietnutí žiadosti súdneho exekútora rozhodnutím súdu, na rozhodnutie súdu o zamietnutí

žiadosti pre rozpor exekučného titulu so zákonom sa 15 dňová zákonná lehota nevzťahuje. Z
vykonaného dokazovania neboli preukázané ani zbytočné prieťahy v konaní. Súd nezistil zo strany
exekučného súdu, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ani inému nezákonnému zásahu do
práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Navrhovateľ v prejednávanej veci nepreukázal existenciu podmienok pre úspešné uplatnenie svojich
nárokov na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v žalobe vznikla nesprávnym úradným postupom;
navrhovateľ nepreukázal či už existenciu nesprávneho úradného postupu, tak aj vznik škody a príčinnú
súvislosť vzniku škody s nesprávnym úradným postupom, t.j. neuniesol dôkazné bremeno. Súd preto
návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporca bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný. Mal by právo na náhradu trov konania, ktoré aj vo svojom vyjadrení k žalobným návrhom
uplatnil, ale zo spisu súd nezistil žiadne trovy, ktoré by mali odporcovi vzniknúť, preto vyslovil, že
odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaKrajskýsúdv
BratislaveprostredníctvomOkresnéhosúduBratislavaV,písomne,vdvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa
§ 42ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.