Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714010397
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5714010397.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Rošaka a prísediacich

Eleny Babušíkovej a Oľgy Trúchlej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.09.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
M. C., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., F.. W. Č..
XXXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 21.01.2014 v čase o 21.15 hod. v Martine na Ul. Školskej, keď sa N. E., nar. XX.XX.XXXX vracal
domov do miesta prechodného pobytu na F.. B. Č.. XX ho M. C., ktorý ho sledoval, pred predajňou
Doner KEBAB zozadu pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol tak, že ho nečakane zhodil na zem, N. E.
spadol na chrbát a M. C. ho začal biť, pýtal od neho peniaze, povedal mu: „Daj aspoň päť euro, lebo ťa
dobijem,...“, keď mu N. E. povedal, že žiadne peniaze nemá, tak ho začal surovo ťahať po zemi popred
večierku U Drobca za roh budovy, kde bola tma, poškodený N. E. sa nedokázal ubrániť jeho útoku, lebo
má zníženú pohyblivosť dolných končatín po operácii oboch bedrových kĺbov a je osobou ZŤP, čo je

možné poznať na jeho chôdzi, hoci poškodený N. E. počas útoku volal o pomoc, nebolo mu rozumieť
kvôli vrodenej rečovej vade, v ďalšom konaní obvinenému voči poškodenému zabránila až policajná
hliadka PZ, ktorú na miesto telefonicky privolala iná osoba, ktorá napadnutie poškodeného obvineným
z diaľky spozorovala, čím obvinený M. C. spôsobil poškodenému N. E. pomliaždenie bedrových kĺbov
obojstranne, pomliaždenie pravého ramenného kĺbu, pomliaždenie pravého kolena s odreninou v oblasti
jabĺčka, s potrebnou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 10 dní, počas ktorej bol poškodený
v dôsledku zranení obmedzený v obvyklom spôsobe života a to najmä znížením jeho mobility,

t e d a

proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, l/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
d/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu súd ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu
na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť
nahradiť v skúšobnej dobe poškodenému N. E.C., nar. XX.XX.XXXX v M., toho času bytom M., F.. B.

Č.. XX, škodu z titulu bolestného vo výške 966 € (slovom deväťstošesťdesiatšesť Eur).

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák. s použitím § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť
spočívajúcu osobne sa ospravedlniť poškodenému N. E.U.C., nar. XX.XX.XXXX v M., toho času bytom
M., F.. B. Č.. XX.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. s použitím § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 3Pv/47/14/5506 podal dňa 21.03.2014 tunajšiemu
súdu obžalobu proti obvinenému M. C., stíhanému pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/

Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním
listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané

zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný M. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie podľa
§ 257 Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí
podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na

obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe
obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/
Tr. zákona; bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za zločin mu kladený za vinu;
dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako zločin lúpeže podľa §
188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona. Obžalovaný na dané otázky odpovedal kladne slovom - „áno“.

Prokurátor, obhajca a poškodený zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Senát Okresného súdu v Martine uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, pričom vyslovil, že
dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste a výroku

o náhrade škody.
Na hlavnom pojednávaní súd rozhodol podľa § 256 ods. 4 Tr. por. , že poškodeného N. E., nar.
XX.XX.XXXX ako poškodeného s nárokom na náhradu škody na hlavné pojednávanie nepripúšťa,
keďže poškodený si riadne neuplatnil nárok na náhradu škody do skončenia vyšetrovania, nakoľko pri
svojom výsluchu zo dňa 22.01.2014 uviedol, že sa pripája k náhrade škody vo výške bolestného tak ako

to vyčísli súdny znalec (odborné vyjadrenie súdneho znalca bolo vypracované až dňa 11.02.2014).Ďalej súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal len listinné dôkazy potrebné pre rozhodnutie súdu
o výroku o treste a to odpis z registra trestov, lustráciu v evidencii priestupkov, rodný list a lekárske

správy. K prečítaným listinám sa obžalovaný vyjadril v tom zmysle, že má veľmi rád svojho syna, veľmi
ho ľúbi. Nerád by o neho prišiel kvôli tomu nezmyslu, čo spravil. S družkou V. Š. plánujú spoločnú
budúcnosť, svadbu, je zamestnaný a riadne sa stará o svojho syna. Jeho družka má prerušené štúdium
na vysokej škole. Na zabezpečenie ich životných potrieb družka poberá rodičovský príspevok a on čo
zarobí. Poškodený sa k prečítaným listinám vyjadril, že nech tú škodu, ktorú mu spôsobil, nech si zoberie

hoci aj pôžičku, on nechce, aby išiel do basy, chce, aby mu splácal tú škodu spôsobenú za bolestné.

Chránenou osobou podľa § 139 ods. 1 písm. f ) Tr. zákona sa rozumie chorá osoba.

Chorou osobou podľa § 127 ods. 6 Tr. zákona sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá v čase činu
trpí fyzickou chorobou alebo duševnou chorobou, aj keď prechodnou, bez ohľadu na to, či je dočasne

práceneschopná, ako aj osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, invalidná osoba alebo osoba
s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom intenzita takej choroby alebo postihnutia zodpovedá ťažkej
ujme na zdraví.

Konanie obžalovaného súd právne posúdil ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/

Tr. zákona, nakoľko obžalovaný proti inému - poškodenému N. E., nar. XX.XX.XXXX použil násilie
(zhodenie na zem a následné bitie) v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe -
chorej osobe, keďže poškodený je osobou ZŤP a mal zníženú pohyblivosť dolných končatín po operácii
oboch bedrových kĺbov.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu
zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu,

aby viedol riadny život.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obžalovanému zobral do úvahy fakt, že u
obžalovaného zistil len poľahčujúce okolnosti. Obžalovaný nemá záznam v registri trestov (č.l. 70
spisu) a lustráciou v registri priestupkov (č.l. 68 spisu) bolo zistené, že v roku 2011 sa dopustil

priestupku proti verejnému poriadku, za čo mu bola uložená bloková pokuta 10 EUR. Vzhľadom len
k tomu jednému priestupku menšej spoločenskej protiprávnosti súd obžalovanému priznal poľahčujúcu
okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j/ Tr. zákona - vedenie riadneho života pred spáchaním
trestného činu. Súd priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm.
l/ Tr. zákona - priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie z nasledovných

dôvodov. Obžalovaný sa už v prípravnom konaní priznal k spáchaniu predmetného zločinu a pri výsluchu
poškodeného sa mu viackrát ospravedlnil (č. l. 22 spisu), rovnako tak urobil aj na hlavnom pojednávaní.

Za spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona je možné páchateľovi tohto
zločinu uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 7 rokov až na 12 rokov. Obhajoba v záverečnej reči

navrhla, aby súd pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, t.j.
mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

K trestu uloženému obžalovanému sa súdu žiada uviesť nasledovné:

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine cimine, sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného
činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu), tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Tr. zák.).

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnejprevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom
výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
občanov, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť
prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z myšlienky,
že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby

viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych
páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že páchaním trestnej činnosti sa posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú

a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda
obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne,

ako aj etické.

Podľa§39ods.1Tr.zákonaaksúdvzhľadomnaokolnostiprípadualebovzhľadomnapomerypáchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi

uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

V zmysle hore uvedeného ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona súd môže mimoriadne znížiť trest pod
dolnúhranicu(akmázato,žebypoužitietrestnejsadzbyustanovenejtýmtozákonomboloprepáchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania) a to

vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru
a závažnosti trestného činu, vrátane nápravy páchateľa. Skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil
uvedenéhozločinuvkvalifikovanejskutkovejpodstateanachránenejosobe(odsek2,§188Tr.zákona),

súd má za to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu
pod dolnú hranicu pre okolnosti prípadu. Naviac súd pri posudzovaní okolností prípadu podľa § 39 ods.
1 Tr. zákona poukazuje i na spoluurčujúcu spoločenskú škodlivosť predmetného zločinu, ktorého sa
dopustil obžalovaný.

Vzmysleustálenejsúdnejjudikatúryzapomerypáchateľaomimoriadnomzníženítrestuodňatiaslobody
možno považovať napríklad to, že trpí vážnou chorobou, alebo je živiteľom viacčlennej rodiny, ktorá
závisí od zárobku obžalovaného a pod., nemožno však za ne pokladať jeho dobrú povesť ani okolnosť,
že viedol riadny život pracujúceho človeka a dosiaľ nebol súdne trestaný. Pomermi páchateľa sú
okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu a ktoré nie sú hodnotené v rámci stupňa

spoločenskej nebezpečnosti (protiprávnosti) činu. Takými okolnosťami nie je skutočnosť, že sa páchateľ
k činu priznal, ľutoval ho a pomáhal ho objasniť. Pomermi z tohto hľadiska môže byť napríklad situácia
páchateľa,ktorýsaskutočnestaráoväčšípočetosôbodkázanýchnanehosvojouvýživoualeboktorésú
dokonca v jeho osobitnej starostlivosti, kedy neprítomnosť páchateľa (ktorý tieto povinnosti riadne plnil) v
rodine po dlhšiu dobu by mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu týchto osôb. Z predložených lekárskych

správ (na č.l. 72-74 spisu) viažucich sa k osobe obžalovaného vyplýva, že obžalovaný má zdravotné
ťažkosti, ktoré podľa názoru súdu však nie sú takého charakteru ako ich má na mysli ustanovenie § 39
ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovanému nebránia v zamestnaní alebo v športe.Obhajoba v záverečnej reči poukázala na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona - na zásady ukladania
trestu s tým, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Podľa názoru obhajoby v prípade uloženia niekoľkoročného trestu odňatia

slobody nepodmienečne, ktorý navrhol pán prokurátor, tento trest viac postihne družku obžalovaného
a ich maloleté dieťa. Z rodného listu na č. l. 71 spisu vyplýva, že otcom maloletého dieťaťa P. C. , nar.
XX.XX.XXXX je obžalovaný a matkou V. Š., s ktorou obžalovaný plánuje spoločnú budúcnosť. Ďalej
obhajoba poukázala na to, že družka obžalovaného má prerušené štúdium na vysokej škole z dôvodu
narodenia dieťaťa. S poukazom na hore uvedené dôkazy a aj vzhľadom k vyjadreniu obžalovaného

(„Na zabezpečenie našich životných potrieb družka poberá rodičovský príspevok a ja čo zarobím“) súd
konštatuje, že obžalovaný je živiteľom viacčlennej rodiny, ktorá závisí od zárobku obžalovaného a podľa
názorusúduuloženietrestuvstanovenomzákonnomrámcibypostiholokremobžalovanéhohlavnejeho
družku a ich maloletého syna, preto súd má za to, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky
pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu pre pomery páchateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov, zistiac splnenie zákonných podmienok pre postup podľa § 39 ods. 1 Tr.
zákona, súdobžalovanémuuložiltrestodňatiaslobodypoddolnúhranicutrestnejsadzby,atovovýmere
3 roky, ktorý mu (výkon trestu odňatia slobody) podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 Tr. zák.
podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa
§ 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu súd ustanovil obžalovanému skúšobnú dobu na 5

rokov, t.j. na samotnej hornej hranici trestnej sadzby.

Zároveň súd uložil obžalovanému povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu, t.j. povinnosť
nahradiťvskúšobnejdobepoškodenémuN.E.U.C.,nar.XX.XX.XXXXškoduztitulubolestnéhovovýške
966,- €, povinnosť spočívajúcu osobne sa ospravedlniť poškodenému N. E.U.C., nar. XX.XX.XXXX a

povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Súd je toho názoru, že takto stanovený trest (vrátene súdom uložených povinností) zabezpečí nápravu
obžalovaného /prvok individuálnej prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným občanom -
potenciálnym páchateľom /prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je

až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu

ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.