Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/199/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109204128
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7109204128.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Adriany Murínovej a JUDr. Anny Slovinskej v právnej veci žalobcu E. F., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., M.
Č.. XX, zastúpeného JUDr. Ing. Deziderom Jančikom, advokátom so sídlom v Košiciach, Hlavná č. 119
proti žalovanému H. F., A.. X.XX.XXXX, W.Q. Q. O., E. Č.. X, zastúpenému JUDr. Adrianou Krajníkovou,
advokátkou so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 57, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14.9.2012 č.k. 38C/85/2009-186
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o

trovách konania a povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.

Žalobcovi sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 77,55 eur a žalovaný je povinný
zaplatiť ju JUDr. Ing. Deziderovi Jančikovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosti vedené Správou katastra Košice,
Katastrálny úrad O. na LV č.XXXXX ako byt č.XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu na
M. X. Č.. XX Q. O., ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
domunaM.X..Č..XXvO.voveľkostispoluvlastníckehopodieluXXXX/XXXXXXaprávozodpovedajúce
vecnému bremenu stavby k pozemku parcela č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX P.X zriadené podľa zákona č.182/93 Z. z. a evidované vlastníkovi bytu zapísaného pod

W. D. Č..XXXXX, patria do vlastníctva žalobcu. V prevyšujúcej časti žalobu súd zamietol. Žalovaného
zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 515 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a zároveň ho zaviazal povinnosťou zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny
poplatok z návrhu na začatie konania v sume 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodol tak o návrhu žalobcu na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ktorý
žalobca odôvodnil tým, že žalovanému daroval nehnuteľnosť z dôvodu príbuzenského zväzku v snahe
zabezpečiť bývanie vlastného syna a tiež preto, že dcéra dlhodobo žije v zahraničí a jej bytová otázka

nebola problematická. Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným nikdy neboli ideálne, ale neskôr sa začali
rapídne zhoršovať, a to aj s ohľadom na to, že žalobca trpí ťažšími zdravotnými poruchami, bol viackrát
hospitalizovaný, žalovaný o týchto problémoch vedel, no ani raz neprejavil riadny záujem a neprišiel ho
ani do nemocnice navštíviť a ide o obdobie od januára 2008 do februára 2008. Tento absolútny nezáujem
žalobcu urážal a psychicky vyčerpával a to prispelo aj k faktu, že sa jeho zdravotný stav zhoršil, dostal
infarkt, bol pripútaný na lôžko, pričom nebol schopný sám sa o seba starať a bol odkázaný na pomoc
iných osôb. Žalovaný sa odmietol o neho starať, musela ho prísť opatrovať dcéra z Holandska a pretosa po týchto hospitalizáciách rozhodol požiadať žalovaného o vrátenie daru z dôvodu veľkého nevďaku
zo strany obdarovaného. Výzvu na vrátenie daru zo dňa XX.X.XXXX žalobca doručoval žalovanému,
túto výzvu žalovaný aj prevzal, preto právny vzťah z darovania zanikol okamihom, keď prejav vôle

žalobcu došiel žalovanému. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní, kde bol vypočutý ako účastník
konania uviedol, že v čase, keď došlo k darovaniu predmetných nehnuteľností, boli vzťahy medzi ním
a synom vcelku dobré, často sa navštevovali. Žalobca poberal len na invalidný dôchodok a na základe
toho u neho vznikali finančné problémy, stal sa neplatičom za byt, v ktorom býval a nedoplatok dosiahol
v tom čase sumu 125.000,- Sk. Preto kontaktoval žalovaného a oznámil mu, že byt na neho formálne

prepíše do času, kým dlh nesplatí, aby o tento byt neprišiel a po splatení dlhu mu mal byt žalovaný
vrátiť. Tento dlh žalobca splácal zhruba jeden rok a dva mesiace na účet exekútora. Problémy medzi
žalobcom a žalovaným vznikali už po dedičskom konaní po svokre žalobcu a starej matke žalovaného,
kedy dedičia zistili, že počas života previedla byt výlučne na žalovaného, čím sa stal vlastníkom dvoch
bytov a obišla sa dcéra žalobcu Y.. Preto žalovaný súhlasil s dohodou, že ostane vlastníkom bytu po
svokre a vlastníkom bytu, ktorý mu žalobca daroval v roku 2002 bude sestra žalovaného Y.. Dokonca

bola vyhotovená darovacia zmluva medzi žalovaným a touto jeho sestrou, ktorá však pre nesprávnosti
nebola zapísaná v katastri nehnuteľnosti a od tej doby sa žalobca opakovane snažil skontaktovať so
žalovaným v tejto veci, ale žalovaný už dobrovoľne nebol ochotný dohodnúť sa o prevode bytu, prípadne
byt vrátiť.

Žalovaný namietol existenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu a uviedol, že tvrdenie

žalobcu o tom, že by sa o neho nestaral, že zanedbával jeho zdravotný stav sa nezakladá na pravde. V
roku 2006 z iniciatívy sestry Y. F. sa mal uskutočniť prevod predmetnej nehnuteľnosti - bytu na sestru,
čo sa však neudialo, keďže zmluva mala právne vady. So žalobcom sa následne nedohodli preto, lebo
žalobca mu sľúbil v prípade, ak pristúpi na prevod bytu sestre osobné motorové vozidlo, ale tento sľub
nesplnil a od vtedy sa eviduje zhoršenie vzťahov medzi ním a otcom. O otca sa stále vzorne staral,

v minulosti spoločne pracovali, vždy sa zaujímal o jeho zdravotný stav, zabezpečoval mu lieky, ako aj
lekársku starostlivosť, mali spoločné záujmy. Vo svojej výpovedi žalovaný nepoprel tvrdenie žalobcu, že
pre finančné problémy neuhrádzal platby za predmetný byt a je pravdou, že aj z toho dôvodu mu chcel
byt darovať, avšak žalovaný to vzal nielen ako darovanie z dôvodu finančných problémov a preto, aby
žalobca o byt neprišiel, ale že je to dar pre neho ako pre syna. Potvrdil, že žalobca celý dlh splatil sám,

ale vrátenie daru, ktorý si uplatnil žalobca bolo výsledkom iniciatívy jeho sestra Y. v roku XXXX, kedy bola
medzi nimi uzavretá zmluva, ktorá však mala právne vady a nebola zapísaná v katastri nehnuteľností.
Až následne si vrátenie daru formálne u neho uplatnil aj žalobca.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 80 písm. c/
O.s.p., § 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhovel

žalobe žalobcu okrem časti o určenie, že spoluvlastnícky podiel k pozemku zapísaného v registri „C“
ako parcela č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX P.X, na ktorom
je predmetný bytový dom postavený, patrí do výlučného vlastníctva žalobcu, pretože spoluvlastnícky
podiel k predmetnému pozemku nebol predmetom darovacej zmluvy z XX.X.XXXX a žalobca ho nikdy
nevlastnil. Súd uviedol, že v tomto prípade je daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho

práva, pretože podľa právneho stavu je vlastníkom nehnuteľnosti žalovaný a podľa tvrdeného stavu
vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná
pri spornosti práv k nehnuteľnostiam, evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci
žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu, ak je žalovaný zapísaný v katastri
nehnuteľností ako vlastník a žalobca má právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva. Súd

právne uzavrel, že posudzovaná darovacia zmluva ako dvojstranný právny úkon trpí vadami vôle,
keďže absentuje skutočnú vôľu oboch účastníkov darovať a byť obdarovaný, ide len o simulovaný
právny úkon, ktorý je v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, táto neplatnosť
nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) a voči každému. Disimulovaný
právny úkon, ktorý takto účastníci urobili by mohol byť platný len vtedy, ak by splnil všetky náležitosti

právneho úkonu, či nie je tento prípad, pretože aj tento disimulovaný právny úkon - obchádzanie výkonu
exekúcie by bol nedovolený, obchádzal by zákon, na základe čoho by bol absolútne neplatný v súlade
s § 39 Občianskeho zákonníka. Vzal totiž za preukázané dokazovaním, že obaja účastníci zmluvy v
zmluve označenej ako darovacia zmluva len predstierali jej uzatvorenie, pričom v skutočnosti mali vôľu
zabrániť výkonu exekúcie na sporné nehnuteľnosti, ktorá začala v júli 2002 a sledovali jediný cieľ, a

to zabezpečiť byt pred výkonom exekučného konania. K absolútnej neplatnosti zmluvy súd prihliada zúradnej povinnosti a je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti, pričom účastník nemusí
tvrdiť a namietať neplatnosť právneho úkonu, a teda aj v tomto prípade napriek skutočnosti, že žalobca
až v priebehu konania a v závere pri hodnotení právnej stránky veci poukázal na to, že ide o simulovaný

právny úkon, zaoberal sa súd touto skutočnosťou a vyvodil z nej dôsledky aj bez návrhu a v tomto zmysle
aj rozhodol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v súlade s ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., keďže
žalobca mal neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (t.j. o určenie, že spoluvlastnícky podiel k pozemku
patrí do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý bol navrhovateľom uplatnený navyše), priznal mu súd

nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Trovy žalobcu v konaní predstavujú trovy právneho
zastúpenia advokátom v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanieprávnychslužieb.Základnúsadzbu tarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbyvovýške
1/13 výpočtového základu ustálil súd podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky a trovy konania žalobcovi
priznal za právne zastúpenie v plnej výške v zmysle § 14 ods. 1 písm. a), b.) vyhlášky za prípravu a
prevzatie právneho zastúpenia, podanie žaloby, účasť na piatich pojednávaniach, za podanie vo veci

samej z 13.9.2010 po 55,49 eur, k tomu za 3 úkony 19 % DPH a za 4 úkony 20 % DPH k odmene a
náhradám, za 2 úkony režijný paušál 7,21 eura, za 1 úkon 7,41 eura a za 3 úkony 7,63 eura. Advokát
žalobcu vyčíslil a vyúčtoval na trovách nižšiu sumu, ako vyrátal súd (600,02 eura) a to 515 eur. V súlade
so zásadou nemožnosti prisúdenia viac, ako je žiadané, priznal súd náhradu trov konania vo výške
uplatnenej sumy 515 eur. V odôvodnení rozhodnutia uvádza súd prvého stupňa, že v zmysle § 149 ods.

1 O.s.p., prisúdenú náhradu trov konania povinný je žalovaný zaplatiť advokátovi napriek tomu, že to
nie je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol oslobodený od povinnosti
platiť súdny poplatok uznesením zo dňa 17.12.2009 č.k. 38C/85/2009-65, podľa § 2 ods. 2 veta prvá z.č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom do 4.3.2009
zaviazal na platenie súdneho poplatku žalovaného podľa položky 1b Sadzobníka súdnych poplatkov v

znení účinnom do 4.3.2009 vo výške 99, 50 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa okrem zamietavého výroku podal včas odvolanie žalobca, ktorý
navrhol v napadnutej časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie a žiadal náhradu
trov odvolacieho konania. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. pre dôvod
uvedený v § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/, e/, f/ O.s.p., pretože

napadnutý rozsudok je aj nepreskúmateľný. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti podľa žaloby žalobcu z dôvodu jej vrátenia ako daru titulom údajného konania žalovaného
ako obdarovaného v rozpore s dobrými mravmi. Neskôr, počas konania v zmenenom dôvode vrátenia
daru žalobcom mala byť skutočnosť, že dar mal byť vrátený pre vopred vymienený účel darovania, a
to ochrany a zachovania majetku s následným jeho vrátením po odpadnutí dôvodu darovania. Žalobca

teda učinil zmenu žalobného návrhu podaním zo dňa 13.9.2010, o ktorej súd prvého stupňa však
nerozhodol a pokračoval v konaní vo veci titulom žaloby o vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho
zákonníka. Žalobca v žalobe uviedol informáciu o titule, dôvode a úmysle darovania, ktorá je pravdivá
a nemodifikovaná, zmena nastala až potom, čo žalobca nevedel preukázať správanie sa žalovaného
v rozpore s dobrými mravmi a začal poukazovať na okolnosť dôvodu vrátenia bytu po vyrovnaní dlžôb.

Keď ani túto skutočnosť nevedel preukázať, otočil vec na poukázanie absolútnej neplatnosti právneho
úkonu. Skutočnosť, že na byte bol dlh je len vedľajšou postrannou pohnútkou, pričom primárny dôvod
darovania spočíval vo vôli darcu obdarovať obdarovaného za účelom zabezpečenia jeho bývania.
Pokiaľ by byt bol darovaný pre dôvod jeho ochrany titulom ukrátenia veriteľa, bola by tu iná právna
otázka, nie otázka absolútnej neplatnosti právneho úkonu v inom konaní a procesného postavenia iných

vecne legitimovaných subjektov. To všetko súvisí aj s trestnou rovinou konania žalobcu a napokon
úmyselne by uviedol do omylu aj jeho - žalovaného, že ide o relevantný právny úkon. Žalovaný nebol
účastníkom exekučného konania, o existencii exekúcie nemal vedomosť a už vôbec nie o zákaze
nakladania s majetkom žalobcu, čo napokon žalobca v konaní aj netvrdil a túto vedomosť žalovaného
v konaní ani neprezentoval. Pre skutočné posúdenie veci a absolútnej neplatnosti právneho úkonu,

ktorá sa javí buď v porušení zákazu exekútora nakladať s nehnuteľnosťou alebo v inej skutočnosti,
alebo k neplatnosti vôbec nedošlo a úkon je platný, je potrebné doplniť dokazovanie, nakoľko napadnutý
rozsudok je preto nepreskúmateľný. Rozsudok je nepreskúmateľný aj z dôvodov, že súd prvého stupňa
konštatuje vyzvanie žalovaného na vrátenie daru, avšak neuvádza, kedy táto výzva bola doručená.
Taktiež súd prvého stupňa konštatuje, že v úkone označenej darovacej zmluvy predstierali jej účastníci

uzatvorenie darovacej zmluvy, k čomu žalovaný udáva, že toto predstieranie z jeho strany neboloničím preukázané. Nie je opodstatnený záver súdu prvého stupňa, keď mu posúva úvahy, že on sám
(žalovaný), ale aj svedkovia potvrdili vedomosť žalovaného o tom, že jediným cieľom žalobcu bolo
ochrániťmajetokpredexekúciou.Pokiaľsúdprvéhostupňapoukazuje,ženapadnutázmluvatrpívadami

vôle, pričom vôľu zo strany žalovaného namodifikoval podľa svojej ľubovôle, absolútne nebral ohľad
na prvotné tvrdenie žalobcu v žalobe, ktoré bolo spontánne a nemodifikované. Zaoberal sa teda iba
tvrdeniamivprospechžalobcuanebraldoúvahytvrdeniažalovaného.Pokiaľžalobcanemalspôsobilosť
s predmetom zmluvy nakladať, ide o právnu otázku a rozhodnutie titulom absolútne iných dôvodov, čo
bude mať vplyv na ďalšie konanie medzi ním žalovaným a žalobcom. Ak žalobca mal právnu spôsobilosť

nakladať s nehnuteľnosťou, je tu potom potreba skúmať otázku platnosti napadnutej zmluvy aj titulom
argumentov prednesených žalovaným a titulom jeho skutočných prednesov, nie modifikovaných súdom
prvého stupňa. Rovnako je potrebné vyriešiť otázku a zdôvodniť argument, pre ktorý je darovanie titulom
ochrany majetku pre nepriaznivú hospodársku situáciu darcu, alebo jeho dlžoby neplatným právnym
úkonom, aj keby tento dôvod darovania mal byť primárnym dôvodom, čo však nebol. Súd prvého
stupňa rozhodol o absolútnej neplatnosti bez toho, aby bol právne vyriešil a deklaroval podstatné právne

okolnosti k svojmu záveru uvedenému v rozsudku. Žalovaný odvolanie proti výrokom o trovách konania
a povinnosti platiť súdny poplatok bližšie neodôvodnil.

Žalobca sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu žalovaným. Uviedol, že rozsudok súdu prvého
stupňa je správny, vychádza zo správneho a úplného posúdenia skutkových zistení a zo správneho
právneho posúdenia veci. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 28.4.2005 sp. zn. 4Cdo/33/2005

darovacia zmluva uzavretá za účelom zabezpečenia uspokojenia pohľadávky obdarovaného voči
darcovi je neplatným právnym úkonom. Obchádzanie zákona spočíva vlastne vo vylúčení záväzného
pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý sám osebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku
čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľným. Konanie in frauden
legis predstavuje postup, kedy sa niekto chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok

právnou normou nepredvídaný a nežiaduci. V prejednávanej veci uzavretie darovacej zmluvy samo o
sebe zákonu neodporuje. Situáciu je však nutné posúdiť v kontexte ostatných konkrétnych okolností.
Darovacia zmluva je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná pre obchádzanie zákona. Predmetná
darovacia zmluva bola zrealizovaná len z dôvodu ochrany a zachovania majetku žalobcu a skutočným
dôvodom bol nárast dlžoby spočívajúcej v neplatení nájomného, keďže žalobca musel čakať niekoľko

mesiacov na dôchodok. Išlo teda o simulovaný právny úkon, ku ktorému došlo v čase darovania.
Absolútna neplatnosť nastáva zo zákona a súd je povinný k tejto neplatnosti prihliadať ex offo. Toto
simulované darovanie bolo v konaní preukázané listinnými dôkazmi, ale aj výsluchom svedkov. Žalobca
sa nikdy neprestal správať ako skutočný vlastník nehnuteľnosti, pretože stále platil naďalej všetky platby,
inkaso, dane a na druhej strane žalovaný sa nikdy nesprával ako skutočný vlastník nehnuteľnosti, lebo

dobre vedel, na čom sa s otcom - darcom dohodli, t.j. keď odpadnú dôvody vyvolávajúce obavy, dar
- nehnuteľnosť vráti späť otcovi. To potvrdzuje aj podpísanie darovacej zmluvy, kde tentoraz darovaný
vystupoval ako darca, obdaroval svoju sestru, len chybou v zmluve nedošlo k povoleniu vkladu v katastri
nehnuteľnosti, konanie nebolo prerušené a vada nebola v stanovenej lehote odstránená. Žalovaný
navrhol rozsudok potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd prejednal vec na základe žalovaným podaného odvolania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania. Preskúmal napadnutú časť rozsudku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné. Verejné vyhlásenie rozsudku bolo v zmysle § 156 ods. 1 O.s.p. riadne oznámené.

Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorá bola napadnutá odvolaním

vychádza z náležite zisteného skutkového stavu, je vecne správny a správne sú aj dôvody v rozsudku
uvedené. Súd prvého stupňa náležite a správne zistil skutkový stav veci, vykonal potrebné dokazovanie
a preukázanie skutkových tvrdení hodnotil v súlade s § 132 O.s.p.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa napadnutého odvolaním
žalobcu a pre doplnenie dôvodov uvádza nasledovné:

Odvolanie podal žalovaný z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. pre dôvod uvedený v §

221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/, e/, f/ O.s.p.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak tak po
skutkovej, ako aj po právnej stránke je rozhodnutie nesprávne a podľa písm. f/ vtedy, ak sa účastníkovi
konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, pričom odňatím možnosti v zmysle čl. 48
ods. 2/ Ústavy SR sa rozumie, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Inou vadou (podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré
mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv
účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 221 ods. 1, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo
výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého

stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, t.j. že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliadal na skutočnosti, ktoré
boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov so zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov.

Ustanovenie § 205 ods. 2 písm. e) O.sp. znamená, že ak účastník oprávnene uplatní nové dôkazné
prostriedky v súlade s § 205a ods. 1 písm. c) a d) a z týchto skutočností vyplynie skutkový stav, ktorý je
v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého rozhodnutia, je zrejmé, že súd
prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí.

Nesprávne posúdenie veci, ktoré navrhovateľ uplatnil ako odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods.

2 písm. f/ O.s.p. môže spočívať v tom, že súd prvého stupňa posúdil vec podľa nesprávneho
právneho predpisu, alebo , že správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na
zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval. K nesprávnemu právnemu posúdeniu môže dôjsť aj pri
použití zodpovedajúceho právneho predpisu, za predpokladu, že také ustanovenie je súdom prvého
stupňa nesprávne interpretované a interpretácia inak adekvátneho právneho predpisu by zapríčinila

nedostatočné zistenie skutkového stavu.

Po preskúmaní napadnutého rozsudku v intenciách podaného odvolania dospel odvolací súd k
záveru, že postupu prvostupňového súdu v konaní ani jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť pochybenia
zakladajúce záver o naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania. Rozhodnutiu tiež
nemožno vytknúť nedostatočne zistenie skutkového stavu ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré

z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a nevyšli za konania najavo, že by
opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v
jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípade že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia

nesprávne interpretoval a nebol ani zistený taký postup súdu, ktorým by sa odňala žalovanému možnosť
konať pred súdom.

Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvého stupňa procesne pochybil, že nerozhodol o pripustení zmeny
žalobného návrhu, odvolací súd uvádza, že od začiatku konania žalobca petit žaloby nezmenil, keď sa
domáhal určenia svojho vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, preto ani nebol povinnýsúd osobitným uznesením pripúšťať zmenu návrhu pre uvádzanie dôvodov tejto žaloby. Skutočnosť,
že v priebehu konania upozornil žalobca súd aj na iné skutočnosti, ktoré ale vyplynuli hneď z prvého
výsluchu žalobcu ( ale i žalovaného) a to na absolútnu neplatnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy,

na ktorú skutočnosť musel súd, keďže ide o absolútnu neplatnosť, prihliadať z úradnej moci, nezakladala
povinnosť súdu prvého stupňa rozhodnúť o prípustnosti zmeny žaloby. Okolnosti o simulovanom
právnom úkone vyvstali v priebehu konania, súd sa nimi musel zaoberať a v konaní bolo preukázané, že
žalobca nemal v úmysle pri uzatváraní darovacej zmluvy skutočne darovať žalovanému predmet daru,
t. j. chýbala jeho vážnosť vôle takúto zmluvu uzavrieť.

Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce
existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria aj simulované
právne úkony. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa
na to, že adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť
ako základná náležitosť vôle. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný pri uzatváraní darovacej zmluvy
vedel, že predmetnú nehnuteľnosť mu žalobca nedaruje bez výhrad, ale v snahe zabrániť exekúcii

nehnuteľnosti dovtedy, kým dlhy na byte nevyplatí a že s tým bol uzrozumený, svedčí aj skutočnosť,
že následne uzavrel darovaciu zmluvu v prospech svojej sestry podľa želania žalobcu a len pre vady
zmluvy, ktoré v lehote neboli odstránené, táto zmluva nebola v katastri nehnuteľností zavkladovaná.

Podľa § 37 ods. 1) Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. V konaní bolo preukázané, v pri uzatváraní darovacej zmluvy chýbala zo

strany darcu vážnosť vôle a úmysel bezodplatne a neodvolateľne ( nie dočasne) darovať obdarovanému
predmet daru a o tejto skutočnosti obdarovaný mal vedomosť.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd so zreteľom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p., podľa §

142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho
konania,ktorépozostávajúztrovjehoprávnehozastúpenia-odmenyzaúkonprávnejslužby-vyjadrenie
k odvolaniu v sume 57 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. d/ a režijný paušál vo výške
7,63 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov, k tomu 20% DPH.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.