Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/42/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812010121
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5812010121.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov

senátu Z..G. U. a Z.. N. C. v trestnej veci proti obž. U. D. a spol., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.
zákona v spolupáchateľstve podľa § 20Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX
v Námestove, takto

r o z h o d o l :

1/ Obžalovaný U. D., nar. XX.X.XXXX v R., bytom R., T. XXXX/XX, t. č. Ústav na výkon väzby T.,

2/ Obžalovaný M. D., nar. XX.X.XXXX v R., bytom R., T. XXXX/XX, na slobode,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e

obžalovaný U. D. a obžalovaný M. D.

1/ dňa XX. XX. XXXX v čase okolo 19.45 hod. v obchodnom dome R. R. - Z., obžalovaný M. D. sa
opakovane opýtal poškodeného Q. N., nar. XX. XX. XXXX, kde sú peniaze, ktoré firma poškodeného Q.
N. mala dlhovať obžalovanému U. D., pričom mu dal niekoľko faciek, na čo im poškodený povedal, že

peniaze majú prísť v pondelok, obžalovaní poškodeného Q. N. vyvliekli pred obchodný dom Tesco, kde
ho opäť napadli, obžalovaný M. D. mu najskôr dal ďalšie facky a k nemu sa pridal aj obžalovaný U. D. a
spoločne takto poškodeného opakovane udierali päsťami a kopali do rôznych častí tela, čím mu spôsobili
otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavej spánkovej oblasti, pomliaždenie v oblasti oblúka lícnej
kosti vľavo, pomliaždenie v oblasti sánky vľavo, pomliaždenie a podkožný krvný výron hornej i dolnej
pery úst vľavo a zlomeninu zuba č. 21, s dobou liečenia 12 dní,

Obžalovaný U. D.

2/ dňa XX. XX. XXXX v čase po 19.45 hod., po incidente pred obchodným domom Tesco v R., cestou
ako šiel poškodený Q. N., nar. XX. XX. XXXX na ošetrenie do nemocnice v R., zatelefonoval mu z dosiaľ
nezisteného miesta obžalovaný U. D. a povedal mu, že ak pôjde vypovedať na políciu, tak sa poškodený
Q. N. nemusí dožiť rána,

t e d a

obžalovaný U. D.
v bode 1/

- spoločným konaním, inému úmyselne ublížili na zdraví,
- spoločným konaním dopustili sa fyzicky, verejne výtržnosti tým, že napadli iného,

v bode 2/- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo opomenul,

obžalovaný M. D.

v bode 1/

- spoločným konaním, inému úmyselne ublížili na zdraví,
- spoločným konaním dopustili sa fyzicky, verejne výtržnosti tým, že napadli iného,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný U. D.

v bode 1/

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, vo forme spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona.

v bode 2/
- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona,

obžalovaný M. D.

v bode 1/
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, vo forme spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona,

- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa
§ 20 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný U. D.

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 4, § 37 písm. h/, písm.
m/ Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 4 mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný M. D.

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 4 , § 37 písm. h/
Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje poškodeného Q. N., nar. X.XX.XXXX v M. s nárokom
na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra v Námestove pod sp. zn. Pv XXX/XX podala dňa XX.X.XXXX tunajšiemu súdu

obžalobu na U. D. a spol., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona a iné.Obž. U. D. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. V ďalšom využil svoje právo a
odmietol vypovedať. Na návrh prokurátora súd čítal jeho výpoveď z prípravného konania. Obžalovaný

vypovedal, že predmetného dňa bol s bratom v predajni Tesco v R., pri pokladni stretol poškodeného,
opýtal sa ho, že prečo sa mu vyhýba a dal mu zo tri facky. Poškodeného vytiahol pred predajňu
sám, brat mu nepomáhal, práve naopak, ešte mu dohováral, aby nerobil hlúposti. Pred predajňou dal
poškodenému ešte asi tri facky a jeden alebo dva kopance. Poškodený na zem nespadol. O peniazoch
mu nič nehovoril. Pred predajňou začal Q. N. kričať, že zavolá policajtov a tak sa zobral a odišiel. Priznal,

že po bitke zavolal poškodenému, aby ho neudal, že sa nejako dohodnú a že zamestnávať na čierno je
tiež trestné. Poškodenému sa nevyhrážal. Ešte uviedol, že poškodeného firma mu dlhuje za vykonanú
prácu sumu 200,- Eur a keď videl vtedy poškodeného, dostal nervy, že sa mu vyhýba a poškodený od
neho dostal pár faciek.

Obž. M. D. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. K trestnej činnosti kladenej mu

za vinu vypovedal, že predmetného dňa bol s bratom U. v Tescu v R.. Pri kase zbadali Q. N., podišli
k nemu a obž. U. D. sa ho opýtal, že prečo mu nedvíha telefón a vyhýba sa mu. Poškodený Q. N.
mu na to niečo zabrblal, poriadne mu nebolo rozumieť a jeho brat mu dal jednu alebo dve facky.
Potom boli upozornení SBS- károm a tak z predajne odišli, pričom poškodený vychádzal z predajne
dobrovoľne, brat ho mohol iba postrčiť. Pred predajňou sa poškodený s bratom iba postrkovali dovtedy,

kým prišiel brat poškodeného, ktorý povedal, že zavolá policajtov. Bol svedkom telefonátu, keď obž. U.
D. zavolal poškodenému a do telefónu mu povedal, že ak ho udá na políciu tak on udá zasa jeho zato, že
zamestnáva ľudí na čierno. Osobne sa do incidentu nezapájal. Nepočul nič také, že by jeho brat žiadal
od poškodeného peniaze. Poškodenému sa nevyhrážali.

Svedok poškodený Q. N. sa pripojil s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu vo výške 700,-Eur
z titulu bolestného a straty mzdy. K obžalobe vypovedal, že obžalovaných pozná, obž. U. D. pracoval
v jeho firme a obž. M. D. ešte pred incidentom rozbil vo firme dvere, prišiel vtedy pre bratove peniaze.
Vypovedal, že incident sa začal pred pokladňami, rozprával sa s jednou paňou a vtedy k nemu pristúpil
obž. M. D. a opakovane sa ho opýtal, že kde sú peniaze, na čo mu odpovedal, že peniaze majú prísť v

pondelok, obž. M. D. však stupňoval na neho nátlak a dal mu facku. Potom sa ho opäť opýtal, že kde
sú peniaze a dal mu druhú facku. Už si nepamätá koľko krát sa to opakovalo, prišiel však k ním SBS-
kár a povedal im, aby sa bili von. Vtedy ho obžalovaní za bundu vytiahli pred predajňu a pred predajňou
obž. M. D. sa ho opäť opýtal na peniaze a vzápätí od neho dostal ďalšie facky a potom ho jeden z
obžalovaných udrel do brucha päsťou a obaja ho začali kopať. Jeden z obžalovaných počas úderov

hovoril, že: „mi to z teba vytlčieme“. V tom čase už bol otrasený a presne si teraz nepamätá, ktorý z
obžalovaných mu povedal, že mu vpáli nožík medzi rebrá, či mali nôž pri sebe, to nevedel. Potom do
incidentu zasiahol brat A. N., ktorý jedného z obžalovaných odtiahol a už si ani nepamätá čo sa dialo,
obžalovaní odišli a prišli policajti. Po príchode domov išiel s manželkou na ošetrenie, vozidlo aj šoféroval
a cestou mu zavolal obž. U. D. a vyhrážal sa mu, že ak pôjde na políciu vypovedať, že sa nedožije rána.

Zapamätal si len túto vyhrážku. Na doplňujúce otázky uviedol, že obž. M. D. žiadal od neho sumu 100,-
Eur, túto sumu dlhovala obžalovanému U. D. za vykonanú prácu firma S. ktorej je jedným z konateľov.
Obžalovanému povedal, že peniaze budú v pondelok, obžalovaný však útočiť neprestal. Obž. U. D. sa
do incidentu v predajni zapojil až vtedy, keď ho začali obžalovaní spoločne ťahať za bundu z predajne.
Uviedol, že obžalovaní ho kopali do hlavy, dostal tiež úder päsťou do brucha.

Svedkyňa G. N., švagriná poškodeného, vypovedala, že bola na nákupe s manželom a kolegyňou A.
T., počas platenia najskôr počula hádku a potom videla ako obžalovaní, ktorí boli pri druhej pokladni,
vykrikovali na Q. N. ohľadom peňazí, niečo, že nech im vráti peniaze. Už si presne nepamätá, či došlo
v predajni k fyzickému útoku, ale asi sa tam šklbali, lebo za nimi prišiel SBS-kár a povedal im, aby sa

bili von. Keď vyšla z predajne, videla Q. N. stáť alebo čupieť a obžalovaní ho mlátili, kopali do neho.
Manžel začal poškodeného brániť, oddeľoval ich a kričal, že o chvíľu príde polícia. Obž. M. D. začal
vyskakovať do jej manžela, s taškami sa postavila medzi nich, aby prestali. Čo presne kričali, keď bili
N., si už nepamätá, ale doma sa rozprávala s manželom, ktorý stál pri nich bližšie a povedal jej, že
jeden z obžalovaných sa vyhrážal, že poškodenému vrazí nožík medzi rebrá. Na návrh prokurátora bola

čítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania na odstránenie rozporu, svedkyňa na hlavnom
pojednávaní uviedla, že počula sprostredkovane o vyhrážke nožom a v prípravnom konaní vypovedala
že vyhrážku počula. Svedkyňa uviedla, že pre odstup času sa nevie vyjadriť, či vyhrážku nožom počula,
alebo či jej to povedal manžel. Obžalovaní sa s poškodeným v predajni hádali o nejaké peniaze, asi osumu 200,-Eur, hovorili niečo také, že kde sú tie peniaze, dlžíš nám 200,-Eur. Poškodený po incidente
mal zlomený zub a bol krvavý.

Svedok A. N., brat poškodeného vypovedal, že keď začal incident, stál s manželkou a jej kolegyňou pri
pokladni a práve platili, keď pred pokladňou zbadal brata Q., ktorý ho čakal. Súbežne pri pokladni č. 2
platili obžalovaní a počul vykríknuť bratove meno. Ako stal pri pokladni, počul, že padla nejaká facka.
Na to videl obž. U. D. ako dal facku bratovi. Opýtal sa obžalovaných, že o čo ide a na to začal vyskakovať
obž. M. D., že či chce tiež dostať. Povedal im, že sa to dá riešiť aj inak, na čo mu obž. M. D. povedal,

aby sa do toho nestaral. Keď platil za tovar pri pokladni, obžalovaní spoločne ťahali brata z predajne.
Ešte si pamätá, že ich upozornil SBS- kár, aby sa v predajni nebili. Medzi časom zaplatil a zavolal políciu,
že došlo k napadnutiu jeho brata a pravdepodobne ho bijú pred predajňou, lebo ho tam vytiahli. Pred
predajňou videl, ako obaja obžalovaní bijú brata, aj sa chcel proti tomu postaviť, manželka mu to však
nedovolila. Prišla k ním aj nejaká pani, ktorá ich tiež upozorňovala, aby sa nebili. Bitka však pokračovala
a videl ako brat spadol na zem, kde ho obžalovaní dvakrát kopli. Obž. M. D. povedal, že vytiahne nôž

a že ho zabodne. Toto vlastne povedal pani, ktorá vyšla z predajne. Keď počul túto vyhrážku, už mu to
bolo jedno a odtiahol obž. U. D. a vtedy ho napadol obž. M. D., začal ho napádať a ako sa bránil, tak mu
roztrhol bundu. Potom obaja obžalovaní z miesta odišli a oni ostali čakať policajtov. Pokiaľ ide o vyhrážky
cez telefón, o telefonáte mu povedal brat v nemocnici, povedal mu, že sa mu obžalovaní vyhrážali cez
telefón, kto z obžalovaných sa mu vyhrážal konkrétne, to mu nepovedal. Počas incidentu počul, že

obžalovaní hovorili poškodenému niečo o peniazoch, pýtali sa ho, že kde sú peniaze, spomínali, že im
peniaze dlhuje. Poškodený po incidente mal zlomený zub a mal nejaké tržné rany na tvári a potom sa
dozvedel, že utrpel aj otras mozgu.

Svedkyňa A. T. vypovedala, že s kolegyňou G. N. a jej manželom bola na nákupe v predajni Tesco. Za

tovar už zaplatila a čakala na kolegyňu a vtedy počula, ako niekto povedal, že je to N.. Otočila sa a videla
obžalovaných, ako prichádzali k poškodenému a jeden z obžalovaných mu dal facku. Upozornila ich,
aby sa nemlátili, že je to verejný priestor. Potom obžalovaní vyvliekli poškodeného pred predajňu a pred
predajňu bola svedkom, ako obžalovaní držali poškodeného a jeden z nich mu vrazil do tváre. Videla
ako poškodenému začala tiecť krv a obž. M. D. ho kopol. Obžalovaným povedala, aby poškodeného

nebili, že sa tak problémy neriešia. Obž. M. D. jej na to povedal, že poškodený mu dlhuje prachy. Potom
prišiel pred predajňu aj Juraj N. s manželkou, snažil sa zabrániť, aby obžalovaní poškodeného nebili a
roztrhol obž. M. D. vetrovku. V predajni nepočula o čom sa obžalovaní s poškodeným rozprávajú. Na
návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania z dôvodu odstránenia
rozporu, nakoľko svedkyňa v prípravnom konaní vypovedala, že počula, že sa obžalovaní s poškodeným

bavili o peniazoch. Svedkyňa rozpor vysvetlila odstupom času, ktorý uplynul od spáchania skutku a
pripustila, že mohli rozprávať o peniazoch, ale už si to pre odstup času nepamätá.

Ďalším postupom boli prečítané výpovede svedkov S. U. a N. R.. Svedok S. U. potvrdil, že ako
zamestnanec SBS v obchodnom dome Tesco zaregistroval incident pri pokladni, strkali sa tam nejakí

muži, medzi nimi bol aj Q. N.. Jeden z mužov sa pýtal poškodeného, že kedy mu vyplatí dlžnú čiastku
za prácu, ktorú u neho odpracovali, poškodený mal povedať, že peniaze pri sebe nemá, ale že zaplatí,
keď bude mať, na čo ho tí muži začali strkať.

Svedok N. R. nebol svedkom incidentu, ku skutku nič podstatné nevypovedal.

Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie za účelom vyšetrenia duševného stavu obž. U.
D.. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný netrpí a ani v čase spáchania
predmetnej činnosti netrpel duševnou chorobou v pravom slova zmysle. V roku XXXX sa u
neho manifestovala prechodná depresívna porucha psychotickej hĺbky, depresívna psychóza so
schizofreniformnousymptomatikou, ktorá bola liečená a bez zbytku odznela. V jeho prípade bola zistená

porucha osobnosti, ktorá je trvalou poruchou, keď jeho osobnosť je menej harmonicky štruktúrovaná
s rysmi emočnej instability. K záverom znaleckého posudku bol na hlavnom pojednávaní vypočutý
znalec Z.. A. F., ktorý zotrval na záveroch znaleckého posudku, uviedol že v prípade obžalovaného, už
v minulosti v inej trestnej veci vyšetrovali duševný stav obžalovaného. Vyšetrením obaja znalci zistili,
že obžalovaný v čase spáchania skutku a ani momentálne netrpí duševnou chorobou v pravom slova

zmysle. Trpí však poruchou osobnosti. V čase spáchania skutku, rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
obžalovaného mohli byť ľahko nepodstatne forenzne nevýrazne zmenšené len v prípade, ak obžalovaný
mal požitý alkohol. V inej trestnej veci bolo obžalovanému uložené psychiatrické ambulantné liečenie,
v roku XXXX obžalovaný trpel depresívnou epizódou psychotickej hĺbky, ktorá bola následne liečenájednak počas jeho pobytu vyšetrovacej väzbe na psychiatrickom oddelení v R. a potom ambulantne
vlastne doteraz je doliečovaný. Keďže depresia nie je stav trvalý je liečiteľný, tak bola táto epizóda
zvládnutá a vyliečená a na konanie z roku XXXX nemala vplyv. Zo záverov znaleckého skúmania

tak v súhrnne vyplynulo, že obžalovaný v čase spáchania žalovanej trestnej činnosti vedel rozpoznať
protiprávnosť konania a rovnako svoje konanie mohol ovládať a len v dôsledku simplexnej opilosti mohli
byť jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti ľahko, nepodstatne a forenzne nevýznamne zmenšené.
Obžalovaný chápe zmysel trestného konania.

Z odborného lekárskeho vyjadrenia vyplynulo, že poškodený Q. N. utrpel zranenia: otras mozgu
ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavej spánkovej oblasti, pomliaždenie v oblasti oblúka lícnej kosti vľavo,
pomliaždenie v oblasti sánky vľavo, pomliaždenie a podkožný krvný výron hornej i dolnej pery úst
vľavo a zlomeninu zuba č. 21, ktoré vznikli pôsobením opakovaného priameho tupého násilia na oblasť
hlavy a tváre. Pomliaždenie ľavej spánkovej oblasti, pomliaždenie v oblasti oblúka lícnej kosti vľavo,
pomliaždenie v oblasti sánky vľavo, pomliaždenie a podkožný krvný výron hornej i dolnej pery úst vľavo

a zlomeninu zuba mohli vzniknúť opakovaným úderom päsťou, čelom hlavy útočníka, úderom tvrdým
tupým tvrdým predmetom bez ostrých hrán ale taktiež aj opakovaným pádom a narazením hlavy a
tváre do tvrdého tupého predmetu. K týmto zraneniam určite nedošlo úderom dlaňou ruky a taktiež ani
pádom a narazením hlavy a tváre na tvrdý rovný povrch. Otras mozgu ľahkého stupňa vznikol v tom
istom okamžiku a tým istým mechanizmom, keď došlo ku vzniku niektorého vyššie popísaného zranenia.

Zranenia vznikli pôsobením násilia strednej intenzity. Liečba zranení trvala do 26.4.2011.

Bol prehratý kamerový záznam z predajne, na ktorom bol zachytený incident medzi obžalovanými a
poškodeným v predajni od okamihu jeho začatia až po okamih ako predajňu opustili. Z tohto kamerového
záznamu možno rozpoznať, že v predajni skutočne došlo k verbálnemu incidentu medzi obžalovanými

a poškodeným, čo registrovali aj tam prítomní ľudia, gestikulácia rúk a tiež je na zázname zachytená
s najväčšou pravdepodobnosťou jedna facka a následne, že poškodený nedobrovoľne odchádzal z
predajne v sprievode obžalovaných.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd na hlavnom pojednávaní dňa 9. 4. XXXX uznal

obžalovaných vinnými zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve
podľa § 20 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v
spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a obž. U. D. zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1
Trestného zákona.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obidvaja obžalovaní. Na podklade podaného odvolania Krajský
súd v Žiline, ako odvolací súd uznesením č. k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa 3. XX. XXXX zrušil rozsudok
tunajšieho súdu zo dňa 9. 4. XXXX a vrátil mu vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol. Dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu bolo, že prvostupňový súd potom ako čiastočne zmenil
skutkovú vetu pod bodom 1/, nesprávne právne posúdil konanie obžalovaných ako zločin lúpeže podľa

§ 188 ods. 1 Trestného zákona, pretože boli vypustené okolnosti, ktoré by takejto právnej kvalifikácii
nasvedčovali,pričomskutkovávetazodpovedáskôrprávnemuposúdeniuskutkuakozločinuvydierania.
Z výpovede obžalovaných, ako aj samotného poškodeného Q. N. čiastočne vyplýva, že obžalovaní
fyzické násilie voči poškodenému mohli použiť aj ako odplatu za to, že poškodený obž. U. D. nezaplatil
100,- Eur za vykonanú prácu, pričom takýto úmysel obžalovaných nebol jednoznačne preukázaný.

Odvolací súd preto uložil prvostupňovému súdu doplniť dokazovanie výsluchom obžalovaných a
poškodeného a ustáliť, či obžalovaní voči poškodenému použili fyzické násilie v úmysle zistiť, kde sú
peniaze alebo ako odplatu za to, že poškodený obž. U. D. nezaplatil za vykonanú prácu

Súd v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu č. k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa 3. XX. XXXX na

hlavné pojednávanie predvolal a opätovne vypočul obžalovaných a svedka poškodeného Q. N..

Obžalovaný M. D. výpoveď doplnil, že dôvodom prečo v Tescu so spoluobžalovaným kontaktovali resp.
sa obrátili na poškodeného Q. N. bolo, že chceli vedieť, prečo bratovi nezaplatil dlhované peniaze
za vykonanú prácu. Jednalo sa o sumu 200,- €, ktorú poškodený mal vyplatiť spoluobžalovanému.

Poškodený neprejavil ochotu túto sumu obžalovanému zaplatiť, pričom si nepamätá ako poškodený
reagoval, keď sa ho pýtali, prečo bratovi nevyplatil dlhované peniaze. Od Q. N. však žiadne peniaze
nežiadal, iba sa ho pýtal, že prečo bratovi tieto peniaze nevyplatil. Pokiaľ poškodený vypovedal, že sa
mu mali pred Tescom vyhrážať, že mi to z teba vytlčieme, tieto slová povedané neboli.Svedok poškodený Q. N. vypovedal, že podľa jeho názoru bol obžalovanými napadnutý z dôvodu, lebo
jeho firma dlhovala obž. U. D. sumu 100,- €. Myslí si to preto, pretože keď k nemu v Tescu pristúpil obž.

M. D., opýtal sa ho, že kde sú tie peniaze. Na presné formulácie slov si už nepamätá, je to už dávno, čo
sa skutok stal. Nepamätá si presne ani na incident pred Tescom, nepamätá si čo mu obžalovaní hovorili,
iba vie, že sa ho pýtali, kde sú peniaze.

Obžalovaný U. D. výpoveď doplnil, že je pravdou, že poškodený dostal od neho nejaké zauchá, dostal

ich však preto, že mu nedvíhal telefón a ignoroval ho. Bol za ním minimálne 10 krát na firme, niekoľko
krát mu aj telefonoval a vždy sa s poškodeným o nevyplatených peniazoch slušne dohodli, poškodený
sa stále vyhováral a on mu stále hovoril, že počká. Asi dva mesiace pred incidentom mu poškodený
nedvíhal telefón, a tak sa ho chcel len opýtať, že prečo mu telefón nedvíha, vnímal to ako výsmech
a celú situáciu vlastne svojim správaním poškodený vyprovokoval. Uvedomuje si, že konal nesprávne
a mal to riešiť súdnou cestou. Počas incidentu od poškodeného nežiadal, aby mu dlhované peniaze

vyplatil, nešlo vtedy o peniaze, ale o princíp a správanie poškodeného.

Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu. Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po
konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri

svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať
sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd
hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoivichsúhrnenezávisleodtoho,čiichobstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Po subjektívnej stránke obžalovaní konali v priamom úmysle v zmysle ust. § 15 písm. a) Tr. zák, pretože
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.
Súd sumarizujúc vyššie uvedené výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal
iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom

pojednávaní vykonané, mal za preukázané, že obž. U. D. svojim konaním naplnil pod bodom 1/
všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona
v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a v bode 2/ zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona

Podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy
núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva až šesť rokov.
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži a zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí fyzicky, verejne, na mieste verejnosti

prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také
poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie,
počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Vina obžalovaného bola preukázaná tak priamymi ako aj nepriamymi dôkazmi, ktoré do seba logicky

zapadali.

Súd mal dôkazmi za zistené, že v dobe a na mieste uvádzanom v obžalobe došlo k incidentu medzi
obžalovanými a poškodeným, pri ktorom došlo k fyzickému napadnutiu poškodeného a ublíženiu na jeho
zdraví, ktorého pohnútkou bola pomsta obžalovaných poškodenému za to, že firma S. nevyplatila obž.

U. D. sumu 100,- Eur za vykonanú prácu a poškodený, bol jedným z majiteľov firmy a následne mal súd
za preukázané, že po incidente pred predajňou, obž. U. D. vedomí si trestnoprávnych následkov svojho
a konania spoluobžalovaného, telefonicky za použitia hrozby násilia snažil sa zabrániť, aby poškodený
skutok oznámil na polícii.

Obrana obžalovaných spočívajúca na tvrdení, že obž. M. D. sa do incidentu fyzicky vôbec nezapojil,
že obž. U. D. udrel poškodeného do tváre iba dlaňou a pred predajňou do neho možno raz alebo
dvakrát kopol av prípade ak by poškodený utrpel popísané zranenia, nebol by po incidente v stave
sám šoférovať vozidlo na ošetrenie, ďalej ich obrana, že o peniazoch poškodenému počas incidentu ničnehovorili a že obž. U. D. poškodenému po incidente síce telefonoval, ale nevyhrážal sa mu násilím v
prípade, ak skutok oznámi na polícii, bola vyvrátená radom tak priamych ako aj nepriamych dôkazov,
ktoré v súhrne vytvárali ucelený obraz o priebehu oboch incidentov a vzájomne do seba zapadali.

Predovšetkým súd poukazuje na výpovede svedkov Q. N., G. N., A. N., A. T. a S. U., kamerový záznam
z predajne, odborné lekárske vyjadrenie, správy z prvotného lekárskeho ošetrenia poškodeného. Takto
vykonaným dokazovaním mal súd za nesporne preukázané, že tak v predajni ako pred predajňou,
došlo k požitiu fyzického násilia proti telesnej integrite poškodeného, čo bolo v konečnom dôsledku
aj preukázané výsluchom obžalovaných (aj keď podľa ich výpovede obž. M. D. sa fyzického násilia

nemal dopustiť vôbec a použité násilie malo podľa obžalovaných spočívať len v opakovaných fackách
a jednom až dvoch kopancoch). Všetci vypočutí svedkovia potvrdili (zhodne s kamerovým záznam z
predajne),žedofyzickéhonásiliasazapojiliobajaobžalovaní,žeobajaobžalovaníudieralipoškodeného
a tí svedkovia, ktorí vypovedali o incidente pred predajňou registrovali aj kopance. Zároveň mal súd
za preukázané nie len to, že k násiliu došlo, ale všetci svedkovia potvrdili, že dôvodom, prečo bol
poškodený napadnutý obžalovanými boli peniaze, pričom obžalovaní sa mali pýtať poškodeného, kde

sú dlhované peniaze. Nestranný, náhodný svedok S. U., ktorý bol prítomný len pri incidente v predajni
potvrdil, že obaja obžalovaní strkali do poškodeného a dôvodom boli peniaze, ktoré mali žiadať od
poškodeného za vykonanú prácu, tiež uviedol, že sa mu zdá, že poškodený obžalovaným povedal,
že peniaze nemá a, že ich vyplatí, keď bude mať. Táto časť výpovede korešponduje s výpoveďou
svedka poškodeného, ktorý uvádzal, že obžalovaní sa ho opakovane pýtali kde sú peniaze, ktoré obž.

U. D. za vykonanú prácu skutočne dlhovala jeho firma S. obžalovaným aj povedal, že peniaze budú v
pondelok. Podstatným tiež bolo, že o existencii dlhu a aj jeho pôvode vedel svedok S. U., čím tiež bola
vyvrátená obrana obžalovaných, že o peniazoch počas celého incidentu nerozprávali, pretože keby to
svedok nepočul, tak by o tomto dlhu nemal odkiaľ vedieť. Okolnosti napadnutia skutku v predajni sú
zachytené aj na kamerovom zázname, ktorý korešponduje s výpoveďami svedkov o použitom fyzickom

násilí. Vyššie uvedené závery súdu boli preukázané aj výpoveďami svedkov G. N., A. N. a A. T., ktorí
zhodne potvrdili, že incident začal v predajni a následne pokračoval pred predajňou, kde obžalovaní
poškodeného násilím vyvliekli, pričom útoky na osobu poškodeného pokračovali a dokonca aj s vyššou
intenzitou práve pred predajňou. Výpovede svedkov ohľadom intenzity použitého násilia korešpondovali
aj so závermi lekárskeho odborného vyjadrenia, súd preto nemal dôvod svedkom neveriť. Poškodený

jednoznačne uviedol, že pred predajňou dostal ďalšie facky a potom ho jeden z obžalovaných udrel
do brucha päsťou a obaja ho začali kopať. Súdu sa však nepodarilo jednoznačne preukázať, že by
použité násilie obžalovaných, po subjektívnej stránke zahŕňalo v sebe úmysel obžalovaných prinútiť,
aby im poškodený dlhované peniaze vyplatil buď ihneď (zločin lúpeže), alebo niekedy v budúcnosti, príp.
bolo použité za účelom zistiť, kde sa dlhované peniaze nachádzajú (zločin vydierania). Obžalovaní sa

síce dotazovali obžalovaného, kde sú dlhované peniaze (čo potvrdili svedkovia), ale uvedené samo o
sebe ešte nevyvrátilo ich obranu, že okolnosť, že poškodený dlhoval peniaze jednému z obžalovaných,
bola iba dôvodom následne použitého násilia (akt pomsty), a to aj berúc do úvahy, že obžalovaní v
násilí pokračovali aj potom, ako im poškodený povedal, že peniaze prídu na firmu v pondelok. Konanie
obžalovaných tak súd posúdil ako prečin výtržníctva, keďže sa násilného konania dopustili verejne,

a to v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví, keďže poškodenému spôsobili zranenia
majúce povahu ublíženia na zdraví podľa § 123 ods. 2 Trestného zákona, zranenia si vyžiadali
dobu práceneschopnosti v trvaní do XX. 4. XXXX. Zároveň súd nemal dôvod neveriť výpovedi
poškodeného, že po incidente mu telefonoval obž. U. D., ktorý ho hrozbou násilia mal vydierať, aby
nepodal trestné oznámenie, čo nepriamo potvrdil aj brat poškodeného, ktorému mal poškodený o

telefonáte povedať ešte v nemocnici. Vierohodnosti výpovede poškodeného nasvedčovala aj existencia
pohnútky v konaní obžalovaného, obžalovaní vedeli, že je vysoká pravdepodobnosť, že poškodený
podá trestné oznámenie, pretože brat poškodeného počas incidentu pred predajňou povedal, že zavolal
políciu, pred čím jediným mali obžalovaní rešpekt, čo sami aj potvrdili vo svojich výpovediach a z miesta
činu odišli. Obžalovaní v konečnom dôsledku existenciu telefonátu potvrdili, popierali iba, že by sa

obž. U. D. poškodenému vyhrážal. Keďže existencia telefonátu nebola sporná, sporný bol iba jeho
obsah, súd potom odmietol návrh obhajoby vyžiadať si výpisy od mobilných operátorov. Zároveň boli
odmietnuté návrhy obhajoby na vykonanie konfrontácie medzi svedkami R. a N., v ich výpovediach súd
nezistil rozpor, svedok R. ani nebol svedkom incidentu, k predmetu obžaloby nič podstatné nevypovedal.
Tiež súd nevidel dôvod vykonať dokazovanie k trvaniu práceneschopnosti poškodeného, keďže dĺžka

práceneschopnosti nebola nijakým dôkazom spochybnená a rovnako aj k bodovému ohodnoteniu
zranení poškodeného, nakoľko nebolo súčasťou odborného vyjadrenia, súd odkázal z tohto dôvodu aj
poškodeného na občianske súdne konanie a vykonanie takéhoto dôkazu by nebolo hospodárnym. Súd
vzhľadom na výsledky dokazovania nepovažoval za potrebné vypočuť ani svedkyňu P. pričom obhajobaokrem toho, že návrh nepredložila ani v zákonom stanovenej lehote, neuviedla ani okolnosti, ku ktorým
mala svedkyňa vypovedať.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade oboch obžalovaných súd nezistil
poľahčujúce okolnosti, priťažujúcimi okolnosťami bolo, že spáchali viac trestných činov a v minulosti boli

súdom odsúdení pre trestné činy. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obž. U. D. v registri trestov
má deväť záznamov, okrem majetkových trestných činov aj pre trestné činy násilnej povahy. Naposledy
bol rozsudkom Okresného súdu M. E. sp. zn. XT/XX/XX zo dňa X.X.XXXX uznaný vinným z trestného
činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona a iné, súd upustil od uloženia súhrnného trestu
vzhľadomnajehoodsúdenieOkresnýmsúdomNámestovosp.zn.XT/XXX/XXzXX.XX.XXXXpreprečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,2 písm. b/ Trestného zákona a iné. Obž. M. D. má v registri trestov
štyri záznamy, prevažne pre násilnú trestná činnosť, vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí akoby
nebol odsúdený. Napriek uvedenému však pri ukladaní trestu bral do úvahy jeho kriminálnu minulosť.
V prípade oboch obžalovaných, keďže sa dopustili viacerých trestných činov prichádzalo do úvahy
uloženie úhrnného trestu a keďže v ich prípade bola zároveň zistená prevaha priťažujúcich okolností,

súd upravoval trestnú sadzbu najprísnejšieho trestného činu (keďže ukladal úhrnný trest) podľa ust.
§ 38 ods. 4 Trestného zákona. Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich
okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. V prípade obž.
U. D. prichádzalo do úvahy aj použitie asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Pri použití
asperačnej zásady súd prihliadal aj na nález Ústavného súdu SR z XX.XX.XXXX, podľa ktorého ust.

§ 41 ods. 2 Trestného zákona v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu
takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ dňom vyhlásenie tohto nálezu v zbierke zákonov stráca
účinnosť.TentonálezbolvzbierkezákonovvyhlásenýdňaXX.XX.XXXX.Okresnýsúdpretoukladaltrest
odňatia slobody v sadzbe od 3 rokov a 4 mesiacov do 6 rokov, obž. U. D. uložil úhrnný trest vo výmere 4
roky a 4 mesiace, pri ukladaní trestu prihliadal na skutočnosť, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil

v recidíve, bol v minulosti opakovane trestaný a ani predchádzajúce odsúdenia nemali na obžalovaného
dostatočný výchovný vplyv. Pokiaľ obžalovaný obhajoval svoje konanie tým, že mu išlo iba „princíp“,
keďže mu poškodený dlhoval peniaze za prácu, v tomto smere súd uvádza, že vzhľadom na jeho odpis
z registra trestov len ťažko uveriť, že mu skutočne išlo len o morálne zásady a nechal sa vyprovokovať a
je na mieste, aby sa so spoluobžalovaným zamysleli nad svojim doterajším spôsobom života. Na výkon

uloženého trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, prihliadol na
skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.Obž. M. D. súd rovnako ukladal úhrnný trest odňatia
slobody, pričom upravoval trestnú sadzbu trestného činu najprísnejšie trestného podľa § 38 ods. 4
Trestnéhozákona,pričomajobž.M.D.ukladaltrestvtrestnejsadzbeod16mesiacovdo 3rokov,pričom

mu uložil trest na úplne dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd bol presvedčený o tom,
že na prevýchovu obžalovaného je potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, keďže
k jeho osobe bolo zistené, že už bol opakovane súdom potrestaný a tresty na neho nemali dostatočný
výchovný účinok a od spáchania súdeného skutku ho neodradilo ani to, že v čase jeho spáchania mu
plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia. Podľa súdu iný druh trestu, a to vzhľadom na osobu

obžalovaného, ani neprichádzal do úvahy. Na výkon uloženého trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ vo výkone trestu nebol.

Takto uložené tresty súd považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaných plne
zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na

dosiahnutie účelu trestu.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného súd s nárokom na náhradu škody odkázal na
občianske súdne konanie, pretože poškodený škodu síce uplatnil včas, ale škodu riadne nezdokladovalasúdtaknemalpodkladnavysloveniepovinnostinanáhraduškodyapreukazovanievýškypoškodeným
uplatneného nároku, by si tak vyžadovalo ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby tohto
súdneho konania a súdne konanie by iba predĺžilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.