Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 20P/233/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713209248
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Marčeková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713209248.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

Y. G., nar.XX.X.XXXX

zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky
L. G., E.. F., nar.XX.X.XXXX, bytom F.. V. XXXX/X, U., právne zastúpenej JUDr. Miriam Podhradskou,
advokátkou so sídlom v Martine, A. Pietra 10645/17 a otca Y. G., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom M. Č..
XX, D. O., Č. E., v súčasnosti Ž. Č.. XXX, D. U. V., Č. E., maloletý bytom ako matka v konaní o návrhu
matky o úprave práv a povinností rodičov k maloletému takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:

Otec s a z a v ä z u j e platiť na maloletého Y. G., nar.XX.X.XXXX výživné vo výške 3.000 CZK mesačne
od 1.6.2013 s tým, že nedoplatok na výživnom od 1.6.2013 do 14.9.2014 v celkovej výške 21.576 CZK
sa otec z a v ä z u j e s p l á c a ť v splátkach po 1.000 CZK mesačne spolu s bežným výživným určeným
rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 16P/56/2013-192 zo dňa 26.8.2014 počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky pod následkom straty
výhody splátok.

Súd konanie o časti návrhu matky o zverení maloletého Y. G., nar.XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti
matke z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 21.6.2012 matka mal. Y. žiadala nariadiť predbežné
opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a po
vykonanom dokazovaní rozsudok, obidvomi rozhodnutiami mal. Y. zveriť do jej osobnej starostlivosti
s tým, že je povinná zabezpečiť sústavnú a dôslednú starostlivosť o jeho výchovu, zdravie, výživu
a všestranný vývoj, zastupovať ho a spravovať jeho majetok a otca zaviazať platiť výživné vo výške
3.000 Kč počnúc od podania návrhu splatným vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám, styk
maloletého syna s otcom neupravovať.

Uviedla, že právomoc slovenského súdu je daná článkom 8, bod 1 kapitoly II nariadenia č. 2201/2003 zo
dňa 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (nariadenie Brusel II
bis v konsolidovanom znení) a článkom 3 kapitoly II nariadenia Rady ES č. 4/2009 zo dňa 18.12.2008
o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej
povinnosti. Miestna príslušnosť vychádza u ustanovenia § 88 ods. 1 písm. c) O.s.p..

Dňa 28.5.2012 podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, zároveň návrh na rozvod
manželstva, konanie je vedené pod sp.zn. 21P/157/2012 a nie je právoplatne skončené. Tunajší súd dňa
14.6.2012 vydal uznesenie o nariadení predbežného opatrenia sp.zn. 12P/155/2012, ktorým dočasne
zveril mal. Y. do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca platením výživného 3.000 Kč mesačne
počnúc od 14.6.2012. Zároveň matke uložil, aby v lehote do 60 dní od doručenia predbežného opatrenia
podala riadny návrh na úpravu práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Návrh podala dňa
18.7.2012, konanie bolo vedené pod č. 21P/214/2012, na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 10CoP/15/2013 zo dňa 30.4.2013 bolo konanie právoplatne zastavené z dôvodu nedostatku
súdnej právomoci slovenského súdu vo veci konať. Vzhľadom k tomu došlo k zániku predbežného
opatrenia 12P/155/2012 zo dňa 14.6.2012.

Manželstvo uzavrela dňa XX.X.XXXX, počas manželstva sa narodilo dňa XX.X.XXXX v Mladej Boleslavi
jediné spoločné dieťa Y.. Otec ani ona inú vyživovaciu povinnosť nemajú. Ona je občianska Slovenskej
republiky, má tu aj trvalý pobyt, otec je občanom Českej republiky, dieťa má taktiež trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky. Po narodení syna sa jej zdravotný stav prudko zhoršil a 10 dní po pôrode
dostala mozgovú príhodu, musela byť hospitalizovaná, do Čiech prišla jej mama, ktorá sa o syna starala.
Viackrát absolvovala rehabilitačnú liečbu v kúpeľoch, bola hospitalizovaná v nemocnici, vtedy sa o syna
starala jej matka. Keďže otec jej nijako nepomáhal, odišla aj so synom na Slovensko ku rodičom do ich
rodinného domu, kde žije s malými prestávkami od začiatku roku 2010 aj so synom doposiaľ. Odišla
k rodičom kvôli správaniu otca, ktorý sa už o ňu a o syna nevládal postarať a nechcel už s nimi žiť.
Telefonicky kontaktoval dňa 17.5.2012 jej brata L. F. s tým, aby si prišiel zobrať sestru aj s maloletým Y..
Na jeho výslovnú žiadosť preto prišiel ju so synom so zbalenými všetkými vecami prevziať a odviezol ich
na Slovensko k jej rodičom. Dňa 18.5.2013 jej otec poslal sms správu, kde jej napísal, že s ňou končí.
Účelom odchodu z ČR nebolo navštíviť lekárske vyšetrenie, ale ich trvalý odchod na Slovensko, tak ako
sa otec aj vyjadril pred jej bratom. Faktom je, že so synom trvale žijú na území Slovenska, na adrese F..
V. XXXX/X, U. počnúc od 17.5.2012, odvtedy má otec o jej pobyte a pobyte syna vedomosť. Prejavovať
nesúhlas s pobytom na Slovensku začal až po vydaní predbežného opatrenia, ktorým bol zaviazaný
platiť výživné na syna. Nevykonal iné právne kroky za účelom návratu dieťaťa do Českej republiky,
pričom od trvalého presťahovania jej a syna na územie Slovenskej republiky uplynul už viac ako rok.

Do Čiech sa už vrátiť nechce, aj syn si na Slovensku zvykol. Má v mieste trvalého pobytu veľa kamarátov,
plne sa zžil s prostredím, nakoľko aj pred májom 2012 sa väčšinu času zdržiaval na Slovensku u svojich
starých rodičov, ktorí sa o neho spolu s ňou starali, toto prostredie považuje za svoj domov. Jej rodičia
sú ochotní ju so synom naďalej nechať bývať u nich, majú tam zariadenú izbu, navarené každý deň, syn
má starých rodičov veľmi rád. V podstate od narodenia syna účastníci spolu vlastne nežijú, otec sa o ňu
so synom nijako nestará, finančne ich nijako nepodporuje s výnimkou platenia výživného, práve naopak.
Na určitý čas na ňu oberal opatrovateľský príspevok a iné dávky, pričom ju museli živiť jej rodičia, ktorí
ju podporujú finančne, ale najmä jej pomáhajú so starostlivosťou o syna.

Je na invalidnom dôchodku, je ťažko zdravotne postihnutá, v posudku o invalidite je konštatovaný pokles
pracovnej schopnosti najmenej 70%, dôchodok poberá vo výške 74 Eur a okrem toho aj invalidný
dôchodok tretieho stupňa z Českej republiky vo výške 11.264 Kč. Na syna poberá prídavky na dieťa.
Navštevuje niekoľko odborných ambulancií, nemalé financie vynakladá na lieky cca 40 Eur, ktoré musí
užívať pravidelne a to kardiológiu, logopédiu, neurológiu, pravidelne musí rehabilitovať na rozhýbanie
stuhnutých končatín. Jej otec ju musí voziť autom, prostriedkami hromadnej dopravy by neprešla, najmä
nie so synom, náklady na benzín sú cca 120 Eur mesačne. Žijú v rodinnom dome, dohodli sa, že rodičom
bude platiť za ubytovanie a stravu 200 Eur mesačne, náklady na rodičovský dom predstavujú mesačne
220 Eur. Platí si mobil - kredit 10 Eur a poistenie syna 214,80 Eur ročne. Počas trvania manželstva si
zobrali viaceré spotrebiteľské úvery od N. Č., finančné prostriedky spotreboval výlučne otec, avšak nebol
ochotný splácať splátky. Nechcela exekúciou ohroziť seba a dieťa, splatila dlh 60.065 Kč dňa 25.6.2012,
4.040 Kč dňa 21.9.2012 a 25.322 Kč dňa 25.6.2012, spolu uhradila na istine a príslušenstve 90.000 Kč.

Spláca aj pôžičku 200 Eur, ktorú si požičala dňa 26.11.2012 od svojej tety V. K. vo výške 4.000 Eur za
účelom vyplatenia hypotéky, ktorú si zobrala na kúpu rodinného domu v Košíku v ČR. Dom predala,
úver vyplatila aj z požičaných prostriedkov. Spláca aj úver poskytnutý Č. F. vo výške 3.060 Kč + 184 Kč
mesačne. Syn Y. bol prijatý do Súkromnej materskej školy Ďatelinka, kde nastúpi od 2.9.2013, náklady
budú predstavovať školné 50 Eur mesačne a stravné 1,83 Eur na deň.

Podľa posledných informácií otec pracoval v bezpečnostnej službe v meste Mladá Boleslav, podľa jeho
informácií zarába cca 13.000 Kč mesačne. Mal by mať aj druhú prácu a iný príjem. Platí výživné 3.000
Kč mesačne na základe uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, pred jeho vydaním na syna
neplatil vôbec. Nekomunikuje s ňou a je vysoko pravdepodobné, že bez súdneho rozhodnutia si nebude
plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Ona nie je schopná vzhľadom na svoj zdravotný stav, zabezpečovať
starostlivosť o syna bez platby výživného od otca. Nariadenie predbežného opatrenia je v tomto smere
nevyhnutné na rýchlu a dočasnú úpravu pomerov, inak by mohlo dôjsť k vážnemu ohrozeniu práv
maloletého. Výšku výživného odvodzuje od potrieb syna a od možností, schopností a reálnych príjmov
otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť. Súd sumu 3.000 Kč považoval za primeranú, otca zaviazal
jej platením aj v predbežnom opatrení, ktoré zaniklo. K návrhu pripojila viac listinných dôkazov.

Súd sa oboznámil s návrhom matky, s pripojenými listinnými dôkazmi a so spismi tunajšieho súdu
sp.zn. 21P/157/2012, sp.zn. 12P/155/2012, sp.zn. 21P/214/2012 a sp.zn. 16P/56/2013. Na základe
takto vykonaného dokazovania uznesením o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 25.7.2013 mal.
Y. dočasne zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť platiť výživné 3.000 CZK
mesačne od 21.6.2013 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, právoplatnosť nadobudol
dňa 16.8.2013. Následne pokračoval v konaní, vypočul matku, jej právnu zástupkyňu, otca, oboznámil
sa s rozsudkom

v konaní o rozvod manželstva a na pojednávaní dňa 14.10.2014 schválil rodičovskú dohodu o určení
výživného do rozvodu a o splácaní nedoplatku. Kolízny opatrovník sa posledného pojednávania
nezúčastnil, súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené konania, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení,
zisteného a preukázaného skutkového stavu a rozhodnutia v rozvodovom konaní zo dňa 26.8.2014
tunajšieho súdu rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a schválil rodičovskú dohodu o
záväzku otca platiť výživné na mal. Y. v rovnakej výške ako bolo určené pri rozvode 3.000 CZK za čas
od 1.6.2013, od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala návrh, do právoplatnosti rozvodu, t.j. do
14.9.2014 s tým, že takto vzniknutý nedoplatok 21.576 CZK bude splácať v splátkach po 1.000 CZK
spolu s bežným výživným určeným pri rozvode. Súčasne konanie o zverenie maloletého do osobnej
starostlivosti matke zastavil pre prekážku rozhodnutej veci, na ktorú musí súd prihliadať v každom štádiu
konania z úradnej povinnosti. Právoplatné rozhodnutie o rozvode manželstva rodičov a o úprave práv a
povinností na čas po rozvode tvorí prekážku rozsúdenej veci, čo znamená, že o tej istej veci medzi tými
istými účastníkmi a z tých istých skutkových dôvodov súd nemôže znova konať a rozhodovať.

Pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností rozhodných pre rozhodnutie v rozvodom konaní, lebo v
priebehu času ani nie dvoch mesiacov nedošlo k podstatnej zmene pomerov či už rodičov alebo mal. Y.,
ktoré by boli dôvodné na zmenu výšky výživného. Pri určení výšky nedoplatku súd prihliadol na výživné
zaplatené otcom spolu 24.824 CZK, vychádzal z kurzu podľa kurzových lístkov Európskej centrálnej
banky v rozhodnom období a splátky určil tak, aby boli primerané k možnostiam otca a potrebe čo
najrýchlejšieho splatenia v záujme maloletého, nedoplatok bude splácať 22 mesiacov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1
- konanie vo veciach starostlivosti o maloletých) a súd nezistil žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.

Po vyhlásení rozsudku, jeho stručnom odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa matka, jej
právna zástupkyňa a otec vzdali práva na podanie odvolania proti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.
1 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).