Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/155/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110219120
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8110219120.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: N.
G., L.. K., I.. X. X. XXXX, Z. G., M. XX/X, zastúpená Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, so sídlom
v Prešove, Hlavná 29 proti žalovanej: X. O., L.. B., I.F.. XX. X. XXXX, Z. N., I. L. XXX/XX, zastúpená
JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o určenie rozsahu dedičstva
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania, ktoré predstavujú náklady
právneho zastúpenia a náklady znaleckého dokazovania vo výške 1.434,64 EUR a tieto uhradí do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku priamo na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Alojzovi Naništovi,
advokátovi v Prešove, Sládkovičova 8 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa dňa 2. 8. 2010 doručila návrh, ktorým žiadala určiť, že do dedičstva po jej nebohej matke

W. K., L.. Š., E.. X. XX. XXXX F. nebohého otca V. K., E.. XX. XX. XXXX patrí nehnuteľnosť H. XXXX -
záhrady o výmere 170 m2, keď svoj nárok odôvodňovala tým, že jej rodičia užívali ako vlastnú
parcelu H. XXXX, k. ú. Kapušany evidovanú na Y. Č.. XXX, ktorej v súčasnosti je vlastníčkou
žalovaná. Pri prešetrení jej Správa katastra Prešov listom zo dňa 2. 1. 2008 oznámila, že
uvedená parcela patrila jej nebohým rodičom, po ktorých dedila ich všetok nehnuteľný majetok a len
chybou pracovníkov Správy katastra je parcela evidovaná na žalovanú, resp. jej právneho predchodcu.

Žalovaná, resp. jej právni predchodcovia vedeli, že predmetnú parcelu nadobudol jej otec Jozef Hudák
s manželkou v roku 1968 a do svojej smrti ju užívali a počas ich života nikdy nebolo sporné, že sú
vlastníkmi tejto parcely teraz označenej H. XXXX. Právni predchodcovia žalovanej túto parcelu nikdy ani
neužívali ani neužívajú, sporná parcela je oplotená a len chybou pracovníkov Správy katastra nebola
zapísaná ako vlastníctvo jej rodičov. Rodičia nemali vedomosť o uvedenej chybe v katastri
nehnuteľností a užívali predmetnú parcelu ako vlastníci s poukazom na zmenu založenú geometrickým
plánom č.XXX-XXX-XXX-XX zaugusta1968.Tým,žejuužívalidobromyseľneminimálneodroku

1968 až do svojej smrti a nikto ich vlastnícke právo nespochybňoval, vydržali ju ako svoje vlastníctvo.
Až po smrti jej otca začal si vlastnícke právo uplatňovať v roku 2007 Jozef Valenčin,
právny predchodca žalovanej.

Žalovaná poukazovala na to, že predmetná parcela nebola súčasťou kúpnej zmluvy, ktorú uzatvárali
rodičia žalobkyne s predchádzajúcim vlastníkom, a preto nemohli k nej rodičia žalobkyne nadobudnúť

vlastnícke právo vydržaním. Naopak, právni predchodcovia žalovanej v roku 1970 kúpnou zmluvou,
ktorú uzatvorili s Jozefom Ružbarským nadobudli predmetnú parcelu, pretože sa jedná o tú parcelu,
na ktorej pôvodne stála stavba - dom, ktorý v roku 1967 zhorel. Predmetom kúpnej zmluvy je aj tátoparcela. V roku 1968 nemohla byť táto parcela predmetom kúpy podľa zmluvy, ktorú uzatvárali rodičia
žalobkyne a nemohlo ani dôjsť ku chybe katastra, lebo v zmluve sa uvádzajú iné parcely, ktoré boli
predmetom prevodu. Pokiaľ žalobkyňa dedila, mohla dediť len tie nehnuteľnosti, ktoré boli nadobudnuté

v roku 1968 podľa kúpnej zmluvy, lebo keby aj jej právni predchodcovia vlastnili túto časť parcely, tak
by ju zdedila a nebol by tento súdny spor. Naopak, v evidencii nehnuteľnosti táto parcela vždy bola
evidovaná na žalovanú, resp. jej právnych predchodcov. Tieto skutočnosti boli právnym predchodcom
žalobkyne známe, pretože už aj v minulosti dochádzalo k vlastníckym sporom,
keď právni predchodcovia žalovanej sa domáhali vydania tejto časti nehnuteľnosti, resp. odstránenia

oplotenia, ktorý vybudovali právni predchodcovia žalobkyne a zrejme z takéhoto presvedčenia právnych
predchodcov vznikla žalobkyni predstava, že jej rodičia nadobudli túto časť pozemku. Žalovaná je
ochotná vysporiadať so žalobkyňou túto záležitosť štandardným spôsobom tak, že jej odpredá túto časť.
Je pravdou, že táto spodná časť pozemku pretína pozemky žalobkyne, a to práve preto, že v tejto časti
stál starý dom, ktorý zhorel, ale pozemky pod ním neboli vysporiadané. Je faktom, že ani žalobkyňa,
ani žalovaná nespôsobili tento stav, pretože oni svoje majetky nadobudli dedením, resp. darovaním, ale

túto situáciu je potrebné riešiť. Z rozprávania svokry vie, že Hudákovým bolo vždy známe, že im nepatrí
tento pozemok, nikdy ho nekúpili, pretože svokra ho nechcela predať a hovorila, že sa s Hudákovými
nedalo dohodnúť, lebo vždy menili svoje postoje. Práve z toho vznikali spory medzi nimi a neboli dobré
medzi nimi ani susedské vzťahy. Svokra žalovanej však vždy platila za tento pozemok daň, aj teraz ju
ona riadne platí. Predmetný majetok neužíva žalobkyňa, ktorá v dome ani nebýva, býva tam jej sestra s

manželom a keď chcela vstúpiť na svoj pozemok, vyhodili ju z neho. Svokra nadobudla tento pozemok
kúpou od svojho brata Jozefa Ružbarského a právni predchodcovia žalobkyne kupovali svoje parcely
od Verčimáka, ktorý bol ujom jej svokry. Odkedy svokra kúpila tento pozemok, riadne za neho platila
daň a bola vždy vedená ako jeho vlastníčka. Teraz je vlastníčkou ona. Potom svokra
darovala tento pozemok jej manželovi Jozefovi Valenčinovi a darovacou zmluvou dňa 15. 3. 2010 jej

manžel Jozef Valenčin previedol na ňu tento majetok. Je pravdou, že na tomto pozemku je postavená
žumpa, ktorá už nie je využívaná, lebo celá obec je napojená na kanalizáciu. Práve stavba tejto žumpy
sa stala predmetom sporu medzi právnymi predchodcami a ona sama bola svedkom takýchto sporov,
keď sa vydala a bývala u svokry.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Anny
Dzuricovej, Dušana Škovráneka, Ing. Andreja Tarasoviča, Margity Valenčinovej, Jozefa Valenčina,
znaleckým posudkom Ing. Miroslava Mihálika Č.. XX/XXXX doručeného dňa 19. 9. 2012,
prílohovými listinami, kúpnou zmluvou I. XXX/XX, I. XXX/XX, notárskou zápisnicou I. XXX/XXXX, I.
XXXX/XXXX, výpisom listu vlastníctva Č.. XXX, XXX, geometrickým plánom Č.. XXX-XXX-XXX-XX zo

dňa 16. 8. 1968, dedičskými spismi 26 D 3136/2004, 26 D 659/2005 a ďalšími listinami a
zistil tento s k u t k o v ý s t a v :

Žalobkyňa podala návrh, v ktorom tvrdí, že parcela na liste vlastníctva Č.. XXX, k. ú. Kapušany, N. XXXX
o výmere 170 m2 - záhrady patrí do dedičstva po jej rodičoch Jozefovi Hudákovi, zomr. dňa 25. 12. 2004

a W. K., L.. Š., E.. X. X. XX. XXXX, po ktorých dedila všetok majetok. Z dedičského spisu 26 D 659/2005
po poručiteľke Márii Hudákovej, rod. Škovránkovej mal súd preukázané, že dňa 17. 3. 2005 bol daný
podnet na začatie konania o novoobjavenom majetku po poručiteľke Márii Hudákovej, a
to rodinného domu v obci Kapušany, č. súp. XXX postavenom na parcele X/XX, pozemky X/XX, záhrady
o výmere 404 m2, X/XX záhrady o výmere 384 m2, X/XX o výmere 312 m2 zapísané na Y. XXX, k. ú.

Kapušany bod B1 v celosti. Ako dedičia po poručiteľke nastupujú jej deti B. K., V. K., Z. N., W. F. F. N. K..
Súdna komisárka JUDr. Viera Čopáková vydala dňa 12. 10. 2005 osvedčenie o dedičstve, na základe
ktorého nehnuteľnosti zapísané na Y. Č.. XXX, rodinný dom, č. súp. XXX parcely XXXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 468 m2, XXXX záhrady o výmere 112 m2, XXXX záhrady o výmere 493
m2 pod B1 v polovici nadobudla N. K. bez povinnosti vyplatiť dedičov. Toto rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 10. 2005.

Z dedičského spisu 26 D 3136/2004 po poručiteľovi Jozefovi Hudákovi, zomr. dňa 25. 12.
2004 mal súd preukázané, že dňa 12. 10. 2005 povolaní dedičia prvej skupiny N. K., B. K., V. K., W. F.,
Z. N. uzatvorili dedičskú dohodu, na základe ktorej nehnuteľnosti na Y. XXX, N. XXXX zastavané plochy

a nádvoria o výmere 468 m2, N. XXXX záhrady o výmere 112 m2, N. XXXX záhrady o výmere 493 m2
pod B1 jednej poloviny nadobudla Katarína Hudáková bez výplaty ustupujúcim dedičom.Podľa listu vlastníctva Č.. XXX, k. ú. Kapušany, parc. Č.. N. XXXX o výmere 440 m2 zastavané plochy,
N. XXXX/X o výmere 516 m2 záhrady, N. XXXX o výmere 170 m2 záhrady a rodinný dom č. súp. XXX
na parcele N. XXXX vlastní žalovaná X. O., L.. B. na základe darovacej zmluvy, ktorá bola zapísaná

pod O. XXXX/XXXX.

Z notárskej zápisnice I. XXX/XX, I. XXX/XX zo dňa 14. 4. 1970 vyplýva, že Jozef Ružbarský previedol
kúpnou zmluvou na V. O., I.. XX. X. XXXX a W. O., L.. L. svoj majetok, a to záhradu vedenú na Y. Č.. XXX
obce Kapušany, parcela S. X/X o výmere 643 m2, S. X/X záhrada o výmere 602 m2 a S. X/XX zastavaná

plocha o výmere 271 m2. Pri parcele S. X/XX je poznamenané, že v skutočnosti ide o záhradu, lebo
dom zhorel v roku 1967. Táto kúpna zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve v Prešove dňa 14.
4. 1970. Na základe toho bol vydaný list vlastníctva Č.. XXX v pôvodnej evidencii nehnuteľností, kde
parcela X/XX je označená ako stavebná parcela o výmere 271 m2 s uvedením položky výkazu zmien
Č.. XX/XX.

Darovacou zmluvou napísanou vo forme notárskej zápisnice I. XXX/XXXX, I. XXXX/XXXX
zo dňa 15. 3. 2010 Jozef Valenčin, nar. 19. 7. 1972 ako výlučný vlastník nehnuteľnosti zapísanej na Y.
XXX, k. ú. Kapušany rodinný dom č. súp. XXX na parcele N. XXXX F. B. N. XXXX - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 440 m2, N. XXXX/X - záhrada o výmere 516 m2, N. XXXX - záhrada o výmere 170
m2 tieto daroval svojej manželke X. O., L.. B..

Z prídelovej listiny zo dňa 7. 9. 1966 vyplýva, že V. O. F. W. F., L.. M. bola pridelená parcela S. X/XX
záhrada o výmere 364 m2 a S. X/XX dom, dvor o výmere 736 m2. Od V. O. nadobudli jeho majetok právni
predchodcovia žalobkyne V. K. s manželkou, ktorí následne na základe geometrického plánu z roku
1968 boli zapísaní ako vlastníci parciel X/XX F. X/XX. Tomu svedčí aj následné stavebné rozhodnutie,
ktorým bolo V. K. povolená stavba rodinného domu dňa 6. 3. 1969 na parcele X/XX, X/XX Č..

O.. XXXX/XX, ktorá mala byť ukončená dňa 14. 9. 1970.

M. F. X. vypovedala, že býva v susedstve žalobkyne od svojich trinástich rokoch. Pôvodne jej otec s O.
užívali pánsku sýpku a ošipáreň. Z jednej strany užíval tieto priestory jej otec a z druhej strany O. starší
a po ňom tam býval jeho syn. V roku 1967 táto ošipáreň zhorela, v tej dobe už starý pán Verčimák nežil.

Ostal tam jeho syn V. O., ktorý predal pozemky právnym predchodcom žalobkyne, ktorí keď kúpili túto
časť sa vybudovali z druhej strany. Pôvodne na parcele X/XX sa nachádzala panská sýpka a pánska
ošipáreň, potom si tam ľudia postavili priečky a obývali tento priestor 40 rokov. V ošipárni bývali V. O.
starší a L.. Potom, keď V. O. dostal poistku, núkal svoj pozemok k odpredaju, ktorý kúpili K.. L. dali svoj
pozemok dcére O. a dnes tam bývajú mladí O.. Keď K. kúpili pozemok od O., rumovisko odstránili a

takisto aj L. vyčistili toto rumovisko. V roku 1968 prišiel geodet, ktorý rozmeral tento pozemok a vyčlenil
pozemok, ktorý mal O. ako väčší a pozemok L. bol menší. K dispozícii dala svoj geometrický plán z roku
1968, kde je zachytený stav ako došlo k rozdeleniu pozemkov.

Svedok X. Š., príbuzný - strýko žalobkyne vypovedal, že bol bratom jej nebohej matky. Keď sa jeho

sestra vydala, rodičia hľadali pozemok na stavbu domu a keď vyhorel dom, bola ponuka predaja tohto
pozemku aj s horeniskom, pôvodne tam býval V. O.R. so svojou sestrou a jej manželom. Vzťahy medzi
nimi neboli najlepšie. Otec žalobkyne odkúpil časť pozemku od V. O. v roku 1968 a
potom svojpomocne postavil dom. Keď zhorel pôvodný dom, toto zhorenisko sa vybúralo a rodičia kúpili
tú časť pozemku, teda celý pozemok od V. O.. Jeho sestra L. mala vyčlenený svoj pozemok a tiež sa

vybudovala. Tieto pozemky boli hneď oddelené ako si postavili domy. Bol tam vybudovaný plot. K. nemali
spor so susedmi ohľadne pozemkov.

Svedkyňa W. O. vypovedala, že je svokrou žalovanej. Ohľadne pozemkov uviedla, že rodičia žalobkyne
od začiatku vedeli, že tento sporný pozemok im nepatrí a kvôli tomu mali medzi sebou stále hádky, ktoré

vznikli už keď sa budovali v roku 1970. Od začiatku susedom tvrdili, že tento pozemok je ich. Bol to
dom jej matky W. L.. Dom ostal ich a práve táto stavba bola na časti pozemku, ktorá je sporná. Pôvodne
dom bol v celku na dvoch pozemkoch a jej matke patril celý tento dom, a preto celý pozemok bol matkin.
Jej matka robila u pána F. a on jej dal za odpracované roky tento majetok. Tam si postavila dom. V
tomto dome bývala svedkyňa od narodenia. Narodila sa v roku 1951 a v tej dobe už tam O. nebýval.

O.N. dostal svoju časť v roku 1966, ale starý dom tam ešte stál. On dostal len prednú časť a záhradu,
ale dom patril jej rodičom. Starý dom potom zhorel v roku 1967, ostali tam len holé múry, pozemok pod
domom vlastnila jej matka a ona dala prepísať pozemok na syna V. L., bol to jej brat a od neho potom
kúpila tento pozemok. Tieto skutočnosti hovorila aj susede K. s tým, že to je jej parcela a ona vravela,že do tá do poriadku. Pôvodne tam nebol plot, ale vzhľadom na to, že suseda chovala útočného psa
súhlasili, aby to bolo oplotené, pretože ona stále hovorila, že veci dá do poriadku a zároveň prejavila
záujem odkúpiť túto parcelu. Vždy hovorila, že ju kúpi, že veci dajú do poriadku. Čakali na odpredaj, ale

k tomu nedošlo, preto vec dali na obecný úrad niekedy v 80-tych rokoch alebo v roku 1 975. V tej dobe
nemala peniaze na súdy, preto sa o túto parcelu nesúdila.

Svedok R.. F. G., zamestnanec Správy katastra Prešov vypovedal, že vybavoval podnet žalobkyne
k parcele XXXX, k. ú. Kapušany. Pôvodne bol zápis evidencie nehnuteľnosti urobený na základe

prídelových listov a tak je zapísaný stav aj do bývalej evidencie nehnuteľnosti. Parcela mala pôvodne
číslo S. X/XX, táto sa rozdelila, ale pri zápise geometrického plánu sa urobili chyby, keď v písomnej
časti ostala nezlúčená, ale v grafickej časti bola zaznačená ako zlúčená parcela. Pri novom mapovaní,
kedy sa robila revízia, bol zistený tento nesúlad a chyba sa napravila tým spôsobom, že sa urobil
zápis podľa grafickej úpravy, teda stav, aký bol spätne. Na katastrálnom operáte je vyznačená táto
parcela prerušovanou čiarou, čo znamená, že je to neznateľná hranica a takto je stále vedená. Správa

katastra nemôže vstupovať do vlastníckych vzťahov, z tohto dôvodu vyvodil záver, že chyba sa stala pri
katastrálnom operáte. Priame šetrenie na mieste samom nerobili, ale tento záver vyplynul zo šetrenia
katastrálneho operátu. Pôvodne bol urobený zápis v prospech pridelencov na parcely X/X F. X/XX.
Zrejme tam bola jedna stavba, ktorá sa potom rozdelila. Prídelové listiny boli vydané skôr, ako následne
bol urobený geometrický plán. Výmera nie je záväzný údaj. Záväzným údajom je polohové určenie,

ktoré sa určuje zákresom a geometrickým určením. A v tom práve bola chyba geodézie. Aj zo snímku
mapy, ktorá platila od roku 1964 do roku 1997 je zrejmé, že pôvodná parcela X/XX bola preslúčená
slučkami, ktoré sú vyznačené k jednotlivým pozemkom a následne pri revízii, keď sa zistilo, že nebola
vymazaná z listu vlastníctva, sa obnovil zákres. Slučky znamenajú, že táto parcela bola zlúčená s celou
parcelou X/XX a druhá časť X/X. Výmera na prídelových listinách je zmätočná a nezodpovedá ani

geometrickému plánu, ani pôvodnej výmere. Parcely X/X F. X/X dostali právni predchodcovia žalovanej.
Na geometrickom pláne je už vyznačené zlúčenie tejto spornej parcely.

Znalec R.. W. W. vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX doručenom súdu dňa 19. 9. 2012 uvádza,
že žalobkyňa N.I. G. je výlučnou vlastníčkou parciel N. XXXX T. O. XXX W.X, zastavané plochy a

nádvoria, N. XXXX o výmere 112 m2, záhrady, N. XXX o výmere 493 m2, záhrady na Y. XXX, k. ú.
Kapušany a žalovaná X. O. je výlučnou vlastníčkou parciel N. XXXX/X o výmere 308 m2, zastavané
plochy a nádvoria, N. XXXX/X o výmere 132 m2 zastavané plochy a nádvoria, N. XXXX/X o výmere 516
m2,záhrady,N.XXXXovýmere170m2,záhradyzapísanénaY.XXX,k.ú.Kapušany.Platnákatastrálna
mapa bola vytvorená v roku 1999 novým mapovaním a vytvorením VKM-č. Novým mapovaním došlo k

prečíslovaniu parciel v pôvodne platnej mape EN. Pri VKM mapy v roku 1999 boli vytvorené meračské
a vyšetrovacie náčrty a k nim vyhotovené súpisy nehnuteľností. Zo súpisu parciel k vyšetrovaciemu
náčrtu vyplýva, že parcela S. X/XX nebola evidovaná v súpise parciel. Túto skutočnosť preukazuje to,
že parcela X/XX bola zapísaná ručne do zostavy súpisu parciel a ručene dopísaná do pôvodne platnej
mapy EN. Parcela S. X/XX bola zapísaná len v Y. XXX na základe chybného zápisu z roku 1969 pol.

výkazu zmien 105/69. Následne sa táto chyba vyskytovala aj pri ďalších zápisoch Notárskej zápisnice
I. XXX/XX, I. XXX/XX položka výkazu zmien 27/10, nakoľko k tvorbe zmlúv boli predkladané chybné LV
bez kópie mapy EN. Ak by bola pri zmluve predkladaná aj kópia vtedajšej mapy EN bolo by zrejmé, že
parcela S. X/XX sa na mape nenachádza. Samotný problém prídelových parciel siaha do roku 1961,
kedy F. L. F. W. W. geometrickým plánom č. XXX-XX-XXX-XXX-XX zo dňa 6. 11. 1961 mali vyčlenený

prídel. Už tam nastalo zmätočné označenie parciel, a to S. X/X, X/X, X/X a výkaz výmer. Parcela X/X o
výmere 804 m2, zastavané plochy, parcela X/X o výmere 566 m2, záhrada a parcela X/X o výmere 999
m2. Parcela X/X dom dvor identická s parcelou X/X má výmeru 804 m2. Parcela X/X záhrada identická
s parcelou X/X, X/X má výmeru 1 565 m2. Aj na geometrickom pláne č. XXX-XX-
XXX-XXX-XX zo dňa 6. 11. 1961 je vyznačené staničenie po predĺžení domu 40,65 m a koncový bod v

staničení 83,65 m. Prídel zo dňa 7. 9. 1966 v prospech V. O. F. W. F., L.. M. predstavoval parcelu S. X/
XX o výmere 364 m2 - záhrada, parcela S. X/XX o výmere 726 m2.

V roku 1 968 došlo k vyhotoveniu geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX, kedy došlo k prerozdeleniu
parciel medzi V. L. F. V. K., obidvaja účastníci zrejme súhlasili s takýmto prerozdelením. Tento

geometrický plán bol následne zapísaný na Geodézii, n. p. Prešov. V roku 1 970 bola vyhotovená
Notárska zápisnica I. XXX/XX, I. XXX/XX a zapísaná položka zmien 21/70. Z geometrického
plánu vyplýva, že parcela S. X/XX bola zrušená, čo je zapísané aj v spodnej časti Výkazu výmer,
kde sa uvádza, že parcela X/XX o výmere 2 áre 71 m2 sa zrušuje a časť o výmere 146 m2 sa zlučujedo parcely X/XX, časť b do parcely 7/8. Táto skutočnosť je vyznačená aj v grafickej časti geometrického
plánu z roku 1 968. Ak by nedošlo k takémuto zlúčeniu, tak parcela S. X/XX by v novom stave mala
výmeru 550 m2 a parcela S. X/X by mala v novom stave výmeru 518 m2.

Podľa prídelu z roku 1 961 je prídelová plocha 2 369 m2, t. j. dom na (parcele X/XX odpovedá dielu e),
dvor a záhrady a táto plocha bola znova prerozdelená geometrickým plánom XXX-XXX-XXX-XX. Plocha
podľa tohto geometrického plánu je 2 345 m2 a rozdiel výmer je v súlade s dovolenými odchýlkami.
Tým, že chybou Geodézie nebola zrušená parcela X/XX E. Y. XXX vzniklo neopodstatnené navýšenie

výmery o 271 m2, t. j. na výmeru 2 616 m2. Parcela S. X/X o výmere 643 m2 sa prelína s parcelou X/
XX. Tým je preukázané, že parcela S. X/XX mala byť zrušená v zápise Y. XXX, nakoľko tvorí
duplicitu výmer. Žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia mali pridelenú plochu na parcele S. X/XX o
výmere 404 m2 a S. X/XX o výmere 696 m2, spolu 1 100 m2. Žalovaná, resp. jej právni predchodcovia
mali pridelenú plochu S. X/X o výmere 643 m2 a S. X/X o výmere 602 m2, spolu 1 245 m2. Vykonaním
šetrenia a merania v teréne metódou GPS RTK zistil znalec značný nesúlad skutkového stavu so stavom

evidovaným Správou katastra Prešov, keď došlo k chybnému vyhodnoteniu súradníc lomových bodov
23-830, 23-835, 23-834, 23-934, 23-637. Body 23-492, 23-538, 23-830, 23-835, 23-834,
23-934, 23-637 sú bodmi oplotenia a zároveň aj hranicou medzi parcelami KNC 1243, 1241/1, 1244,
1245, 1246, 1242/1, 1242/2, ktoré sú zapísané na Správe katastra Prešov. Oplotenie v teréne prebieh
po bodoch 23-492, 23-538 a 10, 11, 12, 14, 15, 19. Na parcele KNC X XXX sa nachádza žumpa a je

definovaná bodmi 25, 26, 27, 28. 10. 14

Tým, že došlo k mylnému vyhodnoteniu súradníc lomových bodov, zároveň aj došlo k mylnému výpočtu
plôch, ktoré užíva žalovaná aj žalobkyňa. Na tomto podklade došlo aj k skráteniu parcely N. X XXX a jej
rozdeleniu na N. XXXX/X F. XXXX/X, medzi ktorými je nezreteľná hranica oproti vyšetrovaciemu náčrtu.

Overením merných mier znalec zistil, že parcela N. XXXX/X o výmere 195 m2 je jednoznačne súčasťou
parcely S. X/X a mala byť zahrnutá do majetkovoprávneho usporiadania pre komplexné ukončenie
sporu. Pri vykonaní nového mapovania v roku 1 999 vznikla chyba pri vyhodnotení lomových bodov
23-830, 23-835, 23-834, 23-934, 23-637, ktoré definujú geometrické určenie parciel KNC a
zároveň došlo k nedostatočnému prešetreniu právneho stavu pred VKM. Preto je potrebné vyhotoviť

geometrický plán, ktorý by odstránil chyby, ktoré vznikli a zároveň dali do súladu stav užívací so stavom
právnym.

Žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia mali pridelenú plochu S. X/XX o výmere 404 m2 a S. X/XX o
výmere 696 m2, spolu 1 100 m2. Podľa novovytvoreného stavu: 1243/1 .... 465 m2, 1244/1 ....

107 m2, 1245/1 .... 150 m2, 1246/1 .... 421 m2, spolu 1 143 m2.

Žalovaná, resp. jej právni predchodcovia mali pridelenú plochu na parcelách S. X/X o výmere 643 m2
a S. X/X o výmere 602 m2, spolu 1 245 m2 podľa novovytvoreného stavu: 1241/1 ... 308 m2, 1241/2 ...
132 m2, 1243/2 ... 3 m2, 1242/1 ... 516 m2, 1242/2 ... 195 m2, 1244/2 ...5 m2, 1245/2 ... 20 m2, 1246/2 ...

72 m2, spolu 1 252 m2.

Stanovisko Správy katastra Prešov Č.. XXX/XXXX/X-XXXX zo dňa 2. 1. 2008 je správne ohľadne
výmazu parcely S. X/XX E. Y. XXX. Táto skutočnosť bola preukázaná svedeckou výpoveďou R..
G., ktorá je správna a pravdivá a preukazuje stav zapísaný a evidovaný na Správe katastra Prešov

v súčasnosti. Svedok nemohol vedieť aké nezrovnalosti sú evidované na správe katastra, ktoré sú
preukázané v geometrickom pláne 17 C 155/2010-19/12. Zrub, ktorý odkúpili právni predchodcovia
žalobkyne stál na novovytvorenej parcele N. XXXX/X podľa geometrického plánu
XXC/XXX/XXXX-XX/XX, ktorý je súčasťou znaleckého posudku. Časť zrubu je definovaná bodmi B, E,
23-836, 23-636 a parcela S. X/XX bola pričlenená k parcelám S. X/X F. S. X/XX.

Znalec ďalej pri svojom výsluchu dňa 28. 10. 2013 vypovedal, že pokiaľ ide o spornú parcelu X/XX, túto
reálne zameral, zistil, že nezodpovedá reálnemu užívaciemu stavu. Platná hranica ide po čiernej čiare,
čo je v rozpore s mapami evidencie nehnuteľnosti a je zrejmé, že neexistuje lom, aký je zakreslený
v katastrálnej mape. Ďalej, ak by išiel podľa mapy, oplotenie žalobkyne by sa malo presunúť o 2,04 m

do pozemku žalovanej. Chyba jednoznačne nastala na katastri, už pri prvom prídele, keď nastali chyby
v číslovaní parciel. Ďalej zistil, že body 2, 3, 4, 8 sú predpísané, neboli zamerané v teréne. Na základe
týchto zistení vypracoval geometrický plán, ktorý by riešil vzniknutú situáciu. Parcela XXXX/X, ktorá je
z platnej mapy dnes, v zadnej časti je zapísaná na žalovanú, ale je jednoznačne preukázané, že bola zprvého prídelu z pôvodnej parcely S. X/X a má patriť žalovanej. Ďalej je tu parcela XXXX/X, ktorá mala
byť súčasťou vlastníctva žalovanej a parcely XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X sú tiež súčasťou
vlastníctva žalovanej. Vo vlastníctve žalobkyne mala byť jednoznačne parcela XXXX/X, XXXX/X, XXXX/

X, XXXX/X o výmerách ako sú uvedené v novom stave. Túto skutočnosť sa snažil v znaleckom posudku
preukázať na str. č. 10 a 11.

Geometrický plán z roku 1 968 rieši parcelu X/XX, ktorá sa rozdelila a jedna časť bola pričlenená k
parcela X/XX a druhá časť k parcele X/X. Parcela XXXX v súčasnosti by mala tvoriť ten starý rodinný

dom, ktorý pokračuje k múru, to je časť zbytku starého domu, ktorý išiel až do pozemku žalovanej, ale
zároveň prechádzal aj cez pozemok žalobkyne. Znalec nenašiel doklady o vzniku parcely X/XX, ale
vychádzal z reálneho stavu, že ako právni predchodcovia žalobkyne aj žalovanej zrejme užívali každý
časťnasvojompozemkuzpôvodnejparcelyX/XX.Geometrickýplán,ktorývyhotovilpreriešeniedaného
sporu, by odstránil všetky nedostatky a predchádzajúce chyby. Je toho názoru, že sa nikdy nepreukáže
parcela X/XX. Jedine svedeckými výpoveďami starších občanov, ktorí by mali reálnu predstavu o tom,

čo kto užíval a na čom hospodáril. Parcela X/XX sa nachádzala tam, kde bol pôvodne starý dom, pričom
body 835, 834 neboli zamerané, boli len vypočítané a tam nastal problém. Jednoznačne sa vie dokázať,
že starý dom išiel až cez parcelu XXXX/X, ktorej vlastníčkou je žalovaná a na jej pozemku sa stratil.
Žalobkyni patrí parcela XXXX/X, žalovanej XXXX/X, čo je fakticky výmera z parcely X/XX, kde bol starý
dom.

Na základe záverov znaleckého dokazovania žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 24. 3. 2014
žiadala o úpravu petitu v tom znení, aby bolo určené, že do dedičstva po nebohej W. K.,
L.. Š., zomretej dňa X. XX. XXXX, naposledy bytom Kapušany XXX patrí novovytvorená parcela podľa
geometrického plánu č. XXC/XXX/XXXX-XX/XX zo dňa 13. 9. 2012 vyhotoveným R.. W. W. - znalcom,

ktorý bol overený Správou katastra Prešov pod č. GI-1210/2012, a to parcela H. Č.. XXXX/X - záhrada o
výmere 150 m2 a parcela H. Č.. XXXX/X - záhrada o výmere 20 m2, k. ú. Kapušany, v podiele 1 k celku
a ďalej do dedičstva po nebohom V. K., E. X. XX. XX. XXXX, naposledy bytom Kapušany, I. L.
XXX/X patrí novovytvorená parcela podľa toho istého geometrického plánu H. Č.. XXXX/X - záhrada o
výmere 150 m2 a parcela H. Č.. XXXX/X - záhrada o výmere 20 m2, v k. ú. Kapušany v podiel 1 k celku.

Na pojednávaní konanom dňa 29. 9. 2014 súd pripustil zmenu petitu v znení ako ho žiadala žalobkyňa.
Medzi účastníkmi, aj keď prezentovali záujem uzavrieť mimosúdnu dohodu, k takejto dohode nedošlo.

Z notárskej zápisnice I. XXX/XX, I. XXX/XX vyplynulo, že dňa 14. apríla 1 970 odpredal V. L. W. O., L..

L. F. V. O. svoju záhradu vedenú na liste vlastníctva Č.. XXX obce Kapušany parcelu S. X/X, záhrada
o výmere 643 m2, S. X/X, záhrada o výmere 602 m2 a S. X/XX, zastavaná plocha o výmere 271 m2, v
skutočnosti záhrada, lebo dom zhorel v roku 1967 pod A1 v celosti za dojednanú kúpnu cenu 6.064,-
Kčs. Na základe tejto kúpnej zmluvy bol vydaný list vlastníctva Č.. XXX, ktorým bol vykonaný zápis
na nadobúdateľov V. O. F. W. O., L.. L. k nehnuteľnostiam X/X, X/X, X/XX, na ktorom je parcela X/XX

označená ako stavebný pozemok o výmere 271 m2.

Podľa notárskej zápisnice I. XXX/XX, I. XXX/XX zo dňa 14. 4. 1970 uzatvorili kúpnu zmluvu V. L. F. B. F.
V. O. F. W. O., L.. L. ako kupujúci o prevode nehnuteľností na Y. XXX, k. ú. Kapušnay, parc. X/
X záhrada o výmere 643 m2, S. X/X záhrada o výmere 602 m2, S. X/XX zastavaná plocha o výmere 271

m2 v skutočnosti záhrada, lebo dom zhorel. Vyššie označená kúpna zmluva bola registrovaná štátnym
notárstvom v Prešove pod L. XXX/XX dňa 14. 4. 1970.

Notárskou zápisnicou I. XXX/XXXX, I. XXXX/XXXX zo dňa 15. 3. 2010 medzi V. O. F. X. O. X. V. O.
daroval svoj výlučný majetok v katastrálnom území Kapušany, zapísaný na Y. XXX rodinný dom, č. súp.

XXX na parcele N. XXXX, N. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 440 m2, N.
XXXX/X - záhrada o výmere 516 m2 a N. XXXX - záhrada o výmere 170 m2 pod B1 v celosti svojej
manželke X. O., L.. B.. Táto darovacia zmluva bola zapísaná na liste vlastníctva 121 pod O.-XXXX/
XXXX zo dňa 1. 4. 2010.

Z prídelovej listiny zo dňa 7. 9. 1966 vyplýva, že V. O. F. W. F., L.. M. obyvateľov v Kapušanoch XXX
bola pridelená parcela S. X/XX - záhrada o výmere 364 m2 a B. X/XX - dom, dvor o výmere 736 m2,
t. j. spolu 1 100 m.Zo stavebného rozhodnutia Odboru výstavby ONV Prešov zo 6. 3. 1969 č. XXXX/XX vyplýva, že V.
K. bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu na parcele X/XX,XX, k. ú. Kapušany
s povolenou zmenou projektu dňa 8. 1. 1970. Podľa zápisnice o kolaudácii zo dňa 14. 9. 1970 mal

V. K. ukončiť prízemie, omietky a podlahy a previesť vonkajšiu omietku do 30. 9. 1971 a zabezpečiť
odkanalizovanie do nepriepustnej betónovej žumpy, ktorá mala byť vzdialená od zdroja
najmenej 18 metrov.

Z výpisu listu vlastníctva Č.. XXX založené v dedičskom spise 26 D/659/2005 s dátumom 7. 7. 2005

vyplýva, že právni predchodcovia žalobkyne JT. K. M. W. W., L.. Š. boli ako vlastníci zapísaní k parcelám
N. XXXX o výmere 468 m2 zastavané plochy a nádvoria, N. XXXX o výmere 112 m2 záhrady,
N. XXXX o výmere 493 m2 záhrady a rodinného domu postaveného na parcele XXXX so súpisným
číslom XXX.

Predložené listinné dôkazy svedčia tomu, že právni predchodcovia žalobkyne nenadobudli parcelu teraz

značenú ako X XXX, predtým X/XX, o výmere 271 m2. Z kúpnej zmluvy vyhotovenej vo forme Notárskej
zápisnice I. XXX/XX, I. XXX/XX vyplýva, že parcela S. X/XX zastavaná plocha o výmere 271 m2 bola
predmetom prevodu medzi V. L. F. B. B. Ž. V. O. F. W. O.R., L.. L., čo vyplýva aj z výpisu z evidencie
nehnuteľnosti, listu vlastníctva Č.. XXX vyhotoveného dňa 11. 5. 1970.

V. O. F. W. F., L.. M., ktorí odpredávali svoju nehnuteľnosť rodičom žalobkyne V. K. F. V. W. W. K.N., L..
Š. nadobudli svoje pozemky na základe prídelovej listiny, a to len parcely S. X/XX F. S. X/XX záhradu
a dvor o výmere 364 m2 a 736 m2, spolu 1100 m2. Kúpnu zmluvu o prevode tohto majetku na rodičov
žalobkyne žalobkyňa nepredložila. Aj zo stavebného povolenia vydaného V. K. vyplýva, že mu bola
povolená stavba rodinného domu na parcelách S. X/XX F. S. X/XX. Svedkyňa F. X. potvrdila,

že rodičia žalobkyne odkúpili od V. O. jeho parcely, na ktorých vybudovali z druhej strany
dom v rokoch 1969 - 1971.

Za parcelami S. X/XX F. S. X/XX, ako vyplýva z pôvodnej katastrálnej mapy, bol zakreslený pozemok X/
XX, ktorý pôvodne tvorila veľká pánska ošipáreň, ktorá v roku 1967 zhorela. Túto ošipáreň si predelili F.

O. a po ňom jeho syn V. O.R., ktorý ju užíval na bývanie a L., ktorí z druhej strane obývali tento priestor.
Pani L. bola sestra V. O.. Po zhorení ostalo rumovisko a ako vypovedala svedkyňa F. X., po tomto požiari
došlo k odpredajom pozemkov tak, že ich kúpili K. F. X. L.Ý. M. W. W. O., ktorí si následne na takto
nadobudných pozemkoch postavili domy. Aj zo svedeckej výpovede X. Š., ktorý je strýkom žalobkyne
vyplynulo, že rodičia žalobkyne kúpili celý pozemok od V. O.. Z predložených prídelových listín vyplýva,

že V. O. nadobudol len parcely S. X/XX a S. X/XX, teda nie parcelu X/XX (kde stála pôvodná stavba -
ošipáreň užívaná na bývanie) a z kúpnej zmluvy zo dňa 14. 4. 1970 vyplynulo, že práve táto parcela X/
XX o výmere 271 m2 bola predmetom prevodu z V. L. na V. O. F. W. O., rod. L., čomu svedčí aj výpoveď
svedkyne W. O., L.. L., ktorá vypovedala, že od začiatku tento pozemok jej patril a so susedmi už od
roku 1970, kedy si rodičia žalobkyne začali stavať svoj dom mala s nimi spory ohľadne vlastníctva

tohto pozemku a pôvodne rodičia žalobkyne tento pozemok chceli aj odkúpiť, z tohto dôvodu im povolila
výstavbu plota, ale následne sa nedohodli na cene a kúpna zmluva nebola realizovaná. V pôvodnej
ošipárni, kde boli urobené obydlia od roku 1951 aj bývala od narodenia v roku 1951. V tej dobe už V. O.
tam nebýval a tento starý dom stál až do roku 1967. V. O. dostal svoj prídel v roku 1966. Dostal prednú
časť pozemku a záhradu, ale dom vždy patril jej rodičom.

Podľa § 129 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá
ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach
sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na
plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po dobu

oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady
súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.Podľa § 131 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec
vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si
odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.

Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné
bez zhoršenia podstaty veci.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k

veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Na základe vykonaného skutkového dokazovania súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala,

že sa ona, resp. jej právni predchodcovia stali dobromyseľnými držiteľmi teraz označenej parcely N.
XXXX o výmere 170 m2, ani nebolo preukázané, že došlo k jej reálnemu vyčleneniu, k rozdeleniu tejto
parcely ako to uvádza katastrálny úrad, keďže k tomu neboli preukázané žiadne listinné dôkazy. Právni
predchodcovia žalobkyne sa nemohli stať dobromyseľnými držiteľmi tejto parcely, lebo nepreukázali
právny dôvod vstupu do držby, ani dobromyseľnosť. Rodičia žalobkyne nadobudli do vlastníctva len

parcely z odpredaja vlastníctva V. O., ktorý v roku 1966 mal pridelené parcely S. X/XX F. S. X/XX, pričom
v tejto dobe ešte stál starý dom - pôvodná stavba ošipárne, ktorý bol užívaný rodičmi W. O. a kde aj ona
žila. Predmetom prevodu zo dňa 14. 4. 1970 bola na W. O. okrem parciel X/X, X/X aj parcela X/
XX,t.j. pôvodnýpozemok, naktoromstálaošipáreň,ktorávroku1967zhorela,tedajejrumovisko.
Aj tieto dôkazy svedčia tomu, že v roku 1968, keď mali rodičia žalobkyne nadobudnúť svoje parcely,

predmetomtohtoprevodunebolaparcelaX/XX,alelenmajetok,ktorývlastnilV.O.,tedapôvodnéparcely
S. X/XX F. S. X/XX podľa prídelovej listiny. Z tohto dôvodu právni predchodcovia žalobkyne nemohli
žiť v presvedčení, že im patrí parcela X/XX, X. parcela označená N. XXXX, keďže túto parcelu nikdy
do vlastníctva nedostali, pretože ju ani ich právny predchodca Juraj O. nevlastnil a nemohol ju na nich
previesť. Skutočnosť, že si túto parcelu ohradili plotom nič na tomto právnom základe nemení, keďže

súhlas W. O., právnej predchodkyne žalovanej s takýmto postupom bol podmienený tým, že
uzavrie s rodičmi žalobkyne kúpnu zmluvu o predaji tejto parcely, k čomu však nedošlo. Tieto skutočnosti
bránia tomu, aby právni predchodcovia žalobkyne nadobudli dobromyseľne vlastnícke právo vydržaním
k parcele X/XX a keďže toto vlastnícke právo nenadobudli rodičia žalobkyne, nemohla ich nadobudnúť
ani žalobkyňa.

Súd poznamenáva, že žalobkyňa tiež nesprávne označila okruh účastníkov, keďže dedičmi po rodičoch
bola spolu so súrodencami, aj z takéhoto dôvodu súd takúto žalobu musí zamietnuť, keďže správne do
konania mali vstúpiť aj ďalší dedičia, teda všetci dedičia po W. K. F. V. K., t. j. ich deti. Nič nemení
na tom, že žalobkyňa zdedila po rodičoch ich majetok, pretože sa tak stalo na základe dedičskej dohody.

Nesprávne určenie okruhu účastníkov konania vo vlastníckej žalobe je tiež dôvodom pre jej zamietnutie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, preto
jej nevznikol nárok na náhradu trov konania. Úspešnou bola žalovaná, z tohto dôvodu jej súd priznal
náhradu trov konania, ktoré predstavujú náklady právneho zastúpenia vyčíslené právnym zástupcom

žalovanej JUDr. Alojzom Naništom podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. z hodnoty
1 700,- EUR (hodnota žiadanej nehnuteľnosti 170 m2 x 20,- EUR/m2 = 3.400,- EUR ÷ 2 = 1.700,-
EUR zo základnej sadzby 81,83 EUR podľa § 13 ods. 3 advokátskej tarify pri spojení dvoch vecí sa
sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej
sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach, potom odmena za

jeden úkon je 81,33 EUR + 27,11 EUR = 108,44 EUR. Právny zástupca žalovanej vykonal tieto úkony:
- dňa 24. 8. 2010 prevzatie a príprava zastúpenia 108,44 EUR,
- dňa 3. 9. 2010 písomné vyjadrenie vo veci samej 108,44 EUR,
- dňa 19. 1. 2011 zastupovanie pri pojednávaní 108,44 EUR,- dňa 23. 2. 2011 zastupovanie pri pojednávaní 108,44 EUR,
- dňa 23. 9. 2011 zastupovanie pri pojednávaní
- ohliadka na mieste samom 108,44 EUR,

- dňa 24. 11. 2012 zastupovanie pri pojednávaní 108,44 EUR,
- dňa 28. 10. 2013 zastupovanie pri pojednávaní 108,44 EUR,
- dňa 4. 12. 2013 zastupovanie pri pojednávaní 108,44 EUR,
- dňa 29. 1. 2014 zastupovanie pri pojednávaní 108,44 EUR,
- dňa 18. 6. 2014 zastupovanie pri pojednávaní

- nemeritórne 27,11 EUR,
- dňa 29. 9. 2014 zastupovanie pri pojednávaní 108,44 EUR,

SPOLU ÚKONY: 1.111,51 EUR

a režijný paušál 84,02 EUR (7,21 EUR x 2 + 7,41 EUR x 3 + 7,63 EUR x 1 + 7,81 EUR x 2 + 8,04

EUR x 3) za 11 úkonov právnej pomoci. Celková odmena za právne zastúpenie je 1.434,64
EUR (1.111,51 EUR + 84,02 EUR + 20 % DPH 239,11 EUR), ktoré uhradí žalobkyňa priamo na účet
právnemu zástupcovi žalovanej JUDr. Alojzovi Naništovi, advokátovi v Prešove, Sládkovičova 8 na vo
výške 1.434,64 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresný súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.