Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7C/133/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311212876
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Lamprechtová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1311212876.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v

právnej veci navrhovateľky: Ľ. R., narodená XX.XX.XXXX, bytom A., K. XXXX/XX, štátna občianka
SR, zastúpená advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., IČO: 36 727 334, so sídlom v Bratislave,
Sasinkova 6, proti odporcovi: GE Money, a.s. "v likvidácii", IČO: 17 324 220, so sídlom v Bratislave,
Bottova 7, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, o
návrhu na primerané finančné zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere Express zo 06.07.2007 zamieta.

Súd návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 93,26 € zamieta.

Súd návrh na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1000 € zamieta.

Súd nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 21.10.2011 sa navrhovateľka domáhala určenia, že Zmluva o úvere

Expres pôžička č. 1019716839 zo dňa 06.07.2007 uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom
je neplatná. Ďalej sa domáhala voči odporcovi vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 93,26
€ a primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 € a náhrady trov konania do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že ako spotrebiteľka uzavrela
s odporcom Zmluvu o poskytnutí Express pôžičky (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej
jej odporca poskytol peňažné prostriedky vo výške 80.000,- Sk (2.655,52 €). Odporca predložil
navrhovateľke na podpis túto Zmluvu o úvere s početnými neprijateľnými podmienkami, ktoré podľa

názoru navrhovateľky sú v rozpore s dobrou vierou, pričom spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odporca voči navrhovateľke (spotrebiteľke)
konal bez odbornej starostlivosti a zanedbal povinnosti vyplývajúce z práva na ochranu spotrebiteľov na
čo bola navrhovateľka upozornená Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778.
V čase uzatvárania Zmluvy o úvere teda navrhovateľka nebola dostatočne právne „zorientovaná“.
Zmluvu o úvere podpísala v nepriaznivej finančnej situácii, čím bola daná jej finančná tieseň.
Navrhovateľka doposiaľ na základe Zmluvy o úvere uhradila odporcovi sumu 2.748,78 €, ktorú však

preplatila o 93,26 €, a preto sa návrhom domáhala súčasne aj vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré predstavuje uvedený preplatok, t.j. suma 93,26 €. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
Zmluvy o úvere navrhovateľka odôvodnila s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 1M Cdo 1/2009, pričom má za to, že odporca sa voči nej ako spotrebiteľke dopustilvážnej nekalej obchodnej praktiky, nakoľko v Zmluve o úvere použil drobné písmo, pričom je problém
súvisle čítať zmluvné dojednania Zmluvy o úvere, pretože sa začínajú po pár odsekoch zle čítať riadky
a bez technickej pomôcky (lupy) sa ani nedajú riadne prečítať pri vynaložení úsilia, ktoré možno bežne

vyžadovať. Navrhovateľka ďalej poukázala na tú skutočnosť, že v Zmluve o úvere je nesprávne uvedená
ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) vzťahujúca sa na poskytnutý úver. Odporca
sa teda podľa tvrdenia navrhovateľky dopustil voči nej vážnej klamlivej nekalej obchodnej praktiky
podľa § 8 ods. 1, písm. d/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nakoľko navrhovateľku
ako spotrebiteľku oklamal vo výške výpočtu RPMN, ktorá je obligatórnou náležitosťou Zmluvy o úvere

a zároveň podstatným ukazovateľom, ktorý spotrebiteľom umožňuje porovnávať ponuky úverových
produktov a ovplyvňuje podstatne ich správanie a rozhodovanie. Zároveň navrhovateľka poukázala
aj na tú skutočnosť, že v Zmluve o úvere je dohodnutá neprijateľná sankcia (podmienka) v prípade
omeškania so zaplatením splátok úveru - úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne, čo predstavuje
až 36,5 % ročne. Podľa názoru navrhovateľky ide o jednostranne zameranú neprijateľnú zmluvnú
podmienku ( § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4, písm. k/ Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“ ) spôsobujúcu

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa. Rovnako v Zmluve o úvere dohodnutá
zmluvná pokuta za omeškania so splácaním úveru 20 % z neuhradenej splátky v prípade omeškania
spotrebiteľa je taktiež podľa jej názoru neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Navrhovateľka má teda za
to, že odporca porušil jej spotrebiteľské práva tým, že použil v Zmluve o úvere početné neprijateľné
zmluvné podmienky, ktoré napĺňajú znaky ustanovené v § 53 ods. 1 OZ a sú neplatné podľa § 53

ods. 5 OZ. Medzi neprijateľné zmluvné podmienky navrhovateľka považovala podmienky uvedené v
Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú nedielnou súčasťou uzavretej Zmluvy o úvere, pričom
ide o podmienky špecifikované pod bodmi 3.2 / Zmluva o revolvingovom úvere /, 5.10 / zápočtové
právo /, 5.11 / predčasné splatenie na žiadosť dlžníka /, 5.15 / zmena obchodných podmienok /, 5.20 /
predčasné splatenie na žiadosť veriteľa /, 4.30 / postúpenie pohľadávok a záväzkov zo Zmluvy /, 5.37 /

rozhodné právo /, 5.38 / rozhodcovská doložka / Všeobecných obchodných podmienok (jednotlivé
zmluvné podmienky bližšie špecifikované ďalej v texte tohto rozsudku). Navrhovateľka je toho názoru, že
pri takom veľkom počte hrubo nemorálnych a zneužívajúcich zmluvných podmienkach, ktoré zakladajú
hrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľa-navrhovateľkynemôžeobstáť
Zmluva o úvere ako celok. Čo sa týka uplatnenia si nároku na primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 1.000 € v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, navrhovateľka návrh
v tejto časti odôvodnila tým, že si vytrpela vďaka porušovaniu jej spotrebiteľských práv veľa - znášala
permanentný stav neistoty, obáv o výšku dlhu a jeho neustále narastanie, trpela stresom, keď odporca
uplatňoval voči navrhovateľke nemorálne zmluvné podmienky, pritom neurobil nijaký krok k tomu, aby
tieto podmienky s odbornou starostlivosťou prehodnotil.

Odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril písomným podaním zo dňa 11.01.2012, v ktorom uviedol, že s
návrhom nesúhlasí, nakoľko v celom návrhu absentuje akékoľvek zdôvodnenie naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti Zmluvy o úvere. Zároveň poukázal vo svojom písomnom vyjadrení na
tú skutočnosť, že navrhovateľka od uzatvorenia Zmluvy o úvere s odporcom, t.j. od dňa 06.07.2007
až do splátky č. 49 si plnila svoje povinnosti uhrádzať splátky riadne a včas. Z neznámych príčin od

septembra 2011 však navrhovateľka prestala splátky úveru splácať, pričom od splátky č. 50 si svoje
povinnosti voči odporcovi neplní a poskytnutý úver nespláca. Čo sa týka samotného preplatenia istiny
úveru o 93,26 €, na ktoré poukazovala navrhovateľka vo svojom návrhu, odporca mal za to, že táto
skutočnosťniejedôvodomnaurčenieneplatnostiZmluvyoúvereakotakej.Odporcanamargouvedenej
skutočnosti, argumentoval tým, že samotná ekonomická podstata úveru spočíva v tom, že veriteľ na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť za poskytnutý úver odplatu. Preto navrhovateľka (dlžník)
je povinná vrátiť odporcovi (veriteľovi) okrem poskytnutých peňažných prostriedkov aj odplatu. V tejto
súvislosti odporca poukázal aj na ust. § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
v ktorom je výslovne uvedené, že spotrebiteľ sa na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere

zaväzuje okrem vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov uhradiť aj celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom. Vo veci týkajúcej sa spochybnenia výpočtu RPMN nachádzajúcej sa v Zmluve
o úvere navrhovateľkou, odporca mal za to, že navrhovateľka svoje tvrdenie ničím neodôvodnila a
ani nepodložila relevantnými dokladmi. V predmetnej Zmluve o úvere je RPMN uvedená vo výške
16,03 %. Odporca poukázal v tejto veci na tú skutočnosť, že v čase uzatvárania Zmluvy o úvere, t.j.

dňa 06.07.2007 nebola maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru ešte meraná -
bolo zavedené až nariadením vlády č. 238/2008 Z.z., pričom maximálna výška odplaty za poskytnutiespotrebiteľského úveru za 1. štvrťrok 2008, kedy sa prvý krát tento inštitút meral a vyhodnocoval pre
skupinu č. 6, t.j. nezabezpečené spotrebiteľské úvery vo výške 50.000 Sk (1.659,70 €) do 200.000 Sk
(6.638,78 €) bola 31,96 %, a teda navrhovateľka mala v Zmluve o úvere dohodnutú polovičnú výšku

RPMN.Knámietkenavrhovateľky,žeZmluvaoúvere,resp.Obchodnépodmienkyobsahujúneprijateľné
zmluvné podmienky odporca uviedol, že nikdy nedošlo k ich aplikácii na právne vzťahy vzniknuté zo
Zmluvy o úvere, t.j. k ich využitiu nikdy nedošlo. Tvrdenia navrhovateľky uvedené v časti V. žalobného
návrhu o tom, že odporca porušil jej spotrebiteľské práva tým, že porušil v zmluve početné neprijateľné
zmluvné podmienky sú podľa názoru odporcu absolútne účelové a nepravdivé, nakoľko navrhovateľka

nepodložila svoje tvrdenia žiadnou relevantnou argumentáciou a žiadnym relevantným dôkazným
prostriedkom. K návrhu navrhovateľky na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 € v zmysle
§ 3 ods. 5 zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, odporca uviedol, že nie je zrejmé na základe
čoho dospela navrhovateľka k uvedenej sume 1.000 €, resp. ako dospela k jej výpočtu. Vzhľadom
na skutočnosť, že navrhovateľka sa od roku 2007 do augusta 2011 nikdy nedostala do omeškania so
splácaním úveru, odporca nikdy navrhovateľku počas uvedeného obdobia nekontaktoval, nemohol ju a

ani nedostal do stavu, že by „znášala permanentný stav neistoty.“ Odporca kontaktoval navrhovateľku
len v období od septembra 2011 do 22.12.2011 a to 3x písomne (1. Upomienka, 2. Upomienka, 3.
Upomienka), 4x prostredníctvom SMS a 3x telefonicky, čo považoval pri neuhradení 3 splátok úveru
a následnom celkovom vyčíslení dlhu vo výške 1.315,35 € za primerané a adekvátne. Argument
navrhovateľky,žesa„obávalaovýškudlhuajehoneustálenarastanie“aže„trpelastresom,keďodporca

uplatňovalvočinavrhovateľkejednotlivénemorálnezmluvnépodmienky“niejeničímpodložený,nakoľko
odporca voči navrhovateľke žiadne neprijateľné zmluvné podmienky nikdy neuplatňoval. Odporca bol
toho názoru, že z vyjadrení navrhovateľky nie je možné zistiť ako konkrétne trpela, čo zažívala, čo
podstupovala, ako sa to prejavovalo, aké následky to na nej zanechalo, a preto jej tvrdenia považoval
za nepodložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by preukazovali navrhovateľkinu ujmu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporcu,
oboznámením sa návrhom ako aj listinnými dôkazmi a to Zmluvou o úvere, Sadzobníkom poplatkov,
Upomienkou, Všeobecnými zmluvnými podmienkami, obsahom spisu 43C 129/2011, 44C 140/2011,
výpisom z obchodného registra odporcu, písomným vyjadrením odporcu, históriou jednotlivých platieb,
výpisom z databázy zákazníckeho notesa, procesnými uzneseniami, obsahom jednotlivých zápisníc,

písomným vystúpením vedľajšieho účastníka z konania, jednotlivými lekárskymi správami o zdravotnom
stave navrhovateľky ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový stav.

Zo Zmluvy o úvere mal súd preukázané, že odporca uzavrel dňa 06.07.2007 s navrhovateľkou zmluvu o
spotrebiteľskom úvere na základe, ktorej poskytol navrhovateľke spotrebiteľský úver vo výške 80.000 Sk
(2.655,51 €) s dohodnutou výškou mesačnej splátky 1.690 Sk (56,09 €) a počte mesačných splátok 72.

Dátum prvej platby (splátky) bol dohodnutý na deň 03.08.2007, pričom navrhovateľka mala povinnosť
splácať úver pravidelne každý mesiac vždy k 3. dňu daného mesiaca počas celého splátkového obdobia.
Ročná percentuálna miera nákladov bola ku dňu uzavretia zmluvy stanovená vo výške 16,03 %. Spôsob
úhrady jednotlivých platieb (splátok) bol dohodnutý formou bankového príkazu na účet odporcu.

Zo Sadzobníka poplatkov spoločnosti GE Money, a.s. "v likvidácii", platného od 10.04.2007, ktorý je

neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere mal súd preukázané, že obsahuje sadzobník poplatkov /
poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za vedenie účtu, poplatok za predčasné splatenie úveru,
atď. /, stanovenú výšku zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru, stanovenú výšku úroku z
omeškania, poplatky za doplnkové služby / poplatok za poistenie schopnosti splácať / a poplatky s nimi
súvisiace.

Z Upomienky zo dňa 21.09.2011 mal súd preukázané, že odporca zaslal navrhovateľke upomienku,
v ktorej jej oznámil, že má voči odporcovi dlh (nedoplatok) spočívajúci v dlžnej splátke úveru,
neuhradených poplatkoch, zmluvnej pokuty v celkovej výške 64,07 €, pričom ju vyzval, aby vzniknutý
dlh uhradila najneskôr do 02.10.2011 priloženou poštovou poukážkou alebo bankovým prevodom na
účet odporcu.Zo Všeobecných obchodných podmienok mal súd preukázané, že vymedzujú práva a povinnosti pre
všetky zmluvné vzťahy medzi spoločnosťou GE Money, a.s. "v likvidácii", t.j. odporcom a klientom
(žiadateľom o úver), týkajúce sa poskytovania úverových produktov na základe Zmluvy o úvere, Zmluvy

o revolvingovom úvere, Zmluvy o revolvingovom úvere a o vydaní a používaní kreditnej karty, atď.

Z výpisu z obchodného registra odporcu mal súd preukázané, že ide o akciovú spoločnosť, ktorá
vznikla zápisom do Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 176/B, dňa
01.10.1991, pričom spoločnosť bola zapísaná pod obchodným menom GE Money, a.s., tohto času je
v likvidácii, so sídlom v Bratislave, Bottova 7, IČO: 17 324 220. Predmetom podnikania spoločnosti je

okrem iných činností aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov (nebankovým spôsobom).

Z histórie jednotlivých platieb mal súd preukázané, že dňa 09.07.2007 odporca poskytol úver vo výške
80.000 Sk (2.655,51 €) navrhovateľkou, a to formou prevodu peňažnej čiastky na jej účet. Z platobnej
histórie ďalej vyplýva, že navrhovateľka splácala úver mesačnými splátkami vo výške 1.690 Sk (56,09
€) odo dňa uzavretia Zmluvy o úvere až do augusta 2011 ( posledná splátka pripísaná na účet odporcu
dňa 02.08.2011 ).

Z výpisu databázy zo zákazníckeho notesa mal súd preukázané, že sú v databáze evidované záznamy
týkajúce sa komunikácie odporcu s navrhovateľkou po uzavretí Zmluvy o úvere.

Z výsluchu právneho zástupcu navrhovateľky vyplynulo, že zotrváva na podanom návrhu v plnom
znení, pričom naliehavý právny záujem na určovacom návrhu odôvodnil s poukazom na rozhodnutie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Ncdo1/2009,vktoromNajvyššísúdSlovenskejrepubliky

ustálil,žespotrebiteľmávždynaliehavýprávnyzáujemnaurčení,čidanáspotrebiteľskázmluvajeplatná
alebo nie. Čo sa týka časti návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, právny zástupca navrhovateľa
mal za to, že nakoľko predmetná úverová zmluva je neplatná, sumu ktorú navrhovateľka zaplatila okrem
istiny, t.j. suma 93,26 € je bezdôvodným obohatením, ktoré je povinný odporca vydať. Vo veci nároku
navrhovateľky na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia právny zástupca navrhovateľky

poukázal taktiež na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne judikát Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6Obo 302/2006, v ktorom Najvyšší súd SR vymedzil kritériá na základe ktorých
by sa malo posudzovať primerané finančné zadosťučinenie. Zároveň právny zástupca navrhovateľky
uviedol, že konkrétna výška finančného zadosťučinenia sa nedá dokázať, avšak bola určená ako
kompenzácia ujmy, ktorú navrhovateľka znášala v čase, keď bola nútená zobrať si predmetný úver z

dôvodu finančnej tiesne. Právny zástupca navrhovateľky zároveň namietal relatívnu neplatnosť, resp.
absolútnu neplatnosť Zmluvy o úvere, nakoľko odporca použil v zmluve značné množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok, čím porušil zákon a povinnosť odbornej starostlivosti a teda zmluva ako taká je
podľa jeho názoru jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi. Právny zástupca navrhovateľky sa pred
súdom konkrétne vyjadril aj k jednotlivým neprijateľným zmluvným podmienkam, ktoré sa nachádzajú

vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len VOP) a to nasledovne:

- bod 3.2 VOP, ktoré sú nedielnou súčasťou zmluvy o úvere upravujú nevyžiadané plnenie, čo je
jednou z neprijateľných zmluvných podmienok, pretože samotná Zmluva o úvere je vopred formulovaná,
navrhovateľka nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, nemohla ovplyvniť ani to či obsahom zmluvy
bude revolving. Za nevyžiadané plnenie teda možno považovať také plnenie o ktoré spotrebiteľ nemal

pôvodne záujem, ale napriek tomu je mu poskytované.

- bod 5.9 VOP / zápočtové právo / - na základe tejto zmluvnej podmienky si dodávateľ vyhradzuje právo
započítať voči splatnej ako aj nesplatnej pohľadávke spotrebiteľa akékoľvek svoje záväzky, na druhej
strane ale obmedzuje spotrebiteľa pri jeho práve započítať si pohľadávku voči dodávateľovi. Podľa
názoru právneho zástupcu navrhovateľa ide o hrubo nevyvážené zmluvné dojednanie.

- bod 5.11 VOP / predčasné splatenie na žiadosť zákazníka - dlžníka / - v tejto zmluvnej podmienke
ide už priamo o rozpor s vtedy platným a účinným zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, konkrétne s § 6 v zmysle ktorého mohol spotrebiteľ kedykoľvek a bezpodmienečne požiadať
o predčasné splatenie úveru. V zmysle Zmluvy o úvere však mohol tak spotrebiteľ urobiť aspoň 30 dnípred zamýšľanim dňom predčasného splatenia, navyše v rozpore so zákonom mal povinný (spotrebiteľ)
uhradiť aj kompenzáciu ušlých výnosov dodávateľa.

- bod 5.15 VOP - v tomto ustanovení si dodávateľ vyhradzuje právo na jednostrannú zmenu obchodných

podmienok,obmedzujealemožnosťspotrebiteľanesúhlasiťsozmenouobchodnýchpodmienok,navyše
v prípade, že spotrebiteľ nesúhlasí so zmenou obchodných podmienok a ani nedôjde k inej dohode
s dodávateľom, dodávateľ je oprávnený zmluvu okamžite vypovedať, alebo vyhlásiť všetky svoje
pohľadávky za predčasne splatné.

- bod 5.20 VOP / predčasné splatenie / - v tomto prípade si dodávateľ vyhradzuje právo predčasne

zosplatniťúverzaveľmiširokokoncipovanýchzmluvnýchpodmienok,pričomvytváratakprespotrebiteľa
právnu neistotu.

- bod 5.37 VOP / rozhodné právo / - v zmysle tejto zmluvnej podmienky sa zmluvný vzťah podriaďuje pod
režim Obchodného zákonníka, a teda na základe uvedenej zmluvnej podmienky sa dodávateľ zjavne
snaží dostať spotrebiteľa do menej výhodnej situácie, pretože sa podľa názoru právneho zástupcu
navrhovateľa snaží obísť ochranu spotrebiteľa obsiahnutú najmä v Občianskom zákonníku.

- bod 5.38 VOP / rozhodcovská doložka / - na základe zmluvne dojednanej rozhodcovskej doložky
dodávateľ vytvára okolnosti v zmysle, ktorých fakticky vylučuje možnosť pre spotrebiteľa obrátiť sa v
prípade sporu na súd. Obsah rozhodcovskej doložky spotrebiteľovi formálne umožňuje obrátiť sa na
súd, fakticky je ale rozhodcovská doložka koncipovaná tak, že ak to spotrebiteľ včas neurobí, môže to
urobiť dodávateľ a teda je daná tým výlučná právomoc rozhodcovského súdu.

Z výsluchu odporcu vyplynulo, že nesúhlasí s tvrdením právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý uviedol
na pojednávaním pred súdom, že navrhovateľka všetky mesačné platby riadne uhrádzala. Odporca
poukázal v tejto súvislosti na skutočnosť, že podľa Zmluvy o úvere mala navrhovateľka mesačne
platiť 1.690 Sk (56,09 €) a to počas 72 mesiacov, pričom úver mal byť splatený zaplatením poslednej
splátky ku dňu 06.07.2014, avšak navrhovateľka prestala uhrádzať mesačné splátky. Posledná splátka

bola uhradená navrhovateľkou dňa 16.08.2011 a nasledujúca dňa 16.09.2011 už uhradená nebola.
Navrhovateľka teda uhradila celkovo len 49 mesačných splátok úveru. Čo sa týka časti návrhu na
vydanie bezdôvodného obohatenia, odporca namietal premlčanie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia, nakoľko v prípade tohto sporu môže ísť jedine pri bezdôvodnom obohatení o absolútnu
neplatnosť, pričom pri absolútnej neplatnosti sa rozlišuje, či je úkon neplatný od počiatku alebo

dodatočne. Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 06.07.2007, návrh bol podaný navrhovateľkou dňa
21.10.2011, a teda jednoznačne objektívna 3 ročná premlčacia lehota už uplynula. K návrhu na
určenie neplatnosti samotnej Zmluvy o úvere žiadal odporca návrh zamietnuť s poukazom na zákon o
spotrebiteľských úveroch ( zákon č. 258/2001 Z.z. ), ktorý bol platný v čase uzavretia spornej Zmluvy o
úvere, nakoľko je v ňom jednoznačne uvedené, že ak už bol poskytnutý úver, tak pri namietaní výšky

RPMN sa môže spotrebiteľ výlučne domáhať len určenia, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Vo
veci návrhu navrhovateľky na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 € odporca mal za to, že
žiadnym relevantným spôsobom nebolo navrhovateľkou a jej právnym zástupcom preukázaný spôsob
výpočtu tejto sumy, rovnako nebolo preukázané aký bol dosah konania odporcu voči navrhovateľke a
aké následky mali vzniknúť navrhovateľke, na základe čoho požaduje voči odporcovi primerané finančné

zadosťučinenie. K námietkam právneho zástupcu navrhovateľky týkajúcich sa neprijateľných zmluvných
podmienok odporca uviedol, že sa pridržiava v tejto spornej veci svojho písomného vyjadrenia zo
dňa 11.01.2012, pričom dodal, že navrhovateľka si voči odporcovi nikdy tieto námietky neuplatnila
(neoznámila). Čo sa týka namietaného výpočtu RPMN v Zmluve o úvere, odporca poukázal na to, že
navrhovateľka žiadnym spôsobom nepredložila vlastný výpočet RPMN, ktorý by spochybňoval výpočet

RPMN odporcu. Vo veci úroku z omeškania, ktorý by mal byť v rozpore s dobrými mravmi odporca
uviedol, že výška úroku z omeškania je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Zb., preto žiadny rozpor
s dobrými mravmi nevidí, ak si uplatnili zákonný úrok z omeškania.

Navrhovateľka považuje za neprijateľné zmluvné podmienky tieto ustanovenia Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú nedielnou súčasťou Zmluvy o úvere:Bod 3.2 Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá súčasne so Zmluvou o úvere. Ak Zákazník uzatvára s
GE Money Zmluvu o úvere, jej podpisom zároveň uzatvára s GE Money Zmluvu o revolvingovom úvere
s nasledujúcim obsahom: Zákazník žiada GE Money o poskytnutie úverového rámca až do maximálnej

výšky 200.000 Sk (6.638,78 €), o otvorenie Účtu a vydanie Karty. Zákazník výslovne súhlasí s tým, že
GE Money po posúdení žiadosti Zákazníka stanoví výšku Úverového rámca podľa interných pravidiel,
pričom stanovená výška Úverového rámca môže byť rovnaká alebo nižšia ako 200.000 Sk (6.638,78 €)
a výška povinnej minimálnej splátky bude 10 % alebo 5 % v závislosti od úverovej histórie Zákazníka
u GE Money. Zákazník výslovne súhlasí, aby konkrétnu výšku Úverového rámca stanovil GE Money

v oznámení. GE Money sa zaväzuje, že na žiadosť Zákazníka a po splnení podmienok stanovených
GE Money poskytne v prospech Zákazníka peňažné prostriedky do výšky Úverového rámca a Kartu
na čerpanie Úveru a Zákazník sa zaväzuje takto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky
a splniť ostatné zmluvné povinnosti. Na poskytnutie Úverového rámca a Karty nie je právny nárok.
GE Money pri posudzovaní žiadosti Zákazníka nie je viazaný žiadnou lehotou. V prípade schválenia
žiadosti doručí GE Money písomné oznámenie o schválení Úverového rámca Zákazníkovi, ktoré bude

obsahovať najmä výšku Úverového rámca, výšku limitov pre Hotovostné a Bezhotovostné čerpanie,
Dátum splatnosti, a VS pre platby Splátok; toto oznámenie sa dňom jeho doručenia Zákazníkovi stáva
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy. Spolu s oznámením zašle GE Money Zákazníkovi Kartu.

Podľa tvrdenia navrhovateľky uvedené ustanovenie bodu 3.2 VOP spôsobuje viazanie poskytnutia
úverového rámca na predchádzajúce poskytnutie úveru od dodávateľa. Navrhovateľka v tejto súvislosti

poukázala na ust. § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZOS“) na základe ktorého predávajúci, dodávateľ nesmie viazať poskytnutie služby na poskytnutie
inej služby. Podľa tvrdenia navrhovateľky môže teda nastať prípad, kedy by spotrebiteľ mohol byť v
dôsledku neschopnosti splácania v poradí prvého poskytnutého úveru, fakticky prinútený na základe

tejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (bod 3.2) siahnuť po ponuke úverového rámca. Táto skutočnosť
by tak za každých okolností výrazným spôsobom ovplyvnila správanie spotrebiteľa smerom k prijatiu
poskytovaného úverového rámca. Je teda nepochybné, že viazanosť poskytovaného úverovania sa
môže javiť aj ako podmienka spôsobujúca nerovnováhu v právach a povinnostiach, a to na ťarchu
zmluvnej vôle spotrebiteľa. Navrhovateľka poukázala aj na tú skutočnosť, že konanie dodávateľa

spočívajúce v dohadovaní predchádzajúcim úverom podmieneného úverového rámca môže napĺňať
aj znaky nekalej obchodnej praktiky podľa § 7 ods. 2, písm. b/ ZOS. Z týchto dôvodov navrhovateľka
považuje túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ.

Bod 5.10 Zápočtové právo. Zákazník súhlasí s tým, že GE Money je kedykoľvek oprávnený započítať
svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Zákazníkovi bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú,

protiakýmkoľvekpohľadávkamZákazníkavočiGEMoney.Zákazníkniejevžiadnomprípadeoprávnený
bez dohody s GE Money započítať, zadržať alebo znížiť akúkoľvek Splátku/platbu zo Zmluvy.

Podľa tvrdenia navrhovateľky uvedené ustanovenie bodu 5.10 VOP zakladá hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa, ktorá sa prejavuje pri práve započítať pohľadávku.
Zatiaľ čo dodávateľ môže bez súhlasu spotrebiteľa započítať všetky svoje pohľadávky, započítanie

zo strany spotrebiteľa je podmienené výhradne dohodou s dodávateľom. Zjavnú hrubú nerovnováhu
navrhovateľka vidí v tom, že dodávateľ má byť oprávnený započítať si aj svoje nesplatné pohľadávky a
naviac aj pohľadávky „bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú“. V tejto súvislosti navrhovateľka
poukázala na ust. § 581 OZ, ktoré definuje pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa tohto
ustanovenia (§ 581 OZ) nemožno proti splatnej pohľadávke započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je

splatná. V tomto zmysle tak predmetné zmluvné ustanovenie bodu 5.10 VOP je súčasne podľa názoru
navrhovateľky v rozpore aj s citovaným kogentným ustanovením OZ.

Bod 5.11 Predčasné splatenie na žiadosť Zákazníka. Zákazník je oprávnený vrátiť všetky peňažné
prostriedky zo Zmluvy, ktorou GE Money poskytol Zákazníkovi Úver pred dobou stanovenou v Zmluve,
a to iba ku dňu Splátky, iba ak Zákazník oznámi GE Money tento svoj zámer aspoň 30 dní pred

zamýšľaným dňom predčasného splatenia. V tomto prípade má Zákazník právo na zníženie celkových
nákladov spojených s Úverom a to tak, že zaplatí úrok len do dňa splatenia istiny Úveru vrátane Úhrada nákladov predstavujúcich celkový zmluvný záväzok Zákazníka podľa bodu 2.3 a je zároveň povinný
uhradiť kompenzáciu ušlých výnosov GE Money vyčíslených GE Money, ktorá je splatná súčasne s
predčasným splatením. Predčasné splatenie Úveru iným spôsobom alebo predčasné splatenie časti

Úveru nie je považované za splnenie povinnosti Zákazníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a
Zákazník je naďalej povinný platiť z istiny úrok v nezmenenej výške až do konca celej riadnej doby
splácania Úveru stanovenej v Zmluve.

Podľa tvrdenia navrhovateľky uvedené ustanovenie bodu 5.11 VOP je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V

súvislosti so svojimi tvrdeniami poukázala na ust. § 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v platnom znení, ktoré garantuje spotrebiteľovi bezpodmienečné právo na splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti. Napriek tejto skutočnosti dodávateľ uplatnenie práva spotrebiteľa na
predčasné splatenie úveru podmieňuje predchádzajúcim oznámením zo strany spotrebiteľa. Naviac iba
po predchádzajúcom oznámení zámeru predčasne splatiť úver má mať spotrebiteľ právo na zníženie
celkových nákladov spojených s úverom; je tak na mieste sa domnievať, že ak spotrebiteľ svoj zámer

neoznámi30dnívopred,budepovinnýuhradiťúrokyanákladyakokebyúvervôbecnesplatilpredčasne,
t.j. za celú dobu úverového rámca.

Bod 5.15 Zmena Obchodných podmienok. GE Money je oprávnený Obchodné podmienky v nadväznosti
na vývoj právneho a podnikateľského prostredia a s ohľadom na svoju obchodnú politiku kedykoľvek
meniť alebo doplňovať. Zmeny alebo úpravy Obchodných podmienok budú Zákazníkovi oznámené

vhodným spôsobom, v každom prípade však bude aktuálne úplné znenie Obchodných podmienok k
dispozícii u Obchodníkov, Zástupcov a na webových stránkach GE Money. Zákazník môže vyjadriť
svoj nesúhlas so zmenou Obchodných podmienok písomným oznámením doručeným GE Money v
lehote 30 dní od uverejnenia zmeny Obchodných podmienok. Ak sa tak nestane, nadobúdajú zmeny
Obchodných podmienok účinnosť ku dňu v nich uvedenom, ak Zákazník (i) vykoná po oznámení zmien

Obchodných podmienok akýkoľvek právny úkon vo vzťahu k GE Money alebo (ii) pokračuje v prijímaní
služieb poskytovaných GE Money tak, že z okolností danej situácie je zrejmé, že si aj naďalej praje v
zmluvnom vzťahu s GE Money pokračovať. Ak Zákazník vyjadril v uvedenej lehote svoj nesúhlas so
zmenouObchodnýchpodmienokaaknedôjdekinejdohode,jeGEMoneyoprávnenýZmluvuvypovedať
s okamžitou účinnosťou a/alebo prehlásiť všetky pohľadávky zo Zmluvy za ihneď splatné.

Podľa tvrdenia navrhovateľky uvedené ustanovenie bodu 5.15 VOP je dojedaním z neprijateľnej
zmluvnej povahy, ktoré napĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4, písm.
i) OZ. Navrhovateľka argumentuje tým, že dodávateľ si vyhradil právo kedykoľvek meniť a dopĺňať
zmluvné podmienky, a to „v nadväznosti na vývoj právneho a podnikateľského prostredia a s ohľadom
na svoju obchodnú politiku.“ Dôvody spôsobilé založiť svojvoľné zmeny a doplnenia zmluvných

podmienok značne subjektívneho rázu -osobitne, ak dodávateľ poukazuje na svoju obchodnú politiku.
Navrhovateľka je toho názoru, že je neprijateľné, aby bol spotrebiteľ bez vyjadrenia výslovného
súhlasu vystavený zmenám zmluvných podmienok, ktoré nemajú základ vo vážnom objektívnom
dôvode. Navrhovateľka v tejto súvislosti poukázala na prílohu Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( konkrétne písm. b/ bod 2. prílohy ), ktoré taxatívne

vypočítava výnimky z neprijateľnej podmienky uvedenej v písmene j/ bodu 1. prílohy citovanej smernice.
Napriek tomu, že dodávateľ deklaruje právo spotrebiteľa vyjadriť so zmenou svoj nesúhlas, toto právo
nemožno hodnotiť inak ako formalitu. Svedčí o tom najmä tá skutočnosť, že vyjadrenie nesúhlasu
neznamená odmietnutie navrhovaných zmien spotrebiteľom, ale práve naopak má spotrebiteľa priamo
zaväzovať „k inej dohode“. Ak k takejto dohode medzi spotrebiteľom a dodávateľom nedôjde, vyhradil

si dodávateľ právo zmluvu okamžite vypovedať, vrátane zosplatnenia celého úveru.

Bod 5.20 Predčasné splatenie na žiadosť GE Money. GE Money je oprávnený požadovať okamžité
predčasné splatenie všetkých súm dlžných Zákazníkom podľa Zmluvy a tiež odstúpiť od Zmluvy, ak
nastanektorákoľvekznasledujúcichskutočností:a)ZákazníkporušujeZmluvu,najmäakbolvomeškaní
s platením viac ako troch Splátok zároveň; b) Zákazník používa Kartu v rozpore so Zmluvou alebo

právnymi predpismi; c) Zákazník uviedol v predložených dokladoch, žiadosti o Úver, Zmluve alebo v
oznámení podľa bodu 4.17 nepravdivé údaje; d) bolo začaté konkurzné konanie, reštrukturalizácia aleboexekučné konanie týkajúce sa majetku Zákazníka; e) Zákazník si zriadil trvalé bydlisko mimo územia
Slovenska; f) v prípade úmrtia Zákazníka.

Podľa tvrdenia navrhovateľky uvedené ustanovenie bodu 5.20 VOP je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou. Navrhovateľka je toho názoru, že dôvody (uvedené v bode 5.20 VOP), ktoré majú
založiť právo odstúpenia od zmluvy a právo na predčasné splatenie všetkých dlžných súm zo strany
spotrebiteľa sú neprimerané. Ak by sa napríklad voči spotrebiteľovi začalo exekučné konanie o
vymoženie pohľadávky niekoľkých eur, bol by už tento automaticky vystavený okamžitej splatnosti celej
výšky úveru. Uvedené dôvody podľa názoru navrhovateľky teda nemožno považovať za primerané.

Bod 4.30 Postúpenie pohľadávok. Zákazník súhlasí s tým, že GE Money je oprávnený postúpiť svoje

pohľadávky a previesť záväzky zo Zmluvy na tretiu osobu bez toho, aby došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky Zákazníka.

Podľa tejto zmluvnej podmienky (bod 4.30 VOP) dáva spotrebiteľ už pri vzniku zmluvného vzťahu súhlas
s postúpením pohľadávok a záväzkov veriteľa v prospech tretej osoby. Aj keď dodávateľ deklaruje, že
nemá dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti pohľadávok spotrebiteľa, toto je podľa názoru navrhovateľky

iba hypotetická záruka a v spojení s prvotným súhlasom spotrebiteľa, zakladá značnú neistotu a aj
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ide teda podľa tvrdenia navrhovateľky o
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ.

Bod 5.37 Vzťahy GE Money a Zákazníkom výslovne neupravené Zmluvou a Obchodnými podmienkami
sa riadia ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch (ZSU) a Obchodným zákonníkom (ObZ) a

zákona o ochrane osobných údajov (ZOOÚ).

Podľa tvrdenia navrhovateľky uvedené ustanovenie bodu 5.37 VOP je neprijateľnou zmluvou
podmienkou, nakoľko predmetné ustanovenie upravuje výslovný (taxatívny) výpočet právnych
predpisov, ktorými sa majú riadiť právne vzťahy dodávateľa a spotrebiteľa.

Navrhovateľka je toho názoru, že výpočet právnych predpisov je neprimerane zužujúci, pričom považuje

za neprijateľné, že výpočet neobsahuje výslovne uvedenie prinajmenšom Občianskeho zákonníka a
zákona o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 250/2007 Z.z.).

Bod 5.38 Rozhodcovská doložka. GE Money a Zákazník sa dohodli, že ak nevyriešia dohodou medzi
nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe Zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o
platnosť, výklad alebo zánik Zmluvy, každý z nich môže predložiť na rozhodnutie všetky takéto spory

Stálemu Rozhodcovskému súdu zriadenému pri XXX, podľa jeho základných vnútorných predpisov.
Zmluvnéstranysapodrobiarozhodnutiutohtosúdu.Jehorozhodnutiebudeprezmluvnéstranyzáväzné.
Vyššie uvedené však nevylučuje právo Zákazníka podať návrh na riešenie akéhokoľvek sporu s GE
Money na vecne a miestne príslušnom všeobecnom súde.

Navrhovateľka poukázala na tú skutočnosť, že predmetná rozhodcovská doložka dodávateľa uvedená

v bode 5.38 VOP vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory riešil nezvratne výlučne v rozhodcovskom konaní,
konkrétnezastavu,žesporvyvolaldodávateľ.Spotrebiteľnaviacnemážiadnumožnosťsirozhodcovskú
doložku vyjednať, nakoľko ju dodávateľ vložil do Všeobecných obchodných podmienok. Z tohto dôvodu
mohol spotrebiteľ zmluvu ako celok iba odmietnuť alebo zmluvu prijať vrátane rozhodcovskej doložky.
Rozhodcovská doložka nebola dojednaná až po vzniku sporu, ale práve naopak už pri vzniku právneho

vzťahu. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky už iba podčiarkuje skutočnosť, že sám dodávateľ (GE
Money) vybral rozhodcovské súdy, ktoré majú riešiť všetky spory so spotrebiteľom. Navyše miesto
rozhodcovských súdov nespĺňa ani požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti konania pre spotrebiteľa.Predmetom sporu je určenie neplatnosti Zmluvy o úvere, vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške
93,26 € a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1000 €.

Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo30.09.2007,spotrebiteľskézmluvynesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 3, písm. a/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2007, za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť
a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa § 53 ods. 3, písm. i/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2007, za neprijateľné

podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú
dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.2007, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom do
31.12.2007 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“), zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.10.2008, každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, žespotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.10.2008, proti

porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ
proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo

povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je objektívne ohrozené právo
navrhovateľa, alebo pokiaľ by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Preto sa pri určovacích žalobách

zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak
je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením
navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží
na tom, ako táto neistota vznikla. Základnou procesnou podmienkou úspechu žaloby o určenie podľa
§ 80, písm. c/ O.s.p. je teda skúmanie existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na

požadovanom určení.

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť

preukázaná, a keď teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdení tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne
určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí
(viď. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 8. 8. 2007, sp. zn. 30 Cdo 2675/2006, Soro č. 1/2008, s. 11)

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca uzavrel s navrhovateľkou dňa
06.07.2007 Zmluvu o úvere č. 1019716839 (ďalej len „Zmluva o úvere“) na základe ktorej poskytol
navrhovateľke spotrebiteľský úver vo výške 80.000 Sk (2.655,51 €). Navrhovateľka sa podpisom
Zmluvy o úvere zaviazala dodržiavať zmluvné podmienky úverovej zmluvy ako aj Všeobecné obchodné
podmienky, ktoré sú nedielnou súčasťou tejto zmluvy. V zmysle dohodnutých zmluvných podmienok

úverovej zmluvy sa navrhovateľka zviazala splácať poskytnutý úver mesačnými splátkami v celkovom
počte 72, pričom dohodnutá výška mesačnej splátky bola v sume 1.690 Sk (56,09 €). Splatnosť prvej
splátky úveru bola dohodnutá na deň 03.08.2007, pričom splatnosť každej mesačnej splátky úveru bola
vždy k 3. dňu daného mesiaca počas celého splátkového obdobia. Zmluvné strany si úverovej zmluve
dohodli výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) vo výške 16,03 %. Navrhovateľka splácala

dohodnutý úver až do augusta 2011, kedy prestala úver splácať. Posledná splátka bola na účet odporcu
pripísaná dňa 02.08.2011. Od septembra 2011 až doposiaľ navrhovateľka neuhradila odporcovi žiadnu
ďalšiu splátku úveru. Ako vyplýva z histórie jednotlivých realizovaných platieb navrhovateľkou, celkový
počet splátok úveru, ktoré navrhovateľka uhradila odporcovi bol 49. Nakoľko navrhovateľka prestala
splácať úver odporca zaslal navrhovateľke upomienku zo dňa 21.09.2011, v ktorej jej oznámil, že má

voči odporcovi dlh (nedoplatok) spočívajúci v dlžnej splátke úveru, neuhradených poplatkoch, zmluvnej
pokuty v celkovej výške 64,07 €, pričom ju vyzval, aby vzniknutý dlh uhradila najneskôr do 02.10.2011
priloženou poštovou poukážkou alebo bankovým prevodom na účet odporcu. Navrhovateľka namiesto
úhrady dlhu oznámila odporcovi listom dňa 30.09.2011, že odmieta ďalej uhrádzať splátky úveru.
Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú z výpisu databázy zo zákazníckeho notesa navrhovateľky.

Následne navrhovateľka podala na súd dňa 21.10.2011 návrh, ktorým sa domáhala určenia neplatnostiZmluvy o úvere, zároveň týmto návrhom žiadala, aby súd zaviazal odporcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 93,26 € a na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000
€ navrhovateľke. Navrhovateľka sa neplatnosti Zmluvy o úvere domáhala z viacerých dôvodov, pričom

ako prvý dôvod uviedla použitie nekalej praktiky zo strany odporcu, ktorý jej predložil na podpis Zmluvu
o úvere, v ktorej použil drobné písmo, pričom navrhovateľka mala problém súvisle čítať zmluvné
dojednania úverovej zmluvy, nakoľko sa začínajú po pár odsekoch zle čítať riadky a bez technickej
pomôcky (lupy) sa ani nedajú riadne prečítať. Vzhľadom na dôvod, ktorý uviedla navrhovateľka súd
posúdil obsah Zmluvy o úvere aj po formálnej stránke, t.j. z hľadiska jej písomného vyhotovenia,

typu použitého písma, veľkosti písma a dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva môže byť
pre fyzickú osobu so slabším zrakom, príp. pre fyzickú osobu trpiacu ďalekozrakosťou obtiažne
čitateľná, avšak spravidla takáto fyzická osoba má k dispozícii technické pomôcky (okuliare) pre
lepšiu čitateľnosť písma. Z právneho hľadiska je druh a veľkosť použitého písma v úverovej zmluve
akceptovateľný, nakoľko v čase uzavretia predmetnej zmluvy Občiansky zákonník ani žiadny iný právny
predpis neurčoval podmienky, aký typ a veľkosť písma možno použiť v spotrebiteľských zmluvách.

Podmienka použitia stanovenej veľkosti písma v spotrebiteľských zmluvách bola prijatá až Nariadením
vlády SR č. 141/2014 (účinným od 01.01.2015), ktorým bolo novelizované nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Použitie
štandardného písma určitej veľkosti v úverovej zmluve, ktorá bola uzavretá v čase, kedy právna norma
neustanovovala predpísaný typ a veľkosť písma, nemožno považovať za nekalú obchodnú praktiku,

navyše navrhovateľka dostatočnými relevantnými dôkazmi nepreukázala súdu, že odporca konal týmto
spôsobom s úmyslom poškodiť navrhovateľku. Z týchto dôvodov súd argument navrhovateľky, že sa
odporca dopustil voči nej nekalej obchodnej praktiky použitím drobného písma v úverovej zmluve
považoval za ničím nepodložený. Za ďalší dôvod neplatnosti Zmluvy o úvere navrhovateľka považuje tú
skutočnosť, že úverová zmluva, ktorú podpísala obsahuje značné množstvo neprijateľných zmluvných

podmienok, na ktoré ju odporca pri podpise úverovej zmluvy neupozornil. Súd s poukazom na uvedený
dôvod právne posúdil obsah jednotlivých zmluvných podmienok, ktoré namietala vo svojom návrhu
navrhovateľka a dospel k záverom, že námietky navrhovateľky sú neopodstatnené z nasledovných
dôvodov:

Bod 3.2 VOP * predmetné ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“), bod

5.10VOP-tusasúdpriklonilnastranuodporcu,ikeďišlooformálnetlačivo, ničnavrhovateľkenebránilo
k tomuto dvojstrannému právnemu úkonu nepristúpiť.

Bod 5.11 VOP - predmetné ustanovenie súd nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
nakoľko Zákazníkovi umožňuje na základe jeho žiadosti predčasne splatiť poskytnutý úver pred
dobou stanovenou v úverovej zmluve. Predčasné splatenie úveru je síce v zmysle tohto ustanovenia

podmienené oznámením tejto skutočnosti odporcovi, avšak na základe uvedeného oznámenia má
zákazník právo aj na zníženie celkových nákladov spojených s úverom, ktoré musí zaplatiť, preto je dosť
nepravdepodobné, že by Zákazník z uvedeného dôvodu takúto možnosť oznámenia nevyužil

Bod 5.15 VOP - ustanovenie oprávňujúce odporcu nadväznosti na vývoj právneho a podnikateľského
prostredia a s ohľadom na svoju obchodnú politiku kedykoľvek meniť alebo doplňovať Obchodné

podmienky nepovažoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko v danom ustanovení je
zakotvená aj možnosť pre Zákazníka vyjadriť svoj nesúhlas so zmenou Obchodných podmienok
písomným oznámením doručeným odporcovi v lehote 30 dní od uverejnenia zmeny Obchodných
podmienok. Súd poukázal aj na tú skutočnosť, že v prípade zmeny právneho a podnikateľského
prostredia musí odporca ako podnikateľský subjekt pružne reagovať a prispôsobiť sa uvedeným

zmenám, preto dojednanie takejto zmluvnej podmienky nemožno považovať za účelovú snahu odporcu
poškodiť spotrebiteľa.

Bod 5.20 VOP - predmetné ustanovenie súd nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
dôvody na základe, ktorých môže odporca požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných
súm Zákazníkom (spotrebiteľom) a taktiež odstúpiť od Zmluvy nie sú v rozpore so zákonom a ani s

dobrými mravmi.

Bod 5.37 VOP - súd je toho názoru, že predmetné ustanovenie neobsahuje uzavretý zužujúci výpočet
právnych predpisov, ktorými sa majú riadiť právne vzťahy dodávateľa (odporcu) a spotrebiteľa. Uvedenú
skutočnosť potvrdzuje ten fakt, že predmetné ustanovenie nevylučuje možnosť aplikácie ďalšíchprávnych predpisov na právne vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V prípade, ak by išlo
o zužujúci výpočet právnych predpisov, tak z hľadiska výkladu tohto ustanovenia by muselo byť v
ustanovení uvedené, že sa použijú „výhradne“, resp. „len“ ustanovenia zákona o spotrebiteľských

úveroch a Obchodného zákonníka a zákona o ochrane osobných údajov. Predmetné ustanovenie však
takýto reštriktívny výklad neobsahuje. Samotná skutočnosť, že výpočet právnych predpisov neobsahuje
uvedenie Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa, nie je dôvodom, aby ustanovenia
týchto právnych predpisov nemohli byť aplikované na právne vzťahy medzi dodávateľom (odporcom)
a spotrebiteľom. Ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. všeobecného právneho predpisu možno

aplikovať vždy na právne vzťahy pri riešení takých otázok, ktoré neupravuje vo svojich ustanoveniach
špeciálny právny predpis, ktorým je aj zákon o spotrebiteľských úveroch.

Bod 5.38 VOP - na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v tomto ustanovení si zmluvné strany,
t.j. dodávateľ (odporca) a Zákazník (spotrebiteľ) dohodli, že budú všetky medzi nimi vzniknuté spory z
právnych vzťahov na základe úverovej zmluvy alebo s ňou súvisiacich riešiť v rozhodcovskom konaní
pred príslušným Stálym rozhodcovským súdom, pričom rozhodcovská doložka nevylučuje možnosť

spotrebiteľa podať návrh na riešenie akéhokoľvek sporu s dodávateľom (odporcom) na vecne a miestne
príslušný všeobecný súd. Súd mal preukázané zo spisu, že navrhovateľka bola účastníkom súdneho
konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 43C 129/2011, v ktorom sa ako navrhovateľka taktiež
domáhala neplatnosti úverovej zmluvy, ktorú uzatvorila s nebankovou spoločnosťou Home Credit
Slovakia, a.s.. Na základe tejto skutočnosti možno považovať navrhovateľku za pomerne zbehlú v braní

si úverov, a teda podľa názoru súdu musela vedieť, že uzatvára úverovú zmluvu s rozhodcovskou
doložkou. Čo sa týka samotnej rozhodcovskej doložky, súd ju vyhodnotil za prijateľnú, t.j. neodporujúcu
žiadnym zákonným predpisom. Súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že žiadne hmotnoprávne
ustanovenie slovenského právneho poriadku nezakazuje dojednanie rozhodcovskej doložky medzi
spotrebiteľom a dodávateľom, rovnako ani judikatúra Súdneho dvora ES nezakazuje rozhodcovské

konania v spotrebiteľských veciach.

Navrhovateľka ako dôvod neplatnosti Zmluvy o úvere uviedla aj tú skutočnosť, že odporca sa dopustil
voči nej vážnej klamlivej nekalej obchodnej praktiky podľa § 8 ods. 1, písm. d/ zákona o ochrane
spotrebiteľa, nakoľko ju ako spotrebiteľku oklamal vo výške výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov
(ďalej len “RPMN“), ktorá je obligatórnou náležitosťou úverovej zmluvy. Navrhovateľka relevantnosť

tohto tvrdenia súdu nepreukázala žiadnymi dôkazmi, a preto súd sa nezaoberal, či uvedené tvrdenie
je pravdivé alebo nepravdivé. Navyše súd podotýka, že navrhovateľka pri podpise úverovej zmluvy
musela byť s výškou RPMN oboznámená, nakoľko bola uvedená v predmetnej zmluve. Súd je toho
názoru, že navrhovateľka pred podpisom zmluvy si mohla primeranosť výšky RPMN vo vzťahu ku
poskytovanému úveru prekonzultovať s odborníkmi zaoberajúcimi sa touto problematikou. Čo sa týka

navrhovateľkou namietaného úroku z omeškania vo výške 0,1 % denne, čo predstavuje 36,5 ročne,
súd mal za to, že stanovená výška úroku z omeškania je primeraná a neodporuje právnym predpisom.
NavrhovateľkapredpodpisomúverovejzmluvysamohlasvýškoutejtosankcieoboznámiťvSadzobníku
poplatkov spoločnosti odporcu, nakoľko bol súčasťou zmluvy. Podpisom úverovej zmluvy vyjadrila
súhlassuplatnenímtakejtosankcievočinejvprípadeneplneniasizáväzkovvočiodporcovi.Súdzastáva

rovnaký názor aj ohľadne navrhovateľkou namietanej zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním
úveru, ktorá je vo výške 20 % z neuhradenej splátky, navrhovateľka taktiež mala možnosť sa s uvedenou
sankciou oboznámiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd mal za to, že Zmluva o úvere uzavretá medzi navrhovateľkou a
odporcom má všetky náležitosti podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

pričom neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by výrazným spôsobom mohli spôsobiť
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach navrhovateľky ako spotrebiteľky. Navrhovateľka svoje
tvrdenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok úverovej zmluvy ako aj nekalosti praktík
odporcunepreukázalasúdužiadnymirelevantnýmidôkazmi,nazákladektorýchbybolomožnédokázať,
že predmetná Zmluva o úvere je neplatná. Súd poukázal na tú skutočnosť, že v prípade, ak by aj

boli navrhovateľkou uvádzané zmluvné podmienky neprijateľné, t.j. spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neplatnosť týchto zmluvných
nespôsobuje neplatnosť celej úverovej zmluvy, pokiaľ tieto podmienky možno oddeliť od ostatných
ustanovení zmluvy, pričom súd podotýka, že predmetné zmluvné podmienky neboli aplikované na
právne vzťahy vyplývajúce z uzavretej Zmluvy o úvere. Súd mal teda za to, že navrhovateľka neuniesla

dôkazné bremeno svojich tvrdení, pričom na základe týchto tvrdení ani nepreukázala naliehavý právnyzáujem na učení neplatnosti predmetnej úverovej zmluvy, preto súd návrh navrhovateľky na určenie
neplatnosti Zmluvy o úvere zamietol.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Navrhovateľa sa žalobným návrhom domáhala aj vydania bezdôvodného obohatenia odporcom vo
výške 93,26 € titulom, že nebola v zmluve uvedená správne RPMN, a teda v takomto prípade sa úver

stáva bezúročný, pričom bezdôvodné obohatenie predstavuje rozdiel medzi istinou vo výške 2.655,52 €
a zaplatenou čiastkou zo strany navrhovateľky vo výške 2.748,78 €. Súd vzhľadom na uvedené posúdil
úverovú zmluvu aj z hľadiska správnosti výpočtu RPMN, pričom vyhodnotil úverovú zmluvu uzavretú
medzi účastníkmi konania za platnú, nakoľko určená výška RPMN v úverovej zmluve nie je podľa názoru
súdu v rozpore s maximálnou výškou RPMN určenou pre spotrebiteľské úvery, ustanovenou Nariadením

vlády SR, pričom navrhovateľka s dojednanou výškou RPMN súhlasila podpisom na úverovej zmluve.
Navrhovateľka žiadnym dôkazom súdu nepreukázala nesprávnosť výpočtu RPMN odporcom, výslovne
len v návrhu žiadala, aby súd požiadal o výpočet RPMN príslušné orgány Národnej banky Slovenska.
Nakoľko neplatnosť úverovej zmluvy nespôsobujú ani dojednané zmluvné podmienky uvedené vo
Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú nedielnou súčasťou tejto zmluvy, ide o platný právny

úkon, a teda z tohto dôvodu sa súd už ďalej nezaoberal zákonnými podmienkami, ktoré by musela
navrhovateľka splniť pre vydanie bezdôvodného obohatenia v požadovanej sume 93,26 €.

Vo veci návrhu navrhovateľky, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 1.000 €, súd taktiež nemal zo strany navrhovateľky preukázané žiadnymi
dôkazmi, aký vplyv malo uzavretie úverovej zmluvy na navrhovateľku, ktorá tvrdí, že sa „obávala o

výšku dlhu a jeho neustále narastanie“ a že „trpela stresom, keď odporca uplatňoval voči navrhovateľke
jednotlivé nemorálne zmluvné podmienky“. Tieto navrhovateľkou tvrdené skutočnosti súd považoval za
subjektívne pocity navrhovateľky, ničím nepodložené, nebolo vôbec navrhovateľkou preukázané, že boli
vyvolané konaním zo strany odporcu. Zároveň mal súd preukázané z vykonaného dokazovania, že
odporca neporušil žiadne práva navrhovateľky, ktoré jej vyplývajú zo zákona o ochrane spotrebiteľa a

ďalších súvisiacich predpisov, preto súd návrh navrhovateľky aj v tejto časti, t.j. o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 1.000 € ako nedôvodný zamietol. Súd dáva do pozornosti, že
nejde o jedinú žalobu ohľadom úverov, ktoré podpísala navrhovateľka s ďalšími subjektmi, konkrétne na
tunajšom súde sa vedie pod ( č.k. 43C 129/2011 ) vedené pod č.k. 44C 140/2011 a č.k. 43C 33/2012 o
určenie neplatnosti zmluvy o úvere, ako aj zmluvy o revolvingovom úvere, čo dotvára účelnosť podania

tejto žaloby.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a v konaní
úspešnému odporcovi priznal právo na náhradu trov konania, nakoľko však si odporca v konaní náhradu
trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, v štyroch
rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 a nasl. O.s.p. ).