Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/103/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010200
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814010200.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

B. C., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona., na hlavnom
pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v H., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný B. C., nar. XX. XX. XXXX v R., trvale bytom R., V. E. č. XXXX, nezamestnaný, slobodný,
na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 02.45 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol
osobné motorové vozidlo značky Q. H. evidenčné číslo TS XXX AR po ceste číslo I/59 v meste R., a to
smerom od obce H., pričom pri cintoríne, v mestskej časti E. D., bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
Obvodného oddelenia PZ R. a vykonanou dychovou skúškou mu bolo dňa XX.XX.XXXX v čase o 02.49
hodine zistené 0,70 mg/l alkoholu v dychu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j/,l/ Trestného zákona, na trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d
k l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods.1, 2 Trestného zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona u k l a d á obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Dňa X.X.XXXX bola tunajšiemu súdu doručená obžalobu na B. C. pre prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Vo veci bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa XX. XX. XXXX. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní,
po zákonnom poučení urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný
zo spáchania skutku, ktorý mu je obžalobou kladený za vinu. Na všetky ustanovenia v zmysle §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku, ktoré mu súd prečítal, obžalovaný odpovedal,
že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol poučený o svojich právach,

najmä o práve na obhajobu, rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré
zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za žalovaný
trestný čin. Prokurátor k vyhláseniu obžalovaného zaujal stanovisko, že nemá námietky proti tomu, aby
súd vyhlásenie obžalovaného prijal. Súd potom vyhlásenie obžalovaného o vine prijal a vyhlásil, že
dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy

súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Súd nemal pochybnosti, že konanie obžalovaného napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1Trestného zákona. Z výsledkov vykonaného
dokazovania mal súd za jednoznačne a nepochybné zistené, že obžalovaný v inkriminovanej dobe

vykonával činnosť - viedol motorové vozidlo, v nespôsobilom stave, vyvolanom užitím návykovej látky.
Vykonanou dychovou skúškou mu bolo dňa XX. X. XXXX v čase o 02.49 hod zistené 0,70 mg/l alkoholu
v dychu. Po subjektívnej stránke obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Tr.
zák, pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal k osobným a majetkovým pomerom a svoje konanie
pred súdom oľutoval. Uviedol, že potom ako mu bol zadržaný vodičský preukaz prišiel o zamestnanie a
momentálne je evidovaný na úrade práce. S ochranným protialkoholickým liečením nesúhlasí, pretože
ešte pred spáchaním súdeného skutku dobrovoľne nastúpil protialkoholické liečenie a počas liečenia

alkohol nepožíval.

Súd vypočul znalkyňu Z.. R. U., ktorá vypovedala, že zotrváva na záveroch znaleckého posudku, u
obžalovaného zistila závislosť na alkohole. Obžalovaný bol v minulosti už krátkodobo hospitalizovaný
na psychiatrickom oddelení v R., bolo to v a januári XXXX. Obžalovaný odmietal ústavnú formu

protialkoholickej liečby, dobrovoľne začal protialkoholické liečenie ambulantnou formou, bol však iba
na dvoch kontrolách a protialkoholické liečenie svojvoľne ukončil. Obžalovaný má nekritický postoj vo
vzťahu k požívaniu alkoholických nápojov, liečba v jeho prípade má šancu na úspech, musí si však
uvedomiť, že pre liečenie je potrebná trvalá abstinencia, čo je možné v prípade ústavnej formy liečenia.

Súd čítal a oboznámil podklady vzťahujúce sa k osobe obžalovaného, najmä odpis z registra trestov,
správy o povesti, správu psychiatrického oddelenie, kartu vodiča.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že doposiaľ nebol trestný
a nebol ani postihnutý v priestupkovom konaní. Na jeho osobu neboli zaznamenané žiadne sťažnosti

zo strany spoluobčanov. Zo správy psychiatrického oddelenia R. vyplynulo, že na oddelení psychiatrie
bol hospitalizovaný od XX. 1. XXXX do XX. 1. XXXX, nachádza sa v evidencii psychiatrickej ambulancie
pre liečbu alkoholizmu, na poslednú kontrolu dňa XX. 5. XXXX sa nedostavil.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4

Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie

(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v prejednávanej trestnej veci

konštatoval na strane obžalovaného prevahu poľahčujúcich okolností, obžalovaný sa k trestnému činu
priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a tiež pred jeho spáchaním viedol
riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), priťažujúce okolnosti zistené neboli. Pri ukladaní trestu súd podľa §
38 ods.3 Tr. zák. znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a pri ukladaní trestu vychádzal
z trestnej sadzby do 8 mesiacov.

Vzhľadom na uvedené obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 dva
mesiace s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby vo výmere 18 mesiacov. Pri ukladaní
trestu súd dospel k názoru, že vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol trestne stíhaný a
ani priestupkovo riešený, žil bezúhonným spôsobom života nie je potrebné pôsobiť prísnejším trestom.

Ak súd neukladal peňažný trest bolo tomu tak z dôvodu, že obžalovaný je nezamestnaný a nemá
žiaden príjem. Nakoľko obžalovaný spáchal trestný čin v súvislosti s vedením motorového vozidla
pod vplyvom alkoholu, súd zároveň rozhodol o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 28 mesiacov. Súd považoval takto popri sebe uložené tresty, vzhľadom
na osobu obžalovaného, okolnosti spáchania skutku za dostatočné na jeho nápravu ako aj ochranu

spoločnosti. Zároveň závermi znaleckého dokazovania, na ktoré odkázala znalkyňa vo svojom výsluchu
bolo jednoznačne preukázané, že u obžalovaného sa jedná o syndróm závislosti od alkoholu, jeho
závislosť spadá do III-IV. vývojového štádia podľa A. a plne sa u neho manifestuje psychická aj fyzická
závislosť. Stereotyp pitia je pravidelný, spočíva takmer dennom pití, v stupňovaní do niekoľkodňových
záťahov s ebrietami, neschopnosť udržať nad pitím kontrolu. Prítomné sú sociálne dôsledky etylizovania

postihujúce problémy rodinné a pracovné. Znalkyňa odporučila obžalovanému nariadiť ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou, vzhľadom k štádiu ochorenia a nekritickému, formálnemu
postoju k etylizovaniu a bagatelizovaniu pitia obžalovaného. Súd tak pristúpil v prípade obžalovaného
aj k uloženiu ochranného protialkoholické liečenia ústavnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr.
zákona, keďže obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky. Takto uložené tresty za

súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia, vzhľadom na osobu obžalovaného ako aj
spôsob vykonania činu možno považoval za dostatočné pre nápravu obžalovaného a zároveň plniace
si aj ďalšie funkcie trestu, zahŕňajúce v sebe nie len prvky individuálnej ale aj generálnej prevencie a
tiež sú vyjadrením morálneho odsúdenia páchateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.