Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/41/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221501
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221501.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu
JUDr. Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 13C/602/2012-48 zo dňa 22.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 13C/602/2012-48 zo dňa 22.10.2013 p o t v
r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa návrhmi doručenými
súdu dňa 27.09.2012 domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná
je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové
Zámky, pretože tento nerozhodol v zákonom určenej lehote o žiadostiach o vydanie poverení na
vykonanie exekúcie v exekučných konaniach vedených pre pohľadávky žalobcu, ktoré vznikli neplnením
záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere č. 4790091 dlžníkom - povinným U. F.; zo Zmluvy o
úvere č. 1850363 dlžníkom - povinným T. P.; zo Zmluvy o úvere č. 4570971 dlžníkom - povinným C.
P., pričom spôsobom odporujúcim zákonu uvedený súd vykonal procedúru preskúmania exekučných
titulov. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 6.502,97 eura a na nemajetkovú
ujmu vo výške 1.300,59 eura (súvisí so záväzkom povinného U. F.), resp. na náhradu škody vo
výške 1.315,35 eura a na nemajetkovú ujmu vo výške 263,07 eura (súvisí so záväzkom povinného
T. P.), resp. na náhradu škody vo výške 1.511,28 eura a na nemajetkovú ujmu vo výške 302,26 eura
(súvisí so záväzkom povinného C. P.) ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil
tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúcie na vymoženie
pohľadávok, ktoré mu vznikli voči označeným dlžníkom z uvedených Zmlúv o úvere. Súdny exekútor
pridelil každej z uvedených exekučných vecí číslo, a to v prípade povinného U. F.. EX7672/2010, v
prípade povinného T. P.. EX6160/2010, v prípade povinného C. P.. EX4861/2010. Spísané návrhy
na vykonanie exekúcie spolu so žiadosťami o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny
exekútor Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu. Podľa
žalobných návrhov exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo
veci povinného Pavol Víglaš až dňa 27.01.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

(s omeškaním viac ako 232 dní, keď konanie začalo 09.06.2010); vo veci povinného T. P. až dňa
27.01.2011 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 275 dní,
keď konanie začalo 27.04.2010); vo veci povinného C. P. až dňa 05.08.2011 rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia (s omeškaním viac ako 451 dní, keď konanie začalo 11.05.2010). Podľa
žalobcu tak k rozhodnutiam exekučného súdu došlo s omeškaním, po uplynutí zákonom určenej lehoty.
Za nesprávny úradný postup žalobca podľa návrhov považuje popri nevydaní rozhodnutí v zákonom
určenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov aj skutočnosť, že exekučný
súd preskúmal žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie, návrhy na vykonanie exekúcie a
exekučné tituly - rozsudky rozhodcovského súdu - spôsobom odporujúcim zákonu, pričom exekučný
súd nie je v zmysle § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. (ZoRK) súdom, do právomoci ktorého
patrí zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa žalobcu tým, že exekučný súd svojim nelegálnym
postupom vykonal v každej z uvedených vecí opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu
v časti istiny vyvolal formálne stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane existuje
právne relevantný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý je z pohľadu exekučného súdu
materiálne nevykonateľný, pričom existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej. Preto zo strany žalobcu nie je možné iniciovať občianske súdne konanie
a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom. V danom prípade neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi
dlhej dobe a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Žalobcovi vytýkaným nesprávnym
postupom exekučného súdu mala vzniknúť majetková škoda vo výške 6.502,97 eura, resp. 1.315,35
eura, resp. 1.511,28 eura, predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá už nemôže byť priznaná
voči dlžníkom žalobcu právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu zo Zmlúv o úvere. Taktiež mu
mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca v každej z uvedených vecí vyčíslil vo výške 20 %
z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, a to sumou 1.300,59 eura, resp. 263,07 eura, resp. 302,26
eura. Žalobca v každej z uvedených vecí svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že
nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym postupom
súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca by vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu
mohol včas uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia
vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva.

Súd uznesením č. k. 13C/602/2012-25 z 22.07.2013 rozhodol o spojení vecí Okresného súdu Komárno
vedených pod sp. zn. 13C/602/2012, sp. zn. 13C/807/2012 a sp. zn. 13C/821/2012 na spoločné konania,
ktoré bude vedené pod sp. zn. 13C/602/2012.

Dňa 17.09.2013 Ministerstvo spravodlivosti SR doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na
zmätočnosť podaní žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu
škody, keď nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok titulom nesprávneho úradného postupu z dôvodu
prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia
v zákonom určenej lehote. Konštatovalo, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.
Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a § 16 ods. 1 citovaného zákona
a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o predčasne uplatnený nárok na
súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do podania
žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v ďalšom informovalo, že
žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady škody, mu neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Tým žalobca zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, a tak nárok žalobcu nepovažuje za predbežne
prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že prax ukázala, že
lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Argumentovalo
tým, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia o zamietnutí

žiadosti o vydanie poverenia. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že
vnútroštátny súd má v zmysle uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 60/2011-13 z 03.03.2011
ako aj uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13.10.2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 z
26.09.2011 a sp. zn. 5Cdo/291/2010 z 29.03.2011 povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
procesné pravidlá. V súvislosti s posúdením, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov Ministerstvo spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02 so záverom, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní. Konštatovalo, že zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
nemôže byť nesprávnym úradným postupom, keď nedošlo k porušeniu právnou normou predpísaného
postupu štátneho orgánu a keďže nebola ani konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti, v danom prípade nemôže ísť o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.
Žalobcovi vytýkalo, že nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní a ani rozhodnutie, v ktorom
by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto nie
je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov, ktorú môže konštatovať
len Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody v uplatnenej výške,
nepreukázal existenciu dlžníka a ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Konštatovalo, že rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského
rozsudku byť exekučným titulom a nulitný rozhodcovský rozsudok nepredstavuje prekážku res iudicatae
pre uplatnenie nároku žalobcu na súde (uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31.05.2012 sp. zn.
10CoE/308/2011, uznesenie Krajského súdu v Žiline z 11.07.2012 sp. zn. 20CoE/94/2012). Žalobca
mal možnosť získať iný exekučný titul podaním návrhu na začatie konania, Pokiaľ to nevykonal,
vlastnou nečinnosťou prispel k situácii namietanej v žalobe. Upozornilo na to, že žalobca má preukázať,
že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal nárok voči dlžníkovi vo výške, pre ktorú žaluje
žalovanú a preukázať, že pohľadávky sú nevymožiteľné v dôsledku pochybenia exekučného súdu.
Ďalej poznamenalo, že v majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb nemôže byť
štát sukcesorom, preberajúcim zodpovednosť za vzájomné záväzky zmluvných strán, pokiaľ je ich
uspokojenie možné dosiahnuť iným spôsobom. V súvislosti s uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy
vo výške 20 % z tvrdenej škody poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011,
podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi
v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým
spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Súčasne konštatovalo, že požadovaná náhrada
nie je podložená reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Ministerstvo naostatok akcentovalo
potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo
pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská
činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.
V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo
návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie, pričom z pripojeného exekučného spisu Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/841/2010 zistil, že dňa 09.06.2010 bol súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
U. F., pričom za exekučný titul je označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo dňa 16.03.2010 sp. zn. SR 00794/10.
Uvedený súdny exekútor až dňa 04.08.2010 doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie
poverenia spolu so zápisnicou z 09.06.2010 obsahujúcou návrh na vykonanie exekúcie
ako aj uvedený exekučný titul a zmluvu o úvere. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd
uznesením z 22.11.2010 žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2011. Uznesením z 15.06.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 18.04.2012, exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/674/2010 vyplýva, že dňa
27.04.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému T. P., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 06.10.2009 sp. zn. SR 12707/09. Uvedený súdny exekútor až dňa 23.06.2010 doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 27.04.2010 obsahujúcou návrh
na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Súd prípisom doručeným právnemu zástupcovi
oprávneného dňa 19.07.2010 vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere v lehote 20 dní.
Žalobca v procesnom postavení oprávneného až dňa 10.09.2010 doručil exekučnému súdu žiadanú
zmluvu o úvere. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením z 24.11.2010 žiadosť JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06.12.2011. Povinný zomrel dňa 29.12.2010. Uznesením z 11.01.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 08.01.2013, exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/622/2010 vyplýva, že dňa
11.05.2010 bol súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaný so žalobcom, ako oprávneným,
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému C. P., pričom za exekučný titul je označený rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava zo
dňa 26.03.2010 sp. zn. SR 01293/10. Uvedený súdny exekútor až dňa 07.06.2010 doručil Okresnému
súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia spolu so zápisnicou z 11.05.2010 obsahujúcou návrh
na vykonanie exekúcie ako aj uvedený exekučný titul. Súd prípisom doručeným právnemu zástupcovi
oprávneného dňa 12.07.2010 vyzval oprávneného na predloženie zmluvy o úvere v lehote 15 dní.
Žalobca v procesnom postavení oprávneného až dňa 10.09.2010 doručil exekučnému súdu žiadanú
zmluvu o úvere. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením z 09.12.2010 žiadosť JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.08.2011. Uznesením z 13.09.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.01.2012,
exekučný súd zastavil exekučné konanie.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 OSP, keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadostí
žalobcu o predbežné prerokovanie (25.09.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy nepovažoval za predčasný.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie ním tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spočívajúceho v
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom
určenej doby. Z pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nové Zámky vyplýva, že zo strany
súdneho exekútora nebola ani v jednej z uvedených exekučných vecí dodržaná lehota určená v § 44
ods. 1 EP na predloženie návrhov oprávneného na vykonanie exekúcie exekučnému súdu spolu s
exekučným titulom a žiadosťou o vydanie poverenia, od ktorej skutočnosti však žalobca neodvodzuje
svoj nárok. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa 22.11.2010 rozhodol o zamietnutí žiadosti
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. EX7672/10 sp. zn. 14Er/841/2010,
ktorá exekučnému súdu bola doručená 04.08.2010, preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
svojho tvrdenia, že o žiadosti bolo rozhodnuté dňa 27.01.2011 s omeškaním viac ako 232 dní. Dňa
24.11.2010 rozhodol exekučný súd o zamietnutí žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie č. EX6160/10 sp. zn. 14Er/674/2010, ktorá exekučnému súdu bola doručená
23.06.2010, preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o žiadosti bolo
rozhodnuté dňa 27.01.2011 s omeškaním viac ako 275 dní. Dňa 09.12.2010 rozhodol exekučný súd o
zamietnutí žiadosti JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. EX4861/10
sp. zn. 10Er/622/2010, ktorá exekučnému súdu bola doručená 07.06.2010, preto žalobca neuniesol

dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že o žiadosti bolo rozhodnuté dňa 05.08.2011 s omeškaním
viac ako 451 dní.

Podľa názoru konajúceho súdu exekučný súd v daných exekučných veciach rozhodol o žiadostiach
súdneho exekútora v súlade s § 44 ods. 2 veta tretia EP v znení účinnom od 01.06.2010, s prihliadnutím aj
na koniec druhej vety citovaného ustanovenia, v lehote primeranej nečinnosti žalobcu ako oprávneného,
pri poskytovaní súčinnosti exekučnému súdu nepredložením zmlúv o úvere v súdom určenej lehote.
Preto žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu,
keď v konaní nepreukázal, že k vydaniu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie došlo v dôsledku nečinnosti exekučného súdu s omeškaním.

Keďže v danom prípade bolo rozhodnuté o žiadostiach súdneho exekútora v súlade s § 44 ods. 2 veta
tretia EP v znení účinnom od 01.06.2010 a v primeranej lehote, žalobca neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, keď v konaní nepreukázal, že k vydaniu
rozhodnutí o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo neprípustným
preskúmaním exekučného titulu a až po uplynutí zákonom (ne)určenej lehoty, s omeškaním viac ako 232,
resp. 275, resp. 451 dní. Z toho dôvodu nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu o prieťahoch v konaní
exekučného súdu. Právoplatné uznesenie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora
nie je takým rozhodnutím, v dôsledku ktorého by bolo možné konštatovať nesprávny úradný postup
exekučného súdu, keďže toto rozhodnutie nebolo zrušené, je právoplatné. Žalobca až do vyhlásenia
dokazovania za skončené nepreukázal ani vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie
svojho majetku o 6.502,97 eura, resp. 1.315,35 eura, resp. 1.511,28 eura v súvislosti s tvrdeným
omeškaním pri rozhodovaní o žiadostiach súdneho exekútora v každej z uvedených exekučných vecí,
resp. nepreukázal zmenšenie svojho majetku o uvedené sumy v súvislosti s preskúmaním žiadostí o
udelenie poverení na vykonanie exekúcií, preskúmaním návrhov na vykonanie exekúcií a preskúmaním
exekučných titulov - rozsudkov rozhodcovského súdu. Pritom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. sa uhrádza len skutočná škoda. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma
spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je
nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne závery súd nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci
dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu,
ktoré Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca
dňa 25.09.2012 pod číslom 6551, 6363, 6527. S poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné
súvislosti súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1,
§ 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 5 z. č. 514/2003 Z. z. a § 44 ods. 1, 2, § 45 ods. 1, 2 z. č. 233/1995 Z. z.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému ich
nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“
novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure a
de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva
názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo
na spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 14.10.2014.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd
Komárno žalobu žalobcu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že nezistil, že by postupom
prvostupňového súdu došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. V podanom odvolaní žalobca
ani nič konkrétne neuviedol, v čom, resp. akým postupom súdu prvého stupňa malo dôjsť k odňatiu jeho
možnosti konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,
pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a
jej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.