Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 6, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/437/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512212793
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512212793.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska ul. č. 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., Pajštúnska ul. č.
5, Bratislava, proti žalovanému: V. P., J. D. Č.. XXX, o zaplatenie 2.493,69 eur s prísl., na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo 06.11.2013 č. k. 43C/195/2012-54, pomerom
hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia

sumy 2493,69 eur s prísl. Žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že E. Ú. J., S.. D.. uzavrela dňa 13.07.2004 so
žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru, na základe ktorej sa táto banka zaviazala poskytnúť
žalovanému bezúčelový spotrebný úver a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť,
zaplatiť úroky a odplatu za poskytnutie úveru. Výška úveru v zmysle článku I zmluvy predstavovala sumu
70000Sk/2323,57eurstým,žežalovanýhomalsplatiťv48-ichmesačnýchsplátkachvovýške2065,09
Sk / 68,55 eur s prvou anuitnou splátkou dňa 15.08.2004 a poslednou dňa 13. 0. 008. Čerpanie úveru
bolo dohodnuté jednorazovo dňa 13.07.2004. RPMN bola vyčíslená v hodnote 10,50 %, pričom celkové

náklady dlžníka (budúca hodnota spotrebného úveru) predstavovala sumu 104 364,32 Sk /3464,26 eur,
z toho výška úveru činila 70 000 Sk a výška úrokov s poplatkami 34 364,32 Sk (poplatok za poskytnutie
úveru 1400 Sk, poplatok za prvú upomienku 300 Sk, poplatok za ďalšiu upomienku 500 Sk a poplatok
za vedenie úverového účtu 80 Sk). Keďže žalovaný riadne nesplácal splátky úveru, E., S.. D.. zmluvu
o úvere vypovedala. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 08.12.2006 E., S.. D.. postúpila predmetnú
pohľadávku žalobcovi. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a z výpisu z účtovných kníh banky
z 02.12.2009 súd prvého stupňa zistil, že aktuálny záväzok žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky,

t. j. ku dňu 08.12.2006, predstavuje sumu 75 124,98 Sk / 2493,69 eur, z toho istina činí 68 071,33 Sk /
2259,55 eur. Ako dátum zosplatnenia je uvedený deň 11.05.2005 a dátum úročenia je od 12.05.2005. Z
takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Žalovaný sa
dostal do omeškania so zaplatením úveru najneskôr dňom 11.05.2005 (dátum zosplatnenia), čo vyplýva
jednak z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a jednak z článku VII bod 1 písm. a) VOP. Keďže
posledná anuitná splátka mala byť uhradená až 13.07.2008, je zrejmé, že v zmysle tohto zmluvného
dojednania v dôsledku omeškania žalovaného so splácaním úveru došlo k jeho predčasnej splatnosti

- zosplatneniu. Keďže nebolo zrejmé, či a akým dňom došlo k doručeniu výzvy banky na splatenie
zostatku úveru spolu s príslušenstvom, k odstúpeniu od zmluvy a zosplatneniu úveru došlo najneskôrku dňu 11.05.2005 (č.l. 12 prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok). Deň 12.05.2005 teda začala
plynúť 3 - ročná premlčacia doba (§ 101 Obč. zák.), ktorá uplynula dňom 12.05.2008. V prípade, ak by
sa vychádzalo z toho, že premlčacia doba začala plynúť dňom 13.07.2008 (dátum poslednej anuitnej

splátky úveru), uplynula by dňom 13.07.2011. Žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa
08.06.2012, teda oneskorene - po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaný sa premlčania dovolal,
nebolo možné žalobcovi premlčaný nárok priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.). Na tejto
skutočnosti nič nemení ani čl. 3 bod 3. 4 dohody o uznaní záväzku žalovaným zo dňa 03.08.2012, v
ktorej žalovaný vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalovaný totiž tvrdil,

že uvedenú dohodu podpísal z nevedomosti a s jej obsahom nebol dostatočne oboznámený. V tomto
smere súd prvého stupňa vychádzal z toho, že medzi účastníkmi vznikol spotrebiteľský právny vzťah,
ktorý je potrebný vykladať v prospech žalovaného ako spotrebiteľa. Vyhlásenie žalovaného v dohode o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach súd prvého stupňa považoval za nekalú zmluvnú
podmienku a preto uznanie záväzku žalovaným nemá právne účinky (§ 110 ods. 1 druhá veta Obč. zák.).
S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa §

142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zmeny resp. zrušenia a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že žalovaný predmetný dlh uznal v
dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach z 03.08.2012. Predmetná dohoda spĺňa
všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka. V tejto dohode

žalovaný potvrdil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Právnym následkom
uznania práva je prerušenie plynutia premlčacej doby. Doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne
bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 - ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Žalovaný
dohodu podpísal dobrovoľne po dôkladnom zvážení. Zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania
vedomosť o premlčaní dlhu (§ 110 ods. 1 druhá veta Obč. zák.). Uznanie práva podľa § 110 ods. 1

druhá veta Obč. zák. nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Obč. zák. Uznanie
premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Obč. zák. viazané na vedomosť
dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia
novej 10 - ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel
alebo nie. Na rozdiel od toho úprava obsiahnutá v ustanovení § 558 Obč. zák. spája vedomosť toho,

kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania
trval. To znamená, že ust. § 110 ods. 1 Obč. zák. nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky
(hoci aj vo vzťahu k premlčanému dlhu) s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal, o jeho premlčaní
a jeho následkoch. Podpísaním vyššie spomenutej dohody došlo k začatiu plynutia novej 10 - ročnej
premlčacej doby, teda právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá

veta Obč. zák., t. j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 - ročnej
premlčacej doby v tomto prípade nastal. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade
ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Napokon žalobca v
odvolaní namietol, že súd prvého stupňa poprel procesnú zásadu rovnosti účastníkov a v konaní došlo
k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu sa jeho zodpovednosti za plnenie

svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Žalobca v odvolaní nespochybňoval záver súdu prvého stupňa, že medzi účastníkmi konania vznikol

spotrebiteľský právny vzťah, resp. nespochybňoval to, že žalovaný má v predmetnom právnom vzťahu
postavenie spotrebiteľa. Rovnako žalovaný v odvolaní nespochybňoval záver súdu prvého stupňa, že
predmetný nárok je premlčaný v prípade, ak by sa premlčoval vo všeobecnej 3 - ročnej premlčacej dobe
(§ 101 Obč. zák.). V tejto súvislosti odvolací súd podotýka, že i keď je právny vzťah vzniknutý na základe
úverovej zmluvy tzv. absolútnym obchodom, premlčanie treba posúdiť podľa Občianskeho zákonníka,

lebo je to pre spotrebiteľa - žalovaného vzhľadom na dĺžku premlčacej doby výhodnejšie (viď § 52 ods.
2 Obč. zák.). Použitie občianskoprávnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych vzťahoch
majúcich spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd SR, ktorý rozhodoval o sťažnosti podnikateľa
poskytujúceho stavebné úvery (I. ÚS 402/2013).Odvolacie námietky žalobcu smerovali k tomu, ako súd prvého stupňa posúdil Dohodu o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach z 03.08.2012. V tejto dohode žalovaný uznal predmetný dlh voči
žalobcovi čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho zaplatiť v splátkach po 200 eur mesačne. Zo znenia

tejto dohody však nevyplýva, že by žalovanému bolo celkom zrejmé, aké sú účinky uznania dlhu pokiaľ
ide o premlčanie, teda že v prípade uznania dlhu sa premlčacia doba predlžuje na 10 rokov a že
táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď k uznaniu došlo. Možno dôvodne predpokladať, že
v prípade poskytnutia úplných informácií o účinkoch premlčania by žalovaný predmetný dlh neuznal.
Nedostatok vedomosti žalovaného o účinkoch premlčania vyvolal samotný žalobca, ktorý sa v Dohode

o uznaní dlhu obmedzil len na strohé konštatovanie, že: „ dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní
dlhu a jeho následkoch“ (bod 3.4 veta druhá Dohody), avšak nikde sa v dohode neuvádza, čo následky
premlčania predstavujú. Ak by žalovaný v čase uzatvárania Dohody o uznaní dlhu vedel, že v
prípade uplatnenia námietky premlčania by žalobca v súdnom spore o zaplatenie úveru nemohol byť
úspešný,dlhbysnajväčšoupravdepodobnosťouneuznal.Možnopretourobiťzáver,žežalobcavyužitím
resp. poskytnutím nedostatočných informácii o účinkoch premlčania žalovanému dosiahol uznanie

dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby. Žalobca teda tým, že žalovanému neposkytol informáciu
o účinkoch premlčania nároku, podľa názoru odvolacieho súdu zneužil slabšie postavenie žalovaného
ako spotrebiteľa a jeho neznalosť právnych predpisov a pripravil si tak pre seba nedôvodnú výhodu
spočívajúcu v predĺžení premlčacej doby na úkor žalovaného. Zo všetkých týchto dôvodov dospel
odvolací súd k záveru, že takéto konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods.

8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Predloženie Dohody o uznaní dlhu žalovanému
- spotrebiteľovi bez riadneho poučenia žalovaného o následkoch premlčania tiež treba považovať
za nekalú obchodnú praktiku, pričom nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Vzhľadom na tieto
skutočnosti je Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach z 03.08.2012 neplatným
právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi.

Odvolacia argumentácia žalobcu podľa ktorej uznanie dlhu podľa § 558 Obč. zák. nemožno stotožňovať
s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Obč. zák., nemá oporu v práve. Napriek rozdielnej
terminológii (ust. § 110 ods. 1 druhá veta Obč. zák. hovorí o uznaní práva, zatiaľ čo ust. § 558 Obč. zák.
hovorí o uznaní dlhu dlžníkom) ide v prípade uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta Obč. zák.
o uznanie dlhu v zmysle § 558 Obč. zák. (viď Občanský zákoník I, Komentář, Švestka - Spáčil - Škárová

- Hulmák a kol., 2. Vydanie 2009, C.H.Beck, str. 616, 617). Inými slovami, ust. § 110 ods. 1 druhá veta
Obč. zák. upravuje právne následky uznania dlhu v zmysle § 558 Obč. zák. v oblasti premlčania nároku.

Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny a preto ho
odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.